Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, July 31, 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/26/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212212611
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7212212611.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o mal. F. R. nar. XX.X.XXXX bývajúcu s matkou
zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice IV dieťaťa rodičov
Ing. V. B. R. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v N. na W. ul. č. X zastúpenej JUDr. Vlastimilom Klepáčom
advokátom so sídlom v Košiciach na Krmanovej ul. č. 16 a V. R. nar. X.X.XXXX bývajúceho v E. na E.
ceste č. XX zastúpeného JUDr. Martinom Salokom advokátom so sídlom v Košiciach na Zvonárskej ul.

č. 8 v konaní o zvýšenie a zníženie výživného o odvolaní matky a otca proti rozsudku Okresného súdu
Košice II z 23.11.2012 č. k. 23P/108/2012 - 185 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné naposledy určené rozsudkom Okresného
súdu Košice II zo 17.2.2011 sp. zn. 25P/53/2009 zo 130 Eur mesačne na 180 Eur mesačne od

1.9.2012, ktoré ho zaviazal prispievať matke maloletej vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred
a v prevyšujúcej časti návrh matky na zvýšenie výživného za obdobie od 2.5.2012 do 31.8.2012 a nad
čiastku 150 Eur mesačne zamietol. Dlžné výživné za obdobie od 1.9.2012 do 30.11.2012 v rozsahu 150
Eur zaviazal otca zaplatiť matke maloletej do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zamietol návrh otca na
zníženie výživného. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Proti výrokom o zvýšení výživného o dlžnom výživnom a o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti podala

v zákonnej lehote odvolanie matka s návrhom, aby ich odvolací súd zmenil tak, že zvýši výživné od otca
pre maloletú na 300 Eur mesačne, alternatívne, aby ich odvolací súd zrušil a vrátil konajúcemu súdu na
ďalšie konanie. Poukázala na to, že otec má okrem oficiálneho aj vedľajší zdroj príjmu z vykonávania
správy lesa aj pre iných vlastníkov, ktorý zatajil. Skonštatovala, že súd prvého stupňa sa dostatočne
nezaoberal ani výškou cestovných náhrad otca, ktoré tvoria okrem mzdy jeho príjem.

Proti výrokom o zvýšení výživného a o zamietnutí návrhu na zníženie výživného podal v zákonnej lehote
odvolanie aj otec maloletej s návrhom, aby ich odvolací súd zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie, pretože ich písomné vyhotovenie je nepreskúmateľné a vnútorne rozporné, alternatívne, aby
ichzmeniltak,žezamietnenávrhmatkynazvýšenievýživného.Namietal,žeznapadnutéhorozhodnutia
nie je zrejmé, ako sa súd vysporiadal s rozpornými vyjadreniami účastníkov konania, akými úvahami sa
pri svojom rozhodnutí riadil a ako ich vec právne posúdil. Konajúcemu súdu vytkol, že nereagoval na
jeho podstatnú argumentáciu a rozsudok odôvodnil mimo jeho rámca. Prezentoval názor, že konajúci
súd pochybil, ak v časti popisujúcej obsah návrhu uviedol, že ostatné výdavky maloletej sú 20 Eur

mesačne, pretože z návrhu matky vyplýva, že ich vyčíslila na 200 Eur mesačne. Konajúcemu súdu
vytkol, že sa nezaoberal jeho námietkou, že táto čiastka je nadhodnotená, spochybnil aj výdavky matky
na liečbu atopického ekzému maloletej v rozsahu 50 Eur mesačne a skonštatoval, že sú hradené zo
zdravotného poistenia a nad jeho rámec môžu maximálne predstavovať 5-10 Eur mesačne. Prezentovalnázor, že v strave maloletej 100 + 60 Eur mesačne už sú zahrnuté výdavky matky na diétne stravovanie
maloletej v súvislosti s jej kožným ochorením. Poukázal na ďalší rozpor napadnutého rozsudku so
skutočnosťou, pretože jeho manželka bola na materskej dovolenke do 9.7.2012 a nie od 9.7.2012.

