Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 3, 2017

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17C/126/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113208797
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2017:3113208797.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v spore žalobcov: 1. P. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, 2. Z. T., nar.

XX.XX.XXXX, bytom O. XX, 3. U. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, 4. R. X., nar. XX.XX.XXXX,
bytom V. nad V., D. XX, všetci žalobcovia zastúpení zástupcom: R. kancelária L.. L. M., s.r.o., so sídlom
v Z., ul. G. XXXX/X, proti žalovaným: 1. L. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. nad V., R. B. XXXX/XX, 2.
L. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. nad V., ul. 5. apríla XXXX/X, 3. Y. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom
V., X. XXXX/XX, 4. L. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., K. XXXX/XX, 5. U. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom
V., U. XX, 6. X. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. nad X., N. I XX/XX, 7. D. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom
P. V., P. XXX/XX, 8. F. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. republika O., O. XXa, XXXXX T., 9. E. U., nar.

XX.XX.XXXX, bytom I. republika, K. u V., B. XXX, XX. Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. republika, M., G.
XXX, XX. L. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. republika, K., Bartošová XXXX, XX. R. X., nar. XX.XX.XXXX,
bytom I. republika, V., U F. XX, XX. U. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., X. 9, XX. F. Z., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Z., X. 9, XX. D. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., X. 9, XX. U. B., nar. XX.XX.XXXX, Z., X. 9, XX.
R. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, XX. L. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, XX. R. M., nar.
XX.XX.XXXX, bytom I. republika, N., Na G. XXXX, XX. C. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. republika, N.,
B. XXXX, XX. X. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. X., K. XXX/XX, XX. L. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom V.

nad V., G. XXXX/XX, XX. R. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, zastúpená žalovanou v XX. rade, XX.
M. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., P. 9, XX. L. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., Z. M. XX, XX. F. I., nar.
XX.XX.XXXX, bytom V. nad V., N. XXXX/XX, XX. L. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. nad V., R. B. XXXX/
XX, XX. R. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. nad X., N. II XX/XX, XX. X. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z.
Teplice, O. 4, XX. U. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, XX. X. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., K.
X. XXXX/X, XX. U. U., bytom Z., T. X. XXXX/X, o určenie vlastníckeho práva, sudcom JUDr. Erikom
Kačmárom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovaným súd p r i z n á v a náhradu trov konania v plnom rozsahu

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresnému súdu Trenčín bola dňa 05.04.2013 doručená žaloba žalobcov, ktorou sa domáhajú
určenia, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemkov registra „C“,
zapísaných na LV č. XXX, k.ú. E. O. ako parc.č. XX o výmere 102 m2 - zastavané plochy a nádvoria,
parc.č. XX o výmere 85 m2 - záhrady, parc.č. XX o výmere 68 m2 - zastavané plochy a nádvoria, a
pozemku registra „E“, zapísanom na LV č. XXX, k.ú. E. O. ako parc.č. XX o výmere 291 m2 - orná pôda.

V ďalšom texte označené ako pozemky „parc.č. XX, XX, XX resp. XX“.

2.Podanúžalobuodôvodnilitým,žežalobcoviav1.a2.radesúmanželiaodroku1967azačalispoločne
bývať v rodičovskom dome žalobkyne v 2. rade spolu s jej otcom C. Z. a matkou E. Z.. Otec užíval ajviacero pozemkov v okolí rodinného domu, avšak vlastnícke vzťahy k nim neboli usporiadané. Preto
v roku 1982 podal na Okresný súd Trenčín návrh na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom,
ktoré užíval, a ktoré považoval za vlastné. Súd jeho návrhu vyhovel a určil ho za vlastníka viacerých

parciel. Následne v tom istom roku previedol kúpnou zmluvou nehnuteľnosti, t.j. dom a pozemky na nich,
žalobcov. Z nezistených dôvodov neboli predmetom usporiadania vlastníckych vzťahov a následného
prevodu na žalobcov aj ďalšie pozemky, a to pozemky parc.č. XX, XX, XX a XX. Tieto pozemky však
C. Z. a potom žalobcovia užívali dobromyseľne a nerušene ako vlastné na základe ich kúpy od otca a
neuvedomilisi,ženebolipredmetomkúpnejzmluvyajejpredchádzajúcehosúdnehosporu.Vsúčasnosti

