Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 10, 2013

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/371/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2210221522
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2210221522.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr. Silvie

Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku v právnej veci navrhovateľa: Telefónica Slovakia, s.r.o., Einsteinova č.
24, Bratislava, IČO: 35 848 863, zast.: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej č. 14, Bratislava proti
odporcovi: M. Q., bytom hlásený pobyt bezdomovca S. D., zast. opatrovníkom: Obec S. D., o zaplatenie
519,89 eur a príslušenstva, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda,
č.k. 10C/98/2011-83 zo dňa 5. septembra 2011, v časti zamietnutia návrhu zaplatenia zmluvnej pokuty
vo výške 312,19 eur a 8,5 % p.a. úroku z omeškania z uvedenej sumy od 29.4.2008 do zaplatenia a
trov konania, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Odporcovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi 207,7 eur s 8,5 % úrokom z omeškania zo sumy 12,91 eur od 12.8.2007 do zaplatenia,
zo sumy 60,56 eur od 18.1.2008 do zaplatenia, zo sumy 35,95 eur od 12.2.2008 do zaplatenia, zo
sumy 44,93 eur od 18.3.2008 do zaplatenia, zo sumy 25,01 eur od 16.4.2008 do zaplatenia, zo
sumy 21,34 eur od 13.5.2008 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo
zvyšku, t.j. v časti zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 312,19 eur a 8,5 % p.a. úroku z omeškania
z uvedenej sumy od 29.4.2008 do zaplatenia návrh zamietol. Zároveň určil, že zmluvná podmienka,

obsahom ktorej je dojednanie zmluvnej pokuty v zmysle článku 3.2. písmeno l/ všeobecných zmluvných
podmienok navrhovateľa je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. O trovách konania rozhodol tak, že
uložil odporcovi povinnosť zaplatiť ich navrhovateľovi vo výške 65,56 eur do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil použitím ust. § 43 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických
komunikáciách, § 23a zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov,
§ 52 a nasl., § 53 ods. 3, § 54 ods.1, § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a vecne potom
tým, že odporca uzavrel s navrhovateľom ako poskytovateľom v zmysle § 43 zák. č. 610/2003 Z.z.

o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov zmluvu o pripojení dňa 5.11.2007 na
telefónne číslo XXXX XXX XXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli aj všeobecné obchodné podmienky.
Predmetom tejto zmluvy bolo poskytovanie verejnej elektronickej komunikačnej služby odporcovi vo
verejnej telefónnej sieti navrhovateľa prostredníctvom SIM karty. Z výsledkov vykonaného dokazovania
mal jednoznačne za preukázané, že právny vzťah medzi účastníkmi konania vychádza zo zmluvy,
ktorá jednoznačne je spotrebiteľskou zmluvou a po preskúmaní všeobecných obchodných podmienok
navrhovateľa, týkajúcich sa dojednanej zmluvnej pokuty dospel k záveru, že dojednaná zmluvná pokuta

sa prieči zákonu. V samotných všeobecných podmienkach zmluvná pokuta, ktorú požaduje navrhovateľ,
nie je uvedená, a preto sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku a teda absolútne neplatnú. Odporcadlhuje navrhovateľovi za služby vyfakturované siedmymi faktúrami spolu 200,7 eur, preto v tejto časti
návrhuvyhovelspoluajsuplatnenýmúrokomzomeškania,keďžejejednoznačné,žeodporcasastýmto
plnením dostal do omeškania, pričom uplatnený úrok z omeškania bol úrokom zákonným. Vo zvyšku čo

sa týka návrhu, ktorým si navrhovateľ uplatnil zmluvnú pokutu súd návrh zamietol a zároveň určil, že
zmluvná podmienka podľa všeobecných obchodných podmienok navrhovateľa obsahujúca dojednanie
zmluvnej pokuty je neprijateľnou zmluvnou podmienkou tak, ako to má na mysli ustanovenie § 53 ods.
3 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ bol v konaní úspešný, čo do úhrady istiny 200,7 eur za
neuhradené faktúry za poskytnuté služby, hoci žiadal istinu vo výške 519,89 €. O náhrade trov konania

teda rozhodol súd s poukazom na § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd
náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania
právo. V predmetnej veci trovy konania predstavovali spolu 131,13 eur, preto priznal navrhovateľovi
náhradu trov konania v sume 65,56 eur.

