Uznesenie Judgement was issued on Friday, July 13, 2012

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoE/233/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111217458
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6111217458.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v exekučnej veci oprávneného : EOS KSI, spol. s r.o., so sídlom 851 01
Bratislava, Údernícka 5, IČO : 35 724 803, zastúpený splnomocnenou Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom 851 01 Bratislava, Údernícka 5, IČO : 36 613 843, proti povinnému : Y. Z.,
narodený XX.XX.XXXX, bytom XXX XX A. W. Q., L. XXXX/XX, na vymoženie pohľadávky v sume 404,60
eur s príslušenstvom, v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so

sídlom Exekútorský úrad 821 08 Bratislava, Záhradnícka č. 62 pod spisovou značkou Ex 7756/2011,
o odvolaní oprávneného zo dňa 28.09.2011 proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica číslo
konania 7Er/576/2011-7 zo dňa 15.08.2011, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej pod spisovou značkou Ex 7756/2011. Súd rozhodol
podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku), v nadväznosti na ustanovenia § 52 ods. 1 a 2, § 53 ods. 1 a 4 Občianskeho
zákonníka, s použitím európskej právnej úpravy dotýkajúcej sa problematiky spotrebiteľských zmlúv a
ochrany práv spotrebiteľa. Súd zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným zo Zmluvy o pôžičke č.
XXXXXXXXXX zo dňa 12.12.2004 posúdil ako spotrebiteľský vzťah a aplikoval pri právnom posúdení

tohto vzťahu okrem vnútroštátnej právnej úpravy spotrebiteľských vzťahov aj Smernicu Rady 93/13/EHS
z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej smernica), konkrétne čl. 3
ods. 1, čl. 6 ods. 1 a čl. 7 smernice a prílohy danej smernice, pričom súd prezentoval v odôvodnení
uznesenia právny názor vyplývajúci z výkladu danej smernice obsiahnutého v rozsudkoch Súdneho
dvora (ES) vo veci C- 240/98, vo veci C- 168/05 a vo veci C-243/08. Súd pri skúmaní rozhodcovskej
doložky bral do úvah kritériá, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej

zmluve a konštatoval, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluve o poskytnutí pôžičky, ktorá
mala založiť legitimitu exekučného titulu, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu
štátnym súdom. V porovnaní s dodávateľom sa spotrebiteľ nachádza v znevýhodnenom postavení
a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby
mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Nebola dojednaná individuálne, čo zjavne vyplýva
z jej zaradenia do Všeobecných obchodných podmienok pôžičky poskytovanej spoločnosťou Quatro,

a.s. Spotrebiteľ nemal pri podpise zmluvy možnosť dohodnúť sa na obchodných podmienkach s
dodávateľom, mohol len celú zmluvu odmietnuť, alebo sa podrobiť všetkým podmienkam, a teda aj
rozhodcovskej doložke. Rozhodcovskú doložku exekučný súd posúdil ako neprijateľnú podmienku
spôsobujúcuznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa
aakotakábolaužodpočiatkuneplatnouvzmysleustanovenia§53Občianskehozákonníka.Vdôsledku
toho súd považoval exekučný titul za materiálne nevykonateľný a absencia tejto jeho vlastnosti je

neodstrániteľnou prekážkou brániacou vykonaniu exekúcie a tým aj vydaniu poverenia pre súdneho
exekútora.Proti uzneseniu okresného súdu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Domnieva
sa, že súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorý mu vyplýva z Exekučného poriadku v
nadväznosti na zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Právoplatný rozhodcovský rozsudok

má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok, čo je prekážkou pre opätovné prejednanie veci.
S odkazom na citáciu zákonných ustanovení § 45 ods. 1 a ods. 2 Zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní zastáva názor, že exekučný súd je v prípade splnenia dôvodov podľa § 45 tohto
zákonaoprávnenýapovinnýkonanielenzastaviťatoažponariadeníexekúcievočipovinnému,súdunie
je zákonom umožnené postupovať tak, že nevydá poverenie na výkon rozhodnutia a teda v štádiu pred

