Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, November 9, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/474/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616209586
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7616209586.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a
sudcov JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Jána Slebodníka, v právnej veci H. Y., Q.. X. XX. XXXX, S.,
N. X, proti žalovaným 1) J. H., Q.. XX. X. XXXX, S., Š.R. X G. X) J. H., Q.. XX.XX. XXXX, S., Š. X,
o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia v spore o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
a neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní žalovaného v 2. rade proti uzneseniu 7C/218/2016-25 z

29.8.2016 Okresného súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
Žalovanému v 2.rade priznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) uznesením nariadil neodkladné opatrenie v tomto znení:
Zakazuje žalovanému v 2. rade J. H. akokoľvek nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXXX,

zapísanými v Katastri nehnuteľnosti Okresného úradu Levoča, katastrálny odbor, katastrálneho územia
S., a to dom súp. č. 98 postavený na parc. č. 139, ako aj parcelu 139 - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 92 m2, parcelu č. 138 - záhrady o výmere 202 m2 a parcelu č. 137 - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 23 m2, a to najmä tieto scudziť, zaťažiť, či prenajať až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej a že o trovách konania rozhodne v konečnom rozsudku.
2.V odôvodnení uznesenia uviedol, čoho sa žalobca žalobou podanou uňho 20.6.2016 domáhal a

aké dôkazy so žalobou predložil. Konštatoval, že žalobca spolu so žalobou podal aj návrh na vydanie
predbežného opatrenia (v čase podania návrhu podľa § 74 a § 76 vtedy platného a účinného O.s.p.)
a uviedol, čo ním žiadal. Poukázal na § 470 ods.1 C.s.p. (jeho znenie citoval) a nakoľko 1.7.2016
nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z. a do tohto dátumu o nariadení
predbežného opatrenia nerozhodol, v zmysle § 470 ods. 1,2 a § 471 ods.1 C.s.p. vo veci už rozhodoval
podľa uvedeného Civilného sporového poriadku. Ďalej citoval znenie § 325 ods.2 písm. c), § 325

ods.2 písm. d) § 328 ods.1 C.s.p. a uzavrel, že má zato, že zo skutkového stavu, ktorý je popísaný v
odôvodnení žaloby, zrozumiteľne vyplýva, že žalobca preukázal naliehavý právny záujem na podanej
žalobe, nakoľko postavenie žalobcu ako vlastníka je v prípade neplatnosti predmetného právneho úkonu
vážnym spôsobom ohrozené, a preto nemal inú možnosť ako v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. domáhať sa
vyslovenia neplatnosti úkonov učinených žalovanými v 1. a 2. rade. Poukázal na to, že z odôvodnenia
žalobného návrhu jasne vyplýva, že žalobca sa domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,

ktorá je vo vlastníctve žalovaného v 2. rade, návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel, aby takto do
právoplatného ukončenia veci dočasne upravil pomery účastníkov zabezpečením predmetu sporu a, že
o trovách konania rozhodne v záverečnom rozsudku o merite veci.
3.Uznesenie napadol v plnom rozsahu, v zákonnej lehote podaným odvolaním žalovaný v 2. rade podľa
§ 355 ods.2 C.s.p. v spojení s § 357 písm. d) C.s.p., a to z dôvodu jeho nesprávnosti, nezákonnosti a
arbitrárnosti,čoodôvodniltým,žesúdprvejinštancievychádzalprinariadeníneodkladnéhoopatreniazo

skutočností, ktoré účelovo a najmä nepravdivo uvádza žalobca vo svojom podaní, a to bez toho, aby si
žalobcom uvádzané skutočnosti aspoň čiastočne preveril. Citoval znenie § 325 ods.1, § 326 ods. 1 C.s.p.a v tomto smere poukázal na ustálenú judikatúru. Pri rozhodovaní o nariadení predbežného opatrenia
dokazovanie neprebieha; je však potrebné osvedčiť, teda preukázať opodstatnenosť predbežného
opatrenia. Vyplýva to z podstatného znaku predbežného opatrenia; z jeho provizórnosti, dočasnosti,

potreby procesnej ochrany, či úpravy pomerov účastníkov konania, s cieľom umožniť ničím nerušené
judikovanie vo veci samej. Takéto dočasné rozhodnutie môže navyše slúžiť aj ako záruka efektívnosti
budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Skúmanie podmienok pre vydanie predbežného
opatrenia nemá povahu dokazovania ako to upravuje O. s. p. pre rozhodnutie vo veci samej. Keďže
predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím, nemusí byť pred rozhodnutím o návrhu dodržaný

