Rozhodnutie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, November 18, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 14Co/42/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8309209460
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8309209460.2

Rozhodnutie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobkyne: U. I., rod. G., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXX, XXX
XX U., právne zastúpenej JUDr. Martou Maruniakovou, advokátkou, Svidník, Sov. hrdinov 200/33, proti
žalovaným: 1. X. G., neznámy, 2. "R. G., rod. G." nar. XX. X. XXXX, zomrela X. X. XXXX, 3. Ing. C.
G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G. X, XXX XX V., 4. L. G., neznáma, 5. W. G., neznáma, 6. I. G.,
neznámy, 7. R. G., neznámy, 8. C. G., neznámy, 9. L. M., rod. V., neznáma, 10. L. V., neznámy, 11.

U. T., neznámy, 12. U. G., neznámy, 13. "X. M., rod. B., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XXX/XX, XXX XX
V. nad N.", 14. P. G., neznámy, 15. L. I., neznáma, 16. L. G., neznámy, 17. L. G., neznámy, 18. O. V.,
neznáma, 19. L. V., neznámy, 20. R. V., neznáma, 21. U. G., rod. Z., neznáma, žalovaní v 1., 2., 4. - 12.
a 14. - 21. rade zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, Bratislava, IČO: 17 335 345, Búdková 36,
Bratislava, 22. U. T., rod. V., bytom Y.. B. XXX, U., 23. X. V., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XXXX, F., 24.
C. I., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I. XX, 25. "U. B., rod. G., nar. XX.X.XXXX, bytom X. X, P.", 26. O. I.,

rod. M., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XXX/XX, M., teraz bytom B. XXX, 27. Mgr. T. G., nar. XX.XX.XXXX,
bytom M. XX, B., 28. Mgr. K. L., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX, F., 29. Z. B., rod. G., nar.
XX.X.XXXX, bytom U. X, XXX XX P., 30. O. M., rod. G., nar. XX.X.XXXX, bytom U. X, U., 31. U. W.,
rod. G., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XX, B., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 15C/129/2009-202 z 18.3.2011 v spojení s
opravným uznesením z 31.5.2011 č. k. 15C/129/2009-226 a s opravným uznesením z 29. 6. 2012 č.k.

15C/129/2009 - 240 zhodou hlasov členov senátu takto :

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok č. 9 15C/129/2009-202 z 18.3.2011 v spojení s opravným uznesením č.k.
15C/129/2009-226 z 31.5.2011 a uznesením č.k. 15C/129/2009-240 z 29.6.2012 v tej časti, ktorou bola
zamietnutá žaloba proti žalovaným R. G., rod. G., nar. XX.X.XXXX, zomrelej X.X.XXXX a U. B., rod. G.,
nar. XX.X.XXXX, zomrelej XX.X.XXXX, a konanie proti týmto žalovaným z a s t a v u j e .

Vo zvyšujúcej časti rozsudok v spojení s opravnými uzneseniami zrušuje, a v tomto rozsahu zrušenia
vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Úvodom treba uviesť, že v úvodnej časti tohto uznesenia odvolací súd pri označovaní žalovaných v
2., 13. a 25. rade uviedol ich označenie v úvodzovkách s poukazom na ďalej uvedené dôvody tohto
uznesenia.

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia
výlučného vlastníctva k nehnuteľností E KN č. 10, zastavané plochy a nádvoria o výmere 1656 m2, v
k. ú. U., vedenej v LV č. XXXX Správou katastra U.. Žalobkyňa podanú žalobu odôvodňovala tým, že
výlučné vlastnícke právo nadobudla vydržaním s tým, že k splneniu podmienok vydržania došlo ešte
za účinnosti zák. č. 141/1950 Zb., pretože nehnuteľnosť mala v dobromyseľnej držbe už od roku 1953,

kedy jej ju mali darovať jej rodičia. Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za preukázané,
že žalobkyňa podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním nesplnila. Vydržať vlastníckeprávo k nehnuteľnej veci mohol len oprávnený držiteľ, teda ten, kto s vecou nakladal ako so svojou a
bol so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí. Za oprávneného držiteľa mohol
byť považovaný len ten, kto spĺňal zároveň tri podmienky a to faktické ovládanie veci, ďalej vôľu

