Uznesenie Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Prešov

Judgement was issued by JUDr. Gabriela Világiová

Judgement form – Uznesenie

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25Co/23/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117215866
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8117215866.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov
senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobcu: 1. N. Y., nar. XX.XX.XXXX,
bytom G. č. 9, XXX XX J. J., 2. H. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX Y., 3. E. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom G. 8, 08X XX J. J., 4. T. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, XXX XX E., všetci
žalobcovia právne zastúpení Advokátskou kanceláriou Vaľo & Partners s.r.o., so sídlom Konštantínová

3, 080 01 Prešov, IČO: 36 868 434, proti žalovanej: D. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. J. - U., J. č.
XXX, zastúpenej JUDr. Václavom Loumom, MBA, nar. 16.08.1981, bytom Prešov, Komenského č. 4, v
konaní o zaplatenie 4.171,- Eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov
č.k. 7C/23/2017-94 zo dňa 05.09.2018 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok súdu 1. inštancie v jeho napadnutej časti a to vo výroku III. a IV, t.j. ktorým
súd konanie o žalobe žalobkyne v 4.rade vo vzťahu k žalovanej zastavil a výroku II. ktorým vyslovil, že

žalobkyňa v 4.rade nemá nárok na náhradu trov konania a žalovanej náhradu trov konania nepriznáva
a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu 1. inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. konanie o žalobe žalobkyne v 4. rade vo vzťahu k
žalovanej zastavil. II. Vyslovil, že žalobkyňa v 4. rade nemá nárok na náhradu trov konania a žalovanej
náhradu trov konania nepriznáva. III. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni v 1. rade sumu vo

výške 938,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 938,- Eur odo dňa 06.01.2017
do zaplatenia, žalobcovi v 2. rade sumu 938,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
z dlžnej sumy od 06.01.2017 do zaplatenia, žalobcovi v 3. rade sumu 938,- Eur spolu s úrokom z
omeškaniavovýške5%ročnezdlžnejsumyod06.01.2017dozaplatenia,dotrochdníodprávoplatnosti
rozsudku. IV. Vyslovil, že žalobcovia v 1. až 3. rade majú vo vzťahu k žalovanej nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti

tohto rozsudku.
2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil súd prvej inštancie ust.§ 482, § 488, § 489 a § 494 Občianskeho
zákonníka.

3. Súd prvej inštancie žalobný návrh žalobcov považoval v celom rozsahu za dôvodný. Z predloženého
výpisuzlistuvlastníctvačísloXXXX,okresE.,obecJ.J.,katastrálneúzemieJ.J.malsúdzapreukázané,

že žalovaná je výlučnou vlastníčkou parcely číslo XXXX/X o výmere 3.000 m2 druh pozemku orná pôda,
parcely číslo XXXX/X o výmere 3.554 m2 druh pozemku orná pôda, parcely číslo XXXX o výmere 8.940
m2 druh pozemku orná pôda, parcely číslo XXXX o výmere 8.610 m2 druh pozemku orná pôda, parcely
číslo XXXX o výmere 8.379 m2 druh pozemku orná pôda, a to v podiele 1/1. Z Kúpnej zmluvy, ktorá
bola súdu predložená vyplýva, že dňom 05.12.2016 žalovaná ako predávajúca odpredala v súlade s
§ 588 Občianskeho zákonníka kupujúcemu spoločnosti IMPOL HOLDING, a.s. nehnuteľnosť zapísanú

na Liste vlastníctva číslo XXXX, katastrálne územie J. J., parcelu registra KNC číslo XXXX, orná pôda
o výmere 2.599 m2 za kúpnu cenu špecifikovanú v článku III. uzatvorenej Kúpnej zmluvy vo výške47.000,- Eur. Napriek písomnej výzve žalobcov zo dňa 16.07.2017, zvyšok kúpnej ceny titulom záväzku
vyplývajúceho z Osvedčenia o dedičstve žalovaná žalobcom nezaplatila. Z Osvedčenia o dedičstve
26D/349/2007 D not 59/2007 zo dňa 23.05.2007 mal súd za preukázané, že po poručiteľovi V. D.,

