Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia, Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, November 30, 2012

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoE/127/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4605203573
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4605203573.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci v prospech oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, zastúpená konateľom a advokátom doc. JUDr. Branislavom
Fridrichom, PhD., proti povinnému: S. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. Q. XXX, pre vymoženie
1.194,98 Eur s príslušenstvom (sp. zn. exekútora EX 3419/10), o odvolaní oprávneného proti uzneseniu

Okresného súdu Topoľčany č. k. 12Er/758/2005 - 40 zo dňa 21. mája 2012, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie exekučného konania z a m i e t a.

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zároveň ju zastavil
s tým, že o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením. Svoje rozhodnutie odôvodnil s

poukazom na ustanovenia § 2 ods. 3, § 22 ods. 1, 2, § 24, § 31 ods. 1, § 33a ods. 1, § 33 ods. 2,
§ 39, § 43 Občianskeho zákonníka, § 41 ods. 1 ods. 2 písm. c), § 57 ods. 1 písm. g), § 58 ods. 1
Exekučného poriadku, § 12 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 132/1990 Zb. o advokácii. V odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol, že oprávnený podal u súdnej exekútorky Mgr. Kataríny Baňarovej proti povinnému
návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - notárskej zápisnice spísanej notárom
JUDr. Jarmilou Kováčovou, so sídlom v Bratislave, Gajova 13 dňa 28.11.2004 pod č. N 4815/2004, NZ

84897/2004. Súd prvého stupňa vydal poverenie na vykonanie exekúcie dňa 13.04.2005 pre vymoženie
sumy 1.194,98 Eur (36.000,- Sk) spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25% denne od 25.09.2004
do zaplatenia, trovy predchádzajúceho konania vo výške 148,18 Eur (4.464,- Sk) a všetkých účelne
vynaložených trov exekučného konania. Ďalej uviedol, že exekučný titul bol vydaný na základe zmluvy
o úvere č. 4380315 uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 22.07.2004, ktorej neoddeliteľnou
súčasťou sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Zmluvou o úvere sa oprávnený zaviazal ako

veriteľ poskytnúť povinnému ako dlžníkovi úver v sume 663,88 Eur (20.000,- Sk) a povinný sa zaviazal
zaplatiť oprávnenému túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 531,10 Eur (16.000,- Sk), t.j.
celkove sumu 1.194,98 Eur (36.000,- Sk) a to v 10-ich mesačných splátkach po 119,50 Eur (3.600,- Sk),
počnúc dňom 20.08.2004. Zároveň povinný ako dlžník podľa zmluvy splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša
Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v jeho mene uznal záväzok z
úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala exekučným titulom pre súdny výkon rozhodnutia alebo pre

exekúciu do výšky vzniknutej pohľadávky (resp. jej zostatku v prípade čiastočného splnenia dlhu) a jej
príslušenstva a súčasne sa zaviazal uhradiť všetky náklady súvisiace so spísaním notárskej zápisnice.
Súd prvého stupňa dospel k záveru, že notárka zápisnica, ktorá je exekučným titulom je neplatným
právnym úkonom, pretože odporuje zákonu a zároveň zákon obchádza. Dôvodil tým, že splnomocnenie
ako súčasť zmluvy o úvere, vrátane určenia konkrétneho zástupcu vopred pripravil oprávnený a povinný
ho nijako nemohol ovplyvniť, mohol zmluvu, ak chcel, aby mu bol poskytnutý úver, iba podpísať a to

vrátane oprávneným pripravených zmluvných dojednaní vyplývajúcich zo zmluvy (vrátane VOP). Ďalejuviedol, že z rozhodovacej činnosti súdu vzhľadom na väčší počet obdobných vecí, ktoré súd prejednáva
je zrejmé, že splnomocnenec povinného Mgr. Kušnír súčasne vystupuje (resp. vystupoval) opakovane
ako splnomocnenec povinných v ďalších exekučných veciach toho istého oprávneného. To potvrdilo i

záver súdu v tom, že zástupcu si nezvolil povinný, ale určil mu ho práve oprávnený, pričom povinný s
touto osobou ani neprišiel do kontaktu a je pre neho (ako jeho splnomocnenec) neznáma. Ďalej mal
za to, že sa navodzuje záver, že splnomocnenec povinného sa dozvedel o pohľadávkach oprávneného
voči povinným (vrátane tejto veci) a ich výškach, ktoré treba uznať práve od oprávneného a zrejme
konal aj na jeho pokyn, aj keď oficiálne bol splnomocnený na zastupovanie povinného. Teda osoba