Proti tomuto rozsudku bolo podané odvolanie právnym zástupcom navrhovateľa v časti zamietnutia
návrhu zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 312,19 eur a 8,5 % p.a. úroku z omeškania z uvedenej

sumy od 29.4.2008 do zaplatenia a trov konania. Pre odvolacie dôvody v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm.
b/, c/, d/ a f/ O.s.p.. Z odôvodnenia odvolania vyplýva, že zmluvná pokuta nie je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou a bola dohodnutá súhrne na zabezpečenie plnenia všetkých zmluvných záväzkov,
nevynímajúc ani zľavu z kúpnej ceny mobilného elefónu Nokia 2630 za 1 Sk (0,03) eur, ktorý bol
odporcovi ponechaný aj po odstúpení od zmluvy. Taktiež tu bol záväzok odporcu že počas celej doby

viazanosti, čo predstavovalo pri 24 mesiacov bude odporcovi účtovať za minútu len 1 Sk (0,03 eur) po
prevolaní v rámci zvoleného paušálu, t. j. 250 minút. Sankcia v podobe zmluvnej pokuty za obdobie
24 mesiacov pri porušení povinnosti zo zmluvy je nižšia, ako hodnota mobilného telefónu a benefitu,
ktoré zabezpečuje. Preto navrhol zrušiť a vrátiť vec v napadnutej časti súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie resp. zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 312,19

eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 312,19 eur za dobu od 29.4.2008 do
zaplatenia a nahradiť mu trovy prvostupňového a odvolacieho konania.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom

predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustný odvolací dôvod
(§ 205 ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/ a f/ O.s.p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti v medziach
daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, keď boli splnené
podmienky pre potvrdenie rozsudku v napadnutej časti.

Podľa ust. § 153 O.s.p. súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy aj bez návrhu
vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná
(ods. 3 - účinný od 15.10.2008). Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,
nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd

uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku do výroku
rozhodnutia (ods. 4 - účinný od 1.3.2010). V zmysle § 372s O.s.p. na konania začaté do 28.2.2010 sa
použijú predpisy účinné od 1.3.2010.

Podľa ust. § 53a Občianskeho zákonníka, účinného od 1.3.2010, ak súd určil niektorú zmluvnú

podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že
spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, alebo vo všeobecných obchodných
podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky alebo nepriznal plnenie
dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky
alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú

povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné
obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť máaj právny nástupca dodávateľa (ods. 1). Ak sa rozhodnutie súdu podľa ods. 1 týka len časti zmluvnej
podmienky, dodávateľ je povinný splniť povinnosť uvedenú v ods. 1 v rozsahu tejto časti (ods. 2).
Týmto ustanovením sa v zmysle § 879l Občianskeho zákonníka spravujú aj právne vzťahy vzniknuté

do 28.2.2010, avšak vznik týchto právnych vzťahov ako aj nároky z nich uplatnené pred 1.3.2010 sa
posudzujú podľa doterajších predpisov.

Odvolací súd poukazuje na to , že z citovaného ust. § 153 ods. 3 . vyplýva, že súd môže o neprijateľnosti
podmienky použitej v spotrebiteľskej zmluve rozhodnúť tak na návrh ako aj bez návrhu. Predpokladmi na
to, aby súd takto rozhodol aj bez návrhu je, že musí ísť o sporové konanie, v ktorom právny dôvod žaloby

skutkovo a právne spočíva na spotrebiteľskej zmluve, pričom žalobcom môže byť spotrebiteľ, dodávateľ
alebo aj združenie, výsledkom dokazovania je to, že podmienka alebo podmienky v spotrebiteľskej
zmluve sú neprijateľné. Ods. 4 cit. ust. súdu ukladá, aby v súlade s hmotnoprávnym ust. § 53a
Občianskeho zákonníka uviedol vo výroku rozsudku presné znenie podmienky, ktorá bola vyhlásená za
neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti. Účelom takéhoto výroku, ktorý môže byť prijatý aj na návrh aj bez
návrhu účastníka konania - spotrebiteľa je to, aby dodávateľovi vznikla povinnosť zdržať sa používania

takej podmienky vo všetkých zmluvách so spotrebiteľmi, resp. aj podmienky s rovnakým významom.
Výrok by mal opísať znenie podmienky tak, ako je uvedené v zmluve. Tento výrok ale nepredstavuje
prekážku rozsúdenej veci (res iudicatae) pre spory tohto dodávateľa s inými spotrebiteľmi, ktorí neboli
účastníkmi tohto konania.