je vzhľadom na značný okruh spoluvlastníkov prakticky nemožné usporiadať vlastnícke právo zmluvne.
Jediné riešenie je rozhodnutie súdu. Okruh žalovaných vyvodili z listov vlastníctva č. XXX a XXX a
z právneho nástupnictva žalovaných po ich právnych predchodcoch, aktuálne zapísaných na týchto
listoch vlastníctva. Ako dôkazy v žalobe označili uvedené LV, spis Okresného súdu Trenčín sp.zn.
10C/684/1982, kópie dedičských rozhodnutí ŠN Trenčín D XXX/XX, 3D XXX/XX a 4D XXXX/XX a
potvrdenie Obecného úradu O. z 22.03.2013.

3. Podaná žaloba smerovala v čase jej podania proti pôvodným žalovaným 1. L. P., bytom V. nad V., ul.
R. B. XXXX/XX, 2. L. P., bytom V. nad V., R. B. XXXX/XX, 3. P. Z., bytom V., W. 47. 4. L. Z., bytom V.,
E. XX, 5. U. Z., bytom V., U. XX, 6. X. V., bytom Y. nad X., N. I XX/XX, 7. D. Z., bytom P. V., P. XXX/
XX, 8. F. P., bytom F., 9. E. U., bytom I. republika, K. u V., B. XXX, XX. Z. Z., bytom I. republika, M., G.

XXX, XX. L. P., bytom I. republika, K., V. ul. XXXX, XX. R. X., bytom I. republika, V., U F. XX, XX. L. Z.,
bytom Z., K. XX/XX, XX. R. F., bytom O. XXX, XX. L. Z., bytom O. XXX, XX. L. U., t.č. na neznámom
mieste, XX. U. E., bytom I. republika, N., I. XXXX, XX. R. M., bytom I. republika, N., Na G. XXXX, XX.
C. X., bytom I. republika, N., B. XXXX, XX. X. U., bytom Y. X., K. XXX/XX, XX. L. P., bytom V. nad V., G.
XXXX/XX, XX. R. K., bytom O. XX, XX. M. M., bytom Z., P. 9, XX. U. Z., bytom Y. X., T. XXX/X, XX. L. Z.,

bytom X., Z. M. XX, XX. F. I., bytom V. nad V., N. XXXX/XX, XX. L. Z., bytom V. nad V., R. B. XXXX/XX,
XX. R. Z., bytom Y. nad X., N. II XX/XX, XX. X. F., bytom Z. Z., O. 4, XX. U. K., bytom O. XX, XX. X. E.,
bytom Z., K. X. XXXX/X, XX. U. U., bytom Z., T. X. XXXX/X. K. v časti pôvodne žalovanej v XX. rade bola
právoplatne odmietnutá uznesením súdu zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s uznesením odvolacieho súdu
zo dňa XX.XX.XXXX. K. na túto skutočnosť neskôr nereagovali. K. v žalobe k tejto žalovanej iba uviedli,

že je im podľa potvrdenia D. úradu O. známe len to, že sa neskôr volala C. a žila na neznámom mieste.
F. ani zo žaloby, resp. zistení žalobcov nie je zrejmé, či táto osoba žije, alebo je mŕtva. P. informácie
z D. úradu O. sa táto bližšie nešpecifikovaná osoba vydala a odsťahovala za prácou do E.. V ďalšom
priebehu konania tak súd s pôvodne žalovanou L. U. bytom na neznámom mieste, nekonal.

4. V ďalšom priebehu konania súd zastavil konanie voči pôvodne žalovanému P. Z., a to z dôvodu
jeho úmrtia pred začatím konania. Takisto zastavil konanie voči pôvodne žalovanej U. E., z dôvodu
neexistencie tejto žalovanej. Konanie voči pôvodne žalovanému U. Z., nar. XX.XX.XXXX zastavil pre
jeho úmrtie v priebehu tohto konania bez zanechania dedičov.