vydaním takéhoto poverenia súdy preskúmavaciu právomoc nemajú. Poukazuje tiež na niektoré nálezy
Ústavného súdu SR, na judikatúru Nejvyššího soudu ČR a na judikatúru Súdneho dvora Európskej
únie, na základe ktorých sa domnieva, že právo Spoločenstva neprikazuje vnútroštátnemu súdu,
aby neuplatnil vnútroštátne procesné normy, na základe ktorých získava rozhodnutie právoplatnosť,
aj keby to umožnilo napraviť porušenie akéhokoľvek ustanovenia práva Spoločenstva predmetným
rozhodnutím. Podľa stanoviska Súdneho dvora (bod 47 rozhodnutia C-40/08) zásada procesnej

autonómie nemôže vyžadovať, aby vnútroštátny súd kompenzoval opomenutie procesného charakteru
spotrebiteľa, ktorý nepozná svoje práva a aby tak exekučný súd úplne nahradil celkovú pasivitu
spotrebiteľa v spore pred rozhodcami, ak sa spotrebiteľ nezúčastní na rozhodcovskom konaní a
nepodá ani žalobu o neplatnosť rozhodcovského rozsudku. S poukazom na judikatúru Súdneho dvora
a európske právo oprávnený zhrnul, že nemožno vyvodiť povinnosť exekučného súdu preskúmavať

exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce v danom prípade vedel o svojich právach,
no neuplatnil si ich. Postupom a rozhodnutím súdu dochádza k neoprávnenému zásahu do základného
práva oprávneného na súdnu ochranu a k porušovaniu princípu právnej istoty, čím je oprávnenému
znemožnené efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré prebieha na podklade
právom uznaného exekučného titulu a povinnému, ako strane ktorá porušila zmluvu, je poskytovaná

ochrana na úkor práv oprávneného. Oprávnený taktiež poukázal na skutočnosť, že v období do
31.12.2007 sa vzťahovali ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka len na kúpnu zmluvu, zmluvu
o dielo a na iné zmluvy upravené v 8. časti Občianskeho zákonníka, ako aj na zmluvu podľa § 55 OZ.
Zmluva o úvere bola upravená len v Obchodnom zákonníku a tak právne vzťahy zo zmluvy o úvere
uzavretej pred 01.01.2008 sa v súlade s ustanovením § 261 ods. 1 písm. b/ Obchodného zákonníka

spravujú len Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov. Oprávnený dáva do pozornosti
dôvodovú správu k ustanoveniu § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, z ktorej vyplýva, že úvahy a
postup súdu nie je správny. Podľa dôvodovej správy, ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky
zakladalo výlučne právomoc v rozhodcovskom konaní, takéto ustanovenie je neprijateľné, čo však nemá
za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky, pretože spotrebiteľovi zostáva možnosť

riešiť spor v občianskoprávnom konaní pred súdom. Uvedené ustanovenie teda podľa názoru odvolateľa
v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. Žiada preto, aby odvolací súd
uznesenie okresného súdu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením §

212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. uznesenie
okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Vo veci rozhodla vyššia súdna úradníčka Okresného súdu Banská Bystrica. Zákonná sudkyňa predložila
vec na rozhodnutie krajskému súdu podľa ustanovenia § 374 ods. 4 O.s.p. s vyjadrením, že odvolaniu
účastníka konania nemieni vyhovieť.

Odvolací súd, vychádzajúc z rozsahu a dôvodov odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), po preskúmaní
uznesenia prvostupňového súdu, aplikujúc ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p., sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a konštatuje správnosť dôvodov a právnych úvah,
na podklade ktorých prvostupňový súd rozhodol. Na zdôraznenie jeho správnosti navyše dodáva :

