Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, May 17, 2007

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 9C/146/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6705207717
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2007:6705207717.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd vo Zvolene v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Snopčokovou v právnej veci navrhovateľa

V. D., nar. XX.. XX. XXXX,. bytom K. C., T. XX/XX,. zastúpeného JUDr. D. A., advokátom so sídlom J.
K. X,. V. K. proti odporcom I. M. B., nar. XX.. XX.. XXXX,. trvale bytom Z., N. XXXX/X. a II. P. B., nar.
XX.. XX.. XXXX,. trvale bytom Z., N. XXXX/X. obidvaja zastúpení JUDr. A. B., advokátom so sídlom H.
XXX/XX,. K. C., o neúčinnosť právneho úkonu , takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcom v I. a II. rade spoločne a nerozdielne trovy konania vo

výške 30.353,- Sk na účet právneho zástupcu odporcov JUDr. A. B., advokáta so sídlom H. XXX/XX,.
XXX. XX. K. C. a to v lehote 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal toho, aby súd určil, že kúpna zmluva uzavretá dňa 26. 05.
2003 medzi predávajúcimi I. Š. a manželom J. Š. a kupujúcimi P. B. a manželkou M. B. rod. H., ktorou
predávajúci previedli na kupujúcich zastavanú plochu s nádvorím na parc. č. 526/1 o výmere 677 m2,
zastavanú plochu a nádvorie na parc. č. 532 o výmere 112 m2, zastavanú plochu a nádvorie na parc.
č. 526/3 o výmere 171 m2, zastavanú plochu a nádvorie na parc. č. 526/4 o výmere 51 m2, zastavanú
plochu a nádvorie na parc. č. 526/5 o výmere 72 m2, zastavanú plochu a nádvorie s rodinným domom

č. s. 478 na parc. č. 526/7 o výmere 133 m2, záhrady na parc. č. 523 o výmere 1995 m2, záhrady na
parc. č. 525 o výmere 956 m2, záhrady na parc.č. 526/2 o výmere 152 m2 a záhrady na parc.č. 527 o
výmere 207 m2 zapísaných na LV č. 395 a LV č. 894 v k. ú. S. v celosti, je voči navrhovateľovi právne
neúčinná. Odporcovia sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľovi trovy konania do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

Svoj návrh odôvodnil tým, že I. Š., nar. XX.. XX.. XXXX. a jej manžel J. Š., obaja bytom S., ul. H. č. XXX.

boli rozsudkom Okresného súdu Trebišov sp. zn. 13C 80/03-15 zo dňa 19. 06. 2003 zaviazaní uhradiť
navrhovateľovi spoločne a nerozdielne sumu 50.000,- Sk do 31. 08. 2003, sumu 150.000,- Sk do 31. 10.
2003 a trovy konania vo výške 31.490,- Sk na účet právneho zástupcu pod stratou výhody splátok. Ďalej
boli zaviazaní navrhovateľovi spoločne a nerozdielne zaplatiť dohodnuté úroky za požičanie peňazí vo
výške 60.000,- Sk najneskôr do 30. 04. 2004.

Dlžníci zaplatili navrhovateľovi z uvedenej pohľadávky iba sumu 50.000,- Sk. Keďže ďalšie čiastky

zaplatené navrhovateľovi neboli, bol nútený podať návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora
Ing. Bc. K. M., Exektúroský úrad K. 2, H. X,. XXX. XX. K. s tým, že vec je vedená pod č.k. 10/04 Pk.Dňa 08. februára 2005 prostredníctvom svojho právneho zástupcu sa navrhovateľ oboznámil s obsahom
oznámenia súdneho exekútora o stave konania, z ktorého zistil, že nehnuteľnosti zapísané na liste
vlastníctva č. 395 k. ú. S. pôvodne vo vlastníctve navrhovateľových dlžníkov boli účinnosťou dňa 09.

06. 2003 prevedené do vlastníctva odporcov pod číslom vkladu V-408/03. K prevodu vlastníctva došlo
práve v čase, čo dlžníčka v I. rade uznala na súde nárok navrhovateľa čo do základu i výšky a žiadala
iba umožniť vyrovnať podĺžnosť v primeraných splátkach.