formálny postup stanovený na dokazovanie, súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné
pre vydanie konečného rozhodnutia. Je však nutné, aby boli prostredníctvom označených dôkazov
osvedčené základné skutočnosti pre opodstatnenie a dôvodnosť nariadiť navrhované predbežné
opatrenie. Výsledok osvedčenia skutočností je, že vzhľadom na všetky okolnosti prípadu sa tieto
javia súdu nanajvýš pravdepodobné. Osvedčenie je povinnosťou toho účastníka konania, ktorý
žiada nariadenie predbežného opatrenia v konaní. (Uznesenie N S SR 5 Obo 23/2013). Predbežné

rozhodnutie musí mať vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom konania vo veci samej.
Jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že
bez okamžitej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Z charakteru predbežného
opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné
pre vydanie konečného rozhodnutia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd

prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie.
(Uznesenie NS SR 5 Obo 36/2008). Má za to, že konajúci súd postupoval v rozpore s vyššie uvedeným
právnymi predpismi a citovanou judikatúrou, nakoľko z návrhu žalobcu na vydanie neodkladného
opatrenia nevyplývajú také dôkazy, z ktorých by mohol mať súd osvedčené aspoň základné skutočnosti
pre opodstatnenie a dôvodnosť nariadenia napadnutého neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie

sa veľmi nekriticky bez akejkoľvek potreby osvedčenia žalobcom tvrdených účelových skutočností
stotožnil s jeho návrhom na vydanie neodkladného opatrenia. Má za to, že súd nemôže jednostranne a
nekriticky, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, uveriť tvrdeniam jedného účastníka a na tom
základe následne vydať neodkladné opatrenie. Takýto postup súdu považuje za nesprávny, arbitrárny
a nezákonný. Napadnuté uznesenie tým pádom nie je riadne a presvedčivo odôvodnené v zmysle,

že súd neoprel svoje rozhodnutie a jeho odôvodnenie o žiadne dôkazy alebo skutočnosti preukázané
alebo aspoň osvedčené žalobcom. Zo samotného návrhu vyplýva, že žalobca napáda právny úkon z
roku 2007, konkrétne kúpnu zmluvu z 15.10.2007. Je zrejmé, že žalobca musel mať po celý čas, t.j. od
momentu povolenia vkladu vlastníckeho práva pod č. V-42/2008 z 28.2.2008 vedomosť o tom, že nie
je vlastníkom predmetných nehnuteľností, práve naopak musel vedieť, že vlastníkom nehnuteľností sa

stal žalovaný v 1. rade, a to na základe kúpnej zmluvy z 15.10.2007. V tomto smere vyvstáva otázka,
prečo žalobca čakal s podaním žaloby 9 rokov. Podľa názoru žalovaného v 2. rade je celkom zjavné, že
sa jedná o špekulatívnu žalobu a účelové konanie žalobcu. Žalobca svoj domnelý nárok, ako aj návrh
na vydanie neodkladného opatrenia stavia na tvrdení, že Dodatkom k zmluve zo 4.1.2008 žalovaný v
1. rade s jeho súhlasom odstúpil od kúpnej zmluvy z 15.10.2007. Žalobca vedome zavádza konajúci

súd, nakoľko sú tu ďalšie skutočnosti, ktoré žalobca zrejme úmyselne zatajil v úmysle obhájiť svoj
uplatnený domnelý nárok. Doložil súdu list z Okresného úradu Levoča, katastrálny odbor, z ktorého
vyplýva, že Návrh na vklad registrovaný pod číslom V-42/2008, návrh na základe ktorého došlo k
zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo žalobcu na žalovaného v 1. rade, bol podaný 9.1.2008,
t.j. 5 dní potom, ako došlo k podpisu Dodatku ku kúpnej zmluve zo 4.1.2008, na základe ktorého

malo údajne dôjsť k odstúpeniu od zmluvy. Dôkaz: Žiadosť o sprístupnenie informácií - odpoveď z
5.9.2016. Uvedené preukazuje, že vôľou žalobcu ako aj vôľou žalovaného v 1. rade bolo podať návrh
na vklad vlastníckeho práva titulom kúpnej zmluvy z 15.10.2007, a teda v súlade s § 47 Občianskeho
zákonníka dovŕšiť nadobudnutie vlastníckeho práva žalovaným v 1. rade na základe predmetnej kúpnej
zmluvy. Tejto vôli žalobcu a žalovaného v 1. rade napokon zodpovedá aj rukou dopísaná poznámka

