Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, November 26, 2018

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 23Cb/165/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316208126
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Maroš Fekete
ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2018:1316208126.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom Mgr. Marošom Feketem v spore žalobcu: E-VO,
s. r. o., Námestie slobody 11, Bratislava, IČO: 47 197 331, zastúpeného JUDr. Petrom Škriečkom,
advokátom, Námestie slobody 11, Bratislava, proti žalovanému: Automobilové opravovne Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky, a. s., Sklabinská 20, Bratislava, IČO: 44 855 206, zastúpeného Okenica
Šula & Co. s. r. o., Pražská 11, Bratislava, IČO: 36 866 512, o zaplatenie 3 180,- eur s príslušenstvom,

takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania, pričom o výške náhrady trov konania
žalovaného rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 11. 05. 2016 žiadal žalobca, aby mu žalovaný uhradil sumu 3 180,- eur s

príslušenstvom s odôvodnením, že dňa 04. 10. 2014 uzatvorili žalobca a žalovaný zmluvu o poskytovaní
služieb (ďalej už len „zmluva“), na základe ktorej poskytoval žalobca pre žalovaného služby v oblasti
verejného obstarávania. Dňa 27. 11. 2014 bol medzi žalobcom a žalovaným podpísaný Dodatok č. 1
k zmluve, ktorým bolo dohodnuté účtovanie DPH k odplate v dôsledku skutočnosti, že žalobca sa stal
v priebehu mesiaca november 2014 platcom DPH v zmysle príslušných právnych predpisov. V zmysle
čl. IV ods. 1. zmluvy v znení dodatku č. 1 sa žalovaný zaviazal uhrádzať žalobcovi za poskytovanie

služieb podľa zmluvy odplatu vo výške 1 300,- eur + DPH mesačne. V zmysle čl. IV ods. 2. zmluvy mal
žalobca popri odplate nárok aj na náhradu hotových výdavkov vynaložených v súvislosti s poskytovaním
služieb podľa zmluvy, a to najmä náhradu výdavkov na poštovné a balné, kancelárske potreby, kolky,
ceniny, správne alebo súdne poplatky a preklady do alebo z cudzieho jazyka. V zmysle čl. IV. ods. 4.
zmluvy bol žalobca oprávnený vystaviť faktúru na odplatu a náhradu hotových výdavkov podľa zmluvy v
prvý deň mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa odplata a náhrada hotových výdavkov platila.
Splatnosť faktúry bola dohodnutá na 14 dní od jej doručenia žalovanému. Dňa 27. 04. 2015 uzatvorili

žalobca a žalovaný dohodu o ukončení zmluvy o poskytovaní služieb, v ktorej sa dohodli na ukončení
zmluvy ku dňu 30. 04. 2015. Dňa 01. 04. 2015 vystavil žalobca žalovanému faktúru č. 150014, ktorou
vyfakturoval žalovanému odplatu za poskytovanie služieb v mesiaci marec 2015 vo výške podľa zmluvy,
t.j. vo výške 1 300,- eur + DPH a náhradu hotových výdavkov spočívajúcu v náhrade za poplatok
za elektronickú aukciu vo výške 50,- eur + DPH, t.j. spolu čiastku 1 350,- eur + DPH. Dňa 01. 05.
2015 vystavil žalobca žalovanému faktúru č. XXXXXX, ktorou vyfakturoval žalovanému odplatu za

poskytovanie služieb v mesiaci apríl 2015 vo výške podľa zmluvy, t.j. vo výške 1 300,- eur + DPH. Obe
faktúry boli doručené žalovanému v deň ich vystavenia, a to na e-mailovú adresu vedúcej ekonomického
oddelenia žalovaného v súlade so zaužívanou praxou, ktorú medzi sebou žalobca a žalovaný zaviedliohľadne doručovania faktúr. Žalovaný faktúru č. XXXXXX ani faktúru č. XXXXXX v lehote splatnosti
neuhradil. Žalobca žalovaného na úhradu faktúr opakovane vyzýval e-mailovými výzvami. Na výzvu na
úhradu faktúry č. XXXXXX, ktorú odoslal žalobca žalovanému dňa 13. 07. 2015, dostal žalobca dňa

14. 07. 2015 odpoveď od vedúcej ekonomického oddelenia žalovaného, že faktúru nemá uhrádzať na
pokyn generálneho riaditeľa žalovaného. Na výzvu na úhradu faktúry č. XXXXXX, ktorú odoslal žalobca
žalovanému dňa 13. 07. 2015, dostal žalobca dňa 14. 07. 2015 odpoveď od vedúcej ekonomického
oddelenia žalovaného, že faktúra bude žalobcovi vrátená bez bližšieho zdôvodnenia.

2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 23Cb 165/2016-31 zo dňa 18. 05. 2016, proti ktorému podal
žalovaný v lehote odpor s odôvodnením, že zmluvný vzťah strán sporu má synalagmatickú povahu.
Žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej odmeny nevznikol, nakoľko žalobca za mesiace
marec 2015 a apríl 2015 žalovanému služby v zmysle zmluvy neposkytoval. Záväzku žalovaného platiť
žalobcovi odplatu podľa čl. IV zmluvy zodpovedal záväzok žalobcu poskytovať žalovanému služby v
rozsahu podľa bodu 2 zmluvy. K poskytnutiu takýchto služieb v mesiaci marec 2015 a v mesiaci apríl

2015 však nedošlo, preto žalobcovi nárok na zaplatenie odmeny nevznikol.

3. Žalobca k veci ešte uviedol, že s poukazom na čl. IV. ods. 1. predmetnej zmluvy sa žalovaný
zaviazal platiť paušálnu odplatu, čo znamená, že žalobcovi vznikol nárok na odplatu bez ohľadu na
vykonanie služieb v príslušnom období alebo akéhokoľvek preukazovania činnosti, čo korešponduje aj

s predchádzajúcou praxou zmluvných strán. Pojem paušálny pozná aj verejné právo, napr. v daňovom
práve sú paušálne výdavky také, ktoré nemusí daňový subjekt preukazovať. Zmluva o poskytovaní
služieb bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným ako obchodnými spoločnosťami v súvislosti s
ich podnikateľskou činnosťou, v dôsledku čoho je na vzťahy medzi žalobcom a žalovaným aplikovať
normy obchodného práva. Svojou povahou je zmluva zmluvou mandátnou, keďže žalobca v zmysle

nej zaviazal zastupovať žalovaného pri procese verejného obstarávania, a to tak v obstarávaniach,
v ktorých vystupoval žalovaný ako obstarávateľ, ako aj v obstarávaniach, v ktorých vystupoval ako
uchádzač, t.j. zaviazal sa pre žalovaného obstarať určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych
úkonov v jeho mene. Podľa čl. II. ods. 1. zmluvy o poskytnutí služieb bolo predmetom záväzku
žalobcu poskytovať pre žalovaného služby v oblasti verejného obstarávania špecifikované v čl. II.

ods. 2. zmluvy a predmetom záväzku žalovaného zaplatiť za poskytovanie týchto služieb dohodnutú
odplatu. Podľa čl. II. ods. 3. zmluvy mal žalobca tieto služby vykonávať podľa požiadaviek a pokynov
žalovaného. Podľa čl. IV. ods. 1. zmluvy bola táto zmluva uzatvorená na dobu určitú, a to na dobu 15
mesiacov. Z ustanovení zmluvy nevyplýva, že by podmienkou nároku na dohodnutú paušálnu odplatu
bolo vykonávanie dohodnutých prác každý mesiac. Poskytovanie konkrétnych služieb žalobcom nebolo

teda v zmysle zmluvy koncentrované do konkrétneho obdobia počas trvania zmluvy, v dôsledku čoho
žalobca nebol zaviazaný vykonávať konkrétne služby v konkrétnom časovom období v rámci doby
trvania zmluvy. Jedinou podmienkou pre vznik nároku na paušálnu odplatu bolo poskytovať služby
špecifikované v zmluve počas doby 15 mesiacov odo dňa účinnosti zmluvy, a to na základe pokynov
a požiadaviek žalovaného. Vykonávanie služieb zo strany žalobcu v období od účinnosti zmluvy do

mesiaca február 2015 žalovaný v tomto konaní nijakým spôsobom nespochybnil, a za všetky tieto
mesiace žalobcovi riadne uhradil dohodnutú paušálnu odplatu. Ak by mal byť vznik nároku na dohodnutú
paušálnu odplatu viazaný na vykonávanie služieb žalobcom každý mesiac, musela by zmluva takúto
dohodu zmluvných strán obsahovať. Ak by to tak bolo, nemalo by dojednanie paušálnej odplaty
logické opodstatnenie, keďže táto sa v obchodných vzťahoch dojednáva spravidla práve v prípadoch

služieb, ktorých časový rozsah nie je možné vopred odhadnúť a ktoré sú vykonávané nepravidelne a
nerovnomerne počas trvania zmluvy. Typickým prípadom, kde sa spravidla používa paušálna odplata,
je poskytovanie poradenskej činnosti (napr. advokátom) pri pravidelnom zastupovaní v rôznych druhoch
konaní, v ktorých nie je možné vopred určiť počet úkonov potrebných pre konečné vybavenie veci. Z
uvedeného vyplýva, že v danom prípade počas celej doby trvania zmluvy trvala aj dohoda zmluvných

strán o paušálnej odplate, a teda aj povinnosť žalovaného túto odplatu platiť žalobcovi každý mesiac. Na
podporu uvedenej argumentácie slúžia aj závery Najvyššieho súdu ČR obsiahnuté v rozsudku sp. zn.
32Odo 303/2005. V mesiaci november 2014 mohol žalobca poskytnúť žalovanému služby spočívajúce
v príprave kompletných podkladov pre tri verejné súťaže na nadlimitné zákazky, za ktoré pri poskytovaní
ad hoc služieb pre iných obchodných partnerov žalobca účtuje (a účtovalo aj v roku 2015) odplatu 5