splnomocnenca určená oprávneným, ktorú povinný ako splnomocnený ani nepozná, nemôže konať v
záujme povinného, ale naopak v záujme oprávneného a na jeho žiadosť, bez toho, aby hájila záujmy
povinného. Naviac zástupca uznal v mene povinného aj záväzky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi
minimálne v úroku z omeškania vo výške 0,25% denne, ktoré sú neprimeranou sankciu za nesplnenie
záväzku. Súd prvého stupňa mal za to, že zástupca povinného v konečnom dôsledku vlastne hájil
záujmy oprávneného a nie záujmy povinného, ktorý záver bez pochybností vyvodil aj z inej exekučnej

veci, vedenej na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 4Er/313/2003, v ktorej Mgr. Kušnír zastupoval
oprávneného na základe plnomocenstva, ktoré mu bolo udelené dňa 02.01.2003. Súčasne zdôraznil,
že splnomocnenie bolo oprávneným udelené Mgr. Kušnírovi na zastupovanie pri všetkých právnych
úkonoch spojených s vymáhaním pohľadávok voči dlžníkom oprávneného, vrátane podávania návrhov
na začatie konania pred súdmi a súdnymi exekútormi. Mgr. Kušnír až dňa 05.09.2011 predložil súdu

výpoveď uvedeného plnomocenstva zo dňa 26.09.2003 zapísaná bola pod Spr 757/2011 s tým, že
k výpovedi došlo s účinnosťou od 31.10.2003. Z uvedeného vyplýva, že Mgr. Kušnír bol zástupcom
povinného iba formálne, ale prakticky hájil záujmy oprávneného. S poukazom na to, že Mgr. Kušnír
nebol spôsobilý zastupovať povinného pri spisovaní notárskej zápisnice, súd prvého stupňa posúdil
tak plnomocenstvo, ako aj notársku zápisnicu za neplatný právny úkon, a preto exekúciu vyhlásil za

neprípustnú a následne ju zastavil. Súd prvého stupňa v danej právnej veci poukázal aj na nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky č. III. ÚS 322/2010-37 zo dňa 13.04.2011, v ktorom ústavný
súd spochybňoval nestrannosť exekútora JUDr. Krutého pre predchádzajúci zamestnanecký vzťah s
oprávneným, avšak o vylúčení súdneho exekútora nerozhodoval, nakoľko exekúciu po vyhlásení za
neprípustnú zastavil. O trovách exekúcie súd prvého stupňa s poukazom na § 251 ods. 4, § 167 ods. 2

a § 151 ods. 7 OSP rozhodne samostatným uznesením po ich vyčíslení súdnym exekútorom.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie v celom rozsahu zrušil. Namietal, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci a odňal
účastníkovi možnosť konať pred súdom, že súd nezistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité
dokazovanie a rozhodnutie súd prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Uviedol, že v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku exekučný súd preskúmal súlad exekučného
titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nepozornosti. Ak právny poriadok osobitne upravuje nástroje
právnej kontroly a zodpovednostné mechanizmy ochrany práv subjektov, musí ich exekučný súd
rešpektovať a nemôže ich nahrádzať vlastnou činnosťou. Ďalej namietal, že Zákon o notároch a
notárskej činnosti presne vymedzuje, kedy je notár povinný odmietnuť vykonanie požadovaného úkonu.

Právny poriadok formuluje obligatórny zákonný príkaz, ktorý je adresovaný notárovi a nemôže byť vinou
dezinterpretácie alebo extenzívnosti interpretácie prenášaný na exekučný súd. V opačnom prípade
by dochádzalo k zásahu do princípu právnej istoty a princípu ochrany dôvery subjektov práva v
právny poriadok. Mal za to, že nie exekučný súd, ale práve notár napráva takéto situácie napríklad
v prípade neúmerne vysokých úrokov v zmluvách o pôžičke, neúmerne vysokých zmluvných pokút

