Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 29, 2013

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoP/8/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3712213049
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3712213049.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členov
senátu JUDr. Romana Hargaša a JUDr. Ľubice Bajzovej v právnej veci navrhovateľky J.. V. M., nar.
XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/X-X, W. A., proti odporcovi J.. W. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/
XXX-X, W. A., právne zastúpenému Mgr. Jozefom Gáplovským, advokátom Advokátskej kancelárie,
Centrum II 88, Dubnica nad Váhom, v konaní o určenie príspevku na výživu nevydatej matke, na

odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 22. novembra 2012,č.k.
6P/117/2012-27, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky, z
titulu príspevku na výživu nevydatej matky sumou 65,- eur mesačne od 02.02. 2012 do 01.02.2014 a to
tak, že výživné je povinný odporca poukazovať navrhovateľke do posledného dňa v predchádzajúcom

mesiaci, pod následkom výkonu rozhodnutia. Zameškané výživné od 02. 02. 2012 do 30. 11. 2012 vo
výške 647,68 eur súd povolil odporcovi splácať v 130,- eur mesačných splátkach od právoplatnosti
rozsudku do zaplatenia, pod stratou výhody splátok. O trovách konania rozhodol tak, že navrhovateľke
náhradu trov konania nepriznal. Súčasne zaviazal odporcu k povinnosti zaplatiť na účet Okresného
súdu Považská Bystrica súdny poplatok vo výške 93,50 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Pri
rozhodovanívychádzalzozistenia,žedňa02.02.2012sanavrhovateľkenarodilsynW.K.,ktoréhootcom
je odporca. Navrhovateľka bola šesť mesiacov poberateľkou dávok v materstve a od septembra 2012 je

poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 194,70 eur mesačne. Má jednu vyživovaciu povinnosť,
býva u svojich rodičov, je vlastníčkou dvojizbového bytu, ktorý v súčasnosti prenajíma. Má dlh vo vzťahu
k banke 14.000,- eur, ktorý spláca po 65,- eur mesačne. Odporca býva v trojizbovom byte, spláca
hypotekárny úver na kúpu bytu po 260,- eur mesačne. Vo vzťahu k banke má dlh 42.000,- eur. Platí
výživné na mal. W. po 230,- eur mesačne, má jednu vyživovaciu povinnosť. Jeho priemerný mesačný
netto príjem je 1.248,93 eur. Okresný súd svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 74 ods. 1 Zákona

o rodine a uviedol, že v danom prípade sa nejedná o klasické výživné, ktoré možno určiť v prípade
dospelého navrhovateľa len od podania návrhu na súd. Zo zákona vyplýva, že právo na príspevok
môže matka dieťaťa uplatniť do troch rokov od narodenia dieťaťa, teda do 02.02.2015. Z toho dôvodu
súd zaviazal odporcu prispievať na výživu navrhovateľky z titulu príspevku na výživu nevydatej matky
sumou 65,- eur mesačne, ktorú navrhovateľka v návrhu žiadala, pretože túto výšku výživného považoval
za adekvátnu k príjmu odporcu. Vyčíslené zameškané výživné vzhľadom na súhlas navrhovateľky,
na žiadosť odporcu súd povolil odporcovi splácať v 130,- eur mesačných splátkach od právoplatnosti

rozsudku do vyrovnania, pod stratou výhody splátok. V časti náhrady trov konania súd svoje rozhodnutieodôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľke, ako úspešnej účastníčke náhradu trov konania
nepriznal, pretože táto náhradu trov konania nepožadovala. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka v
konaní bola oslobodená od súdnych poplatkov, k zaplateniu súdneho poplatku zaviazal súd odporcu a

to v rozsahu 6% z predmetu konania.

