Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 25, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/3/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2619200440
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2619200440.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudcov:

JUDr. Martin Holič a Mgr. Renáta Gavalcová, v právnej veci žalobcu: Juraj J., nar. XX.X.XXXX, bytom
I., J. K. XXX/XX, zastúpeného AK: Mgr. Milan Sadloň, so sídlom Senica, V. Paulínyho - Tótha 30, proti
žalovanému: C. C., nar. X.X.XXXX, bytom I., J. XXX/XX, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy vo
výške 4.416,84 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Senica č.
k. 9C/3/2019-81 zo dňa 21. októbra 2019 - v poradí tretí a štvrtý výrok, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý v poradí tretí a štvrtý výrok rozsudku súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie v poradí prvým výrokom uložil žalovanému zaplatiť
žalobcovi sumu 3.776,50 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.428,09 Eur od
30.11.2018 do zaplatenia, v poradí druhým výrokom povolil žalovanému splácať dlžnú sumu žalobcovi v
splátkach po 300,- Eur mesačne, so splatnosťou vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca k rukám žalobcu,
počínajúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej
splátky má za následok splatnosť celého plnenia, v poradí tretím výrokom žalobu o zaplatenie sumy
640,34 Eur zamietol, v poradí štvrtým výrokom uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy

konania v rozsahu 71 %, pričom o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie
samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou § 11, § 13 ods. 1, 2, § 121 ods. 3, § 415, § 420 ods. 1, 3,
§ 444, § 446, § 449 ods. 1, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1, 2, § 5 ods. 1 zákona
č. 437/2004 Z. z., Opatrením Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. S05091-2018-OL zo
16. mája 2018, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka v platnom znení, s poukazom aj na procesné ustanovenia § 232 ods. 3, 4, §
255 ods. 1, § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

3. Okresný súd vychádzal zo skutkových zistení, že žalobca bol v čase od 11.1.2018 do 16.1.2018
hospitalizovaný vo Fakultnej nemocnici v Skalici, následne hospitalizovaný na Klinike ústnej, tvárovej a
čeľustnej chirurgie LF UK a UNB, Nemocnica Ružinov v Bratislave v súvislosti s otvorenou repozíciou
dislokovanej maxily. Dňa 2.3.2018 navštívil očnú ambulanciu v Popudinských Močidľanoch, v dňoch

26.1.2018, 16.2.2018 a 16.3.2018 absolvoval kontroly v Nemocnici Ružinov v
Bratislave, dňa 8.2.2018 bol na vyšetrení v neurologickej ambulancii v Nemocnici v Malackách, dňa
14.2.2018 bol v nemocnici v Skalici na CT mozgu na základe odoslania z neurologickej ambulancie
v Malackách. Pri platbe v hotovosti je cena jednosmerného cestovného lístka na linke Senica -Bratislava 4,70 Eur, cena jednosmerného cestovného lístka na linke Senica - Malacky je 3,30 Eur,
cena jednosmerného cestovného lístka na linke Senica -Popudinské Močidľany je 1,15 Eur a cena
jednosmerného cestovného lístka na linke Senica - Skalica je 1,95 Eur. Žalobcovi boli za obdobie od

11.1.2018 do 20.3.2018 vyplatené nemocenské dávky v celkovej výške 465,80 Eur. Za obdobie od
21.1.2018 bol žalovanému Sociálnou poisťovňou priznaný nárok na nemocenské vo výške 7,89217 Eur
za deň. Žalovaný sa počas trvania práceneschopnosti dňa 22.2.2018 nachádzal v herni. Od 7.4.2017 do
29.3.2018 bol žalovaný zamestnaný u zamestnávateľa U. H., F. XXXX/XX, I., jeho priemerná mzda za 4.
štvrťrok 2017 predstavovala 442,68 Eur. Dňa 5.8.2018 bola z účtu žalobcu uhradená suma 140,34 Eur.

