Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, June 10, 2019

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 12C/8/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3818201719
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Matulák

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2019:3818201719.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom v právnej veci žalobcu: J. C., nar. X.X.XXXX,

trvale bytom A. G. XX, C., zastúpený JUDr. Mariánom Ševčíkom, advokátom so sídlom v Bratislave,
Nezábudková 22, proti žalovanej: I. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A. G. XX, C., zastúpená JUDr.
Dašou Taschovou, advokátkou so sídlom v Prievidzi, M. Hodžu 14/1, o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov po rozvode, takto

r o z h o d o l :

I. Z vecí tvoriacich bezpodielové spoluvlastníctvo žalobcu, J. C. a žalovanej, I. C., sa prikazujú:

1. do výlučného vlastníctva žalobcu, J. C., nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v k.ú. C., zapísané na LV

č. XXX v podiele jedna polovica a to pozemok parcela č. XXXX o výmere XXX mX zastavané plochy a
nádvoria,pozemokparcelač.XXXXvovýmereXXXmXzáhradyastavbu,rodinnýdomsúpisnéčísloXX,
postavený na pozemku parcela č. XXXX, vo všeobecnej hodnote XX.XXX eur a hnuteľné veci: osobné
motorové vozidlo značky Q. S. evidenčné číslo C v zostatkovej cene X.XXX eur, gauč v zostatkovej cene
XXX eur, práčka v zostatkovej cene XXX eur, chladnička v zostatkovej cene XX eur, obývacia stena v
zostatkovej cene XXX eur, manželská posteľ v zostatkovej cene XXX eur, mraznička v zostatkovej cene
XXX eur, televízor v zostatkovej cene XXX eur, náradie v zostatkovej cene XXX eur, hrnce v zostatkovej

cene XXX eur, posteľ v detskej izbe v zostatkovej cene 60 eur, spolu hnuteľné veci v zostatkovej cene
3.910 eur a

2. do výlučného vlastníctva žalovanej, I. C., zostatky na účtoch žalovanej v peňažnom ústave OTP
Banka Slovensko, a.s., ku dňu zániku manželstva strán, t.j. k 7.2.2017, a síce peňažné prostriedky na
sporiacom účte č. SK68520000000015728352 so zostatkom v sume 2.687,50 eur a na bežnom účte č.
SK8852000000008712467 so zostatkom v sume 180,52 eur, spolu vo výške 2.868,02 eur.

II. Žalobca je povinný zaplatiť na vyrovnanie podielov žalovanej sumu 34.159,68 eur, do 60 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žiadna strana sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

IV. Štát má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50%.

V. Štát má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajší súd, dňa 12.4.2018, sa domáhal vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov (ďalej aj len „BSM“) tak, že žalobcovi súd prikáže do výlučného vlastníctva
nehnuteľnosť, nachádzajúcu sa v k.ú. C., zapísanú na LV č. XXX (správne malo byť uvedené XXX)v podiele jedna polovica, a to pozemok parcela č. XXXX o výmere XXX mX zastavané plochy a
nádvoria, pozemok parcela č. XXXX vo výmere 379 m2 záhrady a stavbu, rodinný dom súpisné číslo XX,
postavený na pozemku parcela č. XXXX ako i osobné motorové vozidlo značky Fiat Doblo, evidenčné

číslo C a žalovanej prikáže do výlučného vlastníctva zariadenie domácnosti, ktoré bolo zakúpené počas
manželstva strán od roku 1973 a ktoré si po opustení spoločnej domácnosti, t.j. 12.1.2015, žalovaná
odniesla. Súčasne žiadal, aby súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť na vyrovnanie podielov žalovanej
sumu 15.000 eur.

2. Žalovaná vo svojom prvom, písomnom podaní k meritu veci, zo dňa 27.4.2018, prostredníctvom svojej
právnej zástupkyne, uviedla, že počas trvania manželstva nadobudli obaja manželia nehnuteľnosti, a to
podiel jedna polovica na rodinnom dome v k.ú. C., zapísaný na LV č. XXX ako: rodinný dom na parcele
č. XXXX so súpisným číslom XX, parcela č. X. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 428 m2 a
parcela č. XXXX záhrady o výmere 379 m2. V zmysle vyjadrenia realitnej kancelárie má nehnuteľnosť
hodnotu 160.000 eur, z toho jedna polovica, ktorá je súčasťou BSM, predstavuje sumu 80.000 eur.

Počas trvania manželstva manželia nadobudli nasledovné hnuteľné veci: 1. osobné motorové vozidlo
značky Fiat Doblo v zostatkovej hodnote 2.500 eur, 2. gauč v zostatkovej hodnote 250 eur, 3. práčka
v zostatkovej hodnote 150 eur, 4. sporák v zostatkovej hodnote 120 eur, 5. chladnička v zostatkovej
hodnote 50 eur, 6. obývacia stena v zostatkovej hodnote 150 eur, 7. manželská posteľ v zostatkovej
hodnote 150 eur, 8. kuchynská linka v zostatkovej hodnote 150 eur, 9. mraznička v zostatkovej hodnote

100 eur, 10. krbová pec v zostatkovej hodnote 500 eur, 11. televízor v zostatkovej hodnote 200 eur,
12. náradie v zostatkovej hodnote 700 eur, 13. hrnce v zostatkovej hodnote 100 eur, 14. posteľ v
detskej izbe v zostatkovej hodnote 60 eur, všetko hnuteľné veci v zostatkovej hodnote 5.180 eur.
Všetky uvedené hnuteľné veci, vrátane zariadenia a vybavenia domácnosti, od roku 2015 užíva výlučne
žalobca. Žalovaná po opustení domácnosti si vzala, resp. jej bolo dovolené vziať si, len svoje osobné

veci a oblečenie. Z uvedeného dôvodu návrh žalobcu, aby ,,vybavenie domácnosti“ sa stalo výlučným
vlastníkom žalovanej sa nejaví ako logické a spravodlivé, pokiaľ ho viac ako 3 roky užíva výlučne
žalobca. Žalovaná do zaniknutého BSM zahrňuje aj úspory žalobcu, ktoré sa v deň právoplatnosti
rozsudku o rozvode nachádzali na jeho vkladnej knižke, vedenej v OTP Banke Slovensko, a.s., číslo
účtu SK47 5200 0000 0000 1321 7481. Žalobkyňa poukazuje tiež na skutočnosť, že z prostriedkov BSM

bola použitá suma 240.000 Sk, teda 7.966,50 eur, na vyplatenie dvoch sestier žalobcu za nadobudnutý
podiel 1 na vyššie uvedenej nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobcu, počas trvania manželstva.
Z uvedenej sumy ako sumy investovanej z prostriedkov BSM do výlučného vlastníctva žalobcu, v zmysle
ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), požaduje žalovaná polovicu, t.j. sumu
3.983,25 eur. Masa zaniknutého BSM tak predstavuje sumu 80.000 eur za nehnuteľnosť, 5.180 eur

za hnuteľné veci, úspory a nárok žalovanej v sume 3.983,25 eur v zmysle § 150 OZ. V zmysle vyššie
uvedených skutočností žalovaná navrhla vyporiadať BSM tak, že vlastníctvom žalobcu sa stane jedna
polovica na nehnuteľnosti v k.ú. C., zapísaná na LV č. XXX, v hodnote 80.000 eur, hnuteľné veci v
celkovej hodnote 5.180 eur a úspory žalobcu v OTP banke. Žalobca tak bude súdom zaviazaný na
vyrovnanie podielov zaniknutého BSM zaplatiť žalovanej sumu 42.590 eur plus sumu 3.983,25 eur plus

polovicu úspor v OTP banke a.s., a to najneskôr do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu.

3. Dokazovaním vykonaným na pojednávaní, vypočutím strán sporu a ich právnych zástupcov, svedkov
S. C. a R. D. a znalcov V.. R. a V.. S., oboznámením obsahu spisu - osobitne žaloba č.l. 1, vyjadrenie
žalovanej č.l. 11, ocenenie trhovej hodnoty rodinného domu č.l. 14, potvrdenie o hodnote nehnuteľností

č.l. 25-26, znalecký posudok č. 154/2018 Ing. Hamáčeka č.l. 61, doklad z VÚB banky o vybratí sumy
240.000 Sk dňa 28.5.2004 č.l. 61, projektová dokumentácia k domu č.l. 61, informácia OTP banky č.l. 78,
výpis z účtu OTP banky č.l. 109, správa OTP banky č.l. 149, obsah listu právnej zástupkyne žalovanej
súdu č.l. 165, informácia Prvej stavebnej sporiteľne č.l. 171, písomné podanie žalobcu č.l. 177, fotografie
nehnuteľností č.l. 183, znalecký posudok Ing. Daubnera č.l. 261, obsah správy OTP banky č.l. 297,

písomnosti predložené do spisu na poslednom pojednávaní Ing. Daubnerom, ktorými preukazoval, že
ceny nehnuteľností ponúkané na predaj sú v predmetnej lokalite vyššie ako je rodinný dom, ktorého
všeobecnú hodnotu určil, fotografie predložené žalobcom, týkajúce sa predmetného rodinného domu,
jeho stavu, a obsah spisu Okresného súdu Prievidza sp.zn. 14Pc/13/2016, mal súd zistený tento
skutkový stav veci:

4. Manželstvo strán bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. k. 14Pc/13/2016-14, zo
dňa 7.2.2017, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 7.2.2017. Z manželstva strán sporu
pochádzajú tri deti, ktoré v čase rozvodu manželstva už boli plnoleté.5. Za trvania manželstva strán ich BSM zrušené nebolo (§ 148 ods. 2 a § 148a ods. 2 OZ) a strany sporu
si dohodou ani nerozšírili, resp. nezúžili obsah ich BSM (§ 143a ods. 1 OZ).