alebo neprimeraných plnení. Skonštatoval, že ak notár neodmietne vykonať úkon, zaniká právomoc
všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a chýbajúcu zákonnú úpravu revízneho
postupu nemôže nahrádzať svojimi rozhodnutiami exekučný súd. Namietal, že všeobecný súd nebol
povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými predpismi.
Vzhľadom na to, že platná notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu,

exekučný súd s ňou musí nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade
by porušil zásadu rovnosti a neprípustne uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak oprávnený
uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného všeobecným súdom a iný prístup, ak
oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného v rámci činnosti notára.
Zdôraznil, že exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť obsah notárskej listiny, ktorá je

exekučným titulom a to ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný
titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. Ďalejuviedol, že ak sa všeobecný súd nestotožní s ústavne súladnou interpretáciou ustanovenia § 44 ods.
2 Exekučného poriadku uvedenou v argumentácii oprávneného žiadal, aby všeobecný súd postupom
podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b) OSP prerušil konanie a podal Ústavnému súdu Slovenskej

republiky návrh na konanie o súlade ustanovenia § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku
s článkom 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky a to pre rozpor s princípom právnej istoty a
princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Namietal aj tú skutočnosť, že
exekučnýsúd konalprirevíziinotárskejčinnostimimorámeczverenejprávomociataktiežporušilprincíp
legality, ako aj zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý

súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Ďalej dospel k záveru, že odlišné zaobchádzanie
so žalobcom nemožno ospravedlniť jeho iným postavením, pretože takýto dôvod je priamo Ústavou
SR s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd špecifikovaný ako dôvod zakázaného
odlišného zaobchádzania. Poukázal na skutočnosť, že exekučný súd rozhodol na základe normatívnej
úpravy, ktorá nemá povahu prameňa práva a preto sa ňou nemohol riadiť. Porušením princípu
rovnosti zbraní bol oprávnený uvedený exekučným súdom do takého postavenia, ktoré bolo podstatne

nevýhodnejšie ako postavenie iných strán konania a iných osôb v porovnateľnom postavení. Namietal,
že nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre
rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení. Oprávnený nemal možnosť ovplyvniť prípravu
obsahu rozhodnutia a nebol oboznámený s tým, že exekučný súd vedie konanie, v ktorom opätovne
rozhoduje o jeho právach. Namietal, že exekučný súd rozhodnutím vylúčil akúkoľvek možnosť podania

opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci. Ďalej namietal, že plnomocenstvo nie je zmluvným
ustanovením, a preto nemožno naň aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok.
Pokiaľ by povinný zmenil názor a chcel zamedziť tomu, aby zástupca v jeho mene spísal notársku
zápisnicu podľa ním udeleného plnomocenstva, povinný mohol plnomocenstvo v zmysle ustanovenia §
33b ods. 1 písm. b) OZ kedykoľvek odvolať. Tiež dodal, že žiadne z ustanovení zmluvy nestanovuje, že

povinný nemôže po udelení plnomocenstva sám dlh uznať vo forme notárskej zápisnice ako exekučného
titulu. Poznamenal že zástupca povinného žiadny spôsobom neprekročil udelené plnomocenstvo, keďže
bol na základe plnomocenstva oprávnený uznať dlh vo forme notárskej zápisnice. V závere konštatoval,
že nie sú dané dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú. Dodal, že od vydania exekučného titulu
ani od vydania poverenia na vykonanie exekúcie nenastali žiadne nové právne ani skutkové okolnosti,

ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

Sudca nemienil podanému odvolaniu proti rozhodnutiu vydanému za súd vyšším súdnym úradníkom v
plnom rozsahu vyhovieť.

Oprávnený dňa 09.08.2012 doručil súdu prvého stupňa podanie označené ako návrh na prerušenie

konania postupom podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. c) OSP a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ
a doplnenie právnej argumentácie k podanému odvolaniu, ktorým navrhol, aby odvolací súd prerušil
predmetné exekučné konanie a v zmysle článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil
prejudiciálne otázky v tomto znení:

1) Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa,

ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do
výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky
plynúcej z tejto zmluvy?

2) Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré

aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS
zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého
stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 OSP, § 214 ods. 2 OSP a dospel k
záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť ako vecne správne podľa § 219 ods.