000,- eur + DPH za jednu takúto súťaž. Inými slovami, žalobca v jednom mesiaci mohol poskytnúť
žalovanému služby, ktorých trhová hodnota bola 15 000,- eur + DPH, pričom za tento mesiac by dostal
od žalovaného odplatu vo výške 1 300,- eur + DPH. Žalobca by však podľa zmluvy nemal nárok, aby
mu žalovaný doplatil cenu týchto služieb, t.j., aby mu zaplatil reálnu trhovú cenu týchto služieb. Žalobcaby mal nárok výlučne na dohodnutú paušálnu odplatu. Riziko spočívajúce vo vyššie uvedenom prípade
sa žalobca rozhodol podstúpiť práve z dôvodu, že mal so žalovaným dojednanú paušálnu odplatu
počas celej doby trvania zmluvy (15 mesiacov). Bol si teda vedomý skutočnosti, že za poskytovanie

služieb podľa predmetnej zmluvy by mu žalovaný v priebehu trvania zmluvy mal vyplatiť spolu 19
500,- eur + DPH. Obdobné riziko musel pred dojednaním paušálnej odplaty zvažovať aj žalovaný,
keďže počas obdobia 15 mesiacov sa mohlo stať, že by v konkrétnom mesiaci neadresoval žalobcovi
žiadny pokyn, resp. požiadavku na vykonanie služieb podľa zmluvy, a to napriek tomu, že žalobca by
v konkrétnom období bol na vykonanie služieb pripravený (mal by vyčlenené kapacity na vykonanie

služieb). Žalovaný však zjavne vyhodnotil, že takéto riziko podstúpi, keďže si bol vedomý skutočnosti,
že ak by aj takýto prípad nastal, v iných mesiacoch využije služby žalobcu v rozsahu podstatne
prevyšujúcom dojednanú paušálnu odplatu. Výklad čl. IV. ods. 1. zmluvy prezentovaný žalovaným
je nesprávny a nárok žalobcu na zaplatenie paušálnej odplaty za mesiace marec a apríl 2015 je v
plnom rozsahu preukázaný. Žalobca navyše v mesiacoch marec a apríl 2015 služby v zmysle zmluvy
riadne vykonával, zastával však názor, že nárok na zaplatenie žalovanej sumy mu patrí bez ohľadu

na to, či predmetné služby v daných mesiacoch vykonával alebo nie. Žalobca poukázal na rozpor v
tvrdeniach žalovaného, ktorý na jednej strane tvrdil, že žalobcovi neuhradil odplatu z dôvodu, že tento
v mesiacoch marec a apríl 2015 žiadne služby pre žalovaného nevykonával a na druhej strane tvrdil,
že túto odplatu neuhradil z dôvodu, že si žalobca nesplnil svoju povinnosť odovzdať dokumentáciu
žalovaného, ktorú mal žalobca v držbe v súvislosti s plnením svojich záväzkov z predmetnej zmluvy.

Odplaty za mesiac marec 2015 a apríl 2015 sa stali splatnými skôr, ako vznikla žalobcovi povinnosť
odovzdať predmetnú dokumentáciu žalovanému, keďže k tejto malo dôjsť v zmysle čl. II. ods. 2. dohody
o ukončení zmluvy o poskytovaní služieb v termíne do 30. 05. 2015. Ak by aj bolo skutočným dôvodom
neuhradenia odplaty podmieňovanie tejto úhrady odovzdaním dokumentácie, žalobca poukázal na
skutočnosť, že na takýto postup žalovaného neoprávňoval žiadne zmluvné ani zákonné ustanovenie.

Za žiadnych okolností teda žalovaný nemal právo zadržiavať vyplatenie odplát za mesiac marec a apríl
2015 žalobcovi z tohto dôvodu. Celý problém vznikol pri jednej súťaži a tam podľa vyjadrení M. stratil
žalovaný k žalobcovi dôveru, pričom strata dôvery bola vzájomná. Pri uzavretí zmluvy sa nedá hneď
zverejniť dokumentácia a žalobca zastupoval žalovaného voči Úradu pre verejné obstarávanie, čo by
nemohol, keby nemal dokumentáciu k dispozícii. Svedok A. hovoril o poskytovaní informácií ohľadom

verejného obstarávania na základe zákona o slobodnom pristupovaní k informáciám, pričom na všetky
takého otázky za žalovaného odpovedal žalobca. V elektronickom kontraktačnom systéme sa príslušné
dokumentyarchivujú5rokovazmluvasagenerujeautomatickybezpotrebyfyzickéhopodpisu.Okolnosti
odovzdania/neodovzdania dokumentácie po ukončení zmluvného vzťahu nemajú a nemôžu mať žiadny
vplyv na povinnosť žalovaného uhradiť žalobcovi paušálnu odplatu dojednanú v zmluve, a teda na nárok

uplatnenýžalobcomvtomtokonaní.Žalobcasisvojupovinnosťodovzdaťdokumentáciunesplnilvýlučne
z dôvodov na strane žalovaného, ktorý mu neposkytol súčinnosť potrebnú na toto splnenie. Žalobca
sa opakovane pokúšal dokumentáciu žalovanému odovzdať, tento mu ju však opakovane odmietal
prevziať s odôvodnením, že mu nevyhovovala forma tohto odovzdávania, resp. forma odovzdávacieho
protokolu. Tak tomu bolo napr. dňa 25. 06. 2015, kedy zamestnanci žalobcu prišli odovzdať predmetnú

dokumentáciu a zamestnanec žalovaného L. odmietol túto dokumentáciu prevziať z dôvodu, že táto
neobsahovala celkový zoznam súťaží a „položkovito“ obsah každej súťaže s popísaním každého
dokumentu.Poďalšíchneúspešnýchpokusochoodovzdaniedokumentácie(dohadovanýchtelefonicky)
sa žalobca rozhodol vyzvať žalovaného listom zo dňa 01. 12. 2015 na určenie miesta a času odovzdania
dokumentácie s tým, že ak mu v lehote 10 pracovných dní neoznámi tieto údaje, doručí dokumentáciu do

sídla žalovaného prostredníctvom kuriérskej spoločnosti. Na tento list žalobcu reagoval žalovaný svojim
listom zo dňa 16. 12. 2015, v ktorom žalovaný uviedol, že žiada o odovzdanie dokumentácie dňa 11. 01.
2016 v sídle jeho spoločnosti. Po vzájomnom telefonickom dohovore sa dňa 11. 01. 2016 dostavili do
sídla spoločnosti dvaja zamestnanci žalobcu - O. spolu s pripraveným preberacím protokolom, v ktorom
boli popísané jednotlivé súťaže. Zamestnanec žalovaného L. opätovne odmietol túto dokumentáciu

prevziať s odôvodnením, že listinná forma odovzdávaných súťaží neumožňuje kontrolu úplnosti a že
chýba popis listín jednotlivých súťaží podľa obsahu. Listom zo dňa 12. 01. 2016 oznámil žalobca
žalovanému, že jeho omeškanie s poskytnutím súčinnosti pri odovzdávaní dokumentácie trvá. V tomto
liste žalobca uviedol, že požiadavky L. na formu odovzdávacieho protokolu považuje za svojvoľné
(nevyplývajúce zo žiadneho zmluvného ani zákonného ustanovenia) a šikanózne. Na tento list žalobcu

žalovaný nereagoval. Je pravda, že L. žiadal zaslanie dokumentácie, pričom žalobca celú dokumentáciu
v decembri 2014 žalovanému zaslal a ten ju má u seba v sklade. Pri odovzdávaní dokumentácie v
decembri 2014 žalovaný nepožadoval protokolárne odovzdať dokumentáciu, pretože vtedy problém
ešte nebol. Žalovaný si uplatnil nárok na náhradu škody vo forme kompenzačnej námietky vznesenejpočas konania bez toho, aby uviedol, aká konkrétna škoda mala žalovanému vzniknúť a aká je
príčinná súvislosť medzi tvrdeným porušením zmluvnej povinnosti žalobcu a vznikom škody. Predmetná
kompenzačná námietka nemá reálny právny ani skutkový základ.

4. Žalovaný k veci ešte uviedol, že paušálna odplata patrila žalobcovi iba vtedy, ak v príslušných
mesiacoch poskytoval služby s odkazom na čl. IV bod 1. predmetnej zmluvy, ktorý hovorí o tom, že
paušálna odplata patrí žalobcovi za poskytnuté služby. Dôkazy predložené žalobcom nepreukazujú
riadne a včasné poskytovanie služieb, ako to predpokladá zmluva o poskytovaní služieb, kde sa v čl.

II. bod 2. zmluvy žalobca okrem iného zaviazal pre žalovaného poskytovať služby v podobe vedenia
evidencie súťaží a ich výsledkov, archivácie dokumentácie súvisiacej so súťažami, plnenia publikačnej
povinnosti, ako aj služby v podobe zabezpečovania administratívnej agendy súvisiacej s činnosťou
žalovaného ako obstarávateľa podľa zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní účinného počas
trvania zmluvného vzťahu. Podľa ust. § 21 zákona č. 25/2006 Z.z. tak bol žalobca povinný evidovať
všetky doklady a dokumenty z použitého postupu verejného obstarávania a uchovávať ich päť až

desať rokov. Súčasťou dokumentácie malo byť aj odôvodnenie použitia rokovacieho konania, súťažného
dialógu alebo použitia zrýchleného postupu v užšej súťaži alebo v rokovacom konaní so zverejnením.
Žalobca bol ďalej povinný vypracovať správu o každej zákazke, o každej rámcovej dohode a o
každomzriadenídynamickéhonákupnéhosystému,ktorájesúčasťoudokumentácie,pričombolpovinný
uverejniť ju na profile do desiatich pracovných dní odo dňa uzatvorenia zmluvy. Žalobca je povinní

zdokumentovať aj postup verejného obstarávania, ktorý bol vykonaný elektronickými prostriedkami.
Kompletnú dokumentáciu je oprávnený kontrolovať Úrad pre verejné obstarávanie a Protimonopolný
Úrad Slovenskej republiky a obstarávateľ je povinný ju vydať aj súdom a orgánom činným v trestnom
konaní, ako aj ďalším kontrolným orgánom, ak tak ustanovuje zákon. Podľa § 5 ods. 14 zákona č.
25/2006 Z.z. bol žalobca v dokumentácii k verejnému obstarávaniu povinný uchovávať aj informácie a

podklady, na základe ktorých určil predpokladanú hodnotu zákazky a ust. § 49a zákona č. 25/2006 Z.z.
ukladalo žalobcovi ďalšie administratívne povinnosti v podobe uverejňovania zákonom ustanovených
informácií a dokumentácie. Z vyššie uvedeného vyplýva, že obsahovou náplňou zabezpečovania
administratívnej agendy, ktorú sa zaviazal vykonávať žalobca, sú činnosti umožňujúce kontrolu obsahu
a priebehu procesu verejného obstarávania zo strany kontrolných orgánov. Z povahy veci vyplýva,