6. Zánikom manželstva strán zaniklo aj ich bezpodielové spoluvlastníctvo v zmysle ustanovenia § 148
ods. 1 OZ a pretože k vyporiadaniu BSM medzi stranami dohodou nedošlo, súd na návrh konal o
vyporiadaní BSM v zmysle § 149 ods. 3 OZ.

7. Pri vyporiadaní BSM súd z tvrdení strán a z nimi predkladaných písomností, ako i z výpovede svedkýň
S. C. a R. D., zisťoval, ktoré veci patria alebo nepatria do BSM. Svoje dokazovanie súd zameral
predovšetkým na zistenie vecí, ktoré patria do BSM, ďalej na ocenenie tejto masy a v konečnom štádiu
na jeho vyporiadanie.

8.PrizisťovanírozsahuzaniknutéhoBSMsúdvychádzalzust.§143OZ,podľaktoréhovbezpodielovom

spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z
manželov za trvania manželstva, s výnimkou veci získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí,
ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov
a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec
vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi

pôvodného vlastníka.

9. V priebehu konania, pri predbežnom prejednaní sporu, dňa 3.5.2018, žalobca súhlasil s tvrdením
žalovanej (č.l. 11), že obaja bývalí manželia za trvania manželstva nadobudli spoločne všetky nižšie
uvedenéhnuteľnéveci,pričomnapojednávaní,dňa1.10.2018,súhlasilajsozostatkovýmicenamitýchto

vecí, tak, ako ich navrhla žalovaná: gauč v zostatkovej cene 250 eur, práčka v zostatkovej cene 150 eur,
sporák v zostatkovej cene 120 eur, chladnička v zostatkovej cene 50 eur, obývacia stena v zostatkovej
cene 150 eur, manželská posteľ v zostatkovej cene 150 eur, kuchynská linka v zostatkovej cene 150 eur,
mraznička v zostatkovej cene 100 eur, krbová pec v zostatkovej cene 500 eur, televízor v zostatkovej
cene 200 eur, náradie v zostatkovej cene 700 eur, hrnce v zostatkovej cene 100 eur a posteľ v detskej

izbe v zostatkovej cene 60 eur.
10. Žalobca nesúhlasil len s tým, že do masy BSM patrí osobné motorové vozidlo značky Fiat Doblo
(aj keď ho v žalobnom návrhu žiadal vyporiadať), pretože toto vozidlo mal kúpiť z vlastných požičaných
prostriedkov, pričom toto vozidlo bol nútený si kúpiť z dôvodu svojho zlého zdravotného stavu, o čom
mala mať žalovaná vedomosť (zápisnica o pojednávaní dňa 1.10.2018). Tvrdil, že predmetné osobné

motorové vozidlo má zostatkovú cenu 2.000 eur, s čím v priebehu konania žalovaná súhlasila (na
pojednávaní dňa 1.10.2018). Medzi stranami teda nebolo sporné, že hnuteľná vec, vyššie uvedené
osobné motorové vozidlo, malo v čase vyporiadania BSM zostatkovú cenu 2.000 eur.

11. V priebehu konania, na pojednávaní dňa 13.5.2019, právna zástupkyňa žalovanej súhlasila so

žalobcom v tom, že z dôvodu, že pri vypracovaní znaleckých posudkov Ing. Hamáčeka a takisto
Ing. Daubnera boli pri určení všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti zohľadnené tri položky z vyššie
uvedených hnuteľných vecí (sporák, kuchynská linka, krbová pec), ako súčasť (vybavenie) predmetnej
nehnuteľnosti (rodinného domu), do masy BSM samostatne nepatria sporák v zostatkovej hodnote 120
eur, kuchynská linka v zostatkovej hodnote 150 eur a krbová pec v zostatkovej cene 500 eur. Preto

vyššie uvedené hnuteľné veci súd samostatne nevyporiadaval.

12. Medzi stranami nebolo sporné, že všetky vyššie uvedené hnuteľné veci užíva od opustenia spoločnej
domácnosti žalovanou (12.1.2015) výlučne žalobca sám, pričom ani jedna strana sporu nemala o tieto
veci záujem (žalobca trval len na tom, aby do jeho výlučného vlastníctva bola prikázaná krbová pec,

ktorá však bola súčasťou znalcami ocenenej nehnuteľnosti).

13. Pokiaľ ide o osobné motorové vozidlo značky Fiat Doblo, žalobca v priebehu konania tvrdil, že
vozidlo má u seba a toto aj užíva. Nadobudol ho v roku 2015 a vyrobené bolo v roku 2004. Kúpil ho na
základe písomnej kúpnej zmluvy za kúpnu cenu 3.000 eur. Peniaze na kúpu vozidla dostal od svojho

otca, ktorý s ním žil, staral sa o neho. Ku kúpe vozidla sa dostal tak, že otec mu pravidelne prispieval
každýmesiacnejakýmifinančnýmiprostriedkaminachoddomácnostiaonsiztýchtopeňazívždynejakú
sumu odkladal, pričom sa nevie vyjadriť, v ktorom období mu otec tieto peniaze poskytoval. Bolo to však
až v čase, keď žalovaná zo spoločnej domácnosti odišla. Otec mu dával pravidelne 300 eur mesačnena chod domácnosti a niekedy mu dal aj 1.000 eur, napríklad keď boli Vianoce. Jeho otec v tom čase
bol dôchodca a poberal dôchodok vo výške 600 eur mesačne. Jeho otec už nežije. K vyššie uvedeným
tvrdeniam žalobca žiadne dôkazy nepredložil a ani neoznačil.

14. Právna zástupkyňa žalovanej v priebehu konania tvrdila, že všetky vyššie uvedené hnuteľné veci
od začiatku roka 2015 nepretržite užíva výlučne žalobca, čím ich opotrebovával, žalovanej bránil a i v
súčasnej dobe bráni vstúpiť do nehnuteľnosti a preto nevidí žiaden dôvod, pre ktorý by mala prevziať
do svojho vlastníctva veci užívané a znehodnocované žalobcom. Nesúhlasila ani s tým, aby z masy

BSM bolo vyňaté motorové vozidlo značky Fiat Doblo. Toto vozidlo jednoznačne patrí do masy BSM,
bolo nadobudnuté počas trvania manželstva a aj z výpovede žalobcu na pojednávaní vyplynulo, že
pokiaľ mu otec od roku 2015 poskytoval finančnú hotovosť, nemohlo to byť na kúpu motorového vozidla,
ktoré bolo nadobudnuté začiatkom roku 2015. V tejto súvislosti poukázala na to, že 7 rokov sa o otca
žalobcu starala výlučne sama a teda finančné prostriedky, ktoré boli poskytované počas tohto obdobia,
boli poskytované obom manželom a teda aj tieto patria do masy BSM. Žalobca bol vlastníkom aj druhého

motorového vozidla značky Volkswagen Polo, ktoré však bolo za trvania manželstva predané.

15. Z tvrdení strán (body 13 a 14 odôvodnenia rozsudku) jednoznačne vyplýva, že predmetné vozidlo
bolo kúpené za trvania manželstva. Pokiaľ žalobca tvrdil, že vozidlo bolo zakúpené za peňažné
prostriedky, ktoré mu dal jeho otec (a len výlučne pre neho), toto svoje tvrdenie nijako v priebehu konania

nepreukázal (naopak, v žalobe tvrdil, že patrí do BSM), žalovaná tvrdenia žalobcu poprela a súd mal
teda za to, že predmetné vozidlo patrí do masy BSM v zostatkovej cene ku dňu vyporiadania BSM vo
výške 2.000 eur tak, ako sa na tejto cene strany sporu v priebehu konania zhodli.