Trestným rozkazom Okresného súdu Senica č. k. 2T 22/2018- 136 zo dňa 11.9.2018 (právoplatný dňa
26.9.2018) bol žalovaný uznaný vinným z prečinu výtržníctva a prečinu ublíženia na zdraví, ktorého sa
dopustil na poškodenom tým, že tohto fyzicky napadol, v dôsledku čoho poškodenému spôsobil
prelomenie jarmového oblúka, očnice a prednej steny čeľustnej dutiny vpravo, zlomeninu nosových
kostí s posunom úlomkov a pomliaždenie pravého oka s krvácaním pod spojovku, pričom priemerná a
primeraná celková doba PN v takomto prípade je podľa vyjadrenia znalca minimálne 21 až

28 dní. Znaleckým posudkom vyhotoveným znalcom Prof. MUDr. Jozefom Lohnertom CSc. bolo zistené
bodové hodnotenie zranenia 175 bodov (80 bodov za zlomeninu nasomaxilárneho komplexu vpravo, 40
bodov zvýšenie základnej sadzby o polovicu, nakoľko povaha poškodenia na zdraví si vyžiada operačný
úkon, 40 bodov za zlomeninu nosových kostí s posunom a 15 bodov za pomliaždenie pravého oka
s krvácaním pod spojovku). Zranenie poškodeného si vyžiadalo nielen hospitalizáciu, ale aj operáciu

(nie život zachraňujúcu). Po prepustení z druhej hospitalizácie bol poškodený obmedzený v obvyklom
spôsobe života tým, že mal odporučený fyzický pokoj a antibiotiká. Nemal žiadne vonkajšie fixácie, jeho
celkový stav nebol vážny a nevyžadoval sám osebe opatrovanie inou osobou.

4. V napadnutom rozsahu právne uzavrel, že žaloba je v časti 640,34 Eur nedôvodná. Poukázal na to,

že k nemajetkovej ujme 500,- Eur žalobca uviedol, že k jeho zraneniu došlo len tri dni pred narodeninami,
ktoré nemohol osláviť. Počas hospitalizácie v nemocnici prežíval psychické útrapy spojené
s úvahami o možných trvalých následkoch a jeho budúcnosťou. Okrem toho hrá aktívne
futbal, nemá zmluvu, ale je za to platený a v dôsledku liečby nemohol niekoľko
mesiacov hrať a trénovať. Nemohol sa v plnom rozsahu venovať bežným aktivitám, nemohol chodiť za

deťmi svojho brata, stretávať sa s rodinou a podobne. Vzhľadom na dočasné zohyzdenie tváre nemohol
požívať taký spoločenský status, ako mal pred úrazom. Každý z inštitútov ako ochrana osobnosti a
náhrada škoda na zdraví poskytuje ochranu iným zložkám osobnosti jednotlivca. Právo na ochranu
osobnosti primárne poskytuje ochranu pred zásahmi do psychicko-morálnej integrity osoby, zatiaľ čo
právo na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia poskytuje prevažne ochranu pri zásahoch do

fyzickej integrity osoby. Ujma spôsobená žalobcovi poškodením jeho zdravia, teda zásahom do jeho
fyzickejintegrity,jekrytácezustanoveniaObčianskehozákonníkaoodškodňovaníbolesti,príp.sťaženia
spoločenského uplatnenia. Náhrada za ujmu vzniknutú ako priamy dôsledok do fyzickej integrity fyzickej
osoby je upravená a poskytovaná v zmysle § 444 Občianskeho zákonníka. Zadosťučinenie za zásah
do fyzickej zložky osobnosti žalovaného teda v tomto prípade tvorí žalobcom žiadané a priznané

bolestné. Náhradou za ujmu na zdraví, ktorá má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné
úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb, pre plnenie jeho
spoločenských úloh je náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, nie nemajetková ujma. Náhradu
za sťaženie spoločenského uplatnenia ale žalovaný žalobou nepožadoval. V danom prípade neexistuje
právny základ pre poskytnutie nemajetkovej ujmy, žalovaný netvrdil existenciu takých zásahov do

jeho osobnosti, ktoré by boli objektívne spôsobilé vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu v porušení
alebo ohrození jeho osobnosti v morálnej integrite. Žalobca požadoval titulom príslušenstva pohľadávky
podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka trovy za dva úkony právnej služby (prevzatie obhajoby
a prvú poradu s klientom dňa 21.9.2018 a za výzvu na uzavretie zmieru zo dňa 20.11.2018) ako
účelne vynaložené náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 280,68 Eur. Pokiaľ ide o úkon

právnej služby spočívajúci v prevzatí právneho zastúpenia a prvej porady s klientom, jedná sa o súčasť
trov konania, o ktorých bude rozhodnuté v rámci náhrady trov konania, nie je pritom podstatné, že k
prevzatiu právneho zastúpenia prišlo pred podaním žaloby na okresný súd (z podstaty veci k prevzatiu
právneho zastúpenia prichádza vo väčšine prípadov pred podaním samotnej žaloby na súd), preto v
časti zaplatenia sumy 140,34 Eur žalobu zamietol.