uvedená na strane 3 kúpnej zmluvy z 15.10.2007, ktorá bola dopísaná osobne žalobcom 27.2.2008, t.j.
1 deň pre povolením vkladu vlastníckeho práva a viac ako 1 pol mesiaca po podaní návrhu na vklad
vlastníckeho práva, čo len nasvedčuje tomu, že žalobca osobne doplňoval zmluvu, resp. opravoval na
nej chyby len z dôvodu, aby došlo k zavkladovaniu vlastníckeho práva v prospech žalovaného v 1. rade.
Samotná kúpna zmluva bola doložená k návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a tieto skutočnosti

z nej boli zrejmé aj konajúcemu súdu, ktorý neodkladné opatrenie vydal. Súd prvej inštancie tieto
skutočnosti zjavne prehliadol a nevenoval im náležitú pozornosť. Ďalej poukázal na tú skutočnosť, že
žalobca žiadnym relevantným spôsobom nepreukázanie by mal vôľu prevádzať nehnuteľnosti, ktorých
sa týka zákaz nakladania, a preto neosvedčil naliehavú potrebu vydania neodkladného opatrenia aani neuviedol žiadne skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov. V tomto smere
sa absencia dôvodov na vydanie neodkladného opatrenia prenáša aj do napadnutého uznesenia,
ktoré je arbitrárne a nedostatočne odôvodnené. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má za to,

že súd prvej inštancie vydal neodkladné opatrenie bez splnenia základných zákonných podmienok,
navyše na základe žalobcom účelovo predkladaných skutočností, pričom súd si neosvedčil ani základné
skutočnosti odôvodňujúce potrebu vydania neodkladného opatrenia. Z vyššie uvedených dôvodov
odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na neodkladné opatrenie
žalobcu zamietne.

4.K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že nariadenie neodkladného opatrenia má
dočasný (predbežný) charakter. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti
nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení dôsledku toho sa tu nezisťujú všetky tie skutočnosti,
ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia. Skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje
dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladá opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z tohto
dôvodu ani nepredpokladá, že by rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie

(§ 120 a nasl. O.s.p.), nariadenie predbežného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých
sa vyvodí opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia
sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 5. 8.
2010, sp. zn. 3 Cdo 149/2010). Poukázal na to, že v žalobe sa domáhal určenia neplatnosti prevodu
nehnuteľnosti na žalovaného v 1. a následne žalovaného v 2. rade z dôvodu, že žalovaný v 1. rade

sa nestal nikdy vlastníkom nehnuteľnosti a v čase prevodu na žalovaného v 2. rade nebol vlastníkom
prevádzaných nehnuteľnosti. Žalovaný v 2. rade už pri prevode nehnuteľnosti na svoju osobu preukázal,
že sa nemieni držať zákona, keď bol plne vedomí, že sporné nehnuteľnosti jeho brat žalovaný v 1. rade
nenadobudol zákonne a ani za nich nik nezaplatil kúpnu cenu a teda nemohol byť vlastníkom a ani nimi
disponovať, a tieto napriek tomu tieto previesť na svoju osobu. Bol, mal a musel si byť vedomí, že jeho

brat žalovaný v 1. rade nemohol previesť na iného viac práv ako sám mal. Inak povedané nebol nikdy
nositeľom práv k predmetným nehnuteľnostiam. Preto súd nemôže inak ako konštatovať, že žalovaný
v 1. rade nenadobudol vlastnícke právo k prevádzaný nehnuteľnostiam a preto v rámci zásady „nemo
plus iuris in alium transferre potest, quam ipse habet" nemohol nehnuteľnosti previesť na žalovaného
v 2. rade kúpnou zmluvou, pretože nebol nositeľom žiadnych práv nehnuteľnostiam a teda nemal čo

previesť. Súčasne s podanou žalobou požiadal o vydanie neodkladného opatrenia súdom. Žalobca
jednoznačne osvedčil nebezpečenstvo hrozby bezprostrednej ujmy ktorú chcel eliminovať nariadením
neodkladného opatrenia. Najmä z oprávnenej obavy, že zo strany žalovaného v 2. rade by mohlo dôjsť k
scudzeniunehnuteľnostinatretiuosobu,ktorábysapripadneodvolávalananadobudnutienehnuteľnosti
vdobrejviereatýmvzniknújehokonanímžalobcoviškodyastratyveľkéhorozsahu.Úkonyuskutočnené