že žalovaný ako obstarávateľ mal záujem na plnení vyššie uvedených zmluvných povinností žalobcu.
Súčasne s tým mal žalovaný prostredníctvom kontroly plnenia administratívnych povinností žalobcu
podľa bodu 2.6 zmluvy možnosť kontroly plnenia zmluvných povinností žalobcu. Žalobca si vyššie
uvedené povinnosti neplnil, hoci sa k ich plneniu v zmluve zaviazal. Podľa článku III. bod 8. mal
žalobca právo na zaplatenie odplaty aj za mesiac, v ktorom neposkytoval žalovanému služby riade

a včas iba v prípade, že sa tak stalo z dôvodov na strane žalovaného. Z uvedeného zmluvného
dojednania vyplýva, že zmluvné strany akceptovali podmienky vzniku nároku na odplatu, podľa ktorých
vzniklo žalobcovi právo na odplatu výlučne v prípade riadneho a včasného poskytovania služieb.
Žalovaný tvrdí, že žalobcovi nárok na zaplatenie odplaty za mesiace apríl a marec nevznikol, nakoľko
v uvedených mesiacoch žalovanému neposkytoval služby podľa bodu 2.5 a 2.6 zmluvy. Žalobcom

predložená Príloha č.2: Výsledné poradie dodávateľov zo dňa 25. 02. 2015 nie je dôkazom poskytovania
v zmluve dohodnutých služieb. Rovnako ani dôkaz v podobe mailu zo dňa 03. 03. 2015 adresovaného
zamestnancom žalovaného na adresu žalobcu nemôže byť dôkazom riadneho a včasného plnenia
zmluvných povinností žalobcu. Vyššie uvedené sa taktiež týka dôkazov v podobe mailovej správy od
M. zo dňa 03. 03. 2015, mailovej správy od O. zo dňa 03. 03. 2015 a objednávkových formulárov č. R.

č. R. č. R., a č. R.. Žalovaný niekoľkokrát vyzýval žalobcu na splnenie tejto povinnosti, ktorú si však
žalobca nesplnil. Na základe uvedeného nárok žalovanému nevznikol a ak by bol súd opačnému názoru
mal žalovaný za to, že žalobca nesplnením predmetnej zmluvnej povinnosti spôsobil žalovanému škodu
vo výške žalobcom uplatnenej odplaty. Žalovaný mal za to, že vznik nároku žalobcu na odplatu podľa
zmluvy nemožno vnímať vo svetle argumentácie žalobcu, podľa ktorej žalobca mal nárok na odplatu bez

ohľadu na skutočnosť, či v zmluve definované služby žalobca poskytoval alebo nie. Podľa článku IV. Bod
1. zmluvy sa žalovaný zaviazal uhrádzať žalobcovi odplatu za poskytovanie služieb. Ako už bolo vyššie
uvedené, z článku III, bod 8 Zmluvy vyplýva, že právo žalobcu na odplatu v prípade neposkytovania
služieb nie je „absolútne“, ale vzniká len v dôsledku okolností na strane žalovaného. Žalovaný však na
skutočnosti, že žalobca neplnil riadne a včas svoje služby v mesiacoch marec a apríl nenesie žiadnu

zodpovednosť. Žalovaná strana je toho názoru, že v aktuálnej procesnej situácii zaťažuje dôkazné
bremeno ohľadne vzniku nároku žalobcu na odplatu žalujúcu stranu. Žalobca doposiaľ žalovanému
nepreukázal, že administratívny agendu, evidenciu a archiváciu podkladov, ku ktorých vedeniu sa vZmluve zaviazal, vôbec realizoval. Žalovaný sa tak ocitá v situácii, keď je od neho požadované, aby
zaplatil za služby, ktorých poskytnutie je z pohľadu žalovaného viac ako sporné.

5. Súd vo veci samej rozhodol rozsudkom č.k. 23Cb 165/2016-133 zo dňa 06. 02. 2017 tak, že žalobu
žalobcu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania.

6. Súd na margo zisteného skutkového stavu konštatoval, že medzi žalobcom ako poskytovateľom
služby a žalovaným ako objednávateľom služby (ako podnikateľmi, pretože strany sporu boli v čase

uzavretia predmetnej zmluvy právnickými osobami - obchodnými spoločnosťami podľa ust. § 2 ods. 2
písm. a/ Obchodného zákonníka) bola v zmysle ust. § 2 ods. 2 písm. a/, § 261 ods. 1 a 8 a § 269 ods. 2
Obchodného zákonníka uzatvorená dňa 04. 10. 2014 zmluva o poskytovaní služieb, na základe ktorej
poskytoval žalobca pre žalovaného služby v oblasti verejného obstarávania. V danej veci vznikol medzi
stranami sporu záväzkovo obchodný vzťah, ktorý súd posúdil v súlade s ust. § 269 ods. 2 Obchodného
zákonníka ako nepomenovanú zmluvu (inominátny kontrakt), podľa ktorého účastníci môžu uzavrieť

aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy, pričom pri použití tohto zákona je rozhodujúca
povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu, a táto ich povaha bola taká, že boli podnikateľmi
ako bolo vyššie uvedené. Na všetky právne okolnosti týkajúce sa predmetného záväzkového vzťahu
strán sporu sa vzťahujú podľa ust. § 1 Obchodného zákonníka ustanovenia tohto zákonníka okrem
tých, ktoré tento zákonník nerieši, a tie sa potom riešia podľa ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka

v spojení s ust. § 1 Občianskeho zákonníka ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Súd mal v konaní
jednoznačne preukázané z predložených listinných dôkazov a zhodných tvrdení právnych zástupcov
strán sporu, že dňa 04. 10. 2014 uzatvorili žalobca a žalovaný zmluvu o poskytovaní služieb, na základe
ktorej poskytoval žalobca pre žalovaného služby v oblasti verejného obstarávania. Dňa 27. 11. 2014
bol medzi žalobcom a žalovaným podpísaný Dodatok č. 1 k zmluve, ktorým bolo dohodnuté účtovanie

DPH k odplate v dôsledku skutočnosti, že žalobca sa stal v priebehu mesiaca november 2014 platcom
DPH v zmysle príslušných právnych predpisov. Dňa 27. 04. 2015 uzatvorili žalobca a žalovaný dohodu
o ukončení zmluvy o poskytovaní služieb, v ktorej sa dohodli na ukončení zmluvy ku dňu 30. 04. 2015.
Dňa 01. 04. 2015 vystavil žalobca žalovanému faktúru č. XXXXXX, ktorou vyfakturoval žalovanému
odplatu za poskytovanie služieb v mesiaci marec 2015 vo výške 1 300,- eur + DPH a náhradu hotových

výdavkov spočívajúcu v náhrade za poplatok za elektronickú aukciu vo výške 50,- eur + DPH, t.j. spolu
čiastku 1 350,- eur + DPH a dňa 01. 05. 2015 vystavil žalobca žalovanému faktúru č. XXXXXX, ktorou
vyfakturoval žalovanému odplatu za poskytovanie služieb v mesiaci apríl 2015 vo výške 1 300,- eur +
DPH. Zo zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 04. 10. 2014 vyplývalo, že v čl. IV ods. 1. sa žalovaný
zaviazal uhrádzať žalobcovi za poskytovanie služieb podľa zmluvy odplatu vo výške 1 300,- eur + DPH

mesačne. Podľa čl. II. ods. 1. bolo predmetom záväzku žalobcu poskytovať pre žalovaného služby v
oblasti verejného obstarávania špecifikované v čl. II. ods. 2. Zmluvy. Podľa čl. II. ods. 3. mal žalobca
tieto služby vykonávať podľa požiadaviek a pokynov žalovaného. Podľa čl. IV ods. 2. mal žalobca popri
odplate nárok aj na náhradu hotových výdavkov vynaložených v súvislosti s poskytovaním služieb podľa
zmluvy, a to najmä náhradu výdavkov na poštovné a balné, kancelárske potreby, kolky, ceniny, správne

alebo súdne poplatky a preklady do alebo z cudzieho jazyka. Podľa článku III. bod 8. mal žalobca právo
na zaplatenie odplaty aj za mesiac, v ktorom neposkytoval žalovanému služby riade a včas iba v prípade,
že sa tak stalo z dôvodov na strane žalovaného. Podľa čl. IV. ods. 4. bol žalobca oprávnený vystaviť
faktúru na odplatu a náhradu hotových výdavkov podľa zmluvy v prvý deň mesiaca nasledujúceho po
mesiaci, za ktorý sa odplata a náhrada hotových výdavkov platila. Z dohody o ukončení zmluvy o

poskytovaní služieb zo dňa 27. 04. 2015 vyplývalo, že podľa čl. II. bod. 1. zmluvný vzťah zo zmluvy o
poskytovaní služieb skončí dňa 30. 04. 2015. V čl. II ods. 2. sa zmluvné strany dohodli, že sa žalobca
zaviazaldodňa30.05.2015odovzdaťžalovanémuvšetkudokumentáciutýkajúcusaorganizáciesúťaží,
ktoré boli predmetom jeho poskytovania služieb vrátane všetkej jeho komunikácie v mene žalovaného.
V čl. II ods. 4. sa zmluvné strany dohodli, že po splnení záväzku žalobcu dohodnutého v čl. II. ods. 2. sa

zaviazal žalovaný zaplatiť žalobcovi odmenu vo výške 1 300,- eur bez DPH. V čl. III ods. 1. sa zmluvné
strany dohodli, že všetky vzájomné záväzky vyplývajúce zmluvným stranám zo zmluvy o poskytovaní
služieb sú vysporiadané okrem povinností z čl. II. tejto dohody.

7. Súd v predmetnom rozsudku zistený skutkový stav právne posúdil v zmysle ust. § 1 ods. 1 a 2, § 2

ods. 2, § 261 ods. 1 a 8, § 269 ods. 1 a 2, § 272 ods. 1 a 2, § 324 ods. 1, § 340a ods. 1 a § 365 ods. 1
Obchodného zákonníka s odkazom na jeho prechodné ustanovenia, ďalej podľa ust. § 1 ods. 2, § 516
ods. 1 a 2, § 570 ods. 1 a 2 a § 571 Občianskeho zákonníka a podľa ust. § 5 ods. 14 a § 21 ods. 1zákona č. 25/2006 Z. z. zákona o verejnom obstarávaní v znení účinnom v čase platnosti predmetnej
zmluvy o poskytovaní služieb uzavretej medzi stranami sporu.