Vyjadril presvedčenie, že ak súd rozhodol na základe takýchto nesprávnych údajov, ktoré nevyplývajú
z ním predložených dôkazov, tak rozhodol na základe nesprávnych skutkových zistení. Namietal, že
súd prvého stupňa sa nevysporiadal s jeho tvrdeniami, že prispieva na výživu maloletej nad rámec
súdom určeného výživného. V tejto súvislosti poznamenal, že maloletej platí cestovné z Košíc do
Žiliny, sporí jej na osobitnom účte a kupuje jej darčeky. Zdôraznil, že matka pri výbere školy maloletej

vôbec nezvažovala jeho pomery a ani sa s ním neporadila. Uznal, že deti majú právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov, ale zároveň dodal, že životná úroveň maloletej by mala zodpovedať jeho
životnej úrovni, ktorú mu umožňuje jeho príjem 500 Eur mesačne. Poznamenal, že v mieste bydliska
maloletej sa nachádza viac bilingválnych škôl, ktoré by maloletej zabezpečili minimálne rovnakú úroveň
vzdelania pri nižších výdavkoch. Namietal, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, na
základe akých zistení súd skonštatoval, že sa jeho manželka môže podieľať na nákladoch domácnosti

a uviedol, že sa na nich aj v skutočnosti podieľa vo výraznej miere. Konajúcemu súdu vytkol, že
vôbec nezohľadnil existenciu jeho ďalšej vyživovacej povinnosti voči jeho novonarodenému dieťaťu a
poznamenal, že z napadnutého rozsudku tiež nevyplýva, prečo mu zvýšil výživné, ak skonštatoval, že
došlo ku kvalifikovanej zmene pomerov maloletej, ale aj ku kvalifikovanému poklesu jeho životnej úrovne
so zreteľom na vznik jeho ďalšej vyživovacej povinnosti.

Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky poprel, že by pre iné osoby vykonával správcu lesa a v tejto
súvislosti poznamenal, že matka svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázala. Zdôraznil, že pri
svojej pracovnej vyťaženosti a mieste výkonu práce v Česku, by túto činnosť reálne nemal kedy
vykonávať, pretože výkon správy je odborne i časovo náročný. Uviedol, že robí všetko preto, aby sa
dokázal o svoje dve deti náležite postarať a maloletej aj financovať štúdium. Konštatoval, že pozemky, o

ktorésavsúčasnostistará,zdedíajmaloletá.Popreltvrdeniematky,žesúdprvéhostupňasanezaoberal
výškou jeho cestovných náhrad a dodal, že nie sú zdrojom jeho príjmu, ale len pokrývajú jeho náklady
spojené s cestou do zamestnania mimo miesta jeho bydliska.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniam rodičov maloletej nevyjadril.

Odvolací súd na základe takto podaných odvolaní preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie ani na
jeho zmenu, preto ho podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného zákonného
ustanovenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p., súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom

súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa § 221 ods. 2 O. s. p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu,
do právomoci ktorého vec patrí.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých

dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne
vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým znemožní realizáciu

procesných práv priznaných účastníkom občianskeho súdneho konania procesnými predpismi za
účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. Podľa ustálenejsúdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen postupom súdu, ktorý
rozhodnutiu predchádza, ale aj rozhodnutím samotným. Takýmto rozhodnutím je rozhodnutie, ktoré
je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Odôvodnenie má obsahovať

dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Neodôvodnené alebo nedostatočne odôvodnené
rozhodnutie nedovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako si súd ich vec vyložil a ako aplikoval príslušné
hmotnoprávne a procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej
alebo o trovách konania. Účastník konania, ktorému bola nepreskúmateľným rozhodnutím uložená
nejaká povinnosť, nemá možnosť (ak s rozhodnutím nie je spokojný) efektívne využiť svoje procesné

právo na napadnutie rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolaním, t.j. aby mohol odvolanie odôvodniť
podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p., pretože ak rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody, alebo obsahuje dôvody,
ktorým sa nedá porozumieť, v takom prípade objektívne ani nemá možnosť posúdiť správnosť, či
nesprávnosť rozhodnutia, alebo postupu súdu prvého stupňa, a teda ani sa kvalifikovane rozhodnúť,
ktorým odvolacím dôvodom má odvolanie odôvodniť, aby bol v odvolacom konaní úspešný. Takýto
postup je porušením konkrétnych procesných práv účastníka a dôvodom na zrušenie rozhodnutia podľa

§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p..

Z obsahu predloženého rozsudku vyplýva, že súd prvého stupňa pri jeho vyhotovovaní dôsledne
nerešpektoval právo účastníkov konania na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré je súčasťou
obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva podľa článku
6 Dohovoru, pretože v ňom neuviedol, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z

ktorých dôkazov vychádzal, akými právnymi úvahami sa riadil a ako vec právne posúdil. Z odôvodnenia
napadnutého rozsudku vyplýva, že konajúci súd zohľadnil všetky matkou deklarované výdavky maloletej
bez toho, aby sa vysporiadal s námietkami otca o ich nerovnomernosti k jeho životnej úrovni (výdavky na
súkromnú školu) a o ich nadhodnocovaní (strava, ostatné výdavky, lieky na atopický ekzém) a pochybil,
ak vychádzal z toho, že na ostatné výdavky maloletej (na lekára, zubára, dentálnu a osobnú hygienu,