1 OSP.Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie začalo dňa 24.03.2005, kedy bol súdnej
exekútorke Mgr. Kataríne Baňarovej, so sídlom Exekútorského úradu Dunajská Streda, Kukučínova ul.
1211/17 doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - notárskej

zápisnice spísanej na Notárskom úrade JUDr. Jarmily Kováčovej, so sídlom v Bratislave, Gajovej
č. 13 dňa 08.11.2004 pod č. N 4815/2004, NZ 84897/2004 v ktorej Mgr. Tomáš Kušnír na základe
splnomocnenia s povinným v zmluve o úvere č. 4380315 zo dňa 22.07.2004 uznal dlh voči oprávnenému
v celkovej výške 40.464,-Sk. Podľa notárskej zápisnice úver a poplatok predstavujú sumu 36.000,-
Sk, pričom táto suma sa bude úročiť úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne od 25.09.2004

do zaplatenia. Celý tento dlh pozostáva z istiny nesplateného úveru, poplatku z úveru, trov právneho
zastúpenia a trov za spísanie notárskej zápisnice.Dňa 13.04.2005 súd prvého stupňa udelil súdnej
exekútorke Mgr. Kataríne Baňarovej poverenie na vykonanie exekúcie. Podaním zo dňa 25.05.2009
oprávnený požiadal súd prvého stupňa o zmenu súdneho exekútora z Mgr. Kataríny Baňarovej na
JUDr. Rudolfa Krutého. Súd prvého stupňa uznesením č.k. 12Er/758/2005-11 zo dňa 02.07.2009
vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Uznesením č.k. 12Er/758/2005-28 zo dňa

04.02.2010 súd prvého stupňa priznal súdnej exekútorke Mgr. Kataríne Baňarovej trovy exekúcie vo
výške 553,90 Eur. Súd prvého stupňa uznesením č.k. 12Er/758/2005-31 zo dňa 18.01.2011 exekúciu v
časti úroku z omeškania zo sumy 1.194,98 eura nad 9% ročne od 25.09.2004 do zaplatenia vyhlásil za
nepípustnú a v tejto časti ju zastavil. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý dňa 03.10.2011 doručil súdu
prvého stupňa vyjadrenie podľa § 30 ods. 3 Exekučného poriadku k nálezu Ústavného súdu Slovenskej

republiky sp. zn. III. ÚS 322/2010 zo dňa 13.04.2011.Následne súd prvého stupňa obsadený vyšším
súdnym úradníkom vydal napadnuté uznesenie.

Podľa§41ods.1Exekučnéhoporiadku,exekučnýmtitulomjevykonateľnérozhodnutiesúduakpriznáva
právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na

podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok, a v ktorých je vyznačená oprávnená
osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici
s vykonateľnosťou súhlasila.

Podľa§41ods.3Exekučnéhoporiadku,akzáväzokvnotárskejzápisnicipodľaodseku2písm.c)vznikol
z právneho úkonu predmetom ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov, môže sa exekúcia týkať

iba sumy predstavujúcej poskytnuté peňažné prostriedky a úrokov z omeškania. Inak sa záväzok v
notárskej zápisnici nemôže týkať zmluvných pokút.

Podľa § 47 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti, notárska zápisnica musí obsahovať

a) miesto, deň, mesiac a rok spísania notárskej zápisnice,

b) meno, priezvisko a sídlo notára,

c) meno, priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia, trvalé bydlisko účastníkov, ich zástupcov, svedkov,
dôverníkov a tlmočníkov,

d) vyhlásenie účastníkov, že sú spôsobilí na právne úkony,

e) údaj o tom, ako bola preukázaná totožnosť účastníkov a svedkov, najmä druh a číslo platného
preukazu totožnosti účastníka,

f) ak je účastníkom právnická osoba, údaj o tom, ako bola preukázaná jej existencia a oprávnenie v jej
mene konať,

g) obsah právneho úkonu,

h) údaj o tom, že zápisnica bola po prečítaní účastníkmi schválená,i) podpisy účastníkov alebo ich zástupcov, a ak boli priznaní tiež svedkov, dôverníkov a tlmočníkov; ak
podpisuje notársku zápisnicu za právnickú osobu ako účastníka fyzická osoba, oprávnená v jej mene
konať, pripojí na svoj podpis za....... odtlačok úradnej pečiatky notára a jeho podpis.

Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho
mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania po preskúmaní uznesenia súdu prvého stupňa
dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového

stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil, preto odvolací súd sa v
danej právnej veci v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa,
na tieto ako na svoje vlastné pre ich správnosť len poukazuje a opakovať ich preto nebude v súlade
s § 219 ods.2 OSP.

Odvolací súd pre úplnosť len dodáva, že je povinnosťou exekučného súdu v každom štádiu exekučného

konania skúmať, či exekučný titul je v súlade so zákonom a teda aj to, či prehlásenia v nej vôbec učinil
povinný, resp. za neho tieto učinila oprávnená osoba. V prípade zistenia, že exekúcia bola nesprávne
nariadená t.j. na základe exekučného titulu, ktorý neobsahuje zákonom stanovené náležitosti sa musí
exekučný súd zaoberať otázkou jej ďalšej prípustnosti resp. neprípustnosti a následného zastavenia
exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, pretože jej ďalšie pokračovanie by sa

priečilo zásadám exekučného konania. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na ustanovenie §
22 ods. 2 Občianskeho zákonníka podľa ktorého sa vyžaduje, aby záujmy zástupcu neboli v rozpore
so záujmami zastúpeného. V prípade reálneho zistenia, že právne úkony osôb boli učinené v rozpore
s príslušným ustanovením, v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, tieto spôsobujú ich
absolútnu neplatnosť a to bez ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli.

Odvolaciemu súdu je z vlastnej činnosti známe, že advokát Mgr. Tomáš Kušnír opakovane zastupoval i
samotného oprávneného (na základe splnomocnenia od 02.01.2003), pričom „úmysel“ povinného udeliť
tomuto advokátovi splnomocnenie bol mu vnútený oprávneným priamo v zmluve o úvere. Ide tak o
úkon neplatný pre rozpor so zákonom a dobrými mravmi, v dôsledku čoho, notárska zápisnica nespĺňa
formálne náležitosti v tom, že neobsahuje prehlásenie označenej povinnej osoby. Povinný pod hrozbou

zaplatenia zmluvnej pokuty sa (v bode 07. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru) zaviazal, že
žiadnym konaním neznemožní veriteľovi zabezpečenie jeho záväzku spísaním notárskej zápisnice ako
exekučného titulu (vzdal sa vopred práva na odvolanie splnomocnenia), keď s tým spojenú odmenu
advokáta a notára (podľa bodu 06.) uhrádzal priamo veriteľ - oprávnený, s tým, že tieto náklady budú
tvoriť súčasť celkového záväzku dlžníka - povinného. Uvedené jasne svedčí tomu, že splnomocnenie

povinného pre advokáta Mgr. Tomáša Kušníra bolo mu nanútené a bolo proti jeho záujmom, keď Mgr.
Kušnír plnil výhradne pokyny a záujmy oprávneného, bez kontaktu s povinným (pred spisovaním uznaní
do notárskej zápisnice) a za priamu odmenu vyplácanú mu oprávneným.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219
ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.

Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie
nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno
podať návrh na obnovu exekučného konania.

Odvolací súd s poukazom na uvedené dospel k záveru, že návrh oprávneného na prerušenie
exekučného konania v zmysle § 109 ods. 1 písm. c) OSP z dôvodu predloženia oprávneným

vyššie uvedených prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie, je potrebný ako nedôvodný
zamietnuť. Odvolací súd mal za to, že Exekučný poriadok v § 36 ods. 5 zakotvuje zásadu, že exekučnékonanie je možné prerušiť iba vtedy, ak to stanový osobitný zákon. Keďže v danom prípade takýto
osobitný predpis neexistuje a Exekučný poriadok výslovne vylučuje prerušenie exekučného konania
odvolací súd návrh oprávneného ako nedôvodný zamietol.

Záverom odvolací súd dodáva, že skutočnosti, ktoré uvádza oprávnený vo svojom návrhu na prerušenie
konania boli už riešené aj judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a to rozhodnutím pod sp.
zn. 3Cdo/164/1996 zo dňa 27.01.2007 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997
v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na
základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu,

ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania
i bez návrhu zastavená.“ a taktiež v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. IV. ÚS
285/2010 - 12 zo dňa 30.08.2010.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.