5. Pôvodne žalovaní L. Z. a C. V. v priebehu konania zomreli, pričom súd podľa § 107 D. súdneho
poriadku, účinného v rozhodnom čase, konal s ich právnymi nástupcami (súčasní žalovaní v 13., 14,
15., 16. a 20. rade). Pôvodne žalovaný Jozef Tunega zomrel v priebehu konania, pričom súd podľa §
63 Civilného sporového poriadku, účinného v rozhodnom čase, konal s jeho právnymi nástupcami, a to
súčasnými žalovanými v 3. a 4. rade.

6. K podanej žalobe sa písomne vyjadrili žalovaní v 1., 2., 5., 6., 8., 9., 11., 12., 17., 18., 19., 20., 22., 25. a
30.rade.Vtýchtovyjadreniachzhodneuviedli,žesineuplatňujúžiadnenároky,vzdávajúsavlastníckeho
práva, nemajú záujem o žiadne vlastníctvo k predmetným pozemkom, nechcú mať nič s prejednávaným
prípadom, nechcú sa zúčastňovať konania.

7. Na prejednanie veci samej súd nariadil dve pojednávania, na ktoré predvolal právneho zástupcu
žalobcov a všetkých žalovaných. Pojednávaní sa zúčastnili žalobcovia v 1. a 2. rade, právny zástupca
žalobcov a žalovaní L. Z., Y. Z., X. F., Marcela K., R. Z., M. M., F. I., X. E., U. U., U. B., D. Z., U. Z., D.
Z., L. M., E. U., Ľudmila Z., L. P., R. X., F. Z., R. F. a X. U..

8. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní uviedol, že žalobcovia zotrvávajú na písomne podanej
žalobe, ktorou sa domáhajú určenia ich spoluvlastníckeho práva k predmetným pozemkom, ktoré
mali nadobudnúť uplynutím vydržacej desaťročnej doby, potom, čo nerušene a dobromyseľne užívalipredmetné pozemky, ktorých časť nadobudli neperfektnou kúpnou zmluvou od pána Ignáca Z., otca
žalobkýň v 2. až 4. rade. Týkala sa iných pozemkov, aké sú predmetom tohto sporu z nezistených
dôvodov. V tejto časti by sa mohlo jednať o ústnu kúpnu zmluvu. V priebehu konania medzi dotknutými

osobami nebol prezentovaný nesúhlas s podanou žalobou. Žalobkyne v 3. a 4. rade sa ničoho
nedomáhajú, avšak považuje ich za osoby dotknuté žalobou.

9. Žalovaná v 4. rade uviedla, že nerozumie prečo sa v tomto spore ocitla, nie je na ňu písaný žiaden
pozemok, jej otec nemal žiadne výhrady k týmto pozemkom. Žalovaný v 9. rade uviedol, že o žiaden

pozemok nemá záujem a nechce sa v podstate zúčastniť ani konania. Žalovaná v 10. rade uviedla, že
takisto nevie, o čo ide, nemá o to záujem. Žalovaná v 11. rade uviedla, že nevie o čo ide, prečo tu sedí
a nemá o vec záujem. Žalovaná v 12. rade uviedla, že nemá o vec záujem, je tu asi zrejme omylom.
Žalovaná v 17. rade uviedla, že je poslednou žijúcou z rodu Z., ktorí predmetné pozemky užívali spolu
s rodinou Z. T.. O. nič proti žalobe, nech si rodina T. užíva tento pozemok naďalej. Žalovaný v 21. rade
uviedol, že nemá o vec vôbec záujem.

10. Súd vykonal dokazovanie ako bolo navrhnuté žalobcami, a to oboznámením sa listinnými dôkazmi:
výpiszLVč.XXXaXXXprekat.územieE.O.,rozsudokOkresnéhosúduTrenčín,sp.zn.10C/684/1982,
č. l. 11 potvrdenie obce Neporadza, č. l. 12-14 dedičské rozhodnutia. Na základe vykonaného
dokazovania zistil podstatný skutkový stav, na ktorý aplikoval citované ustanovenia právnych predpisov

a vec následne právne posúdil.