V zmysle § 43 ods. 1 a 2 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, ktorý bol účinný v období

od 1.1.2004 do 31.10.2011, teda v čase uzavretia predmetnej zmluvy o pripojení, zmluvou o pripojení
sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej
sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podľa ods. 2
podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesta jej poskytovania
a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania platí, že sa služba bude

poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Slovenský právny poriadok upravoval postavenie a ochranu spotrebiteľa nasledovne: - v zák. č.
634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol účinný v období od 31.12.1992 do 30.6.2007. Dňom
1.7.2007nadobudolúčinnosťnovýzákonoochranespotrebiteľač.250/2007Z.z.,ktorývostatnomznení
má v § 3 ods. 3 zakotvené, že každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami

v spotrebiteľských zmluvách.

- OZ č. 40/1964 Zb. definoval spotrebiteľské zmluvy v ust. § 52 rozdielne v období od 1.4.2004 do
31.12.2007 a rozdielne v období od 1.1.2008.

- S účinnosťou od 1.1.2008 Občiansky zákonník v § 52 ods. 1 spotrebiteľskú zmluvu definuje ako každú
zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom podľa

ods.3cit.ust.jepritomosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvykonávrámcipredmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom podľa ods. 4 cit. ust. je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Predmetný právny vzťah, založený predmetnou zmluvou medzi navrhovateľom, ktorý pri uzatváraní

a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej resp. inej podnikateľskej činnosti ako
dodávateľom v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ako podnikom v zmysle § 43 cit. zák. č.
610/2003 Z.z. a na druhej strane odporcom, ktorý pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy nekonal
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a bol teda spotrebiteľom zmysle §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka a podľa § 43 cit. zák. č. 610/2003 Z.z. účastníkom, je spotrebiteľským

vzťahom a predmetná zmluva o pripojení je zmluvou spotrebiteľskou a treba naň aplikovať všetky
ustanovenia, týkajúce sa ochrany spotrebiteľa v znení, účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy.

V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení, účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právacha povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). Ust.
ods. 1 sa nevzťahuje podľa ods. 2 iba na predmet plnenia alebo cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa

nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah. V ods. 3 potom zákonodarca demonštratívne vymenúva ktoré ustanovenia uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú za neprijateľné podmienky. Medzi ne novelou Občianskeho
zákonníka zák. č. 568/2007 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2008 bolo zakotvené písm. k/, v zmysle ktorého
za neprijateľnú podmienku sa považuje i ustanovenie, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil

svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu, spojenú s nesplnením tohto záväzku.
Podľa ods. 5 cit. § 53 Občianskeho zákonníka v uvedenom znení, neprijateľné podmienky, upravené v
spotrebiteľských zmluvách, sú neplatné.

V zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v uvedenom znení, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje

zmluvné postavenie. Toto ustanovenie je zachované v Občianskom zákonníku v nezmenenej podobe
od účinnosti piatej hlavy o spotrebiteľských zmluvách. Ostatne citované ustanovenie je kogentné
a zakotvuje zákaz, aby sa zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve odchýlili od Občianskeho
zákonníka takým spôsobom, že je to v neprospech spotrebiteľa. V zmysle ods. 2 tohto ustanovenia v
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

V zmysle smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ktorá síce nie je pre členské štáty EÚ priamo záväzná, avšak predstavuje interpretačné pravidlo a
ktorá už bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky, v zmysle čl. 2 písm. a/ nekalé
podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3.

Podľa čl. 3 bod 1 cit. smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje

za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy k škode spotrebiteľa. Podľa bodu 2 podmienka sa
nepovažuje za individuálne dohodnutú ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný
ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Skutočnosť,žeurčitéaspekty,podmienkyalebojednakonkrétnapodmienkaboliindividuálnedohodnuté,

nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj
napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie
námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Podľa
bodu 3 príloha smernice obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu
považovať za nekalé.

V zmysle čl. 4 cit. smernice bez toho, aby boli dotknuté ust. čl. 7, nekalosť zmluvných podmienok sa
hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky
okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky
zmluvy, alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa čl. 6 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených

so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné
pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 7 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže
existovaliprimeranéaúčinnéprostriedky,ktorébyzabránilisúvislémuuplatňovaniunekalýchpodmienok

v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.Podľa prílohy tejto smernice bod 1. písm. e/ medzi podmienky uvedené v čl. 3 ods. 3 okrem iných patrí
i podmienka vyžadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú
sumu ako náhradu.