Napriek tejto skutočnosti dlžníci pohľadávku navrhovateľa nevyrovnali. Zo záznamov v katastri

nehnuteľnosti navrhovateľ zistil, že jeho dlžníci nehnuteľnosti zapísané v LV č. 395 k. ú. S. nadobudli
do vlastníctva kúpnou zmluvou so zriadením záložného práva v prospech tretích osôb. Kupujúcim bola
C. S. a.s. a tretími osobami navrhovateľovi dlžníci. Kúpna zmluva bola uzatvorená dňa 25. 05. 2000 a
vklad povolený 01. júna 2000 pod č. V - XXX/XXXX.

Kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľností zapísaných na LV č. 395 a na LV č. 894 k . ú. S. uzatvorili

navrhovateľovi dlžníci s odporcami dňa 26. 05. 2003 a zmluva nadobudla účinnosť vkladom č. V-XXX/
XX. dňa 09. 06. 2003. Zistená cena nehnuteľností podľa ZP č. XXX/XXXX. činila sumu 1.148.011,-
Sk. Dohodnutá kúpna cena predstavovala sumu 850.000,- Sk z ktorej suma 20.000,- Sk mala byť
zaplatená v deň podpísania kúpnej zmluvy t. j. 26. 05. 2003 a suma 830.000,- Sk z hypotekárneho úveru
poskytnutého SS, a.s. na účet predávajúcich. Keďže nehnuteľnosti boli zaťažené záložným právom,

došlo k výmazu záložného práva k nehnuteľnostiam dňa 29. 05. 2003 pod č. Z-669/03 na základe
potvrdenia o splatení kvitancie veriteľom a to zo strany C. S. a.s. , P. C. X,. B. B.. Dlžníci so žalovanými
dojednávali a uzatvorili kúpnu zmluvu v čase súdneho konania a pred súdnym pojednávaním, na ktorom
došlo k vyhláseniu rozsudku a na ktorom navrhovateľova dlžníčka uznala dlh a žiadala o umožnenie
zaplatiť dlh v primeraných splátkach, v termíne ako je uvedené v rozsudku. Dlžníci I. Š. a J. Š. uvedeným

právnym úkonom (kúpnou zmluvou) urobeným v prospech odporcov (odporkyňa v I. rade je sestra
matky dlžníčky I. Š.), úmyselne chceli ukrátiť navrhovateľa ako ich veriteľa, aby nemohol od nich vymôcť
svoju vymáhateľnú pohľadávku. Je zrejmé, že odporcovia museli poznať úmysel svojich blízkych, keďže
domové ako aj ostatné nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom prevodu naďalej užívajú navrhovateľovi
dlžníci bez povinnosti úhrady nájomného. O úmysle svedčí aj oznámenie dlžníčky urobené výsmešným

tónom exekútorovi o nemožnosti plnenia a nemajetnosti.

Podľa § 42a ods. 1 OZ veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa
odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné.
Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už

vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

Podľa § 42a ods. 2 OZ odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch
v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu,
ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a

osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb
s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti
nemohla poznať.

Podľa § 42b ods. 1 a 2 OZ právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou. Právo

odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka
prospech.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, písomnými dokladmi, výsluchom svedkov,
oboznámením sa so spismi Okresného súdu v Trebišove č. k. 13C 80/2003, č.k. 12Er 225/2004, spisom

súdneho exekútora Ing. K. M., Exekútorský úrad K. 2 č. E. XX/XX,. spisom tunajšieho súdu č. k. 16D
388/2004 a zistil tento skutkový stav:

Odporcovia v I. a II. rade ako kupujúci uzatvorili kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľností s predávajúcimi
J. Š. a I. Š. dňa 26. 05. 2003 pričom Správou katastra v T. vklad bol povolený pod č. V XXX/XXXX.

dňa 09. 06. 2003. Predmetom kúpnej zmluvy bol prevod nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. S.,
ktoré sú zapísané na LV č. 395 a LV č. 894, predmetom prevodu boli jednak pozemky a aj rodinný dom
súp. č. XXX. Zmluvnými stranami bola dohodnutá kúpna cena vo výške 850.000,- Sk, z toho 20.000,-
Sk podľa zmluvy kupujúci mali uhradiť v deň podpísania kúpnej zmluvy v hotovosti, sumu 830.000,-Sk mali zaplatiť kupujúci z hypotekárneho úveru poskytnutého Slovenskou sporiteľňou a. s. na účet
predávajúcich. Súd zo spisu Okresného súdu v Trebišove č. k. 13C 80/2003 zistil, že navrhovateľ V. D.
podal voči I. Š. a J. Š. žalobu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 200.000,- Sk a úrokov v sume 6.000,-