11.1 Podľa § 80 písm.c/ Občianskeho súdneho poriadku návrhom na začatie konania možno uplatniť,
aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem.

11.2 Podľa § 137 Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania
vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom
naliehavýprávnyzáujem;naliehavýprávnyzáujemniejepotrebnépreukazovať,akvyplývazosobitného

predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

11.3 Podľa § 211 ods.1, ods.2, ods.3 Civilného mimosporového poriadku ak sa objaví po právoplatnosti
uznesenia, ktorým sa konanie o dedičstve skončilo, ďalší poručiteľov majetok, prípadne aj dlh, súd na
návrhvykonáotomtomajetkudodatočnékonanieodedičstve.Aksaobjavíibadlhporučiteľa,dodatočné

konanie o dedičstve sa nevykoná. V odôvodnených prípadoch, najmä na podnet súdu, notára, štátneho
orgánu alebo orgánu územnej samosprávy môže súd o majetku uvedenom v odseku 1 začať konanie
aj bez návrhu. Súd dodatočné konanie o dedičstve zastaví, ak majetok označený v návrhu nebol vo
vlastníctve poručiteľa.

11.4 Podľa § 134 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 01.01.1992 oprávnený držiteľ sa stáva
vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu
desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť
predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených
právnických osôb ( § 125). Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej

držbe právny predchodca. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia
o plynutí premlčacej doby.

11.5 Podľa § 46 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch
nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. Pre uzavretie

zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o
zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.

12. Žaloba žalobcov je tzv. určovacou žalobou a bola podaná na súd v čase platnosti a účinnosti
Občianskeho súdneho poriadku (OSP), ktorý stratil svoju platnosť a účinnosť dňom 01.07.2016, kedy

nadobudol platnosť a účinnosť Civilný sporový poriadok (CSP). Žalobcovia v 1. a 2. rade sa domáhajú
určenia ich bezpodielového spoluvlastníctva k predmetným pozemkom. Podľa oboch uvedených
procesných predpisov je možné domáhať sa úspešne určenia, že tu právo je, ak je na tom naliehavý
právny záujem. V tejto súvislosti súd spomedzi viacerých rozhodnutí poukazuje napr. na rozsudokNajvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 173/2006, podľa ktorého : „Ak sa žalobca domáha určenia, že je
vlastníkom nehnuteľnosti, pri ktorej je v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník niekto iný, má vo
vzťahu k tejto osobe nepochybne naliehavý právny záujem na požadovanom určení. S prihliadnutím na

významzápisuvlastníckehoprávavkatastrinehnuteľností(výpiszlistuvlastníctvapreukazujevlastnícke
právo) a na jeho právne účinky je odôvodnený záver, že právne postavenie žalobcu je za tejto situácie
neisté a že bez požadovaného určenia by jeho právo mohlo byť aj ohrozené. Pretože súdne rozhodnutie
o určení vlastníckeho práva je podkladom pre vykonanie zmeny v zápise v katastri nehnuteľností,
je žaloba o určenie vlastníckeho práva spôsobilým právnym prostriedkom na odstránenie neistoty o

skutočných právnych vzťahoch medzi účastníkmi. Umožňuje totiž dosiahnuť zhodu medzi skutočným
právnym stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností. Žaloba o určenie vlastníckeho práva
žalobcu musí smerovať proti všetkým, ktorí sú ako vlastníci, resp. spoluvlastníci nehnuteľnosti zapísaní
v katastri nehnuteľností.“

13. Súd teda konštatuje, že žalobcovia v 1. a 2. rade majú naliehavý právny záujem na

požadovanom určení, pretože rozsudok vyhovujúci ich žalobe, by bol podkladom pre zápis ich tvrdeného
spoluvlastníckeho práva v katastri nehnuteľností.