16. Na základe vyššie uvedených zistení mal súd teda preukázané, že do BSM strán patria tieto hnuteľné

veci, ktoré treba samostatne vyporiadať: 1. osobné motorové vozidlo značky Fiat Doblo v zostatkovej
cene 2.000 eur, 2. gauč v zostatkovej cene 250 eur, 3. práčka v zostatkovej cene 150 eur, 4. chladnička v
zostatkovej cene 50 eur, 5. obývacia stena v zostatkovej cene 150 eur, 6. manželská posteľ v zostatkovej
cene 150 eur, 7. mraznička v zostatkovej cene 100 eur, 8. televízor v zostatkovej cene 200 eur, 9. náradie
v zostatkovej cene 700 eur, 10. hrnce v zostatkovej cene 100 eur a 11. posteľ v detskej izbe v zostatkovej

cene 60 eur, všetko veci v zostatkovej cene 3.910 eur.

17. Medzi stranami nebolo sporné, že do masy BSM patrí podiel v jednej polovici k nehnuteľnostiam,
špecifikovaným vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

18. Pokiaľ však ide o všeobecnú hodnotu nehnuteľností, medzi stranami k zhode nedošlo. Ešte pred
nariadením znaleckého dokazovania predložila právna zástupkyňa žalovanej do spisu písomnosť,
vystavenú spoločnosťou JIST Reality s.r.o., zo dňa 26.4.2018, podľa ktorej cena predmetnej
nehnuteľnosti vzhľadom k jej polohe, lokalite, vhodnosti na podnikateľské účely, stav domu v
dobrom, okamžite užívateľnom stave, veľkosti pozemku, podľa ich skúseností a realitného porovnania

podobných nehnuteľností sa pohybuje vo výške 160.000 eur. Cena bola stanovená bez osobnej
ohliadky nehnuteľnosti realitným maklérom, na základe dôkladného osobného popisu spolumajiteľky
nehnuteľnosti, satelitných snímkov a osobnej ohliadky polohy z ulice A. Sládkoviča, na ktorej sa
nehnuteľnosť nachádza.

19. Z potvrdenia vystaveného spoločnosťou Castle, s.r.o., zo dňa 12.1.2018, vyplýva, že trhová hodnota
vyššie uvedených nehnuteľností bola stanovená na sumu 62.500 eur porovnávacou metódou s inými
nehnuteľnosťami obdobnej klasifikácie, stavu a štandardu, nachádzajúcich sa v danej lokalite a v jej
okolí. Vyššie uvedené potvrdenie bolo vystavené pre účely dedičského konania po nebohom N. C.,
otcovi žalobcu ako podielovému spoluvlastníkovi vyššie uvedenej nehnuteľnosti. Z iného potvrdenia,

vystaveného spoločnosťou Broker Consulting, a.s., zo dňa 15.1.2018, vyplýva, že na základe ich
skúseností a porovnania cien nielen tých nehnuteľností a zohľadnenia súčasného stavu vymenovaných
nehnuteľností, stanovujú cenu nehnuteľností na sumu 73.000 eur. Vyššie uvedené potvrdenia predložil
do spisu žalobca.

20. V priebehu konania predložil do spisu žalobca znalecký posudok č. 154/2018, vypracovaný znalcom
Ing. Miroslavom Hamáčekom, znalcom z odboru Stavebníctvo, odvetvie Oceňovanie nehnuteľností,
Pozemné stavby, ktorý bol vypracovaný na základe objednávky žalobcu, ku dňu 20.5.2018, a v ktorom
znalec určil všeobecnú hodnotu nehnuteľností na sumu 73.500 eur.21. Z dôvodu, že žalovaná so závermi znaleckého posudku znalca Ing. Hamáčeka nesúhlasila, tvrdiac,
že cena určená znaleckým posudkom nie je pre žalovanú akceptovateľná, pretože predmetný rodinný

dom bol skolaudovaný v roku 1969 s pozemkom o výmere 807 m2 a nachádza sa v lukratívnej
zóne rodinných domov, ako i z dôvodu, že podľa tvrdení žalovanej žalobca jej odmieta sprístupniť
nehnuteľnosť a takisto v tejto súvislosti vykonať znalecké dokazovanie iným znalcom, ktorého by si
vybrala sama žalovaná, súd na návrh žalovanej vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom Ing.
Adolfom Daubnerom z odboru Stavebníctvo, odvetvie Pozemné stavby, Oceňovanie nehnuteľností

(uznesenie z č.l. 233).

22. Súdom ustanovený znalec Ing. Daubner vo svojom písomne podanom znaleckom posudku č.
38/2019, doručeným súdu dňa 11.3.2019, určil všeobecnú hodnotu nehnuteľností vo výške 108.000 eur,
v čase vypracovania posudku, vychádzajúc zo stavu nehnuteľností v čase zániku BSM manželov, t.j.
ku dňu 7.2.2017. V závere svojho posudku okrem iného uviedol, že všeobecná hodnota nehnuteľností

a stavieb bola stanovená podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004
Z.z. v znení neskorších predpisov o stanovení všeobecnej hodnoty majetku a je znaleckým odhadom
ich najpravdepodobnejšej ceny ku dňu 26.2.2019, ktorú by tieto mali dosiahnuť na trhu v podmienkach
voľnejsúťaže,pripoctivompredaji,keďkupujúciajpredávajúcibudúkonaťspatričnouinformovanosťoui
opatrnosťouaspredpokladom,žecenaniejeovplyvnenáneprimeranoupohnútkou.Akovhodnámetóda

na stanovenie všeobecnej hodnoty stavieb a pozemkov bola použitá metóda polohovej diferenciácie.
Zo znaleckého posudku vyplýva, že výpočet všeobecnej hodnoty porovnávacou metódou nie je možný,
pretože nie sú k dispozícii obdobné porovnateľné nehnuteľnosti, ktoré by boli v danom čase a danom
mieste predané. Nehnuteľnosť nedosahuje výnos formou prenájmu a preto bola na stanovenie hodnoty
použitá metóda polohovej diferenciácie. Na realitnom trhu je po obdobných nehnuteľnostiach v danej

lokaliteavdanomčasedopytvporovnanísponukou„vyšší“.Nehnuteľnosťjesituovanávovyhľadávanej
obytnej zástavbe IBV okresného mesta Prievidza s kompletnou vyššou občianskou vybavenosťou.
Dopravné napojenie mestskou hromadnou dopravou, ďalej železnicou alebo diaľkovou autobusovou
dopravou. V danej lokalite je možnosť napojenia na kompletnú technickú mestskú infraštruktúru.
Vzhľadom na veľkosť sídelného útvaru, polohu, typ nehnuteľnosti, kvalitu použitých stavebných

materiálov, dopyt po nehnuteľnostiach v danej lokalite, a na základe poznania trhu obdobných
nehnuteľností v danom mieste a čase, je vo výpočte počítané s výškou priemerného koeficientu
polohovej diferenciácie 0,50. Pozemky sú vo vyhľadávanej lokalite, v širšom centre mesta, v zastavanom
území okresného mesta s kompletnou vyššou občianskou vybavenosťou. Nehnuteľnosť je napojená
na kompletnú mestskú technickú infraštruktúru. Znalec tiež poukázal na dobré dopravné napojenie

mestskou hromadnou dopravou, autobusom a železnicou. Pozemky tvoria rovinu bez ochranných
pásiem a iných obmedzení. Podľa znalca reálne rozdelenie nehnuteľností možné nie je.

23. Vo vyššie uvedenom posudku sa znalec vyjadril takisto k ním zisteným rozdielnostiam oproti
znaleckému posudku vypracovanému Ing. Hamáčekom. Uviedol, že tieto sú nasledovné: v predmete

ohodnotenianiesúzahrnutéstavbykrytáterasa,vonkajšieschody,prístrešokpreauto,studňa,zámková
dlažba, a spevnené plochy asfaltové. Veľkosť zastavanej plochy rodinného domu nie je v súlade so
zameraným skutkovým stavom, výpočet zastavanej plochy nie je preskúmateľný, nie sú doložené
pôdorysy podzemného a podkrovného podlažia. Pôdorys prízemia nie je v súlade so skutkovým stavom.
Pri výpočte hodnoty rodinného domu nie je zohľadnená prístavba podkrovia v roku 1982. Ďalej chýba pri

podzemnom podlaží domu ohodnotenie položky osadenie do terénu. Pri položke murivo nadzemných
podlaží je počítané s pórobetónovým murivom hrúbky do 30 cm. Správne má byť počítané s hrúbkou
nad 30 do 40 cm, pretože ide o skladobnú hrúbku muriva a severná stena bola dodatočne zateplená
polystyrénom hrúbky 5 cm. Pri použití metódy polohovej diferenciácie znalec Ing. Hamáček počítal so
situovanímpolohynehnuteľnostiznakč.2naokrajiobce,napriektomu,ženastrane19posudkuuvádza,

že nehnuteľnosť je 5 minút od centra, ďalej pri znaku č. 6 počítal, že dom je v radovej zástavbe, pričom
ide o samostatne stojaci dom v uličnej zástavbe. V znaku č. 8 počítal s vysokou hustotou obyvateľstva,
pričom pozemok má dostatočnú výmeru 807 m2. Toto ovplyvnilo výšku výsledného koeficientu polohovej
diferenciácie vo výške 0,651 oproti ním vypočítanému koeficientu polohovej diferenciácie vo výške
0,843. Jednotková cena pozemkov bola stanovená Ing. Hamáčekom vo výške 40,16 eur za m2 oproti

ním stanovenou hodnotou pre pozemky s výstavbou rodinného domu v danej lokalite vo výške 53,02
eur za m2.24. K záverom znaleckého posudku súdom ustanoveného znalca Ing. Daubnera, žalovaná nemala
žiadne výhrady, s obsahom posudku súhlasila.

