Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 13, 2012

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 7C/34/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2611211717
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Sláviková

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2012:2611211717.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Vierou Slávikovou v právnej veci navrhovateľa: Československá

obchodní banka, a.s., Radlická 333/150, 150 57 Praha 5, ČR, IČO: 00001350, zast.: Mgr. Roman Amrož,
usadený euroadvokát so sídlom Mikulášska 29, 811 01 Bratislava, proti odporkyni: P. L., B.. X.X.XXXX,
X. T..G..Š.B. XXX, Š.-U., štátne občianstvo SR, o zaplatenie 76.791,49 Kč s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 76.791,49 Kč (3.037,76 €) so
zmluvným úrokom vo výške 13,9 % z čiastky 47.986,09 Kč (1.898,26 €) od 1.11.2011 do zaplatenia,
úrok z omeškania vo výške 7,75 % ročne zo sumy 47.986,09 Kč (1.898,26 €) od 1.11.2011 do zaplatenia
a trovy konania v sume 395,50 € všetko v splátkach po 85,- € mesačne počínajúc právoplatnosťou tohto

rozsudku do zaplatenia pod následkom straty výhody splátok.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 7.12.2011 domáhal, aby súd zaviazal
odporkyňu zaplatiť mu sumu 76.791,49 Kč s príslušenstvom a trovami konania z titulu nesplateného
spotrebiteľského úveru.

Odporkyňa s návrhom súhlasila a žiadala umožniť dlh zaplatiť v splátkach s poukazom na svoju finančnú
situáciu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne, výpisom z obchodného registra na spoločnosť
navrhovateľa, Zmluvou o úvere zo dňa 8.12.2008, obchodnými podmienkami pre ČSOB spotrebiteľské
úvery účinnými od 1.4.2008, sadzobníkom poplatkov, oznámením o zosplatnení úveru z 22.6.2009

s doručenkou, poslednou výzvou k zaplateniu dlhu z 25.5.2009 s doručenkou, opakovanou výzvou
k zaplateniu dlhu z 23.4.2009, výzvou k zaplateniu dlhu zo 6.4.2009, upomienkou z 25.3.2009 s
doručenkou, históriou úverového účtu č. 003015603R, písomným vyjadrením právneho zástupcu
navrhovateľa z 9.3.2012 ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci :

Navrhovateľ na základe Zmluvy o ČSOB spotrebiteľskom úvere č. 003015603R z 8.12.2008 (ďalej
len Zmluva) poskytol odporkyni finančné prostriedky do výšky úverového limitu 50.000,- Kč s tým,
že odporkyňa sa zaviazala úver platiť riadne a včas. Odporkyňa tento záväzok nesplnila, preto
jej navrhovateľ po predchádzajúcich upozorneniach zo dňa 25.3.2009, 6.4.2009 a 23.4.2009 zaslal

poslednú výzvu k zaplateniu dlhu listom zo dňa 25.5.2009. Odporkyňa doznala, že z poskytnutého úveru
zaplatila navrhovateľovi len prvú splátku vo výške 2.500,- Kč a ďalej dlh prestala splácať. Argumentovalatým, že nemala z čoho dlžnú čiastku splácať, pretože prišla o zamestnanie. Tvrdenia navrhovateľa
odporkyňa nijako nespochybňovala. Súd zistil, že pre neplnenie si povinností zo strany odporkyne,
navrhovateľ pristúpil k zosplatneniu úveru dňom 22.6.2009 a vyzval odporkyňu k zaplateniu celej

zostávajúcej čiastky v sume 49.757,15 Kč vrátane príslušenstva a poplatkov podľa Sadzobníka ČSOB,
a.s., a to do 3.7.2009. Konkrétne navrhovateľ požadoval zaplatiť podľa čl. IV. Zmluvy zaplatenie úroku
vo výške 13,90 % z nesplatenej čiastky úveru odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru a tiež
podľa čl. VI. Zmluvy uhradenie úrokov z omeškania vo výške 15% z čiastok, ktoré bola odporkyňa
podľa názoru navrhovateľa povinná zaplatiť z peňažných záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy (t.j. istina

a poplatky). Ďalej vyzval navrhovateľ odporkyňu k zaplateniu aj nepovoleného debetného zostatku na
bežnom účte odporkyne, ktorý ku dňu 22.6.2009 činil 353,14 Kč rovnako do 3.7.2009. Podľa Časti
I. bodu I.5. Zmluvy sa účastníci dohodli na ročnej percentuálnej sadzbe nákladov na spotrebiteľský
úver podľa zák.č. 321/2001 Sb. vo výške 24,63 % za predpokladu čerpania úveru vo výške úverového
limitu. Za poskytnutie úveru sa odporkyňa zaviazala zaplatiť poplatok vo výške 500,00 Kč najneskôr
ku dňu podpísania Zmluvy o úvere. Za správu úveru mala platiť mesačne poplatok vo výške 60,00

Kč, a to za každý aj začatý kalendárny mesiac vždy 22. dňa v mesiaci. Istinu a úroky sa zaviazala
splácať v 24 mesačných anuitných splátkach vo výške 2.413,00 Kč vždy 22. dňa v mesiaci. Súd mal za
preukázané, že odporkyňa žalovanú sumu, vyčíslenú ku dňu 31.10.2011, nezaplatila. Žalovaná suma vo
výške 76.791,49 Kč sa skladá zo zostatku nesplatenej istiny vo výške 45.762,09 Kč, zmluvného úroku,
ktorý ku dňu vyčíslenia činí čiastku vo výške 16.603,40 Kč a úroku z omeškania, ktorý ku dňu vyčíslenia

tvorí čiastku vo výške 12.202,00 Kč a dlžných poplatkov vo výške 2.224,00 Kč, čo súd zistil z histórie
úverového účtu odporkyne.