naposledy bytom J. J., L. XXX/XX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX ako dedičia zo zákona prichádzajú
do úvahy súrodenci: 1. D. D., rodený D., nar. XX.XX.XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXX, bytom E., N. E.
XXXX/XX, 2. D. X., rodená D., nar. XX.XX.XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXX, bytom J. J., U. XXX, 3. D.
Y., rodená D., nar. XX.XX.XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXX, bytom J. J., X. J. XXX/XX, 4. V. V., rodená
D., nar. XX.XX.XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXX, bytom E., Y. XXXX/XX, 5. právom neb. Y. D., zomr.

XX.XX.XXXX jeho deti: Xa. N. Y., rodená D., nar. XX.XX.XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXX, bytom J. J.,
G. XXX/X, Xb. H. D., rodený D., nar. XX.XX.XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXXX, bytom Y., G. XX, Xc. E.
D., rodený D., nar. XX.XX.XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXXX, bytom J. J., G. XXX/X, 6. právom neb. G.
D., zomr. XXXX jeho deti: Xa. X. D., rodený D., nar. XX.XX.XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXXX, bytom
E., E. P. XXXX/XX, Xb. Z. D., rodený D., nar. XX.XX.XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXXX, bytom E., J.
XXXX/X, Xc. D. D., rodený D., nar. XX.XX.XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXXX, bytom J. J., L. XXX/XX, 7.

právom neb. N. D., zomr. XXXX jeho syn: Xa. X. D., rodený D., nar. XX.XX.XXXX, rodné číslo XXXXXX/
XXXX, bytom J. J., H. L. XXX/XX. Z predloženého Osvedčenia, z jeho štvrtej strany, pre súd vyplynulo,
že nehnuteľnosti zapísané v katastrálnom území J. J.: - LV č. XXXX parcely č. XXXX orná pôda XXXX
m2, 3623 orná pôda 974 m2, 3624 orná pôda 894 m2 pod B 2 v 4/12, -LV č. XXXX parcela č. XXXX
orná pôda 4312 m2 pod B 1 v 1/2, -LV č. XXXX parcela č. XXXX orná pôda 1832 m2 pod B 2 v 1/3, -

LV č. XXXX parcela č. XXXX/XX orná pôda XXXX m2 pod B 1 v celosti, -LV č. XXXX parcela č. XXXX
orná pôda 2101 m2 pod B 1 v 1/2, -LV č. XXXX parcela č. XXXX orná pôda 2147 m2 pod B 1 v 1/3, -LV
č. XXXX parcela č. XXXX orná pôda 3437 m2 pod B 1 v celosti, -LV č. XXXX parcela č. XXXX/X orná
pôda 135 m2,3364/2 orná pôda 2386 m2 pod B 1 v celosti, -LV č. XXXX parcela č. XXXX/X orná pôda
2518 m2 pod B 1 v celosti, -LV č. XXXX parcela č. XXXX orná pôda 1778 m2, 2544 orná pôda 1125 m2

pod B1 v celosti -LV č. XXXX parcela č. XXXX ttp 1893 m2 pod B 1 v celosti, -LV č. XXXX parcela č.
XXXX orná pôda 1832 m2 pod B 1 v 1/2, -LV č. XXXX parcela č. XXXX orná pôda 3060 m2 pod B 1
v 1/3, -LV č. XXXX parcela č. XXXX orná pôda 4162 m2 pod B 2 v 1/3, -LV č. XXXX parcela č. XXXX
orná pôda 2206 m2 pod B 1 v 1/2, -LV č. XXXX parcela č. XXXX orná pôda 8332 m2 pod B 2 v 1/3, -
LV č. XXXX parcela č. XXXX/X orná pôda 1389 m2 pod B 4 v 1/5, nadobudla žalovaná, s tým, že ak

za tieto nehnuteľnosti získa určitý finančný alebo naturálny obnos, uspokojí zákonný podiel ostatným
dedičom a zároveň sa zaväzuje, že tieto nehnuteľnosti, ktoré týmto konaním nadobudla neprevedie na
iné osoby ako blízke bez ich súhlasu a bez toho, aby ich podiely vyplatila podľa obvyklej ceny v čase
vykonania prevodu. Lehota na vyplatenie sa stanovila na jeden mesiac od vykonania úkonu, ktorý bude
znamenať zmenu vlastníckeho práva.