25. Žalobca sa so závermi znaleckého posudku, vypracovaným znalcom Ing. Daubnerom, nestotožnil z
dôvodov uvedených v jeho podaniach z č.l. 299 a 310 a žiadal, aby súd v konaní vypočul oboch znalcov
a aby takisto vykonal ich konfrontáciu.

26. Znalec Ing. Miroslav Hamáček, na pojednávaní dňa 13.5.2019, okrem iného uviedol, že na záveroch

svojho znaleckého posudku zotrváva, s tým, že pri jeho vypracovaní vychádzal z údajov poskytnutých
mu objednávateľom (žalobca). Pokiaľ ide o znalecký posudok Ing. Daubnera, s niektorými jeho závermi
nesúhlasí. Ide o položku murivo na strane 10 znaleckého posudku a položku 4 murivo na strane 12,
kde Ing. Daubner uvádza, že murivo je v hrúbke nad 30 do 40 cm, pričom on zistil, že ide o murivo
hrúbky 30 cm. Táto hrúbka muriva sa nachádza na prvom aj druhom nadzemnom podlaží, skutočnosť
ktorá môže mať vysoký vplyv na všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti. Ing. Daubner takisto nezohľadnil

vplyv blízkosti železnice pri nehnuteľnosti, ktorá je vo vzdialenosti do 45 m od nehnuteľnosti, čo tiež
dosť zásadne ovplyvňuje všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti. Znalec Daubner takisto konštatuje na
strane 26 znaleckého posudku (ďalej aj len „ZP“) deformácie nosných konštrukcií aj vlhkosť suterénu,
toto však dostatočne nezohľadňuje pri zhodnotení nehnuteľnosti. Nevedel sa vyjadriť, akú všeobecnú
hodnotu nehnuteľnosti môžu mať pri zohľadnení všetkých vyššie uvedených skutočností. Pokiaľ ide

o kategorizáciu predmetnej nehnuteľnosti, v bode 3 na strane 17 znaleckého posudku uviedol, že
nehnuteľnosť vyžaduje rozsiahlu opravu a rekonštrukciu, vychádzajúc z jej narušenia vlhkosťou muriva
v suteréne a jej statických trhlín na obvodovom murive. Bol na ohliadke predmetnej nehnuteľnosti
a skontroloval výkresy, ktoré mu boli poskytnuté, pričom predmetné murivo ,,námatkovo“ aj meral.
Samotnú trhlinu na dome zohľadnil na strane 17 - išlo o výpočet koeficientu polohovej diferenciácie

v bode 3 na strane 17. Na základe požiadavky objednávateľa nezahrnul do všeobecnej hodnoty
nehnuteľností krytú terasu, pretože mal informácie, že táto nepatrí do BSM. Pokiaľ ide o vonkajšie
schodište, prístrešok pre auto, studňu, zámkovú dlažbu a spevnené plochy, žalobca mu povedal, že
tieto veci takisto nepatria do masy BSM. Studňu nevidel a spevnené plochy sú po životnosti. Asfaltové
plochy sú zdegenerované a nemajú žiadnu hodnotu. Vychádzal z toho, že nehnuteľnosť sa nachádza

na okraji mesta. Na otázku právnej zástupkyne žalovanej ,,prečo nie je použitý pri ocenení všeobecnej
hodnoty nehnuteľnosti koeficient 1, keď v posudku tvrdí, že po nehnuteľnostiach v predmetnej lokalite
je vyšší dopyt ako ponuka“, uviedol, že v samotnej Prievidzi je dopyt po nehnuteľnostiach v predmetnej
lokalite mierne vyšší ako ponuka. Koeficient 1 by bol použitý, keby išlo o výrazne vyšší dopyt po
nehnuteľnostiach v predmetnej lokalite, než aká je ponuka. Tiež treba brať v úvahu, že posudok je z mája

2018. Na otázku právnej zástupkyne žalovanej ,,prečo v bode 6 je použitý koeficient 3, keď ide o rádovú
zástavbu a átriový dom“, znalec uviedol, že sa rozhodoval medzi položkou veľmi priaznivý a priemerný
dom, pričom sa priklonil k položke priemerný dom z dôvodu, že dom je narušený vlhkosťou a statikou.

27. Súdom ustanovený znalec Ing. Adolf Daubner na pojednávaní pred súdom uviedol, že v celom

rozsahu zotrváva na záveroch svojho písomného znaleckého posudku, s tým, že k vypracovaniu
posudku mal všetky potrebné podklady. Na podporu svojich tvrdení predložil do spisu štyri inzeráty
z internetu, podľa ktorých v meste Prievidza sú ponúkané na predaj obdobné nehnuteľnosti ako je
nehnuteľnosť vo vlastníctve strán, avšak za sumu vyššiu. Z vyššie uvedených inzerátov (č.l. 336 až
339) mal súd zistené, že išlo o nehnuteľnosti v širšom okolí Prievidze, ktoré boli ponúkané na predaj

za kúpnu cenu od 130.000 eur do 136.000 eur. Znalec ďalej uviedol, že po zohľadnení špecifík, ktoré
predmetná nehnuteľnosť má, ustálil jej všeobecnú hodnotu na sumu 108.000 eur. K výpovedi Ing.
Hamáčeka na pojednávaní uviedol, že pokiaľ ide o hrúbku muriva, jedná sa o skladobnú hrúbku muriva,
pričom tvárnice použité na stavbu domu majú hrúbku 30,50 cm, pričom navyše severná stena domu
bola zateplená, čo sa tiež zohľadňuje a preto v posudku uviedol hrúbku muriva od 30 do 40 cm. Pokiaľ

ide o použitú polohovú diferenciáciu, ulica na ktorej sa dom nachádza, je v centrálnej mestskej zóne
Prievidza, čo je špecifikované aj v územnom pláne mesta a ide o širšie centrum mesta. Nie je pravda,
že by v posudku nezohľadnil negatívne špecifikácie ako sú vlhkosť, trhliny, a prípadne vzdialenosť
domu od železničnej trate. V bode 3 stanovil, že nehnuteľnosť vyžaduje opravu (strana 27 posudku)
a pri koeficiente polohovej diferenciácie použil 0,5 v čom zohľadnil blízkosť železnice od predmetnej

nehnuteľnosti rodinného domu. To, že zohľadnil všetky negatíva predmetnej nehnuteľnosti je zrejmé aj z
toho, že nehnuteľnosti v danej lokalite sa predávajú za cenu vyššiu, čo preukázal na súde predloženými
písomnosťami. Pokiaľ ide o sporák a kuchynskú linku, na tieto dve položky pri určení všeobecnej
hodnoty nehnuteľnosti prihliadal. Kuchynskú linku zohľadnil na strane 11 a 13 znaleckého posudku,ide o položku 36 vybavenie kuchyne alebo práčovne (strana 13). Sporák je takisto tam zohľadnený.
Pokiaľ ide o tieto dve hnuteľné veci, ich zostatková cena v čase vypracovania ZP bola zahrnutá do
všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti. Nehnuteľnosť má poruchy, nenazval by to deformáciami, skutočnosť

ktorú zohľadnil v koeficiente polohovej diferenciácie, kde tiež uviedol, že nehnuteľnosť vyžaduje opravu.
Nemyslí si, že na odstránenie konkrétnych vád nehnuteľnosti by sa vyžadovala rozsiahla rekonštrukcia
nehnuteľnosti. Pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal zo súdneho spisu, či mal k dispozícii
vypracovaniu ZP aj projektovú dokumentáciu rodinného domu, na to sa nepamätá. Túto však pre
vypracovanie ZP nepotreboval. Ide o samostatne stojaci dom s predzáhradkou, záhradou, ktorý má

dobré dispozičné riešenie, nejde o dom v radovej zástavbe, ale o samostatne stojaci dom a na výmerou
vyhovujúcom pozemku. Pokiaľ ide o spevnené plochy, bol na ne použitý liaty asfalt do 30 mm, ktorého
opotrebenie je aj podľa predpisu 78%. Samostatný prístrešok i drevenú terasu posudzoval ako drobnú
stavbu. Samotná drevená terasa je osadená do oceľovej petky. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu o hrúbke
muriva, murivo merali spolu. Meradlo držal znalec. Schody boli takisto ohodnotené podľa predpisu,
majú 9 stupňov. Meral každý rozmer nehnuteľnosti na mieste samom, pričom murivo, nehnuteľnosť

bola meraná laserovým diaľkomerom. Na otázku právnej zástupkyne žalovanej ,,či zo ZP, pokiaľ v ňom
bola zohľadnená už zostatková cena sporáku a kuchynskej linky, dá sa presne zistiť, aká je hodnota
týchto dvoch hnuteľností“, znalec uviedol, že hodnota týchto dvoch položiek sa zo ZP zistiť nedá. Ide
o vybavenie predmetnej nehnuteľnosti a tak k tomu aj pri vypracovaní ZP pristupoval, pričom hodnota
týchto položiek je obsiahnutá v samotnej hodnote nehnuteľnosti.