telefón, výlety a sústredenia) matka vynakladá 20 Eur mesačne, keď z jej návrhu nepochybne vyplýva,
že na ne vynakladá 200 Eur mesačne. Dopustil sa aj ďalšieho pochybenia, ak vychádzal z toho, že
manželka otca bola na materskej dovolenke od 9.7.2012, aj keď ju v skutočnosti čerpala do 9.7.2012,
a ak zrozumiteľne neuviedol, aké boli pomery rodičov v čase predchádzajúcej úpravy výživného.
V odôvodnení napadnutého rozsudku síce opísal celý skutkový stav, z ktorého súd prvého stupňa

vychádzal pri schvaľovaní rodičovskej dohody, na základe ktorej otec prispieval na výživu maloletej 130
Eur mesačne, no tento zrozumiteľným spôsobom nevyhodnotil. Navyše, zmätočne vyznieva tá časť
odôvodnenia, podľa ktorej mala byť maloletá v čase poslednej úpravy výživného v roku 2011 žiačkou 6.
ročníka základnej školy, kým v čase podania návrhu, t.j. v roku 2012 už bola žiačkou 9. ročníka základnej
školy. Zmätočne vyznieva aj tá časť výroku a odôvodnenia rozsudku, ktorým súd zamietol návrh matky

na zvýšenie výživného v časti prevyšujúcej 150 Eur mesačne, pretože z výroku o zvýšení výživného
vyplýva, že zvýšil výživné až na 180 Eur mesačne. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vôbec nie
je zrejmé, na základe akých právnych úvah dospel k záveru, že otec je schopný prispievať zo svojho
nezmeneného príjmu 480 Eur mesačne a nezmenených majetkových pomerov na výživu maloletej o
50 Eur mesačne viac, t.j. až 180 Eur mesačne (čo tvorí až 40 % jeho príjmu), ak mu navyše pribudla

vyživovacia povinnosť k mal. W. R. nar. XX.XX.XXXX z manželstva uzatvoreného s Ing. F. O.. Odvolací
súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že zvýšenie výživného musí mať podklad vo výrazne pozitívnej
zmene pomerov oprávneného, ale aj povinného a z obsahu vykonaného dokazovania zatiaľ vyplýva
len toľko, že pomery otca sa objektívne zhoršili oproti stavu, ktorý existoval v čase predchádzajúcej
úpravy výživného. Svoju pozornosť nevenoval ani podrobnejšiemu skúmaniu príjmov matky maloletej,

keď sa uspokojil s opismi jej mzdových listov, podľa ktorých mala len minimálne príjmy a neskúmal
charakter výdavkov spoločnosti J. trendy s.r.o., ktorej je jedinou spoločníčkou a konateľkou. Odvolací
súd poznamenáva, že nie všetky výdavky, ktorými si podnikatelia alebo živnostníci znižujú základ dane
je možné zohľadniť pri určovaní, resp. zvyšovaní výživného ako nevyhnutné. Pretože súd prvého stupňa
sa pri vyhotovovaní odôvodnenia rozsudku neriadil zásadami vyplývajúcimi z § 157 ods. 2 O. s. p.,

odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p., v dôsledku
čoho odvolací súd musel zrušiť napadnutý rozsudok a podľa odseku 2 cit. zák. ust. vec mu vrátiť
na ďalšie konanie, v ktorom bude jeho povinnosťou dôsledne zistiť príjmové pomery matky, aj otca,
za tým účelom sa zaoberať tvrdeniami matky o údajnej existencii vedľajších príjmov otca, eventuálne
vykonať dokazovanie, ak sa ukáže byť potrebným, získané dôkazy riadne vyhodnotiť, opätovne vo veci

rozhodnúť a rozsudok riadne vyhotoviť tak, aby z neho bolo zrejmé, z akých pomerov rodičov a maloletej
vychádzal pri svojom rozhodnutí, v ktorej časti nastala od predchádzajúceho rozhodnutia zmena (či užpozitívna alebo negatívna), ktoré z odôvodnených potrieb maloletej a z tvrdení účastníkov konania o ich
príjmoch a majetkových pomeroch mal preukázané, a ktoré nie, akými úvahami sa riadil pri hodnotení
dokazovania a ako vec právne posúdil. Bude tiež povinný určiť, aký vplyv na výživné, resp. na prípadný

dlh na výživnom majú plnenia otca, na ktoré poukazoval vo svojom odvolaní, ustáliť podiel matky a otca
na odôvodnených potrebách maloletej, v nadväznosti na to porovnávať životné úrovne oboch rodín,
zohľadniť pritom všetky relevantné zákonné ustanovenia týkajúce sa predmetnej veci a dbať pritom na
to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé, zrozumiteľné a preskúmateľné.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.