nakladať s touto vecou ako so svojou a dobrá viera, že mu vec patrí. Či je držiteľ v dobrej viere
alebo nie sa vždy hodnotí objektívne. Jedná sa totiž o vnútornú kategóriu, na existenciu ktorej možno
usudzovať len z vonkajších prejavov. Všetky okolnosti, z ktorých by bolo možné dobrú vieru vyvodiť,
musí preukazovať držiteľ a to aj v súdnom konaní. Žalobkyňa však nepreukázala tieto podmienky
nadobudnutia vlastníckeho práva. Nepreukázala faktické ovládanie veci a ani to, že by jej rodičia boli

túto nehnuteľnosť darovali ústnou darovacou zmluvou. V jej neprospech sú aj dedičské osvedčenia,
podľa ktorých žalobkyňa bola spolu s ostatnými spoluvlastníkmi účastníčkou dedičských konaní po ich
právnych predchodcoch, jej rodičoch a vedela, že nehnuteľnosť, ku ktorej sa v tomto konaní domáha
určenia vlastníckeho práva, bola predmetom týchto konaní. Nemôže tak tvrdiť, že sa v dobrej viere
cítila byť výlučnou vlastníčkou nehnuteľností. Aj právni predchodcovia žalobkyne boli iba podielovými
spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti. V občianskom práve platí zásada, že nie je možné na iného

previesť viac práv ako má sám vlastník. Ani právni predchodcovia nemohli tak žalobkyni darovať
vlastnícke právo k celej predmetnej nehnuteľnosti. Z týchto dôvodov súd žalobu žalobkyne zamietol.

Ďalším výrokom súd prvého stupňa konanie voči „žalovanému v 32. rade“ zastavil. Tento výrok
rozhodnutia súdu prvého stupňa je odôvodnený tým, že žalobkyňa zobrala späť svoj návrh voči

žalovanému v 32. rade z dôvodu, že ho omylom označila ako žalovaného v 25. rade i v 32. rade.

Súd prvého stupňa súčasne rozhodol aj o náhrade trov konania tak, že ich náhradu žiadnemu z
účastníkov nepriznal.

Proti tomuto rozsudku včas podala odvolanie žalobkyňa. Poukazuje na to, že už uznesením z 5.3.2010
súd pripustil zmenu účastníkov konania tak, že na miesto R. M. do konania pripustil vstup O. I., ktorá sa
stala v priebehu súdneho konania vlastníčkou na základe darovacej zmluvy. S O. I. súd ďalej v konaní
konalakosúčastníčkoukonania.Namietaajzastaveniekonaniaprotižalovanémuv32.rade.Poukazuje
na to, že neišlo o späťvzatie návrhu proti tejto účastníčke, len sa tvrdilo v podaní z 29.1.2010, že bola

táto účastníčka duplicitne v návrhu uvedená. Vydaným uznesením sa zastavilo konanie proti U. B. bez
ohľadu na jej poradové číslo na strane žalovaných. Namieta aj to, že v písomnom vyhotovení rozsudku
je uvedený žalovaný v 3. rade ako neznámy, hoci už v konaní bol označený adresou bydliska. Pokiaľ
sa týka veci samej, namieta, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil dôkazy a nesprávne aj vec
právne posúdil. Už rodičia žalobkyne nerušene nehnuteľnosť užívali asi od roku 1919. Už oni splnili 32-

ročnú vydržaciu lehotu podľa obyčajového práva platného na Slovensku do 31.12.1950. Svedčia o tom
aj nepodpísané vzájomné osvedčenia medzi U. T. a U. G. a tiež medzi P. G. a U. T.. Rodičia darovali
žalobkyni pozemok asi v roku 1953. Od vtedy žalobkyňa žila vo vedomí, že jej pozemok patrí. Starala
sa oň a počas celej doby držby bola dobromyseľná, že jej pozemok patrí ako výlučnej vlastníčke. Nikto
zo spoluvlastníkov, či ich právnych predchodcov ju v držbe nerušil. Žalobkyňa preto splnila vydržaciu