14. Súd však zamietol žalobu v celom rozsahu z iných dôvodov. Z oboznámeným listov vlastníctva
(celkovo dvoch), na ktorých sú zapísané spoluvlastnícke podiely, ktoré sú predmetom tejto určovacej

žaloby vyplýva, že na LV č. 821 nie je zapísaný ako podielový spoluvlastník pozemku parc.č. 83
žiaden zo žalovaných. Ako vlastníci, resp. spoluvlastníci, sú na ňom zapísaní Karol M. a D. M. na
základe ROEP a ako správca je zapísaný Slovenský pozemkový fond. Tieto osoby však v konaní
nevystupujú ako sporové strany. Žaloba je tak ohľadne tohto pozemku podaná proti niekomu, kto nie
je spoluvlastníkom ani výlučným vlastníkom tohto pozemku. Z tejto skutočnosti vyplýva, že žalovaní nie

sú oprávnení ani uznať spoluvlastnícke právo žalobcov v 1. a 2. rade k tomuto pozemku. Ich uznávacie
prejavy sú právne irelevantné (sú urobené nevlastníkom). Takýto uznávací prejav by v opačnom prípade
mohol udeliť v podstate ktokoľvek. Žaloba o určenie vlastníckeho práva musí smerovať proti tomu, kto
je zapísaný ako vlastník, resp. podielový spoluvlastník veci, ako to nakoniec vyplýva aj z rozsudku
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 173/2006. Takejto žalobe v tejto časti nie je možné z tohto dôvodu

vyhovieť. Súd nemôže ako predbežnú právnu otázku posúdiť okruh dedičov po osobách, ktoré sú
aktuálne zapísané ako podieloví spoluvlastníci predmetných nehnuteľností (pozemkov). Nejde totiž iba
o otázku právneho posúdenia. Do úvahy pripadá aj odmietnutie dedičstva potenciálnym dedičom, či
napríklad aj dedičská nespôsobilosť. Tieto otázky nie je možné vyriešiť v tomto sporovom konaní, ale
iba v dedičskom konaní. Je nevyhnutné, aby okruh dedičov bol zistený a ustálený v dedičskom konaní

podľa ustanovení druhej hlavy Civilného mimosporového poriadku, resp. ustanovení § 175a až § 175z
Občianskeho súdneho poriadku a dedičstvo doteraz neprejednané (predmetné spoluvlastnícke podiely
k pozemkom) bolo prípadne potvrdené v dedičskom konaní, resp. dodatočnom konaní o dedičstve. Súd
v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 MCdo 4/2013 z 31.03.2014,
v ktorom sa najvyšší súd opätovne vyslovil, že i keď sa dedičstvo nadobúda smrťou, nie sú tým bez

ďalšieho určené konkrétne veci ani podiely, ktoré jednotliví dedičia z dedičstva nadobúdajú. Právna
úprava dedenia vychádza z uplatnenia úradnej ingerencie pri nadobúdaní dedičstva. Riešenie právnych
vzťahov, ktoré vznikli v dôsledku smrti poručiteľa, patrí do právomoci súdu; vykonaním jednotlivých
úkonov v konaní o dedičstve súd poveruje notára ako súdneho komisára. Kým sa konanie o dedičstve
právoplatne neskončí takým spôsobom, že sa potvrdí nadobudnutie veci z dedičstva viacerým dedičom

do podielového spoluvlastníctva, zostáva otvorená otázka, či ku vzniku spoluvlastníctva k tejto veci
vôbec dôjde. V konaní o dedičstve môže dôjsť aj k vyporiadaniu, podľa ktorého nadobudne vec (resp. jej
celý spoluvlastnícky podiel patriaci poručiteľovi) iba jeden z dedičov. Vyporiadanie má spätnú účinnosť
a jeho účinky nastávajú už ku dňu smrti poručiteľa. Súd sa týmto názorom plne stotožňuje.