5. O trovách konania rozhodol okresný súd v súlade s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keď
vo veci bol žalobca úspešný 85,5 %, žalovaný bol úspešný v časti zodpovedajúcej 14,5 %, v konaní bol
úspešnejší žalobca, ktorý dosiahol čistý úspech 71 %.6. Proti rozsudku výlučne v poradí tretiemu a štvrtému výroku podal odvolanie žalobca, ktorým navrhol
v napadnutom rozsahu rozsudok zrušiť a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne

zmeniť a žalobe vyhovieť, priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s poukazom
na § 365 ods. 1 písm. b), h) Civilného sporového poriadku. Argumentoval tým, že okresný súd len
jednou vetou v bode 40 odôvodnenia uviedol, prečo nepriznal náhradu morálnej ujmy, pričom vôbec
nerozviedol,akýmiúvahamisaprivyslovenítohtozáveruriadil.Prenemajetkovúujmujecharakteristické
to, že zásah, ktorý vyvolal, alebo bol spôsobilý vyvolať ujmu spočívajúcu v porušení alebo ohrození

osobnostných práv chránených ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka nemusí byť takej intenzity,
ako predpokladá Trestný zákon. Žalobca počas hospitalizácie nevedel, ako liečba dopadne, trápil sa
myšlienkami, či sa vylieči, či nebude doživotne zohyzdený, či nebude mať trvalé následky takého rázu,
že by musel zanechať niektoré činnosti, ktorým sa s radosťou venoval, najmä futbalu. Tri dni po zranení
mal narodeniny a tieto nemohol stráviť v kruhu najbližších, čo spolu s vyššie spomenutými obavami
ho zneisťovalo a spôsobovalo depresívne stavy, ktoré postupom liečby slabli a postupne sa vytratili.

Každý iný človek v jeho situácii by zažíval podobné traumy, pocity úzkosti, neistoty a obavy z výsledku
liečby. Ak je pri porušení občianskych vzťahov sporné, kde hranica závažnosti už dosahuje intenzitu
porušenia spôsobujúcej ujmu, že je potrebné priznať náhradu v peniazoch, v prípade úmyselných
násilných trestných činov by malo byť posudzovanie zjavne jednoduchšie. Ak je jedným z osobnostných
práv aj právo na ochranu života a zdravia, potom poškodenie zdravia úmyselným ublížením na zdraví,

je aj zásahom do osobnostných práv poškodeného. Ak je ublíženie na zdraví takej intenzity, že dokáže
spôsobovať okrem fyzickej bolesti aj psychické útrapy, ktoré nie sú zahrnuté ani v bolestnom, ani
v náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, potom je úlohou súdu vyložiť, kedy na ochranu
osobnosti postačuje satisfakcia v podobe odsudzujúceho rozsudku, kedy je dôvod na priznanie náhrady
nemajetkovej ujmy. Okresný súd nedostatočne odôvodnil zamietnutie priznania nemajetkovej, porušil

právo na spravodlivý proces. Hoci doterajšia prax dáva okresnému súdu za pravdu v súvislosti so
zamietnutím náhrady za právnu službu prevzatie a prvá porada s klientom, má za to, že ak úkon právnej
služby bol zažalovaný spolu s iným úkonom právnej služby ako príslušenstvo pohľadávky (§ 121 ods.
3 Občianskeho zákonníka), potom okresný súd mal o nej rozhodnúť a priznať nárok na ňu vo výroku
o náhrade škody. Pred prevzatím veci nebolo zrejmé, že žalovaný nemal absolútne žiadny záujem

na náhrade škody, preto nasledoval po prevzatí veci ďalší úkon - písomné podanie protistrane. Až
následne po neúspešnom pokuse o mimosúdne zmierne riešenie bola podaná žaloba ako posledné
možné riešenie. Ak teda príslušenstvom pohľadávky je odmena za úkon urobený ako druhý v poradí, je
nelogické a právne nesprávne posudzovať skôr vykonaný úkon právnej služby za súčasť trov súdneho
konania. Do trov súdneho konania potom okresný súd nezapočíta prevzatie právneho zastúpenia, ale

až podanie žaloby na súd ako prvý úkon právnej služby v súdnom konaní. Doterajšia prax zahrňovala
automaticky vždy do trov súdneho konania prevzatie veci, ktoré predchádzalo podaniu žaloby čo je
nesprávne, pretože takýto úkon nemôže byť vzhľadom na časovú postupnosť automaticky akceptovaný
ako súčasť trov súdneho konania. Prevzatie veci by malo byť zahrnuté do trov súdneho konania len v
prípade, že po tomto úkone je podaná žaloba alebo iný návrh na súd.