Proti rozsudku v časti výroku, ktorým súd zaviazal odporcu k príspevku na výživu navrhovateľke, ako
nevydatej matke za obdobie 02.02.2012 do 30.11.2012, ako aj v časti výroku, ktorým bolo vyčíslené
zameškané výživné za obdobie od 02.02.2012 do 30.11.2012 a rovnako tiež voči výroku o povinnosti
odporcu zaplatiť na účet súdu súdny poplatok vo výške 93,50 eur, podal v zákonnej lehote odvolanie

odporca a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v tejto časti zmenil a návrh navrhovateľky
zamietol. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že čo do napadnutej časti podľa jeho názoru okresný súd vec
nesprávne právne posúdil, keď nerozlíšil dva nároky, ktoré je možné uplatniť zo strany nevydatej matky
v zmysle § 74 Zákona o rodine, kedy jedným je tzv. príspevok na úhradu výživy nevydatej matky a
druhým je tzv. príspevok na úhradu niektorých nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom, čo je
podľa neho dôležité vo vzťahu k tomu, že nárok navrhovateľky na určenie príspevku na jej výživu jej

možno priznať len odo dňa podania návrhu, čo v danom prípade bolo 01.12.2012 a to s odkazom na ust.
§ 77, veta druhá Zákona o rodine, ktorý hovorí, že výživné pokiaľ nejde o maloleté dieťa možno priznať
len odo dňa začiatku súdneho konania, kde podľa jeho názoru je potrebné pre daný prípad aplikovať ust.
§ 77 Zákona o rodine a priznať nárok na výživné navrhovateľke len počnúc dňom 01.12.2012. Výšku
určeného príspevku na výživu navrhovateľky svojim odvolaním nenapadol, rovnako nenapadol obdobie

od 01.12.2012 do 01.02.2014, v ktorom bol na platenie tohto výživného rozhodnutím súdu zaviazaný.
Dôvod prečo svojim odvolaním napadol povinnosť uloženú mu súdom na zaplatenie súdneho poplatku
ničím nekonkretizoval.

K podanému odvolaniu odporcu podala vyjadrenie navrhovateľka, v ktorom poukázala na to, že odporca
v priebehu konania uvádzal nepravdivo výšku svojho príjmu, pretože jeho príjem je o 148,90 eur

mesačne vyšší, ako ten, ktorý v svojom rozhodnutí uvádza okresný súd, t.j. 1.248,93 eur, vzhľadom
k čomu je súdom určené výživné len minimálne a podľa jej názoru vzhľadom na jeho príjem bolo
opodstatnené, aby platil aj viac a to minimálne 87,- eur mesačne. Poukázala na to, že tak výživa dieťaťa,
ako aj matky dieťaťa je rovnako dôležitá a má prednosť pred ostatnými výdavkami odporcu. V tomto
smere poukázala na možnosť odporcu financovať si služby právneho zástupcu s cieľom, aby nemusel

na jej výživu prispievať vôbec, či spisovanie odvolania právnym zástupcom, pričom tieto výdavky podľa
jej názoru neboli nevyhnutné.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.
2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, t.j. v časti určenia
príspevku na výživu navrhovateľky, ako nevydatej matky v období od 02.02.2012 do 30.11.2012, ako

aj v časti, v ktorej v tomto období bolo vyčíslené zameškané výživné a rovnako tak v časti uloženia
povinnosti odporcovi zaplatiť na účet okresného súdu súdny poplatok, je potrebné ako vecne správny
potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v nadväznosti na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd v
celom rozsahu poukazuje na vecne správne odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje.

Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd dodáva, že vzhľadom k

nesporne zistenému skutkovému stavu prvostupňovým súdom je nepochybné, že dňa 02.02.2012 sa
navrhovateľke narodil syn W.l K., ktorého otcom je odporca, s ktorým nežije v manželstve, čím vzniklo
na strane navrhovateľky právo uplatniť si príspevok na svoju výživu, ako nevydatej matke, vyplývajúce
jej z ust. § 74 ods. 1 Zákona o rodine.