4. V tomto konaní žalovaná v rámci svojej procesnej obrany vzniesla námietku, že nehnuteľnosť, ktorú
odpredala na základe uzatvorenej Kúpnej zmluvy zo dňa 05.12.2016, a to parcelu registra KNC číslo
XXXX, o výmere 2.599 m2, druh pozemku orná pôda, zapísanú na Liste vlastníctva číslo XXXX, tá
nie je totožná s nehnuteľnosťou, ktorú nadobudla titulom dedenia s povinnosťou vyplatiť ustupujúcich

dedičov v zmysle Osvedčenia o dedičstve zo dňa 23.05.2007 pod číslom 26D/349/2007 a to zapísanú
na Liste vlastníctva číslo XXXX, ako parcelu číslo XXXX/X orná pôda o výmere 2.518 m2 pod B 1 v
celosti. S touto argumentáciou žalovanej súd prvej inštancie v žiadnom prípade nesúhlasil. Z projektu
pozemkových úprav J. J., katastrálne územie J. J. zo dňa 26.10.2012 pre súd vyplynulo, že z pôvodnej
parcely číslo XXXX/X vznikla parcela číslo XXXX o výmere 2.599 m2. Túto skutočnosť súdu potvrdil

aj súdom vypočutý svedok v zmysle návrhu žalobcov M.. E. Z., ktorý jednoznačne uviedol, že nová
parcela číslo XXXX vznikla z pôvodnej parcely číslo XXXX/X, keďže vykonával projekt pozemkových
úprav priamo v katastrálnom území J. J.. Zároveň súdu dopodrobna popísal postup pri vykonávaní
projektu pozemkových úprav. Svedok uviedol, že všetky metre z parcely XXXX/X sa premietli do
novej parcely číslo XXXX. To, že parcela číslo XXXX leží na iných parcelách, to vôbec nevadí. Pri

pozemkových úpravách sú totiž rozhodujúce len metre štvorcové. Z grafickej časti, ktorá bol žalobcami
predložená a ktorá sa nachádza v súdnom spise jednoznačne vyplýva, že celá táto parcela ako povedal
súdom vypočutý svedok č. XXXX/X sa premietla do novej parcely vytvorenej, a to číslo XXXX. Pokiaľ
zástupca žalovanej uviedol v rámci svojej záverečnej reči, že parcela číslo XXXX vznikla z ďalších
troch parciel, ktoré boli predmetom dedičských konaní, a že podľa jeho názoru žalobcovia neuniesli

dôkaznébremenoanepreukázali,žetátoparcelaXXXXvzniklazparcelyčísloXXXX/X.Ktomusúdprvej
inštancie považoval za potrebné uviesť, že bolo povinnosťou žalovanej súdu o tom predložiť dôkazy.
Toto tvrdenie žalovanej tak podľa názoru súdu zostalo len v rovine jej tvrdení, bez toho aby k tomuto
svojmu tvrdeniu produkovala aj dôkazy. Súdu prvej inštancie navyše vôbec nebolo zrejmé, z akýchtroch parciel, tak ako to citoval zástupca žalovanej na pojednávaní dňa 05.09.2018, mala vzniknúť
parcela číslo XXXX. Toto jeho tvrdenie zostalo len vo všeobecnej neurčitej rovine. Súd vychádzal z
grafického náčrtu, z projektu pozemkových úprav a z výpovede svedka M.. E. Z., ktorý v katastrálnom