Sk mesačne od 31. 10. 2003 až do zaplatenia. Žalobu na súd podal dňa 11. 04. 2003. Okresný súd v
Trebišove vo veci rozhodol rozsudkom dňa 19. 06. 2003 pričom týmto rozsudkom zaviazal odporcov v
I. a II. rade (I. Š. a J. Š.) zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne sumu 50.000,- Sk do 31. 08.
2003, sumu 150.000,- Sk do 31. 10. 2003 a dohodnuté úroky za požičanie peňazí vo výške 60.000,-
Sk do 31. 04. 2004 a trovy konania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 06. 08. 2003. Predmetom

sporu bola peňažná pôžička.

Súd zo spisu Okresného súdu v Trebišove č. k. 12Er 225/2004 zistil, že dňa 28. 04. 2004 navrhovateľ ako
oprávnený podal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie voči povinným I. Š. a J. Š., ktorú
žiadosť podal súdny exekútor Ing. K. M. spolu s pripojeným návrhom na vykonanie exekúcie rozsudku
Okresného súdu v Trebišove č. k. 13C 80/03 zo dňa 19. 06. 2003. Okresný súd v Trebišove poverením

zo dňa 10. 03. 2004 poveril vykonaním exekúcie na základe horeuvedeného vykonateľného rozhodnutia
na vymoženie uloženej povinnosti 150.000,- Sk s príslušenstvom a trov exekúcie súdneho exekútora
Ing. K. M..

Súd zo spisu súdneho exekútora Ing. K. M. č. k. EX 10/04 zistil, že tento vedie exekúciu podľa

horeuvedeného poverenia súdu pričom z predloženého spisu vyplýva, že exekúcia zatiaľ realizovaná
nebola.

Súd zo spisu tunajšieho súdu č. k. 16D 388/2004 zistil, že odporca v II. rade P. B. na základe osvedčenia
o dedičstve zo dňa 26. 07. 2004 dedil po poručiteľke Anne B. nehnuteľnosti v 1 a to byt nachádzajúci sa

vo Z. na ulici K. a murovanú garáž. Osvedčenie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť dňom 11. 08. 2004.

Súd z výpisu z LV č. 395 zistil, že odporcovia sú zapísaní ako vlastníci nehnuteľností, ktoré boli
predmetom kúpnej zmluvy, pričom vklad tejto zmluvy bol povolený tak ako už bolo uvedené vyššie pod č.
V.Navrhovateľ v konaní pred súdom vypovedal, že on príbuzným odporcov požičal určitú sumu, peniaze

požičal pani Š., ktorá mu peniaze nevrátila. Vtedy ešte vlastnila rodinný dom, sľubovala, že na záložné
právo vyberie peniaze a vyplatí ho z tých peňazí. V tomto čase ale ona predala rodinný dom odporcom,
takže teraz nemá žiaden majetok, je nemajetná, je bez práce.

Odporkyňa v I. rade v konaní pred súdom vypovedala, že I. Š. je jej neterou. Kupovala rodinný dom

od I. Š. a jej manžela spolu s manželom odporkyne. Vypovedala, že mali záujem kúpiť nehnuteľnosti v
S. , pričom I. Š. sa vyjadrila, že by mohli odkúpiť dom od nej ak majú záujem, pretože chceli ísť bývať z
domu preč a ísť za prácou do zahraničia. Takto sa rozprávali niekedy v apríli 2003. Vypovedala, že ona o
navrhovateľoviničnevedela,prvýkrátsatodozvedelazožaloby.Pripodpisezmluvyzaplatili20.000,-Sk,
potom285.000,-Skaeštesizobralihypotekárnyúvervovýške545.000,-Sk,ktorýsplácajú.Vypovedala,

že odporcovia v dome nebývajú, zatiaľ tam býva neter, ktorá sa o dom stará, mesačne im platia za
užívanie1.000,-Sk.ZoZ.sazatiaľnemôžupresťahovať,pretožejejmanželmávoZ.otcavstaršomveku
a musia sa o neho postarať. Nehnuteľnosť kupovali s tým úmyslom, že tam budú bývať pretože na dvore
je aj ešte rodičovský dom, kde býva jej matka, tak aby boli spolu. Vypovedala, že neter s jej manželom
nespomínali, že by mali nejaké dlhy. O takýchto veciach , keď tam chodia dvakrát ročne, sa nezhovárajú.