Z obsahu zmluvy, uzavretej medzi účastníkmi a jej dodatkov je treba vyvodiť záver, že text zmluvy,
dodatku a všeobecných zmluvných podmienok bol vopred pripravený dodávateľom pre neurčitý počet
budúcich spotrebiteľov, zmluva bola pripravená vopred v podobe predbežne formulovanej tzv. typovej,
resp. štandardnej zmluvy, pričom do zmluvy a jej dodatkov sa dopisovali iba údaje individualizujúce
spotrebiteľa a ním vybraný mobilný telefón, účastnícky program a služby. Odporca ako spotrebiteľ mal

síce zrejme možnosť oboznámiť sa s dojednanými zmluvnými ustanoveniami pred podpisom zmluvy,
ale nesporne nemohol ovplyvniť ich obsah. Zmluvné dojednania obsiahnuté v uvedených zmluvách
a ich dodatkoch preto s poukazom na cit. ust. § 53 ods. 2 OZ i čl. 3 bod 2 smernice, nemožno
považovať za individuálne dojednané. Je nesporné, že odporca ako spotrebiteľ nemal žiadnu reálnu
možnosť ovplyvniť obsah vopred dodávateľom navrhnutých a v predloženej zmluve fixne formulovaných
dojednaní o zmluvnej pokute. Zmluvu ako celok odmietnuť alebo ju prijať a podrobiť sa teda tak i

dodávateľom nanútenému dojednaniu o zmluvnej pokute. Dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie
o zmluvnej pokute bolo individuálne dohodnuté pritom v zmysle cit. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka
(i čl. 3 bod 2 cit. Smernice 93/13/EHS), bolo na navrhovateľovi ako dodávateľovi. Navrhovateľ ale v
konaní individuálne dojednanie zmluvnej pokuty nepreukázal, pretože uvedenie výšky zmluvnej pokuty
v Dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 5.11.2007 vo výške, ktorá bola do predtlačeného textu dopísaná

vo výške 9.616 nie je možné považovať za individuálne dojednania a preto bolo nevyhnutným v
súlade s ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka predmetnú zmluvnú podmienku nepovažovať za
individuálne dojednanú. Podstatným totiž je, že v danej uzavretej spotrebiteľskej zmluve predmetná
zmluvná podmienka o zmluvnej pokute bola navrhnutá vopred dodávateľom rovnako pre všetkých, ktorí
kupovali daný mobilný telefón a i keď spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť sa s ňou pred podpisom

zmluvy, nemohol a nebol schopný ovplyvniť podstatu tejto podmienky, resp. jej obsah a dosiahnuť
dojednanie nižšej zmluvnej pokuty, príp. aby zmluvná pokuta bola dojednaná za iných podmienok, príp.
aby nebola dojednaná vôbec.

Odvolací súd preto dospel na základe uvedeného k záveru, že predmetné zmluvné podmienky v podobe
dojednania o zmluvnej pokute neboli individuálne dojednané, pretože možnosť v spotrebiteľskej zmluve

dojednať zmluvnú pokutu ako sankciu za nesplnenie zmluvných povinností spotrebiteľa je daná vtedy, ak
bola dojednaná individuálne a bola primeraná avšak v danom prípade, ako vyplýva z vyššie uvedeného
individuálne dojednaná nebola.

V Dodatku k zmluve o pripojení v bode 2.3. mala byť dojednaná zmluvná pokuta v prípade porušenia
niektorej z povinností odporcu uvedenej v označených bodoch je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu v

pevne dojednanej výške 9.616 Sk (319,19 eur). Obsahom dojednania je tiež to, že právo na zmluvnú
pokutu vzniká samotným porušením povinnosti v okamihu jej porušenia, pričom nie je podmienené
vykonaním žiadneho úkonu zo strany dodávateľa a popri zmluvnej pokute je spotrebiteľ povinný
nahradiť i náhradu škody, ktorej výška presahuje výšku dohodnutej zmluvnej pokuty. Osobitne bolo tiež
dojednané,žezmluvnúpokutujespotrebiteľpovinnýzaplatiťbezohľadunadĺžkudoby,ktorámuzostáva

do uplynutia doby viazanosti.

Je treba uviesť, že pri predčasnom ukončení vzťahu na začiatku viazanosti je ujma na strane dodávateľa
nesporne a neporovnateľne vyššia ako na konci viazanosti. Z tohto hľadiska dojednanie rovnakej
zmluvnej pokuty za porušenie povinností spotrebiteľom v priebehu celej doby viazanosti je neprimerané.
Odvolací súd považuje za neprimerané dojednanie stabilnej fixnej zmluvnej pokuty za porušenie

