Decision was made at the court Okresný súd Banská Bystrica
Judgement was issued by JUDr. Daniel Ivanko, PhD.
Judgement form – Uznesenie
Source – original document (the link may not work anymore)
Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 73Ek/111/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120213343
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ivanko, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2020:6120213343.3
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekúcii oprávneného: W.ČO: 30 792 215, proti povinnému: V.,
zastúpenému: JUDr. Bc. Ján Falath, advokát so sídlom Konventná 9, 811 03 Bratislava, IČO: 42 172
403, o vymoženie 9.280,00 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Jana Plšková, so
sídlom exekútorského úradu Letná 5, 831 03 Bratislava, IČO: 42 355 877, pod sp. zn. 414EX 26/20,
o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 73Ek/111/2020 zo dňa
26. 05. 2020 takto
r o z h o d o l :
I. Sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 73Ek/111/2020 zo dňa
26. 05. 2020 z a m i e t a .
II. Oprávnený n e m á nárok na náhradu trov konania o zamietnutí sťažnosti povinného proti uzneseniu
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 73Ek/111/2020 zo dňa 26. 05. 2020.
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 22. 01. 2020, domáhal od
povinného vymoženia 9.280,00 eur s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu - rozsudku
Okresného súdu Malacky, sp. zn. 32C/306/2018 zo dňa 28. 11. 2019. Okresný súd Banská Bystrica
poveril dňa 28. 01. 2020 vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Janu Plškovú, so sídlom
exekútorského úradu Letná 5, 831 03 Bratislava, IČO: 42 355 877, ktorý ju vedie pod sp. zn. 414EX
26/20. Súdny exekútor bol poverený na vykonanie exekúcie v neprospech povinného na vymoženie
pohľadávky oprávneného vo výške 9.280,00 eur, jej príslušenstva a na vymoženie trov exekúcie vo
výške 16,50 eur za zaplatený súdny poplatok.
2. Povinný podal návrh na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom podľa § 61k ods. 2 Exekučného
poriadku, ktorý odôvodnil predovšetkým vadami základného konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul
a tvrdil, že pre vydanie rozsudku pre zmeškanie neboli splnené zákonné podmienky.
3. Súd, konajúc vyšším súdnym úradníkom, uznesením sp. zn. 73Ek/111/2020 zo dňa 26. 05. 2020 návrh
povinného na zastavenie exekúcie zamietol, keď dospel k záveru, že žiadne z ním tvrdených skutočností
nie sú spôsobilé dosiahnuť zastavenie exekúcie.
4. Proti uzneseniu o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie podal povinný včas sťažnosť,
ktorú obsiahlo odôvodnil najmä tým, cit.: „Povinný prostredníctvom svojho právneho zástupcu vznáša
zásadnú námietku, že v Civilnom konaní neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie,
a teda Exekučný titul je nezákonný, nakoľko vôbec nemal byť vydaný. Po tom, ako Povinnému jeho
predchádzajúci právny zástupca vypovedal plnomocenstvo a zapríčinil „kontumačnú“ prehru v Civilnom
konaní, sa Povinný psychicky úplne rozsypal. Pokiaľ povinný v námietkach proti exekúcii namieta
nedostatok riadneho doručenia exekučného titulu, t. j. jeho formálnu nevykonateľnosť, je exekučný
súd povinný vykonať šetrenie na túto okolnosť. Túto povinnosť možno vyvodiť zo zásady spravodlivej
ochrany práv účastníkov exekučného konania vyplývajúcej z § 1 O.s.p., ktorý platí aj pre exekučné
konanie. Exekučný súd pritom nie je viazaný potvrdením o právoplatnosti a vykonateľnosti, preto
je oprávnený sám preskúmať, či rozhodnutie je skutočne vykonateľné. To platí tým viac v štádiuexekučného konania, v ktorom je namietaná spôsobilosť rozhodnutia byť exekučným titulom. (...)
Nejde o posudzovanie obsahovej správnosti rozhodnutia, ale skúmanie jeho formálnej vykonateľnosti.
Skutočnosti významné pre záver, že rozhodnutie súdu (exekučný titul) je vykonateľné, zisťuje exekučný
súd aj v prípade, že rozhodnutie je opatrené tzv. doložkou vykonateľnosti, pokiaľ je jej správnosť zo
strany povinného spochybňovaná, lebo nie je ňou viazaný.“ Navrhol preto exekúciu zastaviť.
5. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti
ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
6. Sudca po preskúmaní napadnutého uznesenia vyššieho súdneho úradníka dospel k záveru, že
skutkový stav veci bol zistený správne, z takto zisteného skutkového stavu bol vyvodený správny právny
záver, ktorý bol náležitým spôsobom odôvodnený. Aj keď sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými
v sťažnosťou napadnutom uznesení a podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku nemusí rozhodnutie
obsahovať odôvodnenie, na zdôraznenie správnosti uvádza dôvody, pre ktoré nie je možné exekúciu na
základe návrhu povinného zastaviť, reagujúc predovšetkým na dôvody uvedené v sťažnosti, pričom v
podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie sťažnosťou napadnutého uznesenia.
7. Exekučným titulom v predmetnej exekúcii je podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku vykonateľné
rozhodnutie všeobecného súdu, ktoré zaväzuje povinného k povinnosti zaplatiť oprávnenému peňažnú
sumu 9 280,00 eur s príslušenstvom, a to rozsudok Okresného súdu Malacky sp. zn. 32C/306/2018
zo dňa 28. 11. 2019. Povinný v sťažnosti uviedol, že exekučný súd je povinný skúmať zákonnosť
exekučného titulu. S uvedeným tvrdením sa súd samozrejme stotožňuje a nikdy nerezignoval na
svoju úlohu posúdiť exekučný titul z hľadiska jeho formálnej a materiálnej vykonateľnosti, ako mu
vyplýva z právnych predpisov. Uvedeným prieskumom ale nedospel k záveru, k akému sa snaží svojimi
tvrdeniami povinný priblížiť. Povinný v sťažnosti síce poukazuje na rôzne rozhodnutia súdov, ani jedno
ale neodôvodňuje záver, že by bol exekučný súd oprávnený preskúmavať vecnú správnosť rozsudku
všeobecného súdu. Rozhodnutia sa dotýkajú iba preskúmavania formálnej a materiálnej stránky
vykonateľnosti exekučných titulov exekučným súdom, pričom väčšinou boli posudzované exekučné
tituly ktorými sú notárske zápisnice a rozhodcovské rozsudky. Ani jedno z rozhodnutí sa nedotýka
oprávnenia vecného prieskumu exekučného titulu (ktorým je rozsudok všeobecného súdu). Povinný
dôsledne poukazuje na základné konanie (najmä odsek 18. odôvodnenia sťažnosti), pričom ale opomína
skutočnosť, že exekučný súd nie je nijakým spôsobom oprávneným preskúmavať vecnú správnosť
exekučného titulu, ktorým je rozsudok všeobecného súdu. Preto pokiaľ povinný namieta splnenie
podmienok, za akých je možné vydať rozsudok pre zmeškanie (predovšetkým odsek 19. odôvodnenia
sťažnosti), tieto exekučný súd nikdy nepreskúmava a ani nikdy predtým nepreskúmaval. Inými slovami,
exekučný súd neposudzuje úvahy všeobecného súdu, ktorými sa riadil pri vydaní rozsudku pre
zmeškanie, na čo poukazuje povinný v sťažnosti (odsek 17. odôvodnenia sťažnosti). Tieto nie je
exekučný súd oprávnený nijakým spôsobom revidovať a dospieť k záveru, že neboli splnené podmienky
pre vydanie rozsudku pre zmeškanie. Posudzovanie podmienok môže vykonať iba všeobecný súd (nie
exekučný súd) a to podaním príslušného opravného prostriedku, ako je uvedené v poučení exekučného
titulu, resp. využitím iného príslušného prostriedku nápravy (mimoriadne opravné prostriedky). Z
uvedených dôvodov nemôže vziať exekučný súd do úvahy tvrdenia povinného, že mu boli v základnom
konaní odopreté základné procesné práva (odsek 23. odôvodnenia sťažnosti). Pokiaľ ide o tvrdenie
uvedenévodseku24.(atiež25.,26.,27.,28.)odôvodneniasťažnosti,žeOkresnýsúdMalackynedoručil
povinnému predvolanie na pojednávanie, súd opätovne uvádza, že nevykonáva vecný prieskum
exekučného titulu, ale posudzuje ho iba z hľadísk formálnej a materiálnej vykonateľnosti. Medzi uvedené
podmienky nepatrí preukazovanie doručenia predvolania na pojednávanie. K tvrdeniam povinného v
odseku 44. odôvodnenia sťažnosti, cit.: „V tejto sťažnosti sme predložili množstvo argumentov, pre ktoré
je Exekučný titul nezákonný (absencia predvolania Povinného na pojednávanie, absencia poučenia
Povinného, nemožnosť vydať rozsudok pre zmeškanie v spotrebiteľských sporoch),...“ súd uvádza, že
tieto skutočnosti má uvádzať v opravnom prostriedku proti exekučnému titulu a nie v exekučnom konaní,
keďže súd preskúmava iba formálnu a materiálnu stránku vykonateľnosti exekučného titulu.