žalovaným v 2. rade jednoznačne utvrdzujú jeho osvedčenie a to aj z dôvodu ohrozenia budúcej
exekúcie. Osvedčenie nároku žalobcu je podložené listinným dôkazom, Kúpna zmluva z 15.10.2008
a dodatku zo 4.1.2008, kde sa právoplatne od Kúpnej zmluvy odstúpilo. Ani žalovaným v 2. rade vo
uvádzaná námietka, že on jednostranne upravoval Kúpnu zmluvu po odstúpení od zmluvy, nemení
absolútnej neplatnosti tohto a nasledujúceho právneho úkonu. Absolútne neplatný právny úkon nemá

od začiatku žiadne právne následky, hľadí sa naň akoby neexistoval. Absolútnej neplatnosti sa môže
dovolať každý bez ohľadu na to, či bol účastníkom právneho úkonu. Absolútne neplatný právny úkon
nemožno dodatočne schváliť a ani odstrániť vadu, ktorá spôsobuje neplatnosť (napríklad podpísaním
zmluvy o deň neskôr alebo jej úpravou). Ak dôjde k plneniu na základe neplatného právneho úkonu,
má druhá strana právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Na absolútnu neplatnosť je súd povinný

prihliadať ex offo, teda bez toho aby upozorňovali strany sporu. V uvedenej Kúpnej zmluve je v
bode IV. explicitne stanovené: „Zmeny tejto zmluvy vyžadujú písomného dodatku podpísaného oboma
zmluvnými stranami". Žiaden dodatok, okrem odstúpenia od zmluvy strany nedojednali ani nepodpísali.
Každá iná dohoda neuskutočnená v predpísanej písomnej dodatkom k zmluve je potom neplatnou
dohodou vzhľadom na skutočnosť, že kúpna zmluva o prevode nehnuteľností musí byť uskutočnená

v písomnej forme, ako to vyplýva z § 40 ods.1 a § 46 Občianskeho zákonníka. Žalovaný v 2. rade v
odvolaní namieta, že on žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal žeby mal v úmysle nehnuteľnosti
prevádzať. On je toho názoru, že žalovaný v 1. a 2. rade sa nestal nikdy vlastníkom nehnuteľnosti, a
už len podaním odvolania proti neodkladnému opatreniu žalovaný v 2. rade tým sám preukázal záujem
mať otvorenú možnosť previesť vlastníctvo nehnuteľnosti na tretiu osobu v domnienke, že tretie sa bude

môcť dovolávať nadobudnutia v dobrej viere, čo jemu určite nesvedči. Nebezpečenstvo manipulácie
s nehnuteľnosťami potvrdzuje aj tým, že napriek vedomosti, že jeho brat žalovaný v 1. rade nebol v
žiadnom prípade vlastníkom sporných nehnuteľnosti, tieto v zhode s týmto nezákonne previedol na svoju
osobu.Uviedol,žetvrdeniamivžalobepreukázalajpripojenýmilistinnýmidôkazmi,žebyneskoršívýkonsi rozhodnutia mohol byť ohrozený. Žalovaný v 2. rade sa nijako nevyjadril k bodom žaloby, prípadne
prečo si mysli, že je oprávneným vlastníkom sporných nehnuteľnosti a má právo s nehnuteľnosťami
disponovať a nakladať. Obaja „žalovaný“ potvrdzujú svoju vedomosť o skutočnosti, že nie sú a nikdy

neboli vlastníkmi uvádzaných nehnuteľnosti, keďže sa nikdy neujali držby a ani sa tejto nikdy nijakým
spôsobom nedomáhali. Žalobca má tieto nehnuteľnosti v oprávnenej nerušenej držbe a užívaní bez
prerušenia od roku 1994. Navrhol odvolaciemu súdu odvolanie žalovaného v celom rozsahu zamietnuť
a uložiť žalovanému znášať trovy a náklady odvolania.
5.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi

odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a uznesenie
zmenil podľa § 388 CSP, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387) a návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
6.Žalovaný v 2. rade v podanom odvolaní výslovne neoznačil odvolací dôvod ale z jeho obsahu je
možné ho podradiť pod § 365 ods.1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom
prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je
nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a
ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami
skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou

nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191
ods.1,2 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť

každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.) a to vzhľadom
na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení

dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194, § 205 CSP.
7.Z odôvodnenia napadnutého uznesenia jednoznačne vyplýva, že súd svoje rozhodnutie založil na

tom, že mal osvedčené nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, čo však ani zo žaloby ani z
priložených dôkazov nevyplynulo.
8.Súd pri nariaďovaní neodkladného opatrenia preskúma, či sú splnené náležitosti návrhu, a či sú
splnené náležitosti na jeho nariadenie - potreba bezodkladne upraviť pomery účastníkov alebo možnosť
ohrozenia exekúcie.