Podľa § 74 ods. 1 Zákona o rodine, otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný

najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej
výživy a poskytnúť jej príspevok nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje, možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody vhodné osobitného zreteľa.Ako vyplýva z cit. zákonných ustanovení, zákonná úprava počíta aj s prípadmi narodenia detí mimo
manželstva rodičov, ktoré v praxi nie sú ojedinelé. Nevydatá matka sa často po narodení dieťaťa dostáva
do horšej osobnej i sociálne situácie. Vylúčená je aplikácia ustanovení o vzájomných povinnostiach

manželov a konkrétne práva a povinnosti k takýmto osobám vyplývajú z faktu rodičovstva. Práve z tejto
skutočnosti vychádza aj ust. § 74, ktoré upravuje nárok nevydatej matky súvisiace s tehotenstvom a
pôrodom, ktoré nie sú uhrádzané v rámci vzájomnej vyživovacej povinnosti manželom. Účelom tohto
ustanovenia je priblížiť situáciu takejto matky pomerom v manželstve a bolo by v rozpore s princípmi
Zákona o rodine pokiaľ by takto vzniknutú situáciu a náklady z toho plynúce musela uhrádzať výlučne

matka.

Zákon v odseku 1, ust. 74 Zákona o rodine, špecifikuje dva nároky a to príspevok na úhradu nákladov
spojených s tehotenstvom a pôrodom a príspevok na úhradu výživy matke v primeranom rozsahu po
dobu najdlhšie dvoch rokov odo dňa pôrodu, ktorý druhý nárok v preskúmavanej veci aj navrhovateľka
uplatnila. Príspevok na výživu matky nie je odôvodnený prípadnou neschopnosťou matky samostatne
sa živiť. Jeho základom sú tehotenstvo a narodenie dieťaťa a s tým súvisiaca zmena sociálnej situácie

matky, ktorá spravidla príde o príjmy z pracovného, resp. iného pomeru a súčasne aj existencia
zvýšených výdavkov spojených s týmito skutočnosťami. Zákon presne vymedzuje maximálnu dobu
poskytovania príspevku na výživu na dva roky, pri nároku voči otcovi dieťaťa, za ktorého matka nie
je vydatá s tým, že presne vymedzuje začiatok plynutia tejto lehoty a to najneskôr odo dňa pôrodu.
Právo na príspevok na výživu matke nepodlieha premlčaniu, premlčujú sa však jednotlivé splátky v

rámci všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty. Primerané výživné sa určuje za jednotlivé mesiace v
pravidelných opakujúcich sa sumách. Avšak vzhľadom na konštrukciu tejto dávky vyživovacej povinnosti
sa tu neuplatňuje zákaz určenia výživného pre plnoletého za čas pred začatím konania, keďže by tým
bola vylúčená možnosť priznať príspevok za obdobie najskôr od začiatku tehotenstva do podania návrhu
a navrhovateľka by ho mohla požadovať len za zvyšný čas od podania návrhu do dvoch rokov od

pôrodu, čo je však v rozpore s podstatou a zmyslom tohto osobitného druhu vyživovacej povinnosti.
Suma príspevku za čas pred rozhodovaním súdu sa určuje úhrnnou sumou ako zameškané výživné.
Je pravdou, že v ust. § 77 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine sa hovorí, že výživné na plnoleté
osoby možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania, avšak zo zákonnej kogentnej úpravy
dňa, od ktorého možno najneskôr priznať príspevok na výživu nevydatej matky, t.j. odo dňa pôrodu

sa vyvodzuje záver, že pri tomto druhu vyživovacej povinnosti platí výnimka z uvedeného pravidla a
výživné pre plnoletú osobu v tomto prípade možno priznať aj za obdobie pred začatím súdneho konania,
najskôr odo dňa pôrodu dieťaťa. K tomuto záveru súdu nasvedčuje jednak rozsiahla súdna prax, ako
aj judikatúra, z ktorej vyplýva, že pre priznanie nároku podľa § 74, neplatí druhá veta ustanovenia
§ 77 ods. 1, podľa ktorej možno výživné priznať len odo dňa začatia konania (R1/67). Z uvedeného