dobu 10-tich rokov podľa zák. č. 141/1950 Zb.. Poukazuje na obsah čestných prehlásení účastníkov
C. G., C. I., K. L., T. G., U. W., O. M., Z. B. i U. B.. Dedičské konania po X. G. a R. G. (11D/176/2009
a 13D/89/2009) boli už iba formálne. Ani tvrdenia O. I. o tom, že na pozemku bývala C. G., ešte
neznamenajú, že žalobkyňa nevstúpila do držby na základe daru od svojich rodičov, a že nebola počas
celej doby dobromyseľná, že je vlastníčkou pozemku. Uvedené dedičské konania nemohli prerušiť dobu

držby, ak už v roku 1963 sa žalobkyňa stala na základe vydržania vlastníčkou pozemku. Súd svoje
závery vyhodnotil proti súhlasným vyjadreniam väčšiny známych vlastníkov, ku ktorým sa priklonil aj
zástupca neznámych vlastníkov. Žiada preto, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa,
a žalobe v celom rozsahu vyhovel, alternatívne, aby rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie. Žiada, aby súd zaviazal žalované O. I. aj X. M. k náhrade trov odvolacieho konania.

Žalovaná O. I. vo vyjadrení k podanému odvolaniu udáva, že chyby v písaní v rozsudku sa dajú
opraviť opravným uznesením. Zotrváva na tom, že žalobkyňa nenadobudla vydržaním vlastnícke právo
k nehnuteľnosti a podmienky vydržania nesplnili ani jej rodičia. Poukazuje v tomto smere na to, že C.
G. mala záujem majetkoprávne vyporiadať spornú nehnuteľnosť. Nie je pravdou ani to, že by žalobkyňa

sa starala o pozemok asi od roku 1953, ani to, že jej pozemok rodičia darovali. O pozemok sa starali
rodičia žalobkyne až do roku XXXX - XXXX, kedy zomreli. Aj čestné vyhlásenie účastníka I. svedčí
len o tom, že sa vzdáva svojho podielu a nepotvrdzuje to, že žalobkyňa nehnuteľnosť užívala. Čestné
vyhlásenia ďalších osôb sa nezakladajú na pravde, pretože nie sú obyvateľmi mesta ani susedmi. Akby starí rodičia urobili darovací úkon v dobrej viere v prospech žalobkyne, tak bolo by to zapísané v
katastri nehnuteľnosti. Žalobkyňa začala riešiť právny stav nehnuteľnosti až po úmrtí svojich súrodencov
žijúcich v meste, pretože počas ich života by sa to neodvážila. Žalobkyňa je chamtivá, o čom svedčí aj

skutočnosť, že na dedičskom konaní po nebohej sestre C. G. rovnakým dielom dedili žalobkyňa, ako aj
R. M.. Žalobkyňa v konaní u notára úmyselne vylúčila vlastnú sestru B. z nároku na podiel z dedičstva.
Taktiež jej boli priznané iné majetkové práva, kde sa zaviazala, že uhradí dlhy po nebohej. Navrhuje
preto, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

Uznesením 15C/129/2009-226 z 31.5.2011 súd prvého stupňa „opravil rozsudok zo dňa 18.3.2011 tak,
že označil žalovaného v 3. rade adresou jeho bydliska a uviedol, že na miesto žalovanej v 25. rade má
byť v konaní uvedená Z. G., bytom P., X. X a ako žalovaná v 26. rade má byť uvedená O. I., rod. M..
Zároveň uviedol, že žalovaný v 32. rade sa nemá uvádzať.“

V dôvodoch tohto uznesenia uviedol, že C. G. je známy, že U. B. zomrela X.X.XXXX a podľa univerzálnej

sukcesie má byť žalovanou v 25. rade Z. G., bytom P., X. X. Zároveň uviedol aj to, že na miesto R. M. má
byť v konaní účastníčkou O. I.. Poukázal aj na to, že duplicitne je v opravovanom rozhodnutí uvedená
žalovaná v 32. a v 25. rade. Preto s odkazom na ust. § 164 O.s.p. tieto nesprávnosti opravoval.