Podľa čl. 16 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v
občianskych a obchodných veciach, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch
členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

Podľa čl. 6 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre
zmluvné záväzky (Rím I), bez ohľadu na odsek 1 si strany môžu v súlade s článkom 3 zvoliť rozhodné
právo pre zmluvu, ktorá spĺňa požiadavky odseku 1. Takáto voľba rozhodného práva však nesmie zbaviť
spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú také ustanovenia, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou
podľa práva, ktoré by v prípade absencie voľby bolo na základe odseku 1 rozhodným.

Podľa ust. § 497 Zákona č. 513/1991 Sb. (Obchodní zákoník ČR), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ,
že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ust. § 502 ods. 1 Zákona č. 513/1991 Sb. (Obchodní zákoník ČR), od doby poskytnutia peňažných
prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške

ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak nie sú úroky takto stanovené, je dlžník povinný
platiť obvyklé úroky, požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia
zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník
povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa ust. § 503 ods. 1, 2 Zákona č. 513/1991 Sb. (Obchodní zákoník ČR), záväzok platiť úroky je

splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak je lehota na vrátenie poskytnutých
peňažných prostriedkov dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roku. V dobe,
kedy má byť vrátený zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné i úroky, ktoré sa ho týkajú.
Ak majú byť poskytnuté prostriedky vrátené v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné i
úroky z tejto splátky.

Podľa ust. § 504 Zákona č. 513/1991 Sb. (Obchodní zákoník ČR), dlžník je povinný vrátiť poskytnuté
peňažné prostriedky v dohodnutej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, kedy bol o ich vrátenie
veriteľom požiadaný.Podľa ust. § 506 Zákona č. 513/1991 Sb. (Obchodní zákoník ČR), ak je dlžník v omeškaní s vrátením
viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od
zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú čiastku s úrokmi. Odstúpenie veriteľa od zmluvy

nemá vplyv na zabezpečenie záväzku z tejto zmluvy.

Súd z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu vyvodil ten právny záver, že návrh
navrhovateľa bol podaný dôvodne. Medzi navrhovateľom a odporkyňou došlo k platnému uzatvoreniu
zmluvy o úvere. Z predmetnej zmluvy plnil navrhovateľ a poskytol odporkyni úver do výšky úverového
limitu 50.000,- Kč. Odporkyňa si svoje povinnosti z uzavretej zmluvy neplnila, pretože neplatila splátky

úveru tak, ako sa zaviazala. Preto navrhovateľ pristúpil k zosplatneniu dlhu, tým sa stal splatný celý
zostatok úveru a preto súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie žalovanej sumy. Naviac odporkyňa uznala
svoj dlh voči navrhovateľovi čo do dôvodu aj výšky.

Podľa ust. § 517 ods. 1, veta prvá Zákona č. 40/1964 Sb. (Občanský zákoník ČR), dlžník, ktorý svoj dlh
riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa ust. § 517 ods. 2 Zákona č. 40/1964 Sb. (Občanský zákoník ČR), ak ide o omeškanie s plnením

peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa
tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis.

Vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády Českej republiky č. 142/1994 Sb., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa ust. § 1 Nariadenia vlády ČR č. 142/1994 Sb., výška úroku z omeškania zodpovedá ročne výške
repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou, zvýšenej o sedem percentuálnych bodov. V každom
kalendárnom polroku, v ktorom trvá omeškanie dlžníka, je výška úroku z omeškania závislá na výške
repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou a platnou pre prvý deň príslušného kalendárneho
polroka. Repo sadzba Českej národnej banky bola ku dňu 1.11.2011 stanovená vo výške 0,75 %.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Zákona č. 40/1964 Sb. (Občanský zákoník ČR) vzniklo navrhovateľovi
právo požadovať od odporkyne ako dlžníka, popri plnení, aj úroky z omeškania z dlžnej sumy, keďže ide
o omeškanie s plnením peňažného dlhu. Súd preto dospel k záveru, že navrhovateľ žiada oprávnene aj
úrok z omeškania, avšak len sčasti, a preto zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania
vo výške 7,75 % ročne, ktorý je v súlade s Nariadením vlády ČR č. 142/1994 Sb., a to od 1.11.2011

do zaplatenia, t. j. odo dňa nasledujúceho po dni, kedy sa odporkyňa dostala do omeškania. Vo zvyšku
uplatneného úroku z omeškania súd potom návrh, ako nemajúci oporu v zákone, zamietol.

Podľa ust. § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), aj keď mal účastník vo veci
úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne
nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy

súdu;vtakomprípadesazákladnásadzbatarifnejodmenyadvokátavypočítazvýškysúdompriznaného
plnenia.

Súd rozhodol o trovách konania v zmysle ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p. a odporkyňu zaviazal zaplatiť
navrhovateľovi, ktorý mal v konaní neúspech v pomere k úspechu v nepatrnej časti plnú náhradu trov
konania v sume 395,50 €, pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie

konania v sume 182,00 € a z trov právneho zastúpenia v sume 213,50 € (2 úkony právnej pomoci á
81,33 € + 2 x režijný paušál á 7,63 € + 20% DPH).

Súd v zmysle ustanovenia 160 ods. 1 O.s.p. povolil odporkyni zaplatiť priznanú sumu v splátkach
po 85,00 € mesačne, a to z dôvodu jej nepriaznivej finančnej situácie zapríčinenej dlhodobejšounezamestnanosťou a nemožnosťou nájsť si zamestnanie. Za daného stavu by nebolo v schopnostiach
a možnostiach odporkyne žalovanú sumu zaplatiť naraz.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho
písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, v 2 vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§

205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania,

vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak

mábyťnimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutie
vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej
viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučného poriadku).