28. V rámci konfrontácie oboch znalcov, po vypočutí Ing. Daubnera, Ing. Hamáček uviedol, že po
vypočutí Ing. Daubnera nemá k záverom jeho ZP žiadne zásadne pripomienky, nesúhlasí len s hrúbkou
muriva na predmetnej nehnuteľnosti, s tým, že tvarovky v tom čase mali 30 cm. Ing. Daubner k tomu
uviedol, že mali 30 cm, ich skladobný rozmer je však 30,5 cm, pričom v predpise sa uvádza, že sa má

prihliadať na skladobný rozmer. Ing. Hamáček s tým nesúhlasil, a bol toho názoru, že skladobný rozmer
je 30 cm, tieto rozmery sú uvádzané aj v projektovej dokumentácii. Ing. Daubner k tomu uviedol, že trvá
na tom, že skladobný rozmer tohto výrobku bol aj v minulosti 30,5 cm. Bez ohľadu na to, treba však
zohľadniť aj to, že severná stena domu je zateplená a keby aj tvarovky mali rozmer 30 cm, bolo by
potrebné všetko spriemerovať. Pokiaľ právny zástupca žalobcu počas konfrontácie znalcov predložil do

spisu projektovú dokumentáciu k predmetnému domu, ktorá bola daná znalcom k nahliadnutiu a z ktorej
je zrejmá hrúbka muriva 30 cm, Ing. Daubner uviedol, že nie je podstatné to, čo je uvedené v projektovej
dokumentácii, skutočnosť môže byť iná, odlišná a v projektovej dokumentácii sa neuvádza skladobná
hrúbka muriva ale len samotná hrúbka muriva. Pri vypracovaní posudku vychádzal priamo z predpisu,
teda že sa má jednať o skladobnú hrúbku muriva. Skladobná hrúbka muriva je vždy o niečo väčšia ako

je fyzická hrúbka. S týmto tvrdením Ing. Daubnera Ing. Hamáček súhlasil, s tým, že slovenská technická
norma presne uvádza, čo je skladobná hrúbka muriva.

29. Po vypočutí znalcov a po ich konfrontácii na pojednávaní Ing. Hamáček revidoval svoje tvrdenia
o nedostatkoch znaleckého posudku Ing. Daubnera, pričom spornou zostala ,,len“ hrúbka muriva na

predmetnom rodinnom dome, keď Ing. Daubner trval na hrúbke muriva 30 až 40 cm, z ktorej pri určení
všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti vychádzal, kým Ing. Hamáček trval na hrúbke muriva domu 30 cm. V
tejto súvislosti je potrebné uviesť, že medzi stranami nebolo sporné, že jedna zo stien domu je zateplená
a teda preukázateľne je murivo na tejto stene hrubšie ako 30 cm, čo pri spriemerovaní muriva danej
nehnuteľnosti predstavuje jeho hrúbku vyše 30 cm.

30. Ako tiež súhlasne vypovedali obaja znalci na pojednávaní, treba rozlišovať hrúbku muriva
od ,,skladobnej hrúbky muriva“. Skladobná hrúbka muriva v sebe zahŕňa aj spojovací materiál použitý
pri stavbe domu a pokiaľ v projektovej dokumentácii je uvedená hrúbka muriva 30 cm, pričom tvarovky
tvárnic sa v minulosti vyrábali v hrúbke 30 cm, čo vo svojich vyjadreniach potvrdili obaja znalci, je

preukázané, že hrúbka muriva predmetného rodinného domu je v priemere viac ako 30 cm.

31. V konaní tiež bolo preukázané, že pokiaľ Ing. Hamáček pri ohliadke nehnuteľností hrúbku muriva
na rodinnom dome meral len ,,námatkovo“, Ing. Daubner zmeral múry na celom dome, pričom meranie
realizoval aj za pomoci žalobcu.

32. Súd teda z vyššie uvedených zistení ustálil hrúbku muriva rodinného domu 30 až 40 cm. Znalecký
posudok Ing. Daubnera je podľa názoru súdu vypracovaný podrobne, jednotlivé znalcom zistené
čiastkové závery logicky nadväzujú na predchádzajúce čiastkové závery, znalecký posudok tvorí jedenlogický celok a teda o správnosti určenej všeobecnej hodnoty nehnuteľností Ing. Daubnerom nemal
súd žiadne pochybnosti. Znalec v znaleckom posudku zohľadnil aj všetky ,,nedostatky“ predmetnej
stavby, čo je zrejmé i z toho, že obdobné nehnuteľnosti v danej lokalite sú ponúkané na predaj o sumu

vyššiu, než 20.000 eur. Po vypočutí súdom ustanoveného znalca a po konfrontácii oboch znalcov na
pojednávaní nežiadal žalobca doplniť dokazovanie pokiaľ ide o určenie všeobecnej hodnoty predmetnej
nehnuteľností. Pretože žalovaná k záverom súdom ustanoveného znalca nemala žiadne výhrady, súd
vychádzal pri vyporiadaní BSM zo všeobecnej hodnoty nehnuteľností vo výške 108.000 eur.

33. Do masy BSM patria takisto finančné prostriedky na účtoch žalovanej v OTP Banka Slovensko,
a.s. (ďalej len „OTP“) ku dňu zániku manželstva strán, t.j. k 7.2.2017, a síce peňažné prostriedky na
sporiacom účte č. SK68520000000015728352 so zostatkom v sume 2.687,50 eur a na bežnom účte č.
SK8852000000008712467 so zostatkom v sume 180,52 eur.

34. Pokiaľ v priebehu konania žalovaná tvrdila, že nejaké peňažné prostriedky mal v čase zániku

manželstva na svojich účtoch v banke i žalobca, vykonaným dokazovaním to súd preukázané nemal
(č.l. 78, 149).

35. Zo správy OTP, zo dňa 24.10.2018, mal súd zistené, že v tomto peňažnom ústave boli
na meno žalobcu v minulosti vedené účty - termínovaný vklad č. SK45520000000015728184,

so zostatkom ku dňu zrušenia účtu, t.j. 23.2.2015, vo výške 4.525,30 eur, termínovaný vklad č.
SK28520000000016263833, so zostatkom ku dňu zrušenia účtu, t.j. k 2.11.2015, vo výške 4.519,78 eur
a vkladná knižka č. SK 47520000000013127481, so zostatkom ku dňu 31.12.2016 vo výške 5,89 eur
a ku dňu 24.1.2017 vo výške 0 eur.

36. Zo správy Prvá stavebná sporiteľňa a.s., so sídlom v Bratislave, mal súd zistené, že bola u nich
vedenázmluvač.2347802802namenoI.C.,ktoráboladňa13.1.2006zrušenáaprostriedkyzozrušenej
zmluvy boli v sume 1.204,98 eur a pripísaná štátna prémia ku dňu 6.2.2006 bola v sume 165,97 eur,
spolu išlo o sumu 1.370,95 eur. Ku dňu 7.2.2017 neevidujú žiadnu zmluvu o stavebnom sporení. Z výpisu
účtu k vyššie uvedenej zmluve mal súd zistené, že konečný zostatok na účte ku dňu 31.12.2008, kedy

bol účet zrušený, bol vo výške 0 eur. Z potvrdenia Prvej stavebnej sporiteľne, doručeného žalobcovi, zo
dňa 15.12.2015, vyplýva, že na základe jeho žiadosti vykonali zmenu na zmluve o stavebnom sporení
tak, že nasporené prostriedky zo zmluvy s cieľovou sumou 50.000 Sk, so stavom na účte 20.517,30 Sk
previedli zo žalobcu na nadobúdateľa, žalovanú.