Po predložení veci krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní voči rozsudku, krajský súd, ako súd

odvolací uznesením 14Co/50/2011-231 zo dňa 4. 4. 2012 vrátil vec súdu prvého stupňa ako predčasne
predloženú, keď vo svojom uznesení odvolací súd konštatoval, že nemá splnené podmienky pre vecné
preskúmanie napadnutého rozsudku, pričom dospel k záveru, že vec je predložená odvolaciemu súdu
na rozhodnutie o podanom odvolaní predčasne. V záujme meritorného prejednania veci vracal vec
prvostupňovému súdu na odstránenie procesných pochybení. Konštatoval pritom najmä, že v konaní by

mal vystupovať ako žalovaný v 2.rade účastník s označením R. G., rod. G., podľa žalobcu na neznámom
mieste, pričom z predložených listov vlastníctva č. XXXX pre k.ú. U. vyplýva, že pod B2 je vedená
ako vlastníčka R. G., rod. G. s adresou U., a ide o neznámeho vlastníka, za ktorého by mal v konaní
ako jeho zástupca či správca vystupovať Slovenský pozemkový fond. Údaj o neznámom pobyte tohto
účastníka zo spisu nevyplýva, a ak teda žalovaná v 2. rade nie je neznámou, musia jej byť doručené

ako účastníkovi konania všetky písomností, ktoré sa týkajú jej práv a povinností, vrátane konečného
rozhodnutia i podaného odvolania.
Ďalej odvolací súd konštatoval, že v podanej žalobe je ako účastník konania uvedená pod č. 13 U. B.,
pričom podľa dedičského rozhodnutia 14D/37/2009 (č.l. 149 spisu) táto žalovaná (podľa podanej žaloby)
zomrela XX. X. XXXX. Podaním doručeným súdu prvého stupňa 3. 2. 2010 žalobkyňa navrhuje konanie

proti takto označenej žalovanej zastaviť a navrhuje súčasne, aby súd pripustil do konania na strane
žalovanej X. M., rod. B.. V tejto súvislosti odvolací súd konštatoval, že ak účastník označený v žalobe nie
je spôsobilý byť účastníkom konania, pretože jeho spôsobilosť zanikla smrťou ešte pred podaním žaloby,
nemôže súd takýto nedostatok spôsobilosti konania odstraňovať tým, že bude pokračovať s právnym
nástupcom takéhoto účastníka (napr. podľa § 107 ods. 3 O.s.p.) ani pripustením zmeny účastníka v

konaní cez § 92 ods. 2, 3 O.s.p.. Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je neodstrániteľným
nedostatkom podmienky tohto konania, pre ktorý je treba konanie zastaviť. Zdá sa, že žalobkyňa aj
takýto postup podaním došlým súdu dňa 3. 2. 2010 navrhovala. Z obsahu spisu však zatiaľ nevyplýva
také rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým by konanie proti U. B. zastavil, ani také, ktorým by súd
pripustil rozšírenie účastníkov na strane žalovaného o dedičku po U. B. - X. M. potom v zmysle § 92

ods. 1 O.s.p..

Napokon odvolací súd konštatoval, že súd prvého stupňa vyhlásil rozsudok s tým, že v konaní
vystupovala ako žalovaná U. B., rod. G., bytom X. X, P., pričom podľa úmrtného listu, ktorý súd prvého
stupňa zabezpečil (č.l. 222 spisu) U. B., rod. G. zomrela dňa X. X. XXXX, teda ešte pred vyhlásením

rozhodnutia súdu prvého stupňa. Súd prvého stupňa sa opravným uznesením snažil „opraviť svoj postup
v konaní tak, že na mieste U. B., s ktorou konal ako s účastníčkou konania v uznesení zo dňa 31. 5.
2011, označil ako účastníčku Z. G.. Z obsahu spisu však podľa odvolacieho súdu nevyplýva, že by táto
osoba mala byť jedinou dedičkou po zomrelej účastníčke, ktorá zomrela v priebehu konania. Zatiaľ nie
je zrejmé, či po označenej účastníčke konania U. B. neprichádzajú do úvahy iní dedičia, prípadne, akým

dedičskýmrozhodnutímsaurčilo,ževkonaníbudevystupovaťlenZ.G..Vspiseabsentujetakýtodoklad
o tom, že by Z. G. mala byť univerzálnym a jediným dedičom po pôvodnej účastníčke tohto konania a
teda absentuje skutkový podklad pre postup podľa § 107 ods.3 O.s.p..Následnepovrátenívecisúduprvéhostupňatentovporadídruhýmopravnýmuznesením15C/129/2009
- 240 zo dňa 29. 6. 2012 opravil rozsudok zo dňa 18. 3. 2011 tak, že v druhom odseku jeho odôvodnenia
vypustil poslednú vetu: „Návrhom zo dňa 30. 5. 2010 podaným na súde dňa 1. 6. 2010 žalobkyňa