15. Za situácie, že sa žalobcovia domáhajú určenia bezpodielového spoluvlastníctva pozemkov, pričom
ich podielovými spoluvlastníkmi sú nežijúce osoby, majú možnosť podať podnet podľa § 211 Civilného
mimosporového poriadku na začatie dodatočného konania o dedičstve, resp. do 30.06.2016 mali takúto
možnosť podľa § 175x Občianskeho súdneho poriadku. Z rozhodovacej činnosti súdu je mu známe, že
takéto podnety sú všeobecne prípustné a dodatočné konanie o dedičstve na základe takéhoto podnetu

je bežne začaté. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že nestranný súd v kontradiktórnom konaní nemôže
nahrádzať nedôvodnú pasivitu žalobcov, aby mohol žalobu prejednať a následne jej prípadne vyhovieť.
Došlo by tak k porušeniu nestrannosti súdu, ktorý nemôže konať na prospech iba jednej strany. Na
tomto mieste je potrebné poukázať na všeobecnú zásadu súkromného práva platného aj v Slovenskejrepublike, a to vigilantibus iura scripta sunt (práva patria bdelým, resp. zákony sú písané pre bdelých),
v zmysle ktorej si každý má chrániť svoje práva a dbať o ne.

16. Až po tzv. „prededení“ tohto majetku a zapísaní dedičov ako podielových spoluvlastníkov
predmetných pozemkov v katastri nehnuteľností, je možné domáhať sa proti nim určenia vlastníckeho
práva. Nakoniec nemusí dôjsť ani k žiadnemu sporu, nakoľko potvrdení dedičia sa môžu so žalobcami v
1. a 2. rade dohodnúť na prevode zdedených spoluvlastníckych podielov, ako tomu nasvedčujú písomné
vyjadrenia časti žalovaných k žalobe.

17. Zhrnúc vyššie uvedené, podanej žalobe v tejto časti (teda ohľadne pozemku parc.č. 83) súd nemohol
vyhovieť, pretože je procesne neprípustná.

18. Z rovnakého dôvodu súd zamietol žalobu žalobcov (v podstate sa vlastníckeho práva domáhali iba
žalobcovia v 1. a 2. rade) v časti pozemkov parc.č. 78, 86 a 88 aj vo vzťahu k žalovaným v 1. až 21. rade,

v 25. až 28. rade a 31. a 32. rade. Žiaden z týchto žalovaných totiž nie je podielovým spoluvlastníkom
týchto pozemkov.

19.Vovzťahukžalovanýmv22.,23.,24.,29.a30.rade,ktorísúzapísanýmipodielovýmispoluvlastníkmi
týchto pozemkov, ak by aj súd pripustil, že by mohol vyhovieť žalobe čiastočne (a to vo vzťahu k

spoluvlastníckym podielom týchto žalovaných), súd by zamietol žalobu z iných dôvodov, a to vecných.

20. Žalobcovia v 1. a 2. rade odôvodňujú žalobu, teda svoje bezpodielové spoluvlastníctvo k
týmto pozemkov od vydržania vlastníckeho práva. Vo všeobecnosti pre vydržanie platí, že je
osobitnýmoriginálnymspôsobomnadobudnutiavlastníckehopráva(nazákladeskutočnostiustanovenej

zákonom). Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi veci, ktorý ju dlhodobo
ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej
právnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti“. Vydržanie hojí najmä vady alebo nedostatky
nadobúdacieho titulu. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne
a nie iba zo subjektívneho hľadiska účastníka a treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej opatrnosti,

ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal, resp.
nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. O oprávnenú
držbu ide vtedy, keď držiteľ s vecou nakladá ako so svojou vlastnou a je so zreteľom na všetky
okolnosti dobromyseľný, že vec mu patrí, že neexistujú pochybnosti o tom, že vec mu nepatrí. V
danom prípade prichádza do úvahy skutkový omyl žalobcov z toho hľadiska, či žalobcovia mohli

byť presvedčení, že (dobromyseľne) užívajú vlastné pozemky. V tejto súvislosti vyvstáva otázka tzv.
domnelého nadobúdacieho právneho titulu (domnelá kúpna zmluva) - to je stav, keď sa držiteľ v
rámci uzatvorenej kúpnej zmluvy ujal aj držby parcely, ktorú síce nenadobudol, keďže právne nebola
predmetom kúpnej zmluvy, ale so zreteľom na všetky okolnosti bol dobromyseľný v tom, že je vlastníkom
i tejto parcely, keď mal za to, že ju kúpil, že aj táto parcela bola predmetom uzatvorenej kúpnej zmluvy

- tzv. ospravedlniteľný skutkový omyl.