teda vyplýva, že pokiaľ okresný súd určil povinnosť odporcovi prispievať na výživu navrhovateľke, ako
nevydatejmatkevobdobíod02.02.2012,tedaododňapôroduvrozsahudvochrokov,t.j.do01.02.2014,
súčasne vyčíslil aj v rozsahu obdobia od 02.02.2012 do 30.11.2012 zameškané výživne, postupoval
správne, a v celom rozsahu v súlade s platnými právnymi predpismi. Vzhľadom k tomu, že výška
stanoveného príspevku na výživu nevydatej matky predmetom odvolania odporcu nebola (okresný súd

v celom rozsahu vyhovel návrhu navrhovateľky), súd v tejto časti rozhodnutie súdu nepreskúmaval.
Pokiaľ navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu uvádzala, že vzhľadom na nesprávne odporcom v konaní
uvedený príjem, z ktorého sa vychádzalo pri určení príspevku na jej výživu, prichádzalo do úvahy
stanovenie aj sumy vyššej, je potrebné uviesť, že konanie vo veci určenia príspevku na výživu nevydatej
matky je vychádzajúc z ust. § 74 Zákona o rodine , konaním návrhovým, súd pri svojom rozhodovaní

nemôže prekročiť rozsah navrhovateľkou uplatneného nároku. Vzhľadom k tomu, že táto v konaní pred
prvostupňovým súdom svoj nárok vymedzila sumou 65,- eur mesačne, ktorému rozsahu okresný súd v
plnej miere vyhovel, nebolo možné jej priznať viac, aj keby na základe vykonaného dokazovania bol súd
dospel k záveru, že primeraný príspevok na jej výživu vychádzajúc z jej potrieb a možností povinného,
teda odporcu mohol byť vyšší. V súvislosti s tým odvolací súd poznamenáva, že nie je vylúčené v

budúcnosti použitie ustanovenia umožňujúceho dosiahnuť na návrh zmenu dohôd a súdnych rozhodnutí
aj v tejto veci, v dôsledku zmeny pomerov a to aj vzhľadom na dĺžku doby poskytovania príspevku.

Rovnako vecne správne je aj rozhodnutie súdu v časti, v ktorej zaviazal odporcu na zaplatenie súdneho
poplatku. Vzhľadom k skutočnosti, že navrhovateľka je v zmysle § 4 ods. 2 písm. f/ zák.č. 71/1992 Zb. v
znenízmienadoplnkovoslobodenáodplateniasúdnehopoplatkuvtomtokonaní, vzmysle§2ods.2cit.zákona zaplatí podľa výsledku konania odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. V danom prípade
je nepochybné, že navrhovateľka bola v konaní v celom rozsahu úspešná, pričom odporca od poplatku
oslobodený nebol. Poplatok sa v danom prípade určuje v zmysle všeobecnej úpravy, položky č. 1 písm.

a/ Sadzobníka súdnych poplatkov (6% z ceny predmetu konania, najmenej 16,50 eur). Pri percentuálnej
sadzbejezákladompoplatkucenapredmetupoplatkovéhoúkonu.Akjepredmetompoplatkovéhoúkonu
opakujúce sa plnenie, základom poplatku je súčet cien všetkých opakujúcich sa plnení. V súlade s vyššie
uvedeným je tak výška súdneho poplatku stanovená prvostupňovým súdom v sume 93,50 eur správna
(6% zo sumy 1.557,68 eur, čo predstavuje súčet cien opakujúcich sa plnení za obdobie od 02.02.2012

do 01.02.2014).

Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že odporcom v odvolaní uplatnený dôvod odvolania v zmysle § 205
ods. 2 písm. f/ O.s.p., t.j. že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci je neopodstatnený, preto odvolací súd rozhodnutie okresného súdu za použ. ust. § 219,
ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 a § 152 ods.

1 O.s.p. a úspešnej navrhovateľke náhrada trov odvolacieho konania priznaná nebola, nakoľko táto si
žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.