žiadala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej 18.750,- eur s 9 % úrokom z omeškania od 1. 1. 2006
ako náhradu za nevykúpenú zabranú časť nehnuteľnosti, ktorá bola vedená ako parc. č. 4569 k.ú. F.“.
Zároveň uviedol, že v ostatných častiach dotknutý rozsudok ostáva nezmenený.

Uznesením č.k. 15C/129/2009 - 265 zo dňa 11. 12. 2012 súd prvého stupňa vyslovil, že v konaní

pokračuje s dedičkou po U. B., naposledy bytom P., L. XXXX/X, a to W. G., rod. B., nar. XX. X. XXXX,
bytomU.O.XXXX/XX,ktorúpriberádokonaniaakožalovanúv25.rade.Vodôvodnenítohtorozhodnutia
konštatoval, že si od Okresného súdu Prešov vyžiadal dedičské rozhodnutie po neb. U. B., z ktorého
zistil, že na základe osvedčenia o dedičstve 35D/141/2011, Dnot 35/2011 zo dňa 23. 3. 2001 sa dedičkou
parc. č. EKN 10 o výmere 1656 m2 v k.ú. U. zapísaná na LV č. XXXX, o ktorú v tomto konaní ide, stala
jej dcéra W. G., nar. XX. X. XXXX, bytom P., U. O. XXXX/XX.

Ďalším procesným rozhodnutím č.k. 15C/129/2009 - 280 zo dňa 21. 1. 2014 súd prvého stupňa vyslovil,
že v konaní bude ďalej pokračovať s dedičom Z. B., naposledy bytom P., U. XXXX/X, a to P. B., nar. XX.
X. XXXX, bytom I. XX, ktorého priberá do konania ako žalovaného v 29. rade.

Následne súd prvého stupňa predložil opätovne vec odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní o
odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 15C/129/2009-202 z 18.3.2011 v
spojení s opravným uznesením z 31.5.2011 č. k. 15C/129/2009-226, v spojení s opravným uznesením
z 29. 6. 2012 č.k. 15C/129/2009 - 240.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1, 2 O.s.p., a to bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.
2 O.s.p.) a zistil, že nie sú splnené podmienky pre potvrdenie ani pre zmenu rozsudku. Prvostupňový
súd sa dôsledne neriadil úpravou obsiahnutou v uznesení odvolacieho súdu 14Co/50/2011-231 zo
4.4.2012, vytýkané vady konania neodstránil, a keďže ide o vady konania, ktoré majú relevantný vplyv
na rozhodnutie vo veci samej neostala odvolaciemu súdu iná možnosť len napadnuté rozhodnutie zrušiť.

Vo veci ide podľa podanej žaloby o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - pozemku v kat. úz. U.
parc. EKN č.10 zast. Plochy a nádvoria o výmere 1.656 m2, vedenom v LV č. XXXX pre k.ú. U..

Vecné prejednanie podanej žaloby je závislé v prvom rade na splnení procesných podmienok konania

(vrátane spôsobilosti byť účastníkom konania), a úspech podanej žaloby z hľadiska hmotného práva
je podmienený okrem iného aj tým, že účastníkmi konania budú všetci, ktorí sú vedení ako vlastníci
nehnuteľnosti v katastri nehnuteľnosti (resp. ich právni nástupcovia.).

Zo spisu je zistiteľné, že v konaní žalobkyňou označené ako účastníčky konania R. G., rod. G., nar. XX.

X. XXXX, žalovaná v 2. rade, zomrela dňa X. X. XXXX, a U. B., žalovaná v 13.rade, zomrela dňa XX.
1. XXXX. Obe zomreli ešte pred podaním žalobného návrhu na súd, t.j. ešte pred 14. 9. 2009.

Podľa ust. § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 veta práva O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví.

Zaneodstrániteľnénedostatkysúpovažovanénedostatkyprávomocisúdu(§7a8O.s.p.),litispendencia

(§ 83 O.s.p.), resiudicata (ust. § 159 ods. 3 O.s.p.) a nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania
(§ 19 O.s.p.).