21. Zákonné požiadavky na prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci boli v Občianskom zákonníku
jasne a jednoznačne vymedzené v § 134 ods. 2 v znení do 31.12.1991 tak, že ak sa nehnuteľná vec
prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy, pričom na jej účinnosť je

potrebná registrácia štátnym notárstvom, ak nejde o prevod do socialistického vlastníctva. Podľa § 46
ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 01.04.1964 do súčasnosti, písomnú formu
musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, pričom prejavy účastníkov musia byť na tej istej listine.
Žalobcovia tak nemohli byť objektívne v dobrej viere, že na základe kúpnej zmluvy od otca žalobkýň v
2. až 4. rade nadobudli sporné pozemky, ak tieto z nezistených dôvodov neboli predmetom kúpy. Ani

samotný ich právny predchodca (Ignác Tunega) sa nedomáhal svojho vlastníckeho práva aj k sporným
pozemkom, čo žalobcovia sami tvrdili.

22. Žalobcovia v žalobe uviedli, že sporné pozemky užívali dobromyseľne a nerušene na základe kúpy.
Ako však sami uvádzajú, predmetom kúpy/predaja neboli z bližšie určených dôvodov tieto pozemky.

Žalobcovia následne neuviedli žiadnu skutočnosť, na základe ktorej by sa dal ich omyl v užívaní cudzej
veci ako vlastnej, na základe tejto kúpnej zmluvy, objektívne ospravedlniť. Preto absentuje objektívne
ospravedlnenie pre ich omyl, že ich užívali na základe kúpnej zmluvy. Vzhľadom na uvedené je pre
rozhodnutie súdu irelevantné zisťovanie toho, či žalobcovia v 1. a 2. rade skutočne užívali spornépozemky po rozhodné časové obdobie (vydržaciu dobu). Nie je totiž daný základný predpoklad pre
vydržanie vlastníckeho práva, a to existencia dobromyseľnej držby veci. V tejto súvislosti súd takisto
poznamenáva, bez rozhodujúceho vplyvu na rozhodnutie súdu, že žalobcovia neuniesli ani bremeno

tvrdenia rozhodujúcich skutkových tvrdení, pretože vôbec neuviedli, kedy presne (ktorým dňom) mali
titulom vydržania nadobudnúť vlastnícke, resp. spoluvlastnícke právo k pozemkom. Ich vyjadrenie bolo
vo všeobecnej rovine konkretizované na pojednávaní iba rokom 1992.

23. Záverom súd považuje za potrebné uviesť aj to, že žalobcovia v 3. a 4. rade podali žalobu, ale ničoho

sa ňou pre seba nedomáhali. Automaticky tak nemohli byť ani úspešní. Súdu, ani napriek vyjadreniu
právneho zástupcu žalobcov k tejto okolnosti, že ich považuje za osoby dotknuté žalobou, nie je zrejmé
z akého dôvodu podali žalobu. Súdu takisto nie je zrejmé, z akého dôvodu nepostupovali žalobcovia v
1. a 2. rade podľa § 63 Notárskeho poriadku, ktorý pripúšťa osvedčenie vlastníckeho práva vydržaním,
ak poukazujú na prejavy žalovaných v tomto konaní. Súd však z vyššie uvedených dôvodov nemôže
vydať rozhodnutie o vlastníckom práve k nehnuteľnosti, ktoré je nezapísateľné v katastri nehnuteľností a

tým aj nevykonateľné. Tento záver potvrdzuje aj úradný záznam na č.l. 127 spisu, ktorý zachytáva ústne
vyjadrenie vedúcej právneho oddelenia katastrálneho odboru Okresného úradu Trenčín.

24. Podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

25. Podľa § 262 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

26. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku, pretože žalovaní
boli v konaní plne úspešní. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to
na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v
Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa
popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu

sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie,
ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.