Od predávajúcich odkupovali všetky nehnuteľnosti, nielen rodinný dom, vzhľadom k tomu, že keďže sa
tam chcú presťahovať tak chceli kúpiť všetko s prihliadnutím aj na to, že predávajúci tam nechceli bývať.
O. všetkých nehnuteľností iniciovala ona. V rodinnom dome býva jej neter I. Š. s manželom, s jej matkou
a manželom a syn I. Š.. Bývanie týchto osôb mienili riešiť tak, že neter s manželom chcela odísť a jej
matka s manželom by bývali u rodičov. Čo sa týka sťahovania zo Z. vypovedala, že sa nechcú ešte

sťahovať kvôli otcovi odporcu v II. rade, o ktorého sa musia postarať. Čo sa týka vzťahu k I. Š. a k jej
manželovi vypovedala, že ich vzťah je normálny, prípadnú ujmu, ktorú by utrpela pani Š. a jej manžel,
pokiaľ by sa jednalo o ujmu na zdraví zranilo by ju to, ostatné to je jej problém.

Odporca v II. rade v konaní pred súdom vypovedal, že nevedel či na liste vlastníctva bolo nejaké záložné

právo alebo či manželkina neter mala nejaké problémy. Nehnuteľnosť kupovali z dôvodu, pretože v
starobe chceli tam ísť bývať. S manželkou sa zhovárali o tom, že by chceli kúpiť dom v S., pretože ona
stadiaľ pochádza. Nevie či pri tom rozhovore bola aj neter, matka jeho manželky im oznámila, že neter
s manželom chcú odísť za prácou niekde do zahraničia, dom by neradi predali niekomu cudziemu zdôvodu, že v jednom dvore sú tam 3 domy, pričom boli dotazovaní či by dom neodkúpili. S manželkou sa
rozhodli, že by to bola dobrá investícia, sú tam aj nejaké záhrady, takže keď odíde do dôchodku alebo ich
prepustia zo zamestnania mohli by ísť tam bývať. V rodinnom dome momentálne býva neter s rodinou.

Dohodlisatak,žebudúnehnuteľnosťudržiavať,oniznášajúvšetkynákladyčosatýkakúreniaapodobne
stým,žezaprenájomimplatia1.000,-Skmesačne.Čosatýkavzťahukneterijehomanželkyvypovedal,
že pre neho je to taká vzdialenejšia rodina, pokiaľ by sa jednalo o nejaké zdravotné postihnutie mrzelo
by ho to, nakoľko je to dospelá osoba za svoje skutky zodpovedá sama.

Súd z výpisu z účtu zistil, že na účet s názvom I. Š. bola pripísaná dňa 18. 07. 2003 suma 545.000,-
Sk pričom zo správy Slovenskej sporiteľne súd zistil, že odporkyni v I. rade bol poskytnutý dlhodobý
hypotekárny úver pričom hypotekárny úver bol poskytnutý na základe zmluvy o hypotekárnom úvere zo
dňa 30. 06. 2003 vo výške 545.000,- Sk.

Súd zo správy spoločnosti C. S. a.s. B. B. zistil, že I. Š. mala u tejto spoločnosti otvorenú zmluvu, ktorá

bola otvorená na nákup nehnuteľností dňom 01. 04. 1997, k odovzdaniu kupovanej nehnuteľnosti došlo
29. 05. 2000. Jednalo sa o nehnuteľnosť v k. ú. S. rodinný dom súp. č. XXX vrátane pozemkov k
tejto nehnuteľnosti v celkovej výmere 1212 m2. Nakoľko v neskoršom čase nedošlo k riadnemu plneniu
splátok prebiehalo súdne konanie na Okresnom súde v Trebišove v roku 2002, pohľadávka spoločnosti
bola v plnom rozsahu uznaná celkovo vo výške 512.909,- Sk. V neskoršej dobe došlo k dohode o

mimosúdnom vyrovnaní, keď dlžníčka v plnom rozsahu uhradila spoločnosti dlžnú sumu dňa 27. 03.
2003, dňa 29. 05. 2003 na jej žiadosť bola vystavená kvitancia a potvrdenie o splatení záväzkov.