Námietka oprávneného, podľa ktorej exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti,

keď posudzoval súladnosť exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom, neobstojí.Vychádzajúc z dikcie zákonných ustanovení a to tak Exekučného poriadku, ako aj Zákona o
rozhodcovskom konaní je zrejmé, že súd - a to v každom štádiu vedenia exekúcie - je povinný dôsledne
skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Predovšetkým, či

podklad, na základe ktorého súdny exekútor žiada o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, je
spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanovenia § 41 Exekučného poriadku. Súd v prípade zistenia,
že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu (obzvlášť v
štádiu pred vydaním poverenia pre súdneho exekútora) musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie
aj adekvátne procesne zareagovať. Keďže exekučným titulom je rozhodcovské rozhodnutie, pokiaľ ide o

námietkuprípustnostiskúmaniaobsahovýchnáležitostírozhodcovskéhorozsudku,jenevyhnutnéokrem
už uvedených ustanovení Exekučného poriadku vychádzať aj z ustanovení zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskomkonaní(ďalejZákonorozhodcovskomkonaní).Vyslovenýprávnynázorplnezodpovedá
záverom obsiahnutým v judikáte Súdneho dvora (ES) vo veci Pohotovosť C-76/10 zo dňa 16.11.2010.
Súdny dvor v súvislosti so skúmaním nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách rozhodol, že
vnútroštátny súd má aj vo fáze výkonu rozhodnutia povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalú povahu

podmienky obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej poskytovateľom úveru so spotrebiteľom. Je úlohou
dotknutéhovnútroštátnehosúduurčiť,čisamápodmienkazmluvyoúverepovažovaťzanekalúvzmysle
článkov 3 a 4 smernice 93/13 a v prípade kladnej odpovede je úlohou uvedeného súdu vyvodiť všetky
dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, s cieľom ubezpečiť sa, že tento spotrebiteľ
nie je viazaný touto podmienkou.

Návrhom datovaným dňa 22.07.2011 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie na základe
právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Rozhodcovského súdu
zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore v Košiciach spisovej značky : EP 20810/10 zo dňa
16.03.2011. Základný právny rámec nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom bol nárok veriteľa z
titulu poskytnutej pôžičky na základe Zmluvy o pôžičke č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.12.2004, uzavretej

medzi povinným, ako dlžníkom a spoločnosťou Quatro, a.s. so sídlom v Kežmarku, ako veriteľom. Súd
prvého stupňa vzhľadom na vykonané dokazovanie - oboznámiac sa s obsahom predmetnej zmluvy,
ako aj Všeobecných obchodných podmienok pôžičky, obsahujúcich rozhodcovskú doložku - vec správne
právne posúdil, keď vychádzal pri rozhodovaní ako z relevantnej skutočnosti, že daný zmluvný vzťah
medzi veriteľom a dlžníkom je nutné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah a následne aj pomerne

obšírne, vychádzajúc z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a Zákona o spotrebiteľských
úveroch,vnadväznostina článkysmerniceRady93/13/EHSaprílohydanejsmernice,svojerozhodnutie
zdôvodnil. Odvolací súd poznamenáva, že vyslovené stanovisko je plne konformné a v súlade s
početnou judikatúrou Súdneho dvora ES (napr. C-240/98 až C-244/98, C-473/00, C-168/05, C-243/08,
C-40/08, C-227/08, C-76/10) dotýkajúcou sa problematiky spotrebiteľského práva a ochrany práv

spotrebiteľa.

Pokiaľ odvolateľ polemizuje o správnosti právneho posúdenia zmluvy o pôžičke ako spotrebiteľskej
zmluvy podľa ustanovení § 52 až 54 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007, odvolací
súd poznamenáva, že spotrebiteľská zmluva je inštitút, ktorý je treba vnímať komplexne a ktorý sa
nesporne týka viacerých typov zmlúv. Pri posúdení charakteru posudzovanej zmluvy o pôžičke je nutné

vychádzať z právnej úpravy platnej v čase uzavretia tejto zmluvy. Ustanovenie § 53 Občianskeho
zákonníka platného v danom čase, ustanovovalo, že spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva,
zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55,
ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Zmluva