7. Žalovaný odvolanie nepodal, k odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolania boli podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávnenými subjektami - zároveň stranami, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie

vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa
(§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 127 a § 363
CSP), a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, h/ CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a
dôvodmi všetkých odvolaní (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa

procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako
ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní
pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu (v poradí

tretí a štvrtý výrok), nie je možné priznať úspech, keď napadnutý rozsudok je v napadnutom rozsahu
vecne správny v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie podľa § 387 CSP.9. Vyhovujúci v poradí prvý výrok ako aj v poradí druhý výrok o splatnosti priznanej sumy, neboli
napadnuté odvolaním strán, preto nadobudli právoplatnosť.

10.Predmetomprieskumuodvolaciehosúduvymedzenýmrozsahomadôvodmiodvolaniažalobcu,bolo
posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak žalobu zamietol v sume 640,34 Eur (500,-
Eur + 140,34 Eur) a žalovanému uložil nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 71 %.

11. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o preukázané

skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku v napadnutej zamietnutej
časti (640,34 Eur), a pretože v celom rozsahu zdieľa jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje
správnosť jeho dôvodu a odkazuje na správne odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného
rozsudku.Odvolacísúdnenachádzadôvod,prektorýbysamalodprávnehoposúdeniavecisúdomprvej
inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého

rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:

12. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

13. Podľa § 13 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto
zásahov a aby jej bolo dané primerané finančné zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce
zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť

fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch. Výšku náhrady určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy
a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

14. Žalobca si svojou žalobou (okrem iného) uplatnil právo na ochranu jeho osobnosti (formou

peňažného zadosťučinenia vo výške 500,- Eur), do ktorej malo byť zasiahnuté konaním žalovaného
s tým, že Občiansky zákonník (Horváth, E., Andrášiová, A., Henčeková, S. Civilný sporový poriadok Komentár, 2. doplnené a

prepracované vydanie. Bratislava : Wolters Kluwer SR s. r. o., 2018. s. 674 a 675).

30.„Inštitúttrovkonaniajebezprostrednespojenýsnákladmivedeniasúdnehosporu,pokiaľideostrany,
ich zástupcov a iné osoby zúčastnené na konaní... Náhrada trov konania plní vo vzťahu k sporovým
stranám tri základné funkcie. Predovšetkým ide o funkciu kompenzačnú, ktorá vyplýva už zo skutočnosti,

že trovy konania sa strane nahrádzajú. To je prejavom tradičného princípu, podľa ktorého tomu, kto
je v práve, nemôže byť vedenie sporu na škodu. Súčasne možno pri náhrade trov konania vnímať
aj prvky preventívnej funkcie, keďže nevyhnutnosť vzniku trov každého sporového konania do určitej
miery preventívne pôsobí proti svojvoľnému a šikanóznemu uplatňovaniu alebo bráneniu domnelých
subjektívnych práv na súde.

31. So záverom súdu prvej inštancie, že v prípade úkonu právnej služby spočívajúci v prevzatí právne
zastúpenia a prvej i porady s klientom, sa jedná o súčasť trov konania, o ktorým bude rozhodnuté v
rámci náhrady trov konania, hoci k úkonu prišlo pred podaním žaloby na súd, sa odvolací súd stotožnil.
Pričom okresný súd správne poukázal aj na to, že k tomuto úkonu prichádza (vo väčšine prípadov)

pred podaním žaloby na súd. Je zrejmé, že ustanovenie § 251 CSP dáva priestor sa rôzny výklad,
čoho dôkazom je námietka žalobcu, ako aj doterajšia súdna prax. Odvolací súd sa však v danej veci
prikláňa k teleologickému (účelovému) výkladu aplikovaného ustanovenia § 251 CSP, ktorý zohľadňuje
aj doterajšiu súdnu prax ohľadom sporného úkonu právnej služby (§ 13a ods. 1 písm. a/ označeného v
odseku 28), čo v odvolaní nespochybnil ani žalobca, podľa ktorej tento úkon je súčasťou trov konania

a zohľadňuje sa v rámci rozhodovania o náhrade trov konania. Je nutné poukázať aj na skutočnosť,
že pri akceptovaní doslovného znenia § 251 CSP by v prípade strán sporu (žalobca/žalovaný) nastala
situácia, že sporný úkon právnej pomoci, ktorý by sa týkal žalobcu, by musel byť zažalovaný ako nárok
podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonník, zatiaľ čo žalovanej strane by sporný úkon bol zohľadnený pri
rozhodovaní o náhrade trov konania, bez toho, aby bol samostatne žalovaný. Hoci žalobca postupoval