Podľa § 19 O.s.p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a
povinností; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

Jednou z najzákladnejších podmienok konania je spôsobilosť byť účastníkom konania (§ 19 O.s.p.). Od
spôsobilosti byť účastníkom konania treba odlišovať spôsobilosť účastníka samostatne konať v konaní
pred súdom (§ 20 O.s.p.). Zákon spôsobilosť byť účastníkom konania priznáva zásadne každému, ktorýmá spôsobilosť mať práva a povinností, výnimočne aj tomu, komu spôsobilosť byť účastníkom konania
z osobitných dôvodov sám priznáva, lebo každý má právo dovolávať sa na súde procesnej ochrany
práv, ktoré boli ohrozené alebo porušené a účastníkom konania sa podľa zákona stáva každý, o ktorého

právach a povinnostiach sa v konaní pred súdom koná a rozhoduje.

Spôsobilosť byť účastníkom konania zodpovedá spôsobilosti mať práva a povinnosti v zmysle § 7
Občianskeho zákonníka a § 8 Občianskeho zákonníka. Fyzické osoby nadobúdajú spôsobilosť mať
práva a povinnosti v zásade narodením. Výnimočne túto spôsobilosť môže nadobudnúť počaté dieťa, ak

sa narodí živé. Pre konanie bude rozhodné, či osoba označená ako účastníka konania mala spôsobilosť
v čase, keď bol podaný návrh, prípadne či táto osoba spôsobilosť byť účastníkom konania nestratila
počas konania.

Podľa ust. § 20 O.s.p. každý môže pred súdom ako účastník samostatne konať (procesná spôsobilosť)
v takom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a povinnosti.

Neodstrániteľné nedostatky (podmienky) konania majú tie dôsledky, že súd nemôže vydať rozhodnutie
vo veci samej, ale musí konať v zásade podľa § 104 ods. 1 O.s.p., prípadne postúpiť vec inému orgánu.

V danom prípade sa súd prvého stupňa vyššie citovaným dôsledne neriadil, keď aj napriek tomu, že

žalobkyňou označené účastníčky konania na strane žalovaných, a to R. G., rod. G. a U. B., rod. G.
zomreli ešte pred podaním žalobného návrhu s takto označenými žalovanými konal v prejednávanej veci
aj napriek tomu, že bol daný u týchto účastníkov neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, ktorý
nedostatok spôsobilosti konať nie je možné odstrániť tým, že bude pokračovať s právnymi nástupcami
týchto účastníkov podľa § 107 ods. 3 O.s.p., ani pripustením zmeny účastníka v konaní podľa § 92 ods. 2,

3 O.s.p.. Preto odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho zamietavej časti proti žalovaným
R. G. a U. B. a konanie proti týmto žalovaným zastavil (§ 221 ods.1 písm. b), ods.2, § 104 ods. 1 O.s.p.).
Neodchýlil sa pritom od záverov dovolacieho súdu konštatovaných v rozsudku 4Cdo/63/01.

Ak U. B. zomrela ešte pred začatím tohto konania, a súd prvého stupňa nerozhodol o procesnom

návrhu žalobkyne na pripustenie do konania postupom podľa § 92 ods.1 O.s.p. X. M., došlo k vade
konania majúci za následok to, že o žalobe smerujúcej proti X. M. nemožno zatiaľ vecne konať a
rozhodnúť. Účinky pristúpenia ďalšieho účastníka do konania sa viažú až na rozhodnutie konajúceho
súdu postupom podľa § 92 ods.1 O.s.p..

Na rozdiel od neodstrániteľných prekážok postupu v konaní, sú z obsahu spisu zistiteľné i prekážky
postupu v konaní, založené na strate spôsobilosti byť účastníkom konania, ku ktorej došlo po začatí
konania (ešte právoplatne neskončeného). Ak účastník konania stratí spôsobilosť byť účastníkom
konania v dôsledku smrti, súd pokračuje v konaní s dedičmi účastníka konania (§ 107 ods.1, 3 O.s.p.).
Dedičia ako univerzálni právni nástupcovia vstupujú do postavenia poručiteľa (pôvodného účastníka

konania)priamozozákonaasúdoichvstupenerozhoduje.Vprípadeuniverzálnejsukcesieneprichádza
doúvahypostuppodľa§92O.s.p.(tedaanipristúpenieúčastníka,zmena,čizámeruúčastníkakonania).