37. Pokiaľ žalobca v priebehu konania žiadal doplniť dokazovanie o zistenia, aký bol stav na účtoch
žalovanej v období predchádzajúcom zániku BSM, súd považoval také dokazovanie za nadbytočné,
pretože rozhodujúci stav na jej účtoch bol ku dňu 7.2.2017 a preto tento dôkaz, s vykonaním ktorého
navyše žalovaná ani nesúhlasila, súd v priebehu konania ani nevykonal, na dôkaze ktorom žalobca pred
vyhlásením rozsudku vo veci samej ani netrval (nenavrhol doplniť ďalšie dokazovanie). Nakoniec, tak,

ako mala v peňažnom ústave založené svoje účty žalovaná, tak mal založené svoje účty aj žalobca,
pričom po odchode žalovanej zo spoločnej domácnosti, avšak počas trvania manželstva, po dobu
viac ako dva roky, si každý z manželov uhrádzal svoje potreby výlučne zo svojich príjmov a takisto z
finančných prostriedkoch na účtoch, ktoré boli na ich meno.

38. Pokiaľ právna zástupkyňa žalovanej na poslednom pojednávaní vo veci samej trvala na tom, aby
súd pri vyporiadaní BSM prihliadal aj na to, že žalobca vybral peňažné prostriedky, ktoré mal v OTP na
dvoch vyššie uvedených termínovaných vkladoch, a to dňa 23.2.2015 vo výške 4.525,30 eur a 2.11.2015
vo výške 4.519 eur, ktoré vybral bezprostredne potom, ako žalovaná opustila spoločnú domácnosť a
teda malo ísť o účelové vybratie týchto peňazí z jeho účtov, súd sa s týmto názorom právnej zástupkyne

žalovanej nestotožnil. Z výpovede žalobcu na poslednom pojednávaní vo veci samej síce vyplynulo,
že tieto peniaze žalobca použil aj na vlastnú potrebu (čo bolo v čase, keď všetky svoje potreby si
zabezpečovala takisto žalovaná zo svojich príjmov a prostriedkov na účte sama), avšak aj na údržbu a
prácenarodinnomdomearôzneprácevzáhrade,čožalovanánijakovpriebehukonanianespochybnila,
teda časť týchto peňazí (žalovaná nenavrhla v priebehu konania doplniť dokazovanie na zistenie v akej

časti) bola použitá na zhodnotenie majetku oboch strán sporu. Na druhej strane, žalobca na pojednávaní
takisto tvrdil, že časť spoločných peňazí za trvania manželstva strán bola použitá tiež na rekonštrukciu
rodinnéhodomu,ktorýpôvodnevlastnilažalovanáaktorýnáslednepreviedlanasvojhosyna.Vpriebehu
konania žalovaná nijako nespochybnila vyššie uvedené tvrdenia žalobcu, naopak potvrdila, že nejaképeniaze,ktorénevedelakonkretizovať,boliinvestovanédojejdomu,ktorývneskoršomobdobípreviedla
na svojho syna, pričom nevedela uviesť, z akých prostriedkov tieto práce boli realizované, uviedla len,
že v tom čase bol žalobca poberateľom dôchodku a ona zarábala. Uviedla tiež, že určite nebola do

jej nehnuteľnosti investovaná taká suma, ako tvrdil žalobca (vyše 13.000 eur), pretože v dome sa len
murovalo a bola objednaná žumpa. Na preukázanie vyššie uvádzaných tvrdení strany sporu nepredložili
a ani neoznačili súdu žiadne dôkazy. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na to, že výber z jedného
termínovaného vkladu na meno žalobcu bol realizovaný až dňa 2.11.2015, čiže takmer po roku od
opustenia spoločnej domácnosti žalovanou, čo nemožno považovať bez ďalšieho za účelové vybratie

peňazí z účtu žalobcu. Nakoniec, v tom čase boli obe strany sporu ešte manželia, pričom aj žalovaná
časť prostriedkov, ktoré mala k dispozícii zo svojho príjmu, používala v tom čase výlučne sama na svoje
osobné potreby. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že aj pokiaľ ide o výbery z vyššie uvedených účtov
žalobcu, nebolo preukázané, že tieto prostriedky, a len tieto prostriedky boli použité len na majetok jednej
zo strán, resp. v akom rozsahu. Navyše, žalobca v priebehu konania tvrdil, že súčasne nemal v OTP
založené súčasne dva účty, že len z jedného účtu boli dňa 23.1.2015 prevedené peňažné prostriedky

na druhý účet.

39. Z dôvodov uvedených v bode 37 a 38 odôvodnenia tohto rozhodnutia, súd pri vyporiadaní BSM
neprihliadol na nakladanie s tam uvedenými peňažnými prostriedkami, patriacimi obom manželom,
jedným z manželov, za trvania manželstva.

40. V priebehu konania žalovaná poukázala tiež na skutočnosť, že z prostriedkov BSM bola použitá
suma 240.000 Sk, teda v prepočte 7.966,50 eur, na vyplatenie dvoch sestier žalobcu za nadobudnutý
podiel jedna štvrtina na predmetnej nehnuteľnosti, do výlučného vlastníctva žalobcu, počas trvania
manželstva, z ktorej sumy ako sumy investovanej z prostriedkov BSM do výlučného vlastníctva žalobcu,

v zmysle § 150 OZ, požadovala žalovaná jednu polovicu, t.j. sumu 3.983,25 eur. K vyššie uvedeným
tvrdeniam žalovanej žalobca uviedol, že pokiaľ zo spoločných peňazí strán vyplatil dvom svojim sestrám
sumu 240.000 Sk, bolo to zo súhlasom žalovanej. V skutočnosti svojim sestrám vyplácal zo spoločného
majetku strán spolu sumu 400.000 Sk, čo bolo určite v roku 2004. Žalovaná pri vyplácaní predmetných
peňazí sestrám žalobcu prítomná nebola, pričom časť týchto peňazí vo výške 240.000 Sk jej bola

vyplatená z odstupného, ktoré dostala od svojho predchádzajúceho zamestnávateľa, ktorú sumu vybrala
a ktorú následne aj odovzdala žalobcovi. O vyššie uvedenej skutočnosti predložila žalovaná súdu aj
písomný dôkaz - výpis z účtu VÚB banky, a.s., zo dňa 28.5.2004. Vyššie uvedené tvrdenia strán vo
svojej výpovedi na pojednávaní potvrdili aj súdom vypočuté svedkyne, S. potvrdila, že zo spoločných
peňažných prostriedkov manželov jej bola vyplatená z titulu dedičstva suma 200.000 Sk niekedy v roku

2003 alebo 2004. Svedkyňa D. dokonca uviedla, že z titulu vyporiadania dedičstva dostala ona i jej
sestra po 250.000 Sk.

41. Na poslednom pojednávaní vo veci právna zástupkyňa žalovanej uviedla, že v konaní bolo
jednoznačne preukázané jednak výpoveďami strán ale aj výpoveďami sestier žalobcu, že prevzali od

strán sporu finančnú hotovosť 400.000 Sk za protihodnotu dedičského podielu, ktorý bol prikázaný
v dedičskom konaní po rodičoch žalobcu žalobcovi. Ide teda o investíciu z prostriedkov BSM do
časti nehnuteľnosti, ktorú nadobudol žalobcu do svojho výlučného vlastníctva z dôvodu ktorého patrí
žalovanej z titulu vyporiadania BSM polovica zo sumy 400.000 Sk (13.277,57 eur), čiže suma 6.638,78
eur.

42. Súd sa s vyššie uvedeným názorom právnej zástupkyne žalovanej (druhá veta bodu 40 odôvodnenia
tohto rozsudku) stotožnil a pri vyporiadaní BSM zohľadnil, že zo spoločných prostriedkov manželov bola
sestrám žalobcu poskytnutá suma 400.000 Sk (13.277,57 eur), ako investícia z prostriedkov BSM do
časti nehnuteľnosti, ktorú nadobudol žalobcu do svojho výlučného vlastníctva z dôvodu ktorého patrí

žalovanej z titulu vyporiadania BSM polovica zo sumy 400.000 Sk (13.277,57 eur), čiže suma 6.638,78
eur (§ 150 veta druhá OZ, podľa ktorého ustanovenia, každý z manželov je oprávnený požadovať, aby
sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného
majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok).