Pred dožiadaným súdom - Okresným súdom v Trebišove I. Š. vypovedala, že odporcovia nevedeli o jej
dlžníkoch, ona sa s nimi o tom nerozprávala. Dôvodom odpredaja nehnuteľností odporcom bolo, že mali

sľúbenú dobrú prácu v Maďarsku, kde chceli ísť s manželom pracovať a z toho dôvodu chceli odpredať
dom. B. za užívanie nehnuteľnosti platia 1.000,- Sk v hotovosti. Stretávajú sa asi štyrikrát do roka. J. Š.
vypovedal, že ohľadom predaja nehnuteľností vybavovala všetko jeho manželka. Nevie či bol nejaký dlh
voči V. D., či sa zaplatil alebo nie, všetko riešila jeho manželka. Dom predali preto, lebo v tom čase mali
sľúbenú prácu v Maďarsku a chceli ísť tam bývať aj pracovať. Nájomné platia po 1.000,- Sk odporcom.

Stretávajú sa s nimi asi štyrikrát do roka. L. I. vypovedal, že I. Š. je jeho dcéra. S B. sa stretávajú 3 až 4-
krát do roka. Nájomné B. platí dcéra, lebo on nebol prítomný pri uzatváraní kúpnej zmluvy v roku 2003
ani pri zaplatení kúpnej ceny. O dlžníkoch jeho dcéry on nevedel. Vypovedal, že on dlhy nemá žiadne.
L. H. vypovedal, že nevie o tom, že pani Š. má dlh. O prevodoch nehnuteľností z I. na Š. a následne na
B. sa dozvedel od I. Š. asi pred týždňom (výpoveď dňa 19. 09. 2006). Vypovedal, že sa nepamätá či sa

rozprával konkrétne s odporcami o tom, že pani I. a pani Š. dlhujú svojim veriteľom peniaze. Vypovedal,
že jeho rodina vedela o tom, že finančné problémy má pani I. a nie pani Š.. O tom, že problémy má aj I.
Š. sa dozvedel až teraz. S. H. vypovedala, že o dlhoch G. I. a I. Š. nevedeli od nich priamo, len počuli,
že I. dlhovala pani T. a Š. dlhovala pánovi D.. S odporcami sa stretávajú , keď chodia na návštevu k
rodičom, pretože bývajú spolu na jednom dvore. S odporcami sa nerozprávali o tom, že pani I. a pani Š.

dlhujú peniaze, len raz manžel povedal pánovi B., aby dával pozor na I., že chcú vybrať pôžičku na dom.
Viacej sa o týchto veciach s B. nerozprávali. G. I. vypovedala, že o dlžníkoch jej dcéry I. Š. nevedela, pri
uzatvorení kúpnej zmluvy v roku 2003 nebola prítomná, nebola prítomná ani pri zaplatení kúpnej ceny.
Nájomné za užívanie nehnuteľnosti vybavuje jej manžel, ona o tom nevie nič. Vypovedala, že čo sa týka
dlhov jej dcéry, ona nebola spolu s dcérou u navrhovateľa. J. B. vypovedal, že o dlhoch I. Š. nemá žiadne

informácie. Vypovedal, že rodinu B. pozná, keď začal rozprávať o dlhoch pani I. B. mu hneď povedali,
aby sa prestal rozprávať. Preto si myslí , že B. vedeli o dlhoch I..

Na základe takto zisteného skutkového stavu s prihliadnutím na horecitované zákonné ustanovenia
dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal odporovateľnosti právneho úkonu t.

j. toho, aby súd vyslovil, že kúpna zmluva uzatvorená medzi odporcami ako kupujúcimi a dlžníkom
navrhovateľa I. Š. a jej manželom je voči navrhovateľovi právne neúčinná, je nedôvodný a preto tento
návrh súd zamietol.