Toto je významným vo vzťahu k pôvodne žalovanej U. B., rod. G. (označenej ako žalovanej v 25. rade).
Tá zomrela v priebehu konania (X.X.XXXX). Prvostupňový súd si dôsledne neobjasnil podmienky na

postup v konaní s jej právnymi nástupcami. Bez splnenia procesných podmienok (späťvzatie návrhu,
neodstrániteľná prekážka a iné) v napadnutom rozsudku konštatoval i zastavenie konania proti nej.
Dôležitým bolo objasnenie právneho nástupníctva. Prvostupňový súd však najskôr vydal uznesenie zo
dňa 31. 5. 2011, ktorým opravil napádaný rozsudok vo veci samej v tej časti, kde je záhlavie rozsudku
opravené, keď namiesto „nesprávne označenej žalovanej v 25. rade U. B., rod. G., bytom P., X. X má

byť uvedená Z. G., rod. G., bytom P., X. X ako žalovaná v 25. rade“. Následne ďalším procesným
rozhodnutím uznesením č.k. 15C/129/2009 - 265 zo dňa 11. 12. 2012 vyslovil, že v konaní bude
pokračovať s dedičkou U. B., a to W. G., rod. B., ktorú pribral do konania ako odporkyňu v 25. rade,
pričom vychádzal z dedičského rozhodnutia, podľa ktorého dedičkou v spore nehnuteľnosti EKN 10 -
zastavené plochy a nádvoria vo výške 1.656 m2 v k.ú. U., zapísanej na LV č. XXXX sa stala W. G.,

nar. XX. X. XXXX, bytom P., U. O. XXXX/XX, ktorej však už napádaný rozsudok, aj napriek tomu, že
je právnou nástupkyňou pôvodne žalovanej v 25. rade U. B., v tejto veci nebol doručený a rovnako jej
nebolo doručené ani odvolanie žalobkyne, ku ktorému sa má právo vyjadriť.K pochybeniu pri nedôslednom postupe podľa § 107 ods.1, 3 O.s.p. pred súdom 1.stupňa došlo
aj vydaným uznesením súdu prvého stupňa č.k. 15C/129/2009 - 280 zo dňa 21. 1. 2014, ktorým
prvostupňový súd vyslovil, že „bude pokračovať“ s dedičom Z. B. (pôvodne žalovanej v 26. rade), a to

P. B., nar. XX. X. XXXX (s odvolávkou na dedičské rozhodnutie po nebohej Z. B., a to osvedčenie o
dedičstve35D/1303/2011,Dnot5/2012zodňa28.6.2012,podľaktoréhomábyťjedinýmauniverzálnym
dedičom syn P. B.). Po oboznámení sa s týmto dedičským rozhodnutím považuje odvolací súd za
potrebné konštatovať, že ako dedičia po nebohej Z. B. prichádzali v prvej dedičskej skupine do úvahy
jediný syn P. B. a pozostalý manžel Ing. P. B., pričom predmetom tohto osvedčenia o dedičstve nebola

sporná nehnuteľnosť. Poukazujúc na uvedené, je preto univerzálnym právnym nástupcom po nebohej
Z. B. nielen jej syn P. B., ale aj jej manžel Ing. P. B..

Tak, ako je už uvedené, vyššie uvedené vady postupu v konaní majú relevantný vplyv na rozhodnutie
vo veci samej. Pri aplikácii ust. § 212 ods.3 O.s.p. musel odvolací súd na ne prihliadať. Keďže ide o také
nedostatky, s ktorými sú spojené aj dôsledky uvedené v ust. § 221 ods. 1 písm.f), h) O.s.p., § 221 ods. 2

O.s.p. aj vo zvyšujúcej časti (nad vyššie konštatované zastavenie konania proti žalovanými R. G., rod.
G. a U. B.) neprichodila pre odvolací súd iná alternatíva, len zrušenie rozsudku súdu prvého stupňa a
vrátenie mu veci na ďalšie konanie.

Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie ešte pre opätovným prejednaním veci ustáliť okruh
účastníkov na žalovanej strane najmä s ohľadom na tú skutočnosť, že súd prvého stupňa nemôže ex offo
bez ďalšieho konať s právnymi nástupcami účastníkov vo vzťahu, ku ktorým bolo konanie zastavené z
dôvodu ich úmrtia ešte pred podaním žalobného návrhu, ale len po prípadnom ich pripustení do konania
na žalovanej strane po podanom návrhu žalobkyne (pri postupe podľa § 92 ods.1 O.s.p.).

Ďalej bude úlohou súdu prvého stupňa u tých účastníkov, ktorí zomreli počas konania dôsledne zistiť
právnych nástupcov a to nielen pokiaľ sa týka dedičov Z. B. (pôvodne žalovanej v 26. rade), ale aj tak ako
to vyplýva z rozhodnutia odvolacieho súdu 14Co/50/2011-231 zo 4.4.2012 v tejto veci u tých účastníkov,
u ktorých z predložených listov vlastníctva nevyplýva, že by malo ísť o neznámeho vlastníka (a zomreli
prípadne po začatí konania).

Po ustálení okruhu účastníkov konania, u ktorého sa dôvodne očakáva procesná iniciatíva žalobkyne,
sa možno venovať ďalším podmienkam pre rozhodnutie o podanej žalobe.
Z hľadiska procesného nemožno opomenúť ust. § 80 písm. c) O.s.p., a v nadväznosti nato na opakovane
zdôrazňovanú judikatúru, podľa ktorej žaloba na určenie vlastníctva musí smerovať proti všetkým,

ktorí sú ako vlastníci nehnuteľnosti v katastri zapísaní. Naliehavý právny záujem na žalobe o určenie
vlastníctva k pozemku nie je daný, ak nesmeruje proti všetkým osobám (ktoré vlastnícke právo žalobca
popierajú), ktoré sú ako vlastníci zapísaní v katastri nehnuteľnosti.
Za stavu keď konanie bolo zastavené proti osobám vedeným v KN ako vlastníci (pre ich nespôsobilosť
byť účastníkom konania - úmrtie pred podaním žaloby), bez pristúpenia do konania postupom podľa

§ 92 ods.1 O.s.p. (teda aj pri nevyslovení návrhu na pristúpenie do konania nástupcom po R. G., či
U. B.) účastníkov (nástupcov po vedených R. G. a U. B.), ktorí by vyňali vyššie uvedenú podmienku
naliehavosti právneho záujmu na žiadanom určení, bude dôvodným zamietnutie podanej žaloby aj bez
skúmania hmotnoprávnych podmienok vydržania vlastníctva, o ktoré sa opiera podaná žaloba.

Pre vec samú je aj pri aplikácii ust. § 115, § 116, § 145 zák. č. 141/1950 Zb. potrebné pre úspech žaloby
zdôrazniť, aj v zmysle konštantnej judikatúry (napr. Zb.rozk.č.45, zošit 9 - 10/1986) potreba objasnenia
skutočnosti, od ktorých žalobkyňa odvádza dobromyseľnosť držiteľa pozemku. Ak žalobkyňa preukáže
skutočnosti svedčiace o poctivosti nadobudnutia pozemku už v r. 1953, zakladajúce dobromyseľnosť
(bona fidae) držiteľa veci, i nasledujúcu oprávnenú 10-ročnú držbu (musí byť so zreteľom k všetkým

okolnostiam v dobrej viere, že mu vec patrí, pričom v pochybnostiach sa predpokladalo, že držba
bola oprávnená), potom pri účinkoch nadobudnutia vlastníctva vydržaním v r. 1963, by boli obrany
o prejednaní vlastníctva v dedičských konaniach neskôr na prvý pohľad už len právneho významu.
Každopádne však žalobkyňa z pohľadu „dobromyseľnosti „ musí vysvetliť, z akého dôvodu v dedičských
konaniach, ktorých sa zúčastnila neuplatnia námietku proti prejednaniu spoluvlastníckych poddielov v

nehnuteľnosti, ak už sú podľa nám tvrdeného vydržania bola výlučnou vlastníčkou ona.
Podľa § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené, a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.Podľa § 224 ods.3 O.s.p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie, a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.

č. 757/2004 Z.z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.