8. Z vykonaného dokazovania mal súd za to, že uzavretím dohody o ukončení zmluvy o poskytovaní
služieb zmluvné strany ukončili výslovne platnosť predmetnej zmluvy a navyše v tejto dohode v čl. III.
ods. 1. uviedli, že všetky vzájomné záväzky z predmetnej zmluvy o poskytovaní služieb sú uzavretím
tejto dohody vysporiadané, čo v zmysle ust. § 516 ods. 1 Občianskeho zákonníka má za následok, že
táto neskôr uzavretá písomná dohoda o zániku pôvodnej zmluvy o poskytovaní služieb a s uvedením,

že zmluvné vzájomné záväzky z tejto zmluvy sú uzavretím tejto dohody vysporiadané má za následok
zmenu vzájomných práv a povinností. Zároveň mal súd za to, že nakoľko v predmetnej dohode sa nielen
vysporiadali vzájomné záväzky zo zaniknutej zmluvy, ale sa na základe zmluvou o poskytovaní služieb
vzniknutého záväzkového vzťahu medzi stranami sporu dohodli nové vzájomné zmluvné povinnosti
(povinnosť žalobcu odovzdať všetku dokumentáciu týkajúcu sa organizácie súťaží, ktoré boli predmetom
jeho poskytovania služieb vrátane všetkej jeho komunikácie v mene žalovaného a povinnosť žalovaného

za toto zaplatiť 1 300,- eur bez DPH), čím v zmysle ust. § 570 Občianskeho zákonníka predmetná
dohoda nielenže zrušila pôvodnú zmluvu o poskytovaní služieb, ale úpravou a zmenou vzájomných
práv zmluvných strán nahradila túto pôvodnú zmluvu o poskytovaní služieb. Súd preto neposudzoval
nárok žalobcu, vyplývajúci zo zmluvy o poskytovaní služieb, ani neskúmal, či žalobca si plnil svoje
zmluvné povinnosti z tejto zmluvy riadne a včas, rovnako či tak robil žalovaný, nakoľko odo dňa

uzavretia dohody o ukončení zmluvy o poskytovaní služieb, teda odo dňa 27. 04. 2015 mal záväzkový
vzťah medzi stranami sporu formu písomnej zmluvy, ktorou bola v zmysle ust. § 269 Obchodného
zákonníka ako nepomenovaná zmluva práve predmetná dohoda, nakoľko jednak výslovne uvádzala,
že vzájomné práva a povinnosti z pôvodnej zmluvy o poskytovaní služieb sú vysporiadané a zároveň
nanovo upravovala zmluvné povinnosti zmluvných strán tak, ako je to vyššie uvedené. Na základe

uvedeného bol teda žalobca povinný „do dňa 30. 05. 2015 odovzdať žalovanému všetku dokumentáciu
týkajúcu sa organizácie súťaží, ktoré boli predmetom jeho poskytovania služieb vrátane všetkej jeho
komunikácie v mene žalovaného“ a po splnení tejto jeho povinnosti bol žalovaný povinný „zaplatiť
žalobcovi odmenu vo výške 1 300,- eur bez DPH“. Z uvedeného je zrejmé, že nárok na uvedenú odmenu
patril žalobcovi len vtedy, ak odovzdal uvedenú dokumentáciu do 30. 05. 2015 žalovanému, inak mu

nárok na uvedenú odmenu nevznikol. Žalobca v konaní nepreukázal žiadnym hodnoverným dôkazom,
že by do dňa 30. 05. 2015 nielenže odovzdal predmetnú dokumentáciu žalovanému, ale ani že tak bol
pripravený urobiť, i keď skutočnosť, že by tak bol pripravený urobiť, neznamenalo splnenie uvedenej
zmluvnej povinnosti, ktorou bolo jednoznačne odovzdanie príslušnej dokumentácie. Žalovaný v konaní
síce predložil ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, že si túto svoju zmluvnú povinnosť splnil

výzvou žalobcu žalovanému na splnenie zmluvnej povinnosti zo dňa 01. 12. 2015, výzvou žalovaného
žalobcovi na splnenie zmluvnej povinnosti zo dňa 16. 12. 2015, oznámenia žalobcu žalovanému o trvaní
omeškania so splnením zmluvnej povinnosti zo dňa 12. 01. 2016 a mailovou komunikáciou strán sporu,
avšaksúdpooboznámenísastýmitolistinnýmidôkazmikonštatuje,ževšetkytietožalobcompredložené
listinné dôkazy sa týkali odovzdania príslušnej dokumentácie, avšak až po dni 30. 05. 2015, a žalobca

nepreukázal žiadnym dôkazom, že zaslal, doručil, odovzdal alebo akýmkoľvek iným spôsobom dostal do
sféry dispozície žalovaného predmetnú dokumentáciu do 30. 05. 2015. Keďže súd nemal preukázané
splnenie si zmluvnej povinnosti žalobcu, vyplývajúce výslovne z čl. II ods. 2. Dohody o ukončení zmluvy
o poskytovaní služieb zo dňa 27. 04. 2015, nemohol mu ani vzniknúť nárok na zaplatenie odmeny 1
300,- eur bez DPH v zmysle čl. II ods. 4. Dohody o ukončení zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 27. 04.

2015. Keďže v uvedenej dohode, ako bolo vyššie uvedené, zmluvné strany výslovne vyhlásili, že všetky
vzájomné záväzky zo zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 04. 10. 2014 sú ku dňu uzavretia Dohody
o ukončení zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 27. 04. 2015 vysporiadané, nemal žalobca nárok na
domáhanie sa plnenia akýchkoľvek zmluvných povinností žalovaného zo zmluvy o poskytovaní služieb
zo dňa 04. 10. 2014. Keďže žalobca žalovaný nárok vykonanými dôkazmi na základe vyššie uvedeného

nepreukázal, súd jeho žalobu ako nedôvodnú zamietol.

9. Žalobca podal predmetnému rozsudku odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že záver súdu o tom, že
žalobou uplatnený nárok zanikol v dôsledku uzavretia Dohody o ukončení zmluvy je nesprávny a
v rozpore s vykonaným dokazovaním a tvrdeniami strán sporu. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný

ani v jednom zo svojich podaní alebo prednesov neuviedol, že dôvodom nevyplatenia odmeny za
mesiace marec a apríl 2015 mal byť zánik nároku na túto odmenu z dôvodu uzatvorenia uvedenej
dohody. Tento dôvod neuviedol ani M. vo svojej výpovedi. Jediným dôvodom bolo to, že žalobca
podľa ich názoru nepredložil kompletnú agendu a svoje služby tak neposkytol riadne, pričom žalovanýbol pripravený predmetnú odmenu žalobcovi vyplatiť v prípade, ak si splní svoju povinnosť riadneho
predloženia agendy. Žalobca zdôraznil, že predmetom sporu je to, či boli služby v mesiacoch marec a
apríl 2015 vykonávané riadne, čím sa však súd vôbec nezaoberal a predmet sporu si vymedzil sám,

keď posudzoval vec z hľadiska zániku žalovaného nároku z dôvodu uzavretia Dohody o ukončení
zmluvy, a teda žalobca ani žalovaný nemali možnosť zaujať stanovisko ku skutočnostiam, ktoré mali
vplyv na záver súdu o zániku žalovaného nároku. Súd teda odňal stranám možnosť jednak zaujať
stanovisko a prípadne navrhnúť dôkazy preukazujúce ich tvrdenia. V súvislosti s uvedeným žalobca
poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 303/08 s tým, že zo strany súdu došlo k porušeniu

zásady kontradiktórnosti civilného procesu a rovnosti strán sporu. K záveru súdu, že žalobca sa v
podstate uzavretím Dohody o ukončení zmluvy platne a účinne vzdal nároku na zaplatenie odmeny
za marec a apríl 2015 žalobca uviedol, že tento záver vychádza len z doslovného textu dohody bez
toho, aby sa súd zaoberal ostatnými dôkazmi vykonanými v konaní. Záver súdu neobstojí, pretože aj
po uzatvorení predmetnej dohody žalovaný naďalej od žalobcu požadoval splnenie povinností podľa
čl. 2.5 a 2.6 zmluvy. Žalobca zastával názor, že súd napokon vec aj nesprávne právne posúdil, keď

nesprávne interpretoval ustanovenia Dohody o ukončení zmluvy a následne nesprávne aplikoval ust.
§ 516 ods. 1 a § 570 Občianskeho zákonníka. Žalobca zdôraznil, že odmena v sume 1 300,- eur
uvedená v predmetnej Dohode o ukončení zmluvy predstavuje v podstate protihodnotu súhlasu žalobcu
s predčasným ukončením zmluvy a vyplatenie tejto odmeny žalovaný podmienil odovzdaním všetkej
dokumentácie, ktorú mal žalobca k dispozícii počas trvania zmluvy. Táto odmena však v žiadnom

prípade nenahrádza odplaty za mesiace marec a apríl 2015, na ktoré vznikol žalobcovi nárok ešte
pred ukončením zmluvy o poskytovaní služieb, práve naopak je ešte ďalším nárokom žalobcu, ktorý
však žalobca vo svojej žalobe neuplatnil, nakoľko ho považoval za sporný. Teda skutočným účelom
dohody sa súd vôbec nezaoberal, pričom z čl. III bodu 1 dohody nevyplýva, že by sa žalobca vzdával
svojich nárokov za zaplatenie odmeny za poskytovanie služieb v období predchádzajúcom uzatvoreniu

predmetnej dohody. Žalobca dodal, že odmenu za mesiac marec 2015 riadne vyfakturoval, faktúru
eviduje vo svojom účtovníctve a DPH musel riadne odviesť v súlade so svojimi daňovými povinnosťami,
pričom nemá podklad na to, aby túto faktúru mohol vystornovať zo svojho účtovníctva. Žalobca
skonštatoval, že ustanovenie čl. III bodu 1 dohody je navyše natoľko neurčité, že je spochybnená jeho
platnosť, nakoľko z neho nemožno jasne vyvodiť, na aké záväzky zo zmluvy o poskytovaní služieb sa

vzťahuje. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie, alebo aby napadnutý rozsudok zmenil
tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie.

10. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie. Svoje rozhodnutie odvolací súd zdôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo
arbitrárne,nakoľkosúdsavodôvodnenísvojhorozhodnutianezaoberalpredmetomsporu,ktorývyplýval
zo žaloby podanej žalobcom s poukazom na prednesy a vyjadrenia strán v priebehu konania nereagoval
tak na zásadnú, žalobcom v žalobe prednesenú námietku súvisiacu s predmetom súdnej ochrany,
ktorej sa žalobca v danom prípade domáha. Odvolací súd sa nemohol stotožniť so záverom súdu, že

neposudzoval nárok žalobcu zo zmluvy o poskytovaní služieb ako ani to, či si splnil svoje povinnosti
z tejto zmluvy vyplývajúce, nakoľko táto zmluva bola nahradená Dohodou o ukončení zmluvy, ktorá
nanovo upravila práva a povinnosti strán sporu ako zmluvných strán tejto dohody. Takéto odôvodnenie
súdu prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu nebolo možné akceptovať, nakoľko súd sa vôbec
nezaoberal uplatneným nárokom žalobcu na zaplatenie odmeny za poskytovanie služieb za mesiace

marecaapríl2015napodkladeZmluvyoposkytovaníslužiebzodňa04.10.2014aobranoužalovaného
s tým súvisiacou. Preto podľa odvolacieho súdu nebolo zrejmé, na základe čoho súd dospel k záveru, že
žaloba je nedôvodná. Súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu nesprávne interpretoval ustanovenia
Dohody o ukončení zmluvy a na úkor nároku uplatneného žalobou a skúmania jeho dôvodnosti a
oprávnenosti sa zaoberal splnením povinností vyplývajúcej z čl. II bodu 2 Dohody o ukončení zmluvy a

s ňou súvisiacim nárokom na odmenu žalobcu v zmysle čl. II bodu 4 dohody. Tento nárok však nebol
predmetom nároku uplatneného žalobcom a nebol ani predmetom sporu medzi žalobcom a žalovaným a
bol v podstate ďalším nárokom žalobcu, ktorého by sa mohol domáhať v prípade nesplnenia povinnosti
žalovaného zaplatiť mu odmenu v sume 1 300,- eur bez DPH za odovzdanie všetkej žalovaným
požadovanej dokumentácie do 30. 05. 2015. Odvolací súd uviedol, že dohodou o ukončení platnosti

zmluvy zo dňa 27. 04. 2015 sa strany dohodli na ukončení Zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 04. 10.
2014, a to ku dňu 30. 04. 2015. To znamenalo, že až do dňa 30. 04. 2015 boli strany viazané obsahom
predmetnejzmluvysovšetkýmiprávamiapovinnosťamiznejvyplývajúcimi.Išloosynalagmatickývzťah,
resp. záväzok, teda odplatný, vzájomný záväzok, pri ktorom sú vzájomné práva a povinnosti zmluvnýchstrán vo vzájomnej korelácii, teda právu jednej zmluvnej strany zodpovedá vždy povinnosť druhého
účastníka právneho vzťahu. V danom prípade to znamenalo, že žalovaný bol povinný zaplatiť žalobcovi
odmenu za poskytovanie služieb počas celej doby trvania ich zmluvného vzťahu, t. j. aj za marec a

apríl 2015. Teda žalobou uplatnený nárok nezanikol v dôsledku uzavretia Dohody o ukončení zmluvy
o poskytovaní služieb, v súvislosti s čím je potrebné vysporiadať sa aj s vyhlásením zmluvných strán
uvedeným v čl. III. bode 1 tejto dohody, z ktorého nebolo možné jednoznačne vyvodiť, na aké vzájomné
záväzky sa toto ustanovenie vzťahuje. Z obsahu spisu bolo zrejmé, že žalobca fakturoval žalovanému
odplatu za služby poskytnuté v mesiacoch marec a apríl 2015, tieto faktúry boli žalovanému riadne

doručené a žalobca ich eviduje vo svojom účtovníctve. Odplatu za poskytnuté služby žalobca fakturoval
v súlade s čl. IV zmluvy, pričom táto odplata bola dohodnutá ako paušálna odplata v sume 1 300,- eur
mesačne. Odvolací súd zdôraznil, že paušál predstavuje fixný poplatok alebo odmenu, pevne stanovenú
a dohodnutú sumu na úhradu vopred neurčených, väčšinou pravidelných nákladov, ktoré však nemusia
vzniknúť počas trvania zmluvného vzťahu pravidelne či v rovnakej výške. Žalovaný sa bránil, že služby
zo strany žalobcu neboli riadne poskytnuté, a preto žalobca nemal nárok na zaplatenie predmetnej

odplaty. S poukazom na uvedené bolo zrejmé, že predmetom konania bolo či žalobcovi vznikol nárok
na zaplatenie odplaty za uvedené obdobie v zmysle zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 04. 10. 2014,
avšak to všetko pri zohľadnení spôsobu dohodnutej odplaty (paušál). Súd prvej inštancie však podľa
názoru odvolacieho súdu nerozhodol o predmete konania v intenciách podanej žaloby a vykonaného
dokazovania, pričom zistený skutkový stav nesprávne právne posúdil. Na základe uvedeného záveru

a názoru odvolacieho súdu bolo preto povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní opätovne
preskúmať žalobcom uplatnený nárok a v súlade so zisteným skutkovým stavom a zodpovedajúcimi
zákonnými ustanoveniami posúdiť jeho dôvodnosť a oprávnenosť.

11. Žalobca vo svojom záverečnom vyjadrení uviedol, že žalobcovi vznikol nárok na odplatu na základe

zmluvy o poskytovaní služieb za mesiace marec a apríl 2015 a nárok na náhradu poplatku za vykonanie
elektronickej aukcie vo výške 50,- eur. Svoj nárok žalobca opieral o čl. IV. bod 1. zmluvy, v ktorom
sa žalovaný zaviazal poskytovať žalobcovi mesačnú paušálnu odmenu. V zmluve bolo uvedené, že
žalobcamalposkytovaťslužbynazákladepokynovžalovaného,pričomzmluvaneobsahovalapovinnosť
žalobcu poskytovať takúto činnosť každomesačne. Paušálna odmena sa vypláca bez toho, aby zmluvná

činnosť bola v daný mesiac vôbec vykonávaná a ak áno, tak bez určenia jej rozsahu. Bolo jednoznačne
preukázané, že žalobca služby pre žalovaného v období platnosti zmluvy o poskytovaní služieb
poskytoval, a to najmä zhodnými tvrdeniami sporových strán (na pojednávaní dňa 12. 09. 2018 žalovaný
uviedol, že služby boli poskytované počas celého trvania zmluvy, avšak netvrdil, že v mesiacoch marec
a apríl boli poskytované riadne a včas). Ohľadom definície paušálnej odmeny v obchodnom práve

poukázal na ust. § 266 ods. 2 Obchodného zákonníka a právny názor vyslovený Najvyšším súdom ČR
v rozsudku, ktorý v konaní predložil a taktiež poukázal na právne závery Krajského súdu v Bratislave.
Žalovaný v istom štádiu konania začal tvrdiť, že nárok na odplatu za mesiace marec a apríl 2015
žalobcovi nevznikol z dôvodu, že v týchto mesiacoch žalobca neposkytol žalovanému služby podľa čl. II
ods. 2, body 2.5 a 2.6 zmluvy riadne včas. Žalobca neobdržal počas celého trvania zmluvného vzťahu od

žalovaného žiadny pokyn ani požiadavku na splnenie povinností podľa čl. II ods. 2, body 2.5 a 2.6 zmluvy
v mesiacoch marec a apríl 2015. Ak mal žalovaný akékoľvek výhrady k rozsahu plnenia, ktoré bolo
žalobcom poskytované v mesiacoch marec a apríl 2015, mal si u žalobcu uplatniť niektorý z nárokov zo
zodpovednosti za vady. Rozhodne však žalovaný nebol oprávnený z tohto dôvodu nevyplatiť žalobcovi
dohodnutú paušálnu odplatu za mesiace marec a apríl 2015. Takéto právo žalovanému nevyplývalo ani

zozmluvyaanizožiadnehozákonnéhoustanovenia.Naexistenciužalobouuplatnenéhonárokunemalo
a nemohlo mať vplyv ani ustanovenie čl. III ods.1 Dohody o ukončení zmluvy o poskytovaní služieb. Ako
už žalobca viackrát uviedol, ani jedna zo sporových strán v tomto konaní netvrdila, že nárok uplatnený
žalobcom zanikol v dôsledku čl. III ods. 1 Dohody o ukončení zmluvy o poskytovaní služieb. Ani jedna
zo sporových strán totiž nepovažovala tieto nároky žalobcu voči žalovanému za vysporiadané. Zmluvné

strany sa dohodli na ukončení zmluvného vzťahu ku dňu 30. 04. 2015, z čoho jednoznačne vyplývalo,
že v mesiacoch marec a apríl 2015 mali ešte obe strany záujem na trvaní zmluvného vzťahu, a teda
na riadnom poskytovaní služieb v zmysle zmluvy. Z uvedeného bolo zrejmé, že predmetné ustanovenie
dohody sa nemalo týkať záväzku žalobcu poskytovať žalovanému v uvedenom období služby podľa
zmluvy. Podľa žalobcu na uplatnený nárok nemala žiadny vplyv ani existencia ustanovenia čl. III ods. 8

zmluvy. Podľa žalobcu toto ustanovenie dopadalo na prípady, kedy by mal žalovaný záujem namietať
vady plnenia poskytnutého žalobcom a z tohto titulu žiadať zľavu z dojednanej odplaty, pričom tento
nárok by mu nepatril v prípade, ak by namietané vady plnenia žalobcu boli spôsobené pričinením
žalovaného. Z uvedeného podľa žalobcu vyplývalo, že ustanovenie čl. III ods. 8 zmluvy nemalo anemohlo mať vplyv na povinnosti žalovaného uhrádzať žalobcovi paušálnu odplatu podľa článku IV. ods.
1 zmluvy. V danej veci však nebolo preukázané žiadne vadné plnenie zo strany žalobcu v mesiacoch
marec a apríl 2015 a ani žiadne uplatnenie nároku z titulu zodpovednosti za vady zo strany žalovaného.