43. V priebehu konania, písomným podaním, doručeným súdu dňa 6.11.2018, žalobca okrem iného, v
rozpore s jeho predchádzajúcimi vyjadreniami k meritu veci, uviedol aj to, že motorové vozidlá nepatria
do masy BSM, pretože boli nadobudnuté podnikateľskou činnosťou žalobcu. Došlo k predaju jedného
z dvoch vozidiel, pričom práve žalovaná túto kúpnu cenu vo výške 2.500 eur odcudzila, zo spoločnýchfinančných prostriedkov doložila 500 eur a následne tieto finančné prostriedky spolu vo výške 3.000
eur požičala dcére Andrey, a to bez súhlasu žalobcu. Tieto peniaze doposiaľ vrátené neboli a teda
od žalovanej žiada vrátiť finančné prostriedky vo výške 2.500 eur a polovicu sumy 500 eur, teda sumu

250 eur. Čo sa týka zostatkových hodnôt hnuteľných vecí - gauč, práčka, sporák, chladnička, obývacia
stena, manželská posteľ, kuchynská linka, mraznička, televízor, náradie, hrnce, posteľ v detskej izbe,
zo strany žalovanej nebola preukázaná zostatková cena týchto vecí, pričom s ich zostatkovými cenami,
tak ako ich navrhla žalovaná, nesúhlasí. Ide o veci staršie ako 20 rokov a ich hodnota je 0 eur a niektoré
z nich už v súčasnosti neexistujú. Žalovaná dostala darom nehnuteľnosť v obci Brodzany v hodnote

výške 10.000 Sk (331 eur), ktorá bola následne zhodnotená rekonštrukciou vykonanou zo spoločných
finančných prostriedkov. Následne malo dôjsť k odpredaju týchto nehnuteľností vo výške 400.000 Sk
(13277,56 eur). Pretože sa syn Ján vrátil zo zahraničia a prejavil o túto nehnuteľnosť záujem, túto
nadobudol na základe darovacej zmluvy s podmienkou, že žalovanej daruje finančné prostriedky v
sume 5.000 eur. Finančné prostriedky vo výške 390.000 Sk (12.945,63 eur), ktoré patria do BSM, a
boli použité na rekonštrukciu domu žalovanej, požaduje od žalovanej vo výške 6.472,81 eur. Poukázal

na skutočnosť, že bola uzatvorená kúpna zmluva za účelom nadobudnutia polovice domu, ktorá je
predmetom vyporiadania BSM, s kúpnou cenou 100.000 Sk (3.319,39 eur) za podmienky, že žalovaná
a žalobca spoločne doopatrujú rodičov žalobcu, pričom táto podmienka zo strany žalovanej dodržaná
nebola z dôvodu, že opustila spoločnú domácnosť, taktiež zo spoločných finančných prostriedkov bola
uhradená iba časť kúpnej ceny vo výške 20.000 Sk (663,87 eur) a rozdiel vo výške 80.000 Sk (2.655,51

eur) doplatil žalobca po rozvode a teda požaduje od žalovanej polovicu doplatku, sumu 1.327,75 eur.
Súčasne poukázal na relevantnosť súvisiacu so zrejme nezákonným konaním zo strany žalovanej pri
prevode finančných prostriedkov, ktoré boli vo výlučnom vlastníctve žalobcu, vedené v Prvej stavebnej
sporiteľni, pričom v danom prípade nešlo o bežnú vec. Tieto finančné prostriedky boli bez súhlasu
žalobcu prevedené na účet žalovanej v Prvej stavebnej sporiteľni a teda požaduje od žalovanej vrátiť

finančné prostriedky vo výške 1.714,25 eur, ktoré nepatria do BSM. Taktiež od svojho otca dostal žalobca
darom finančné prostriedky vo výške 500 eur, ktoré žalovaná vo výške 400 eur použila na svoju osobnú
potrebu. Tieto finančné prostriedky vo výške 400 eur požaduje od žalovanej vrátiť, pretože nepatria do
BSM. Uviedol tiež, že od ich detí spoločne dostali darom finančné prostriedky vo výške 500 eur, ktoré
mali použiť na spoločnú dovolenku, avšak na túto nešli, a žalovaná peniaze použila na svoju osobnú

potrebu. Teda požaduje od žalovanej vrátiť sumu 250 eur. Pokiaľ ide o lustrácie súdu v OTP, finančné
prostriedky žalobcu vedené ako termínovaný vklad boli vo výlučnom vlastníctve žalobcu, nadobudnuté
darom a napriek tomu boli použité na spoločný chod v domácnosti.

44. K vyššie uvedeným skutkovým tvrdeniam (bod 42 odôvodnenia rozsudku) nepredložil žalobca v

ďalšom priebehu konania ani jeden dôkaz a takisto žiaden dôkaz na preukázaní ním tvrdení skutočností
súdu ani neoznačil. Len svedkyňa D. na pojednávaní potvrdila, že časť kúpnej ceny predmetných
nehnuteľností (resp. podiel 1), v sume 80.000 Sk vyplatil svojmu otcovi po rozvode manželstva žalobca.

45. Žalovaná k vyššie uvedeným tvrdeniam žalobcu (bod 41 odôvodnenia rozsudku), prostredníctvom

svojej právnej zástupkyne uviedla, že čo sa týka predmetného vozidla, poukazuje na skutočnosť, že
žalobca najprv v konaní tvrdil, že pochádza z jeho vlastných požičaných prostriedkov, čo nebolo žiadnym
spôsobom preukázané, vo vyjadrení zo dňa 6.11.2018 už ide o vozidlo, ktoré pochádza z podnikateľskej
činnosti žalobcu, no i v prípade, ak by aj pochádzalo z podnikateľskej činnosti, patrilo by do masy
BSM. K tvrdenej pôžičke žalobcu dcére manželov sa vyjadrovať nebude, tento nárok žalobcu žalovaná

neuznáva a žiada, aby žalobca o tomto svojom tvrdení predložil dôkaz. Čo sa týka nehnuteľností v
obci Brodzany, ktoré boli vo výlučnom vlastníctve žalovanej, k tomuto tvrdeniu sa vyjadrovať nebude
tiež a žiada, aby na tieto tvrdenia bol predložený adekvátny dôkaz tak o hodnote nehnuteľností ako aj
o investíciách, ktoré mali byť do nehnuteľnosti, resp. do jej rekonštrukcie investované z prostriedkov
BSM. Pokiaľ tvrdí žalobca, že časť kúpnej ceny v sume 80.000 Sk vyplatil svojmu otcovi po rozvode

manželstva, žiada, aby preukázal, že tieto prostriedky boli následne aj súčasťou dedičstva po otcovi. Čo
sa týka stavebného sporenia, poukazuje na to, že stavebné sporenie bolo zrušené v roku 2010, tieto
prostriedky, pokiaľ boli poukázané na účet žalovanej, boli počas trvania manželstva spotrebované na
bežnú prevádzku v domácnosti, pretože žalovaná bola od roku 2003 nezamestnaná a práve v roku 2010
ukončil žalobca svoju podnikateľskú činnosť. Preto tieto prostriedky boli použité na bežné výdavky v

domácnosti. Takisto poukazuje na dátum zrušenia stavebného sporenia a tým je rok 2010, a preto má za
to, že tieto prostriedky nepatria a nikdy nemali patriť do vyporiadavanej masy BSM. K sumám 500 eur,
ktorú sumu mal dostať žalobca darom, a ktorú sumu mali takisto dostať darom obaja manželia, sa tiež
nebude vyjadrovať, ide o vyfabulované skutočnosti, ktoré tiež nie sú žiadnym spôsobom preukázané.46. Pretože žalobca svoje tvrdenia (bod 43 odôvodnenia rozsudku) nijako nepreukázal a žalovaná ich
poprela, resp. niektoré svoje predchádzajúce tvrdenia bez akýchkoľvek dôkazov a dôvodov poprel, s

čím žalovaná nesúhlasila (zostatkové ceny hnuteľných vecí), súd na vyššie uvedené tvrdenia žalobcu
(bod 43 odôvodnenia rozsudku) neprihliadol. Nepovažoval za preukázané ani jeho tvrdenie, že časť
kúpnej ceny predmetného podielu vyporiadavaných nehnuteľností zaplatil svojmu otcovi až po rozvode,
hoci mu to na pojednávaní dosvedčila svedkyňa D., jeho sestra, ktorá však v súčasnosti udržiava dobré
vzťahy len so žalovaným, pričom žalobca nijako nepreukázal, napriek žiadosti žalovanej, že pohľadávka

z vyššie uvedenej časti kúpnej ceny (80.000 Sk) bola predmetom dedičského konania po nebohom
otcovi žalobcu.

47. Z vyššie vykonaného dokazovania mal súd teda zistené, že do masy BSM patria 1. podiel
jedna polovica na nehnuteľnostiach špecifikovaných vo výrokovej časti tohto rozhodnutia v hodnote
108.000 eur, t. j. v sume 54.000 eur, o ktoré mal záujem len žalovaný, ktorý žiadal prikázať podiel na

nehnuteľnostiach do jeho výlučného vlastníctva a 2. hnuteľné veci špecifikované vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia, v zostatkovej cene ku dňu vyporiadania BSM vo výške 3.910 eur, o ktoré žiadna zo strán
neprejavila záujem (okrem osobného motorového vozidla Fiat Doblo, ktoré podľa žalobcu do masy BSM
nepatrí, ako však vyplynulo z dokazovania, do BSM patrí, vozidlo ktoré i v súčasnosti užíva žalobca a
o ktoré žalovaná záujem nemala) a 3. zostatky na účtoch žalovanej ku dňu zániku BSM v OTP spolu

vo výške 2.868,02 eur.