8. Len záverom súd opätovne pripomína, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú
správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu,
ktorý exekučný titul vydal (napríklad uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III.ÚS
41/2011-31 zo dňa 03. 05. 2011), pričom povinný namieta práve skutkové a právne závery Okresného
súdu Malacky, ktoré viedli k vydaniu rozsudku pre zmeškanie Okresného súdu Malacky sp. zn.
32C/306/2018 zo dňa 28. 11. 2019. Súd uvádza, že nie je samozrejme viazaný doložkou vykonateľnosti
tak, ako ju vyznačil okresný súd, ale nemá žiadne pochybnosti o jej správnosti, keď povinný nijakýmspôsobom netvrdil nesprávnosť doručenia exekučného titulu, či iné vady formálnej a materiálnej
stránky exekučného titulu. K tvrdeniam o zdravotnom stave povinného a o nemožnosti podať opravný
prostriedok proti exekučnému titulu súd uvádza, že v súčasnosti povinný má zástupcu, advokáta, ktorý
nepochybne pozná dostupné prostriedky, ktorými je možné domôcť sa prípadného zrušenia exekučného
titulu. Uvedené ale nemôže očakávať od exekučného súdu, ktorý nikdy nevykonáva vecný prieskum
exekučného titulu, ktorým je rozsudok všeobecného súdu, a ktorý ani z tvrdení a dôkazov predložených
povinným nevie vyvodiť ústavne akceptovateľný záver, ktorým by na jednej strane exekúciu zastavil
pre (iba tvrdenú povinným) absenciu spôsobilého exekučného titulu a na strane druhej by oprávnený
nemal žiadne nástroje na jeho prípadnú reparáciu. Preskúmaním návrhu povinného na zastavenie
exekúcie, sťažnosti povinného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka a exekučného titulu dospel
súd k záveru, že exekúcia je vedená na základe vykonateľného exekučného titulu a povinný netvrdil,
ani nepreukázal žiadne dôvody, pre ktoré by mala byť exekúcia zastavená, nakoľko tvrdenia o vadách
základného konania, nie sú dôvodom zastavenia exekúcie, keď exekučný súd nie je oprávnený vykonať
vecný prieskum exekučného titulu.
9. Z uvedených dôvodov sudca podľa § 250 ods. 1 CSP v spojení s § 202 ods. 1 Exekučného
poriadku sťažnosť povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 73Ek/111/2020
zo dňa 26. 05. 2020 vydanému vyšším súdnym úradníkom zamietol, keď sa stotožnil so záverom, že
povinným uvádzané skutočnosti, ktoré vyžadujú od exekučného súdu preskúmavanie vecnej správnosti
exekučného titulu nemôžu byť dôvodom na zastavenie exekúcie, ktorá je vedená na základe formálne
a materiálne vykonateľného exekučného titulu, rozsudku pre zmeškanie Okresného súdu Malacky sp.
zn. 32C/306/2018 zo dňa 28. 11. 2019, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 17. 12. 2019, a preto bol
daný dôvod na zamietnutie návrhu povinného na zastavenie exekúcie podľa 61l ods. 3 Exekučného
poriadku a contrario.
10. O trovách konania v časti rozhodovania o podanej sťažnosti povinného rozhodol súd podľa § 262
ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP za použitia čl. 4 ods. 2 CSP tak, že v konaní o povinným
podanej sťažnosti úspešný oprávnený nemá nárok na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods.
4 Exekučného poriadku).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.