9.Podľa § 325 ods.1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10.Podľa § 325 ods.2 písm.c) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala
s určitými vecami alebo právami.
11.Podľa§326ods.1CSPvnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby

podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
12.Podľa § 328 ods.1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú

splnené podmienky podľa § 325 ods.1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
13.Podľa § 328 ods.2 prvá veta CSP o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd
najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti
podľa § 326.
14.Podľa § 329 ods.2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu

prvej inštancie.
15.Nariadenie neodkladného opatrenia je podľa zákonných predpokladov uvedených v CSP prípustné
a opodstatnené vtedy, ak a) sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, b) tieto právne
vzťahy vyžadujú úpravu, c) táto úprava je potrebná a d) sa neprimeraným spôsobom nezasahuje doprávnych vzťahov medzi účastníkmi (účastník nie je obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci)
e) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
16.Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia sa musí vziať zreteľ na fakticitu javu, proporcionalitu

následku a príčiny jeho vzniku a je potrebné zvažovať pozitívne a negatívne argumenty v kolízii stojacich
záujmov za súčasnej minimalizácie zásahov do základných práv účastníkov konania (nález Ústavného
súdu Českej republiky IV.ÚS89/02 z 18.6.2002, Sbírka nálezu a usnesení Ústavního soudu, svazek 27,
nález č.97).
17.Neodkladné opatrenie je zabezpečovacím prostriedkom, ktorým sa upravujú pomery účastníkov,

ak ide o stav, ktorý neznesie odklad. Pri nariaďovaní samotného neodkladného opatrenia prevláda
požiadavka rýchlosti. Z toho dôvodu nie je síce potrebné zisťovať všetky tie skutočnosti, ktoré treba
zistiť pred vydaním konečného rozhodnutia (vo veci samej), ale musia byť osvedčené okolnosti, z
ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi
danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností
odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených

listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ako aj z dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho
posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a aj pružné riešenie tej situácie, ktorá
vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie NS SR 2MCdo 3/2010).
18.Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov
sa zisťujú najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní

nemusí sa dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa,
vzhľadom na všetky okolnosti, javí ako nanajvýš pravdepodobná (uznesenie NS SR 6Cdo 171/2010).
19.Žalobca nijako nepreukázal a teda ani neosvedčil naliehavosť situácie, ktorá si vyžaduje okamžitú
aj keď len dočasnú úpravu. Z obsahu podania nie je možné zistiť, aby žalovaný v 2. rade vykonával
akékoľvek úkony, ktorými by sledoval nehnuteľnosť scudziť alebo ju zaťažiť.

20.Ohľadne skutkového hľadiska je nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia taký stupeň presvedčivosti osvedčenia skutkových okolností v ňom tvrdených,
pri ktorom je dôvodný predbežný skutkový záver, že tvrdené skutkové okolnosti sú pravdivé.
Predpokladom úspešnosti návrhu z právneho hľadiska je to, že z tvrdených a primerane osvedčených
skutkových okolností možno vyvodiť predbežný právny záver o pravdepodobnom úspešnom uplatnení

alebo bránení práva toho, kto vydanie neodkladného opatrenia žiada. Znamená to teda, že súd
sa musí pri rešpektovaní účelu a hraníc predbežnosti zaoberať aj otázkou práv a povinností, ktoré
tvoria obsah právneho vzťahu účastníkov, z ktorého sa vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Podporne
k tejto argumentácii je možné použiť aj rozhodovaciu činnosť ÚS Slovenskej republiky, ktorý vo
svojej rozhodovacej činnosti týkajúcej sa postupu pri nariaďovaní predbežných opatrení uviedol, že

„V konaní o návrhu na vydanie predbežného opatrenia musia byť taktiež rešpektované minimálne
požiadavky zodpovedajúce princípom spravodlivého procesu, resp. základnému právu na súdnu
ochranu. Rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musí mať predovšetkým rovnako
ako iné rozhodnutia zákonný podklad, musí byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom
svojvôle, teda musí byť najmä náležíte odôvodnené." (Nález Ústavného súdu SR, pod sp.zn. IV. ÚS

257/2010).
21.O vedení súdneho konania je žalovaný oprávnený žiadať zápis poznámky na list vlastníctva [viď §
39 zák. č. 62/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
(katastrálny zákon], čo v prejednávanom spore sa javí ako dostatočná ochrana pri dispozícii so spornou
nehnuteľnosťou.

22.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.
23.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24.Žalovaný v 2. rade mal v odvolacom konaní úspech, preto má právo na náhradu trov odvolacieho
konania.

25.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konanívystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.