Súd poukazuje na to, že navrhovateľ je aktívne legitimovaným účastníkom konania a odporcovia sú

pasívnelegitimovanýmiúčastníkmikonaniasprihliadnutímnaustanovenie§42bods.1a2Občianskeho
zákonníka.Čo sa týka súdenej veci predmetom odporovateľnosti bol právny úkon ku ktorému došlo v posledných
troch rokoch, pričom táto lehota zachovaná bola. Súd posudzoval súdenú vec v zmysle § 42a ods.
2 podľa ktorého odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v

úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, s prihliadnutím k tomu,
že dlžník t. j. I. Š. , ktorá uzavrela kúpnu zmluvu spolu so svojim manželom ako predávajúci, nebola
osobou blízkou vo vzťahu ku kupujúcim t. j. odporcom v I. a II. rade. Súd poukazuje na ustanovenie
§ 116 Občianskeho zákonníka podľa ktorého blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a
manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke,

ak by ujmu ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú. Súd mal preukázané, že
I. Š. a jej manžel nie sú príbuznými v priamom rade súrodencami ani manželmi vo vzťahu k odporcom
v I. a II. rade. S prihliadnutím na výpoveď odporcov v konaní pred súdom ich nemožno považovať za
blízke osoby v zmysle § 116 časť vety za bodkočiarkou. Súdom nebolo zistené, že by sa jednalo o osoby
sebe navzájom blízke a že by bol naplnený predpoklad v zmysle tohto ustanovenia tak, že by ujmu,
ktorú by utrpela jedna z osôb, druhá dôvodne pociťovala ako ujmu vlastnú. To znamená, že v súdenej

veci dôkazná povinnosť zaťažovala navrhovateľa, ktorý v konaní pred súdom mal dôkaznú povinnosť
preukázať , že právny úkon ktorý urobila dlžníčka navrhovateľa, bol urobený s úmyslom ukrátiť veriteľa,
a že tento úmysel bol druhej strane, t. j. odporcom v I. a II. rade známy. Odporcovia v konaní pred
súdom vypovedali, že nemali vedomosť o dlhoch I. Š., rovnako sa vyjadrovali aj svedkovia, ktorí boli
v konaní pred súdom vypočutí. Ani výpoveď svedka J. B. nepreukázala túto vedomosť, keď tento sa

vyjadroval o prípadnej vedomosti manželov B. ohľadom dlhov I. t. j. matky I. Š., ktorá bola dlžníčkou
navrhovateľa a ktorá urobila právny úkon, ktorý bol predmetom odporovateľnosti. V konaní pred súdom
nebolo preukázané, že by I. Š. spolu so svojim manželom odpredali nehnuteľnosti odporcom v úmysle
ukrátiť navrhovateľa a že by odporcovia mali vedomosť o takomto úmysle I. Š. a jej manžela. Z týchto
dôvodov preto súd návrh navrhovateľa zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O. s. p. Odporcovia boli úspešnými
účastníkmikonaniaauplatnilitrovykonania,pričomprávnyzástupcaodporcovtietotrovykonaniavyčíslil
v zákonom stanovenej lehote. Súd priznal teda odporcom náhradu trov konania titulom zaplateného
súdneho poplatku vo výške 1.000,- Sk a titulom trov právneho zastúpenia za 3 hlavné úkony a to

prevzatie veci a príprava zastupovania, písomné vyjadrenie k návrhu zo dňa 16. 01. 2006 a účasť na
pojednávaní dňa 17. 01. 2006, jeden úkon vo výške 2.016,- Sk v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z. z. , § 11
ods. 1 a § 13 ods. 3, režijný paušál po 163,- Sk 3x, stratu času za 20 polhodín - jedna polhodina po 273,-
Sk za účasť na pojednávaní dňa 17. 01. 2006 spolu 5.460,- Sk, cestovné na pojednávanie dňa 17. 01.
2006 spolu 4.380,- Sk podľa vyčíslenia právneho zástupcu odporcov. Súd ďalej priznal s prihliadnutím

na zmenu výpočtového základu v roku 2006 jeden hlavný úkon, účasť na pojednávaní dňa 17. 05. 2007
vo výške 2.192,- Sk, jedenkrát režijný paušál 178,- Sk, stratu času cestou na pojednávanie dňa 17. 05.
2007 spolu za 20 polhodín po 297,- Sk spolu 5.940,- Sk a cestovné podľa vyčíslenia právneho zástupcu
odporcov vo výške 4.544,- Sk , spolu trovy právneho zastúpenia vo výške 29.353,- Sk, trovy konania
celkom vo výške 30.353,- Sk , ktoré je navrhovateľ povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu odporcov

v zmysle § 149 ods. 1 O. s. p. Súd nepriznal jeden hlavný úkon - písomné podanie zo dňa 20. 06. 2006
s prihliadnutím k tomu, že zástupca odporcov v tomto podaní len označoval vykonanie dôkazov.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta

O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého

druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložit s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších

predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.

1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,

4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).