tak, že hodnotu sporného úkonu právnej služby zahrnul do žalobného nároku podľa § 121 ods. 3
Občianskeho zákonníka, uvedené však neznamená, že konajúci súd žalobe aj v tejto časti automaticky
vyhovie, keďže takýto postup nevyplýva zo žiadneho zákonného ustanovenia. Na podporu správneho
záveru súdu prvej inštancie, samotný žalobca poukázal na to, že sporný úkon by sa mal byť zahrnutý
do trov súdneho konania len v prípade, že po tomto úkone je podaná žaloba, čo v danej veci aj stalo.

S ohľadom na uvedené súd prvej inštancie rozhodol správne ako žalobu v časti sumy 140,34 Eur ako
nedôvodnú zamietol.

32. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril

žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, abyodôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa odseku 3, ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej
praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.

33. Odôvodnenie rozsudku súdu musí mať náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP. Súd sa v odôvodnení
svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový
postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného
dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery.
V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným a bez rozporov a vnútorných

protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov
aplikoval a ako ju interpretoval. Účelom odôvodnenia je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo
vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak rozhodnutie súdu neobsahuje náležitosti uvedené
v § 220 ods. 2 CSP, je nepreskúmateľné.

34. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a

presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami
strany; porušením uvedeného práva strany a povinnosti súdu sa strane sporu (okrem upretia práva
dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo
aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci využitia
prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

35. Po oboznámení sa s obsahom spisu a odvolaním napadnutým rozhodnutím odvolací súd konštatuje,
že súd prvej inštancie dostatočne zrozumiteľne a presvedčivo odôvodnil rozsudok, stručne, jasne a
výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal,
akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil a ako vec právne posúdil, čím splnil zákonné kritériá

odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Okresný súd sa v rozsahu postačujúcom pre
správne rozhodnutie vo veci samej vysporiadal s námietkami žalobcu a jeho právnou argumentáciou.
Podľa odvolacieho súdu v danom prípade neobstojí ani námietka žalobcu, že napadnutý rozsudok je
(v napadnutom rozsahu nemajetkovej ujmy) nepreskúmateľný s ohľadom na už vyššie uvedené. Zo
strany súdu prvej inštancie podľa odvolacieho súdu nedošlo k nesprávnemu procesnému postupu a

to k absencii riadneho odôvodnenia rozhodnutia v súlade so zákonnými požiadavkami (§ 220 ods.
2 CSP) vo vzťahu k odôvodneniu vyhovenia žalobe. Zároveň podľa odvolacieho súdu teda nedošlo
ani k znemožneniu stranám realizovať ich procesné právo na vysvetlenie dôvodov rozhodnutia v takej
miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, keď rozhodnutie okresný súd fakticky v
relevantných záveroch riadne právne aj vecne odôvodnil v odseku 40.

36. Na základe uvedených záverov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
zamietnutej časti (v poradí tretí výrok), vrátane vecne správneho (v poradí štvrtého výroku o náhrade
trov konania (odvolaním síce napadnutý, avšak bez uvedenia osobitných odvolacím dôvodov), potvrdil
ako vecne správny podľa § 387 CSP.

37.Ipodľaužkonštantnejjudikatúrytaknárodných,akoajnadnárodnýchsúdovsúdnemusídaťodpoveď
na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných jeho stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď

na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné,
aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad
rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).

38. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnému žalovanému vznikol zásadne nárok na náhradu trov

odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP), o ktorom
v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd,
keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v
zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

39. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bol žalovaný v odvolacom konaní pasívny, nevykonal
žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu mu ani
žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.40. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu, ak strana, ktorá na základe procesných
ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa

obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli.

41. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia CSP alebo iného zákona
(analogialegisalebojuris).OdvolacísúdpretospoužitímZákladnýchprincípovčl.4ods.2CSPaplikoval
na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov

žalovaného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal
pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v
konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcich procesnú ekonómiu
rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodnutie
postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu
trovkonaniaanáslednesúdomprvejinštancieovýškenáhradytrovkonania,zasituácie,keďoprávnenej

strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou
hospodárnosti civilného súdneho sporu.

42. S poukazom na uvedené odvolací súd žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal.

43. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto rozhodnutie nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).