12. Žalovaný vo svojom záverečnom vyjadrení uviedol, že žalovaný po ukončení poskytovania služieb
žalobcom chcel prebrať a skontrolovať záväzok žalobcu poskytovať služby v zmysle zmluvy. Pri
službách poskytnutých žalobcom žalovaný zistil, že služby neboli poskytnuté. Služby neboli poskytnuté
najmä v časti dohodnutej v čl. II. ods. 5. a 6. zmluvy. Išlo o služby spočívajúce vo vedení evidencie

súťaží žalovaného, ich výsledkov, archiváciu dokumentácie súvisiacej so súťažami, plnenie publikačne
povinnosti v súlade s predpismi o verejnom obstarávaní a zabezpečovanie administratívnej agendy
súvisiacej s činnosťou žalovaného ako verejného obstarávateľa. O neprevzatí a neposkytnutí služieb
žalovaný informoval žalobcu s tým, že v prípade poskytnutia a odovzdania služieb podľa dohody v čl.
II. ods. 5. a 6. zmluvy bude žalobcovi dohodnutá odplata zaplatená. Žalovaný mal definované svoje
povinnosti verejného obstarávateľa v zákone o verejnom obstarávaní a tieto povinnosti boli cez zmluvu

prenesené na žalobcu a žalobca sa ich v zmluve zaviazal plniť. Činnosť žalovaného ako verejného
obstarávateľa musela byť riadne v zmysle zákona zdokladovaná a žalovaný požadoval od žalobcu
poskytovanie služieb ako celku vrátane vedenia evidencie súťaží, ich priebehu, výsledku a sprievodnej
dokumentácie. Žalovaný prostredníctvom svojho zástupcu L. vyzýval žalobcu na odovzdanie agendy
poskytnutých služieb, pričom žalobca tvrdil, že agendu služieb odovzdá. Agenda nebola odovzdaná

podľa náležitosti v zmysle zákona o verejnom obstarávaní. Žalovaný si u žalobcu objednal v mesiacoch
marec a apríl minimálne služby pri súťažiach, ktorých víťazmi boli spol. M. s.r.o. a O.. Z uvedených
ustanovení zmluvy vyplýva, že žalobcovi nevznikol nárok na odplatu bez ohľadu na to, či služby boli
alebo neboli poskytnuté. Obchodný vzťah medzi žalovaným a žalobcom o poskytovaní služieb má
povahu alternatívneho synalagmatického záväzku. Ako vyplýva z čl. III. bod 8. zmluvy, žalobca mal

nárok na vyplatenie odplaty aj za mesiac, v ktorom neposkytoval žalovanému služby, ale iba v prípade,
ak mu bolo riadne a včasné poskytovanie služieb znemožnené žalovaným. Žalobca nepopieral, že
v mesiacoch marec a apríl 2015 si žalovaný u žalobcu poskytovanie služieb objednal. Žalobca ale
tvrdil, že mu prináleží odplata aj v prípade, že žalobca objednané služby napriek pokynu nevykonal.
Žalobca uvedené tvrdenie podopieral definíciou a povahou paušálnej odplaty za poskytovanie služieb,

ktorá bola dohodnutá v zmluve. Žalobcom uvedená definícia paušálnosti odplaty bola ale v rozpore
s dohodnutým čl. III ods. 8. zmluvy, ktorý ustanovuje, že odplata žalobcovi vzniká aj bez poskytnutia
služieb iba v prípade, že žalovaný poskytovaniu služieb zabránil alebo si žalovaný v danom mesiaci
žiadne služby neobjednal. V opačnom prípade, keď si žalovaný u žalobcu služby objednal (čo žalobca
nepopieral) a žalobca služby neposkytol podľa čl. II. ods. 5. a 6. (žalobca v konaní nepreukázal, že

služby poskytol a odovzdal) odplata žalobcovi neprináleží. Nie je možné súhlasiť s tvrdením žalobcu,
že odplata bola splatná bez ohľadu na preukázanie splnenia povinností. Podľa čl. IV. ods. 1. zmluvy
odplata bola splatná za poskytnutie služieb. Čo sa považuje za poskytnutie služieb bolo súčasťou
čl. II ods. 2 zmluvy. Kritérium poskytnutia alebo neposkytnutia služieb dohodnutých v zmluve sa dalo
objektivizovať podľa ust. § 21 zákona o verejnom obstarávaní, ktorý presne definuje aké náležitosti

má dokumentácia verejného obstarávateľa obsahovať. Na uvedené povinnosti odkazuje zmluva v čl.
II. ods. 5. a 6 zmluvy. Z tohto dôvodu bolo poskytovanie služieb v mesiacoch marec a apríl 2015
žalovaným neuznané. Dôkazy predložené žalobcom nepreukazovali riadne a včasné poskytovanie
služieb, ako to predpokladá zmluva. V zmysle čl. II. ods. 2. zmluvy sa žalobca okrem iného zaviazal
pre žalovaného poskytovať služby v podobe vedenia evidencie súťaží a ich výsledkov, archivácie

dokumentácie súvisiacej so súťažami, plnenia publikačnej povinnosti podľa čl. II ods. 5. zmluvy, ako
aj služby v podobe zabezpečovania administratívnej agendy súvisiacej s činnosťou žalovaného ako
obstarávateľa podľa zákona o verejnom obstarávaní účinného počas trvania zmluvného vzťahu. Žalobca
sa tak zaviazal vykonávať za žalovaného činnosti, ktoré by inak v zmysle nižšie uvedených ustanovení
zákona o verejnom obstarávaní bol povinný vykonávať žalovaný osobne. Podľa ust. § 21 zákona

o verejnom obstarávaní tak bol žalobca povinný evidovať všetky doklady a dokumenty z použitého
postupu verejného obstarávania a uchovávať ich päť až desať rokov. Súčasťou dokumentácie malo byť
aj odôvodnenie použitia rokovacieho konania, súťažného dialógu alebo použitia zrýchleného postupu
v užšej súťaži alebo v rokovacom konaní so zverejnením. Žalobca podľa ust. § 21 ods. 2 zákona o
verejnom obstarávaní bol ďalej povinný vypracovať správu o každej zákazke, o každej rámcovej dohode

a o každom zriadení dynamického nákupného systému, ktorá mala byť súčasťou dokumentácie, pričom
bol povinný uverejniť ju na profile do desiatich pracovných dní odo dňa uzatvorenia zmluvy. Žalobca
bol povinný zdokumentovať aj postup verejného obstarávania, ktorý bol vykonaný elektronickými
prostriedkami. Kompletnú dokumentáciu bol oprávnený kontrolovať Úrad pre verejné obstarávanie aProtimonopolný Úrad Slovenskej republiky, a obstarávateľ bol povinný ju vydať aj súdom a orgánom
činným v trestom konaní, ako aj ďalším kontrolným orgánom, ak tak ustanovuje zákon. Podľa ust. § 5
ods. 14 zákona o verejnom obstarávaní bol žalobca v dokumentácii k verejnému obstarávaniu povinný

uchovávať aj informácie a podklady, na základe ktorých určil predpokladanú hodnotu zákazky. Ust.
§ 49a zákona o verejnom obstarávaní ukladá žalobcovi ďalšie administratívne povinnosti v podobe
uverejňovania zákonom ustanovených informácií a dokumentácie. Z vyššie uvedeného vyplýva, že
obsahovou náplňou zabezpečovania administratívnej agendy, ktorú sa zaviazal vykonávať žalobca, sú
činnosti umožňujúce kontrolu obsahu a priebehu procesu verejného obstarávania zo strany kontrolných

orgánov. Z povahy veci vyplývalo, že žalovaný ako obstarávateľ mal záujem na plnení vyššie uvedených
zmluvných povinností žalobcu. Súčasne s tým mal žalovaný prostredníctvom kontroly výsledkov plnenia
administratívnych povinností žalobcu podľa čl. II. ods. 6 zmluvy možnosť kontroly plnenia zmluvných
povinností žalobcu. Žalobca si vyššie uvedené povinnosti neplnil, hoci sa k ich plneniu v zmluve zaviazal.
Zmluvné strany akceptovali podmienky vzniku nároku na odplatu, podľa ktorých vzniklo žalobcovi
právo na odplatu výlučne v prípade riadneho a včasného poskytovania služieb. Žalobcom predložený

dôkaz „Príloha č.2: Výsledné poradie dodávateľov zo dňa 25. 02. 2015“ nebol dôkazom poskytovania
v zmluve dohodnutých služieb, rovnako ani dôkaz v podobe mailu zo dňa 03. 03. 2015 adresovaného
zamestnancom žalovaného na adresu žalobcu nemohol byť dôkazom riadneho a včasného plnenia
zmluvných povinností žalobcu. Vyššie uvedené sa taktiež týkalo dôkazov v podobe mailovej správy
od spoločnosti M.. zo dňa 03. 03. 2015, mailovej správy od spoločnosti O. zo dňa 03. 03. 2015 a

objednávkových formulárov č. R., č. R., č. R. a č. R.. Vznik nároku žalobcu na odplatu podľa zmluvy
nebolo možné vnímať vo svetle argumentácie žalobcu, podľa ktorej žalobca mal nárok na odplatu
bez ohľadu na skutočnosť, či v zmluve definované služby žalobca poskytoval alebo nie. Ako už bolo
uvedené, z čl. III. ods. 8. zmluvy vyplývalo, že právo žalobcu na odplatu v prípade neposkytovania
služieb nebolo „absolútne“, ale vzniklo len v dôsledku okolností na strane žalovaného. Žalovaný však

na skutočnosti, že žalobca neplnil riadne a včas svoje služby v mesiacoch marec a apríl 2015 neniesol
žiadnu zodpovednosť.

13. Strany sporu nemali na pojednávaní súdu, konanom dňa 22. 10. 2018, ďalšie návrhy na doplnenie
dokazovania, pričom po ich záverečných vyjadreniach súd nepovažoval za potrebné vykonať ďalšie

dôkazy, a preto podľa ust. § 182 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) vyhlásil dokazovanie
za skončené a podľa ust. § 219 ods. 2 druhej vety C.s.p. odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia
rozsudku na deň 26. 11. 2018.

14. Súd vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, a to: zmluvou o poskytovaní služieb

zo dňa 04. 10. 2014, dodatkom č. 1 k zmluve zo dňa 27. 11. 2014, dohodou o ukončení zmluvy
o poskytovaní služieb zo dňa 27. 04. 2015, faktúrami navrhovateľa č. XXXXXX a č. XXXXXX, e-
mailovou komunikáciou strán sporu, Prílohou č.2: Výsledné poradie dodávateľov zo dňa 25. 02. 2015,
objednávkovými formulármi č. R., č. R., č. R., a č. R., výzvou žalobcu žalovanému na splnenie zmluvnej
povinnosti zo dňa 01. 12. 2015, výzvou žalovaného žalobcovi na splnenie zmluvnej povinnosti zo dňa 16.