o pôžičke bola aj v čase uzavretia zmluvného vzťahu medzi oprávneným a povinným upravená v 8.
časti Občianskeho zákonníka, konkrétne v 5. hlave ôsmej časti, v ustanoveniach § 657 a 658 OZ a tak
vychádzajúc z doslovného znenia ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka, je nesporné, že nielen
podľavsúčasnostiplatnejprávnejúpravy,aleajpodľaprávnejúpravyplatnejaúčinnejvčasepodpísania
zmluvy o pôžičke, spadala táto zmluva pod právny režim spotrebiteľských zmlúv podľa ustanovení § 52

a násl. OZ. Argumentácia oprávneného, že daný zmluvný vzťah sa spravuje výlučne ustanoveniami
Obchodného zákonníka upravujúcich zmluvu o úvere, a tým aj odkaz na ustanovenie § 261 ods. 1 písm.
b/ Obchodného zákonníka, je tak zmätočný.Rozhodcovskú doložku koncipovanú v takom znení, ako vyplýva z čl. VIII. písm. o/ Všeobecných
obchodných podmienok pôžičky poskytovanej spoločnosťou, v zmysle ktorej všetky spory, ktoré vznikli
alebo vzniknú z tejto zmluvy a v súvislosti s ňou, budú rozhodované s konečnou platnosťou výlučne v

rozhodcovskom konaní, čím sa spotrebiteľ vzdal vopred svojho ústavného práva na spravodlivý proces
pred nezávislým všeobecným súdom, správne súd právne posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku
obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve. Podstatnou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto
dojednania je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a celkom
zjavne nemal spotrebiteľ reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp.

niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Spornosť vo vyváženosti vzájomného zmluvného vzťahu,
pokiaľ ide o rozhodcovskú doložku, navyše vyvoláva i skutočnosť, že priamo v predtlači Všeobecných
obchodných podmienok v rozhodcovskej doložke je vopred určený konkrétny jediný rozhodcovský súd,
ktorý je výlučne oprávnený v rozhodcovskom konaní spory vyplývajúce z danej zmluvy rozhodnúť.
Vzhľadom na všetky uvedené výhrady potom správne exekučný súd rozhodcovskú doložku právne
posúdil ako neprijateľnú, a s poukazom na ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka tým absolútne

neplatnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve, nakoľko celkom zjavne spôsobuje
značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a to výrazne v neprospech
spotrebiteľa. Odvolací súd sa v tejto súvislosti stotožňuje aj s úvahou exekučného súdu, že množstvo
exekučných vecí s obdobným skutkovým základom, kde rozhodcovské rozsudky ako exekučné tituly
vykazujú značnú dávku podobnosti, naznačuje istú väzbu medzi rozhodcovskou spoločnosťou a

jednou zo zmluvných strán (oprávneným), čo už samo osebe vedie k pochybnostiam o dostatočnom
individuálnom prístupe k ochrane práv spotrebiteľa zo strany rozhodcov.

Odvolací súd - reagujúc na dôvody odvolania - len pre úplnosť podotýka, že pokiaľ ide o namietaný
výklad k ustanoveniu § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka obsiahnutý v dôvodovej správe k
danému novelizovanému ustanoveniu (ktorý v čase uzavretia zmluvy o pôžičke ešte v platnosti nebol),

z citovaného výkladu vyplýva len to, že ochrana práv spotrebiteľa je posilnená a zabezpečená v tom
zmysle, že aj napriek existencii rozhodcovskej doložky dohodnutej podľa znenia § 53 ods. 4 písm. r/,
je nedotknuté právo a možnosť spotrebiteľa uplatňovať svoje práva na všeobecnom súde, a to popri
zachovanej možnosti voľby eventuálne aj rozhodcovského konania, avšak táto voľba je výlučne na
strane spotrebiteľa. Toto konštatovanie však nič nemení na skutočnosti, že ustanovenie § 53 ods.

4 písm. r/ OZ takéto zmluvné dojednanie považuje výslovne za neprijateľnú podmienku uvedenú v
spotrebiteľskej zmluve a vychádzajúc zo zákonného znenia - neprijateľná podmienka obsiahnutá v
spotrebiteľskej zmluve sa považuje za neplatnú (§ 53 ods. 4 OZ v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy o pôžičke). Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom
zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so

zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by
oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie exekučného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2
O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov X : X.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.