48. Celková masa BSM pozostáva z vyššie uvedených nehnuteľností a hnuteľných vecí a zostatkoch
na účte žalovanej v OTP, v celkovej cene 60.778,02 eur.

49. Žalobkyňa v priebehu konania žiadala, aby pri vyporiadaní BSM súd zohľadnil sumu 13.277,57 eur,
ktoré peniaze boli v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a ktoré boli poskytnuté dvom sestrám
žalobcu v súvislosti s dedičským konaním po jeho otcovi, v ktorom dedičskom konaní nadobudol do
výlučného vlastníctva podiel v jednej štvrtine na nehnuteľnostiach, a na vyrovnanie dedičských podielov
vyššie uvedenú sumu svojim sestrám odovzdal. Uvedené bolo potvrdené výpoveďou žalobcu a takisto

výpoveďami oboch sestier žalobcu na pojednávaní. Súd preto pri vyporiadaní BSM prihliadol aj na vyššie
uvedenú sumu.

50. Po určení rozsahu zaniknutého BSM a jeho všeobecnej hodnoty súd pristúpil k vyporiadaniu majetku
strán v zmysle § 150 Občianskeho zákonníka.

51.Podľa§150Občianskehozákonníka,privyporiadanísavychádzaztoho,žepodielyobochmanželov
sú rovnaké.

52. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že do BSM strán patrili len aktíva - nehnuteľnosti

špecifikované vo výrokovej časti tohto rozhodnutia vo všeobecnej hodnote 54.000 eur a hnuteľné veci
uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia v zostatkovej cene ku dňu vyporiadania BSM dohodnutej
stranami vo výške 3.910 eur a zostatky na účtoch žalovanej v celkovej výške 2.868,02 eur. Spolu aktíva
BSM predstavujú sumu 60.778,02 eur.

53. Na žiadosť žalobcu a so súhlasom žalovanej súd do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal
nehnuteľnosti (resp. podiel k nim) špecifikované vo výrokovej časti tohto rozhodnutia v hodnote
54.000 eur, ktorá všeobecná hodnota bola zistená znaleckým dokazovaním ku dňu vypracovania ZP,
vychádzajúc zo stavu nehnuteľností ku dňu zániku BSM.

54. V konaní bolo preukázané, že všetky hnuteľné veci patriace do BSM sa nachádzajú v rodinnom
dome, v ktorom bývali obaja manželia do 12.1.2015, kedy žalovaná spoločnú domácnosť opustila a
odvtedy tieto hnuteľné veci užíva len žalobca. Z týchto dôvodov, keďže žiaden z manželov nemal o
tieto veci záujem, rozhodol súd tak, že všetky prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu, keďže by
zrejme nebolo spravodlivé ani len niektoré z týchto vecí prikázať do výlučného vlastníctva žalovanej. Súd

teda všetky veci, ktoré strany za trvania manželstva nadobudli a ktoré ku dňu rozvodu ich manželstva
existovali, prikázal v zostatkovej cene 3.910 eur do výlučného vlastníctva žalobcu.55. Súčasne súd na návrh žalovanej prikázal tejto do výlučného vlastníctva peňažné prostriedky na jej
účtoch v OTP ku dňu rozvodu manželstva v celkovej sume 2.868,02 eur, proti čomu nemal žalobca
žiadne výhrady.

56. Súd teda vyporiadal aktíva patriace do BSM strán v celkovej výške 60.778,02 eur tak, že žalobcovi
pripadli do výlučného vlastníctva veci v celkovej hodnote 57.910 eur a žalovanej peňažné prostriedky
na účtoch v celkovej hodnote 2.868,02 eur. Vychádzajúc z toho, že podiely strán pri vyporiadaní BSM
sú rovnaké, v jednej polovici, na každého z bývalých manželov by z aktív pripadala suma, resp. veci

v hodnote 30.389,10 eur. Keďže žalobcovi z aktív BSM pripadli titulom vyporiadania veci v zostatkovej
hodnote 57.910 eur, rozdiel, sumu 27.520,90 eur (57.910 eur - 30.389,10 eur) je povinný žalovanej
titulomvyrovnaniapodielovzaplatiť.Ktejtosumejevšakžalobcapovinnýnavyrovnaniepodielovzaplatiť
žalovanej ešte sumu 6.638,78 eur, t.j. polovicu zo sumy, ktorá bola vynaložená zo spoločného majetku
manželov za trvania ich manželstva na majetok vo výlučnom vlastníctve žalobcu (13.277,57 eur /2).

57. Súd preto uložil žalobcovi povinnosť žalovanej na vyrovnanie podielov zaplatiť sumu 34.159,68 eur
(27.520,90 eur + 6.638,78 eur), a to v dlhšej, 60 - dňovej lehote (v záverečnej reči právny zástupca
žalobcu žiadal súd o poskytnutie žalobcovi lehoty 30 dní na zaplatenie žalovanej z titulu vyrovnania
podielov sumy 18.375 eur do 30 dní), podľa § 232 ods. 3 CSP, majúc za to, že v rámci vyššie uvedenej
lehoty má žalobca možnosť zadovážiť si peňažné prostriedky na vyplatenie žalovanej (napr. aj uzavretím

úverovej zmluvy).

58. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ustanovenia ak mala
strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Súd žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania

nepriznal, majúc za to, že každá zo strán bola v spore približne v rovnakej časti úspešná i neúspešná,
skutočnosť ktorú vyvodil súd z toho, že vo svojom prvom vyjadrení k veci žalobca tvrdil, že nehnuteľnosť,
ktorej podiel v jednej polovici patril do BSM, pričom išlo o vec najvyššej hodnoty spomedzi všetkých
aktív BSM, má hodnotu vo výške 60.000 eur, kým žalovaná tvrdila, že hodnota tejto nehnuteľnosti je
160.000 eur. Pri vyporiadaní BSM súd nakoniec vychádzal zo všeobecnej hodnoty nehnuteľností vo

výške 108.000 eur. Titulom vyrovnania podielov žalobca žiadal, aby mu bola uložená povinnosť zaplatiť
žalovanej sumu 15.000 eur, žalovaná od žalobcu žiadala sumu vyššiu ako 46.573,25 eur, súd však
napokon rozhodol o povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanej sumu 34.159,68 eur.

59. Štát v priebehu konania preddavkovo platil z rozpočtových prostriedkov súdu aj trovy znaleckého

dokazovania a takisto náklady za podanie správ o stave na účtoch strán v peňažných ústavoch, na
náhradu ktorých má právo voči strane sporu. Civilný sporový poriadok neobsahuje také ustanovenie,
ktoré by upravovalo inú právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu náhrade trov konania štátu a ktoré by
tak mohlo byť analogicky aplikované pri rozhodovaní o náhrade trov konania štátu. Z uvedeného dôvodu,
keď nie je možná ani analogická aplikácia niektorého existujúceho ustanovenia Civilného sporového

poriadkunaotázkunáhradytrovkonaniaštátu,jepotrebné,abykonajúcisúdprejednalarozhodolotázku
náhradytrovkonaniaštátupodľanormy,ktorúbyzvolil,akbybolsámzákonodarcom,atosprihliadnutím
na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok. Takýmto
požiadavkám najlepšie vyhovuje norma, ktorá by stanovovala, že štát má podľa výsledkov konania proti
strane sporu právo na náhradu trov konania, ktoré platil a ak sú u niektorej zo strán sporu predpoklady

na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tejto strane sporu zníži o rozsah, v ktorom
by jej súd oslobodenie priznal. Jedná sa v podstate o normu, ktorá je totožná s ustanovení § 148 ods.
1 zrušeného O.s.p., ktorá upravovala náhradu trov konania štátu. Takáto norma zodpovedá princípom
všeobecnej spravodlivosti a princípom, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok a výsledkom jej
aplikácie bude rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky

a doterajšiu ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. Pre rozhodnutie o náhrade trov
konania je teda rozhodujúci výsledok konania. Môže ním byť plný úspech jednej strany sporu alebo
čiastočný úspech každej strany sporu. Ak mala strana sporu plný úspech vo veci, má štát nárok na
náhradu svojich trov voči neúspešnej strane sporu. Ak by mala strana sporu iba čiastočný úspech, mal
by štát voči každej z nich nárok na náhradu trov konania v pomere, ktorý zodpovedá ich úspechu vo

veci. V konaní bola každá strana sporu úspešná, resp. neúspešná v približne rovnakom rozsahu, a preto
súd rozhodol tak, že štát má voči každej strane nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50%, keďže u
nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. O výške náhrady trov konania rozhodnesúd samostatným uznesením, vydaným vyšším súdnym úradníkom, po právoplatnosti tohto rozhodnutia
(§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné v lehote 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie musí okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku súdu) obsahovať oznámenie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie môže byť odôvodnené len
skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1 a 2 CSP.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.