zmluvnej povinnosti spotrebiteľa zaplatiť za poskytnuté služby, ktoré nie je závislé od výšky dlžnej
sumy, v dôsledku čoho je potom spotrebiteľ povinný uhradiť vysokú zmluvnú pokutu aj vtedy, ak bude
dodávateľovi dlžiť aj menej ako jedno euro. Preto je neprimeraným, ak dojednaná zmluvná pokuta
patrí dodávateľovi aj v prípade, že vôbec nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože postačuje len úkon
spotrebiteľa smerujúci k ukončeniu.Preto správne prvostupňový súd rozhodol, že zmluvná podmienka obsahom ktorej je dojednanie
zmluvnej pokuty v zmysle článku 3.2. písmeno l/ všeobecných zmluvných podmienok navrhovateľa je
neprijateľnouzmluvnoupodmienkou,ktoráspôsobujezvyššieuvedenýchdôvodovznačnúnerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa tým, že požaduje od
spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sankciu (§ 53 ods. 4 písm.
k/ Občianskeho zákonníka), spojenú s nesplnením jeho záväzku, v dôsledku čoho ide o neprijateľné
zmluvné podmienky (§ 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka), ktoré sú neplatné (53 ods. 5
Občianskeho zákonníka) a pre spotrebiteľa, teda odporcu nie sú záväzné. V zmysle judikatúry ESD i

súdov SR musel posúdiť nekalú povahu sankcie, obsiahnutej v spotrebiteľskej zmluve aj bez návrhu a
zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou viazaný.

Vo veci C-618/10 ESD zo dňa 14.6.2012 skonštatoval, že smernici odporuje španielska právna úprava,
ktorá poskytuje vnútroštátnemu súdu v prípade, že rozhodne o neplatnosti nekalej zmluvnej podmienky
možnosť zmeniť obsah tejto podmienky. Súdny dvor vyslovil názor, že taká možnosť - ak by sa
vnútroštátnemu súdu priznala - by mohla odstrániť odstrašujúci účinok pre dodávateľov spočívajúci v

tom, že sa takéto nekalé podmienky voči spotrebiteľovi jednoducho neuplatnia. Preto taká možnosť
zaručuje menej účinnú ochranu spotrebiteľov než je ochrana, ktorá vyplýva z neuplatňovania týchto
podmienok. Pokiaľ by totiž vnútroštátny súd mohol meniť obsah nekalých podmienok, predajcovia alebo
dodávatelia by sa mohli pokúšať dotknuté podmienky používať s vedomím, že aj keby bolo rozhodnuté o
ich neplatnosti, mohol by súd zmeniť zmluvu tak, že by týmto spôsobom ostali ich záujmy zabezpečené.

V dôsledku toho sú vnútroštátne súdy pri konštatovaní existencie nekalej zmluvnej podmienky povinné
takúto podmienku iba neuplatniť, aby nebola záväzná pre spotrebiteľa, avšak nemôžu zmeniť jej obsah.
Zmluva, do ktorej sa vložila zmluvná podmienka totiž musí v zásade existovať ďalej bez akejkoľvek
inej zmeny, okrem odstránenia nekalých podmienok, pokiaľ je jej ďalšia existencia možná v súlade s
pravidlami vnútroštátneho práva.

Z vyššie citovaného rozhodnutia ESD vyplýva nemožnosť vnútroštátneho súdu v spotrebiteľských
veciach využiť tzv. moderačné právo upravené v § 545a Občianskeho zákonníka. Prvostupňový súd v
súlade s uvedeným správne uzavrel, že neprijateľná podmienka je neplatná ako celok a preto nemožno
súdom znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu, príp. meniť jej obsah tým, že bude akceptovaná
iba v niektorých z dohodnutých prípadov porušenia zmluvy spotrebiteľom a z iných nie, v dôsledku čoho

bolo možné uplatnenú zmluvnú pokutu ako celok navrhovateľovi ako dodávateľovi súdom iba nepriznať
a nebolo možné ju priznať v moderovanej „primeranej výške“ príp. inak zmenenú.

S poukazom na vyššie uvedené pokiaľ prvostupňový súd návrh navrhovateľa v časti, v ktorej si uplatnil
nárok na zmluvnú pokutu v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol a zároveň s použitím ust. § 153
O.s.p. z úradnej povinnosti ex offo vo výroku rozsudku vyslovil, že predmetné zmluvné podmienky sú

neplatné z dôvodu ich neprijateľnosti, rozhodol správne.

Odvolací súd preto vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach, včítane
správneho závislého výroku o náhrade trov konania, s použitím § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

V odvolacom konaní úspešnému odporcovi v zmysle § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. vzniklo
právo na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému navrhovateľovi, keďže v odvolacom

konaní mu v súvislosti s týmto žiadne trovy nevznikli a neuplatnil si ich v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p.,
nebola mu náhrada trov odvolacieho konania priznaná.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.