12. 2015, oznámením žalobcu žalovanému o trvaní omeškania so splnením zmluvnej povinnosti zo dňa
12. 01. 2016, rozsudkom Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32Odo 303/2005 zo dňa 25. 01. 2006, výpismi
z obchodného registra spoločností strán sporu, výsluchom svedka M., čím, okrem výsluchu svedka L.
(ktorého nevypočul z dôvodu jeho zlého zdravotného stavu), vykonal všetky stranami sporu navrhované
dôkazy, z ktorých následne vychádzal pri zistení skutkového stavu.

15. Zo zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 04. 10. 2014 vyplývalo, že v čl. IV ods. 1. sa žalovaný
zaviazal uhrádzať žalobcovi za poskytovanie služieb podľa zmluvy odplatu vo výške 1 300,- eur + DPH
mesačne. Podľa čl. II. ods. 1. bolo predmetom záväzku žalobcu poskytovať pre žalovaného služby v
oblasti verejného obstarávania špecifikované v čl. II. ods. 2. zmluvy. Podľa čl. II. ods. 3. zmluvy mal

žalobca tieto služby vykonávať podľa požiadaviek a pokynov žalovaného. Podľa čl. IV ods. 2. zmluvy mal
žalobca popri odplate nárok aj na náhradu hotových výdavkov vynaložených v súvislosti s poskytovaním
služieb podľa zmluvy, a to najmä náhradu výdavkov na poštovné a balné, kancelárske potreby, kolky,
ceniny, správne alebo súdne poplatky a preklady do alebo z cudzieho jazyka. Podľa článku III. bod
8. zmluvy mal žalobca právo na zaplatenie odplaty aj za mesiac, v ktorom neposkytoval žalovanému

služby riade a včas iba v prípade, že sa tak stalo z dôvodov na strane žalovaného. Podľa čl. IV. ods. 4.
zmluvy bol žalobca oprávnený vystaviť faktúru na odplatu a náhradu hotových výdavkov podľa zmluvy v
prvý deň mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa odplata a náhrada hotových výdavkov platila.16. Z faktúry č.XXXXXX vyplývalo, že bola vystavená žalobcom dňa 01. 04. 2015 s dátumom splatnosti
dňa 16. 04. 2015 s tým, že žalobca ňou fakturoval žalovanému za mesiac marec 2015 paušálnu odmenu
výkonu procesu verejného obstarávania v sume 1 300,- eur + DPH a poplatok za elektronickú akciu v

sume 50 eur + DPH. Celková suma na uhradenie predstavovala 1 620,- eur s DPH.

17. Z faktúry č. XXXXXX vyplývalo, že bola vystavená žalobcom dňa 01. 05. 2015 s dátumom splatnosti
16. 05. 2015, pričom ňou žalobca fakturoval žalovanému za mesiac marec 2015 paušálnu odmenu
výkonu procesu verejného obstarávania v sume 1 300,- eur + DPH.

18. Z dohody o ukončení zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 27. 04. 2015 vyplývalo, že podľa jej
čl. II. bod. 1. zmluvný vzťah zo zmluvy o poskytovaní služieb skončí dňa 30. 04. 2015. V čl. II ods. 2.
dohody sa zmluvné strany dohodli, že sa žalobca zaviazal do dňa 30. 05. 2015 odovzdať žalovanému
všetku dokumentáciu týkajúcu sa organizácie súťaží, ktoré boli predmetom jeho poskytovania služieb
vrátane všetkej jeho komunikácie v mene žalovaného. V čl. II ods. 4. dohody sa zmluvné strany dohodli,

že po splnení záväzku žalobcu dohodnutého v čl. II. ods. 2. sa zaviazal žalovaný zaplatiť žalobcovi
odmenu vo výške 1 300,- eur bez DPH. V čl. III ods. 1. dohody sa zmluvné strany dohodli, že všetky
vzájomné záväzky vyplývajúce zmluvným stranám zo zmluvy o poskytovaní služieb sú vysporiadané
okrem povinností z čl. II. tejto dohody.

19. Podľa ust. § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka tento zákon upravuje postavenie podnikateľov,
obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

20. Podľa ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú
ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa

predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa
obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

21. Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka podnikateľom podľa tohto zákona je osoba
zapísaná v obchodnom registri.

22. Podľa ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy
medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

23. Podľa ust. § 261 ods. 8 Obchodného zákonníka pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2
je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.

24. Podľa ust. § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka ustanovenia upravujúce v II hlave tejto časti zákona
jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné

časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv.

25. Podľa ust. § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre
mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v
mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.

26. Podľa ust. § 566 ods. 2 Obchodného zákonníka ak je zariadenie záležitosti predmetom
podnikateľskej činnosti mandatára, predpokladá sa, že odplata bola dohodnutá.

27. Podľa ust. § 567 ods. 1 Obchodného zákonníka mandatár je povinný postupovať pri zariaďovaní

záležitosti s odbornou starostlivosťou.

28. Podľa ust. § 567 ods. 2 Obchodného zákonníka činnosť, na ktorú sa mandatár zaviazal, je povinný
uskutočňovať podľa pokynov mandanta a v súlade s jeho záujmami, ktoré mandatár pozná alebo musí
poznať. Mandatár je povinný oznámiť mandantovi všetky okolnosti, ktoré zistil pri zariaďovaní záležitosti

a ktoré môžu mať vplyv na zmenu pokynov mandanta.

29. Podľa ust. § 571 ods. 2 Obchodného zákonníka ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, vznikne
mandatárovi nárok na odplatu, keď riadne vykoná činnosť, na ktorú bol povinný, a to bez ohľadu na to,či priniesla očakávaný výsledok alebo nie. Ak možno očakávať, že v súvislosti s vybavovaním záležitosti
vzniknú mandatárovi značné náklady, môže mandatár požadovať po uzavretí zmluvy primeraný
preddavok.

30. Podľa ust. § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v
prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví
vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej podobe.

31. Podľa ust. § 272 ods. 2 Obchodného zákonníka ak písomne uzavretá zmluva obsahuje ustanovenie,
že sa môže meniť alebo zrušiť iba dohodou strán v písomnej forme, môže sa zmluva meniť alebo zrušiť
iba písomne.

32. Podľaust.§324ods.1Obchodnéhozákonníkazáväzokzanikne,aksaveriteľovisplnívčasariadne.

33. Podľa ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy
fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy
vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.

34. Podľa ust. § 516 ods. 1 Občianskeho zákonníka účastníci môžu dohodou zmeniť vzájomné práva

a povinnosti.

35. Podľa ust. § 516 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak z dohody nevyplýva nepochybne, že dojednaním
nového záväzku má doterajší záväzok zaniknúť, vzniká nový záväzok popri doterajšom záväzku, ak sú
pre jeho vznik splnené zákonom požadované náležitosti.

36. Podľa ust. § 570 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší
záväzok sa nahrádza novým záväzkom, doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok.

37. Podľaust.§570ods.2Občianskehozákonníkaaksanahrádzazáväzokzriadenýpísomnouformou,

musí sa dohoda o zriadení nového záväzku uzavrieť písomne. To isté platí, ak sa nahrádza premlčaný
záväzok.

38. Podľa ust. § 571 Občianskeho zákonníka doterajší záväzok sa pokladá za nahradený iba v rozsahu,
ktorý nepochybne vyplýva z dohody o novom záväzku.

39. Podľa ust. § 5 ods. 14 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní v znení platnom a účinnom
v čase uzavretia a existencie zmluvy o poskytovaní služieb verejný obstarávateľ a obstarávateľ v
dokumentácii k verejnému obstarávaniu uchovávajú aj informácie a podklady, na základe ktorých určili
predpokladanú hodnotu zákazky.

40. Podľa ust. § 21 ods. 1 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní v znení platnom a účinnom
v čase uzavretia a existencie zmluvy o poskytovaní služieb verejný obstarávateľ a obstarávateľ eviduje
všetky doklady a dokumenty z použitého postupu verejného obstarávania a uchováva ich päť rokov
od uzavretia zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody, ak ide o podlimitnú zákazku a desať

rokov od uzavretia zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody, ak ide o nadlimitnú zákazku.
Súčasťoudokumentáciejeodôvodneniepoužitiarokovaciehokonania,súťažnéhodialógualebopoužitia
zrýchleného postupu v užšej súťaži alebo v rokovacom konaní so zverejnením.

41. Z vykonaného dokazovania bolo nesporné, že medzi žalobcom a žalovaným ako podnikateľmi

podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka, vznikol dňa 04. 10. 2014 uzavretím zmluvy
o poskytovaní služieb (ďalej len „zmluva“) podľa ust. § 261 ods. 1 a 8 Obchodného zákonníka
obchodno záväzkový vzťah, ktorý súd podľa obsahu uzatvorenej zmluvy posúdil v súlade s ust. § 566
Obchodného zákonníka ako mandátnu zmluvu, predmetom ktorej bol na jednej strane záväzok žalobcu
ako mandatára poskytovať pre žalovaného ako mandanta služby verejného obstarávania, ktoré boli

špecifikované v čl. 2 zmluvy a na druhej strane záväzok žalovaného zaplatiť za poskytovanie služieb
dohodnutú odmenu. V zmysle uvedeného žalobca vystavil žalovanému dňa 01. 04. 2015 faktúru č.
XXXXXX, ktorou žalovaného vyzval na zaplatenie odmeny v sume 1 350,- eur za poskytnutie služieb
v mesiaci marec 2015 a faktúru č. XXXXXX, ktorou vyzval žalovaného na zaplatenie odmeny v sume1 300,- eur za poskytnutie služieb v mesiaci apríl 2015. Žalobou uplatnený nárok teda predstavoval
žalovanýmneuhradenúodplatužalobcovizamesiacemarecaapríl2015, akoajžalovanýmneuhradené
hotové výdavky žalobcu za elektronickú akciu vo výške 50,- eur.

42. S odkazom na zrušujúce rozhodnutie odvolacieho súdu, podľa ktorého sa prvostupňový súd
nezaoberal uplatneným nárokom žalobcu na zaplatenie odmeny za poskytovanie služieb za mesiace
marec a apríl 2015 v zmysle zmluvy, súd považoval za potrebné vyriešiť tieto otázky:
- či žalobca poskytol žalovanému zmluvne dohodnuté služby v mesiacoch marec a apríl 2015, prípadne

- či má žalobca nárok na paušálnu odplatu za mesiace marec a apríl 2015 od žalovaného aj v prípade,
ak žalovanému predmetné služby neposkytol.

43. Súd bol toho názoru, že zmluvný vzťah strán sporu má synalagmatickú povahu. Ide o záväzky, ktoré
zmluvným stranám vyplývajú zo vzájomne zaväzujúcich (synalagmatických) zmluvných povinností. Pre
synalagmatické zmluvy je charakteristické, že plnenie jedného účastníka zmluvy je podmienené plnením

druhého účastníka zmluvy. Dlžník a veriteľ sú v prípade vzájomných záväzkov voči sebe navzájom v
postavení veriteľov a dlžníkov, pretože majú povinnosť navzájom si plniť a zároveň majú právo voči
sebe navzájom plnenie požadovať. Za synalagmatické sú pritom označované tie dvojstranné záväzky,
v ktorých plnenie oboch strán je na seba vzájomne viazané (povinnosť plniť je podmienená súčasným
protiplnením). Ide teda nielen o reciprocitu práv a povinností, ale aj o vzájomnú podmienenosť plnenia.

To znamená, že právo jedného účastníka zmluvy na plnenie je podmienené (závislé) od jeho povinnosti
plniť druhému účastníkovi. V tomto prípade ide vlastne o podmienenie nároku na plnenie od vlastného
plnenia alebo prísľubu na takéto plnenie k rovnakému časovému momentu.

44. Ako súd už vyššie uviedol, predmetom zmluvy bol na jednej strane záväzok poskytovateľa -

žalobcu poskytovať pre objednávateľa - žalovaného služby v oblasti verejného obstarávania, ktoré sú
špecifikované v ods. 2 zmluvy a na druhej strane záväzok žalovaného zaplatiť za poskytovanie týchto
služieb dohodnutú odplatu. Z uvedeného vyplývalo, že plnenie jednej zmluvnej strany (žalovaného) je
podmienené plnením druhého účastníka zmluvy (žalobcu). Podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR, sp.
zn. 32 Obo 1056/2004 zo dňa 15. 03. 2005 jedinou podmienkou pre vznik nároku mandatára na odplatu,

ak nie je v zmluve dohodnuté inak, je ním riadne vykonaná činnosť. Mandatár má právo na odplatu len
za riadne uskutočnenú činnosť. Pojem paušál sa zväčša používa vo význame fixného poplatku alebo
odmeny, ktoré sa nezvyšujú v závislosti od sumy, o ktorú ide. Ak teda žalobca poskytol služby riadne,
vznikol mu podľa zmluvy nárok na paušálnu odplatu vo výške 1 300,- eur. Preto nemožno paušálnu
odmenu chápať ako fixný poplatok, na ktorý má žalobca nárok aj v prípade, ak si žalovaný objedná u

žalobcu služby v jednotlivých mesiacoch a žalobca tieto služby nevykoná, resp. nevykoná s odbornou
starostlivosťou a v záujme žalovaného, teda riadne a včas.

45. Súd bol toho názoru, že žalobca nepreukázal, že poskytoval žalovanému služby verejného
obstarávania v mesiacoch marec a apríl 2015, ktoré boli špecifikované v čl. 2 ods. 2.5 a 2.6

zmluvy. Tvrdenia žalobcu, že neobdržal od žalovaného žiadny pokyn ani požiadavku na splnenie
povinností podľa čl. II ods. 2 body 2.5 a 2.6 zmluvy v mesiacoch marec a apríl 2015 súd považoval
za neopodstatnené, nakoľko žalobca sa zaviazal vykonávať v mene žalovaného služby podľa čl. II
ods. 2 zmluvy, ktoré by inak v zmysle zákona o verejnom obstarávaní bol povinný vykonávať žalovaný
osobne. Išlo o služby spočívajúce vo vedení evidencie súťaží žalovaného, ich výsledkov, archivácia

dokumentácie súvisiacej so súťažami, plnenie publikačnej povinnosti v súlade s predpismi o verejnom
obstarávaní a zabezpečenie administratívnej agendy súvisiacej s činnosťou žalovaného ako verejného
obstarávateľa. Z povahy vecí vyplývalo, že žalovaný ako obstarávateľ mal záujem na plnení vyššie
uvedených zmluvných povinností žalobcu. Na základe vyššie uvedeného a z dôvodu, že žalobca v
konaní neuniesol dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní poskytnutých služieb za obdobie marec a

apríl 2015, súd žalobu v časti nároku na odplatu za mesiac marec a apríl 2015 nepovažoval za dôvodnú.

46. Čo sa týkalo tvrdenia žalobcu, že ak mal žalovaný výhradu k plneniu žalobcu v mesiacoch marec a
apríl 2015, mal si u žalobcu uplatniť nárok na odstránenie vád, mal súd za to, že v zmluve si zmluvné
strany nedohodli ustanovenia o odstránení vád, prípadne inštitútu zmluvnej pokuty. Problematika vád

tovaru, prípadne vád diela je upravená v Obchodnom zákonníku len pri inštitúte kúpnej zmluvy a zmluvy
o dielo. Nakoľko v zmluve absentuje dohoda o odstránení vád zmluvného plnenia žalobcu a taktiež
neexistuje zákonná úprava v rámci ustanovení o mandátnej zmluve podľa ust. § 566 a nasl. Obchodného
zákonníka, bol súd toho názoru, že v prípade, ak si objednávateľ objedná u poskytovateľa službya poskytovateľ služieb tieto služby neposkytne riadne, sankciou pre poskytovateľa služieb je, že mu
neprináleží nárok na odplatu za mesiace, v ktorých služby nevykonal, okrem prípadu dohodnutého v čl.
3 bodu 8 zmluvy, podľa ktorého mal poskytovateľ právo na zaplatenie odplaty aj za mesiac, v ktorom

neposkytol objednávateľovi služby riadne a včas, v prípade, ak mu bolo riadne včasné poskytovanie
služieb znemožnené objednávateľom. Uvedená výnimka však v konaní nebola preukázaná.

47. Žalobcom uplatnený nárok predstavoval i náhradu hotových výdavkov žalobcu spočívajúcich v
žalobcom uhradenom poplatku za elektronickú aukciu vo výške 50 eur + DPH. Žalobca bol toho názoru,

že ak nárok na uplatnenie uvedených hotových výdavkov žalovaný nepoprel, súd by ho mal považovať
za preukázaný. Podľa súdu však aj skutočnosti, ktoré protistrana nesporuje, musia byť stranou, ktorá
uvedené skutočnosti tvrdí preukázané, a to s odkazom na ust. § 470 ods. 2, § 151 C.s.p. a skutočnosť,
že žaloba bola podaná ešte pred nadobudnutím účinnosti C.s.p. (dňa 11. 05. 2016). Strany sporu mali
v danej veci jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením
v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi

povinnosťou tvrdenia a povinnosť označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Dôkazným
bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané
jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Žalobca ako
dôkaz na preukázanie svojich tvrdení označil faktúru č.XXXXXX, avšak tá súdu nepreukazovala, že
žalovaný poplatok za elektronickú aukciu zaplatil, prípadne, že v predmetnej súťaži zabezpečil všetky

úkony súvisiace s elektronickými aukciami. Súd bol preto toho názoru, že žalobca žiadnym spôsobom
nepreukázal vynaloženie výdavkov spočívajúcich v náhrade za poplatok za elektronickú aukciu za
mesiacmarec2015,pretosúdžalobuanivčastináhradyhotovýchvýdavkov,spočívajúcichvuhradenom
poplatku za elektronickú akciu vo výške 50,- eur + DPH, nepovažoval za dôvodnú.

49. Vzhľadom na zistený skutkový stav a citované zákonné ustanovenia súd žalobu žalobcu ako
nedôvodnú v plnom rozsahu zamietol, nakoľko jedinou podmienkou pre vznik nároku žalobcu ako
mandatára na odplatu bolo riadne a včasné vykonanie činností v zmysle uzavretej zmluvy, čo však
žalobca nepreukázal, teda nepreukázal, že poskytoval žalovanému služby verejného obstarávania v
mesiacoch marec a apríl 2015, ktoré boli špecifikované v čl. 2 ods. 2.5 a 2.6 zmluvy a vo vystavených

faktúrach, pričom taktiež súdu žiadnym spôsobom nepreukázal ani vynaloženie výdavkov spočívajúcich
v náhrade za poplatok za elektronickú aukciu za mesiac marec 2015.

50.Súdzároveňpodotkol,atoajnapriekopačnémunázoruodvolaciehosúduvyslovenéhovzrušujúcom
rozhodnutí, že uzavretím Dohody u ukončení zmluvy o poskytnutí služieb zo dňa 27. 04. 2015 boli všetky

vzájomné záväzky z predmetnej zmluvy o poskytovaní služieb vysporiadané. Zároveň mal súd za to, že
nakoľko v predmetnej dohode sa nielen vysporiadali vzájomné záväzky zo zaniknutej zmluvy, ale sa na
základe zmluvou o poskytovaní služieb vzniknutého záväzkového vzťahu medzi stranami sporu dohodli
touto dohodou nové vzájomné zmluvné povinnosti (povinnosť žalobcu odovzdať všetku dokumentáciu
týkajúcu sa organizácie súťaží, ktoré boli predmetom jeho poskytovania služieb vrátane všetkej jeho

komunikácie v mene žalovaného a povinnosť žalovaného za toto zaplatiť 1 300,- eur bez DPH), čím
v zmysle ust. § 570 Občianskeho zákonníka predmetná dohoda nielenže zrušila pôvodnú zmluvu o
poskytovaní služieb, ale úpravou a zmenou vzájomných práv zmluvných strán nahradila túto pôvodnú
zmluvu o poskytovaní služieb, s ohľadom na čo bola žaloba žalobcu rovnako nedôvodne podaná.

51. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

52. Podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

64. Podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

65. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 262 ods. C.s.p. a trovy konania priznal
žalovanému ako úspešnej strane sporu podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p., pričom o ich výške bude súd
rozhodovať po tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle ust. § 262
ods. 2 C.s.p..Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa
doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. § 355 ods. 1 C.s.p. v spojení

s ust. § 362 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (ust. § 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (ust. § 364 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.