území J. J. vykonával pozemkové úpravy. Mal tak za to, že parcela číslo XXXX, zapísaná na LV
číslo XXXX, orná pôda o výmere 2.599 m2, ktorú žalovaná previedla na základe Kúpnej zmluvy
zo dňa 05.12.2016 je zhodná s parcelou číslo XXXX/X, ktorú nadobudla na základe predloženého
Osvedčenia o dedičstve zo dňa 23.05.2007 sp. zn. 26D/349/2007, a to v celosti, s povinnosťou vyplatiť
ustupujúcich dedičov. Súd prvej inštancie zhodnotil a konštatoval, že žalovaná neuniesla dôkazné

bremeno a nepreukázala svoje tvrdenia o tom, že sa nejedná o totožné parcely. Súd prvej inštancie
zároveň uviedol, že rozhodnutie o vyporiadaní dedičstva so zreteľom na jeho obsah možno považovať
za obdobu, analógiu zmluvy - dohody, ktorá zakladajúc majetkové právo zaväzuje nielen účastníkov
zmluvy, ale aj ich právnych nástupcov a ktorá im umožňuje domáhať sa práv, respektíve nárokov ňou
založených, ak sa stanú splatnými v budúcnosti. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/96/2000 zo dňa 26.11.2003, ktoré bolo publikované v Zbierke

stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 5/2005 pod č. 45. Zároveň poukázal
na obdobné závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Cdo/95/98 a rozhodnutia Krajského
súdu v Trenčíne sp.zn. 6Co/247/2014 a Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/694/2014, 1Co/35/2011
o povinnosti dediča vyplatiť ustupujúcich dedičov titulom záväzku z osvedčenia o dedičstve.

5. Výrok o zastavení konania vo vzťahu k žalobkyni v 4.rade odôvodnil súd prvej inštancie tým, že cestou
svojho právneho zástupcu vzala žalobu späť a zástupca žalovanej na pojednávaní dňa 05.09.2018
súhlasil so zastavením konania. Výrok o trovách konania vo vzťahu k žalobkyni v 4.rade a žalovanej
odôvodnil ust.§ 256 Civilného sporového poriadku (ďalej C.s.p.). Uviedol, že nárok na náhradu trov
konania vznikol žalovanej, žalovaná však náhradu trov konania nežiadala priznať. Z tohto dôvodu súd

vyslovil, že žalobkyňa v 4. rade nemá nárok na náhradu trov konania a žalovanej súd náhradu trov
konania nepriznal.

6. V tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť, a preto odvolací súd rozsudok
v tejto časti nepreskúmaval.

7. Súd prvej inštancie následne konštatoval, že z osvedčenia o dedičstve sp. zn. 26D/349/2007 zo
dňa 23.05.2017 vyplýva, že žalobkyňa v 1. rade je dedičkou po poručiteľovi V. D. a nadobudla 1/21 z
vlastníckeho podielu poručiteľa, rovnako ako aj žalobca v 2. a 3. rade nadobudli 1/21 z vlastníckeho
podielu poručiteľa. Podiel 1/21 z prevádzanej kúpnej ceny získanej žalovanou v sume 47.000 Eur pre

žalobcov v 1. až 3. rade tak predstavuje sumu 2.238 Eur. Od tejto sumy súd odpočítal úhrady, ktoré
poukázala žalovaná žalobcom v 1. až 3. rade, každému po 1.300 Eur, a preto dlžná suma, ktorú je
žalovaná povinná vyplatiť žalobcom v 1. až 3. rade predstavuje sumu 938 Eur, na ktorú ju súd v
celom rozsahu zaviazal. Zároveň z tejto sumy súd priznal žalobcom v 1. až 3. rade úrok z omeškania
postupom podľa § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády číslo XX/XXXX

Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. V Osvedčení o dedičstve sa
žalovaná zaviazala vyplatiť podiel z dedičstva ustupujúcim dedičom v lehote jedného mesiaca od úkonu,
ktorý znamená zmenu vlastníckeho práva. S poukazom na to, že Kúpna zmluva bola uzatvorená dňa
05.12.2017,súdpriznalžalobcomúrokzomeškaniaod06.01.2017,t.j.uplynutímdobyjednéhomesiaca
po podpísaní Kúpnej zmluvy.

8. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie vo vzťahu medzi žalobcami v 1. až 3. rade a
žalovanou postupom podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobcovia v 1. až 3. rade mali úspech v rozsahu 100
%, z tohto dôvodu im súd prvej inštancie vo vzťahu k žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %. Zároveň súd prvej inštancie konštatoval, že o výške náhrady týchto trov konania bude
rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník postupom podľa § 262 C.s.p. po

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

9. Proti tomuto rozsudku včas podala odvolanie žalovaná a to okrem výroku I., II., teda vo výroku III.
a IV. Odvolanie podala žalovaná z dôvodu arbitrárnosti rozsudku, ktorá má spočívať v tom, že súd
nielen nezistil podstatu veci, ale osvojil si aj tvrdenie svedka, ktorý svojou výpoveďou jednoznačne

preukázal, že rozhodnutie súdu nie je založené na podstate veci, ale na osvojení si zjavne neúčinného
záveru pri dokazovaní a ktorý je naviac ešte dôkazom opaku. Žalovaná poukázala na čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a konštatovala, že arbitrárne je vo vzťahu k hodnoteniu hodnovernosti
svedka, pretože v zmysle ust. § 25a ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách v zneníplatnom ku dňu vykonávania pozemkových úprav, ktoré boli uskutočňované v obci J. J. oprávnenie
na projektovanie pozemkových úprav sa preukazuje osvedčením. Súd si mal po začatí vykonávania
dôkazu výsluchom svedka overiť, či táto osoba má osvedčenie podľa ustanovenia § 25a zákona č.

330/1991 Zb. Žalovaná nemala ani možnosť overiť si identitu tejto osoby. Súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p. Zároveň žalovaná
konštatovala, že jej postupom súdu prvej inštancie bolo odňaté právo na spravodlivý proces aj v inom
smere. Konštatovala, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie žalobou, pričom žalobou nemožno

vykonať dokazovanie, skutočnosti ktoré sú obsiahnuté v žalobe je potrebné podrobiť dokazovaniu, Súd
prvej inštancie mal za preukázané, že v k. ú. J. J. na LV č. XXXX k parcelám KNC XXXX/X orná pôda
o výmere 3000 m2, 3862/1 orná pôda o výmere 3554 m2, 4068 orná pôda o výmere, 8940 m2, 4272
orná pôda o výmere 8610 m2, 4377 orná pôda o výmere 8379 m2, je žalovaná výlučnou vlastníčkou
titulom nadobudnutia a to rozhodnutia A. XXXX/XXX-XXX/ZJ zo dňa XX.XX.XXXX, teda potvrdil titul
nadobudnutia iným spôsobom ako dedením. Súd sám priznal, že sa nejedná o pozemky nadobudnuté

titulom dedenia podľa rozhodnutia 26D/349/2007 zo dňa 23.05.2007. Záväzok žalovanej vyplývajúci z
osvedčeniaodedičstvesavzťahujevýlučnenapozemkyuvedenévpredmetnomosvedčeníodedičstve.
Kúpnou zmluvou zo dňa 05.12.2016 žalovaná nadobudla kúpnu cenu vo výške 47.000,- Eur za pozemok
parcely KNC XXXX orná pôda o výmere 2599 m2, v tom čase bola tiež zapísaná na LV č. XXXX
a nadobudnutá rozhodnutím A. 20XX/XXX-XXX/ZJ zo dňa XX.XX.XXXX. Žalobcovia v 1. až 3.rade

majú byť uspokojení v zmysle nároku uplatneného žalobou, ale len z tej časti pôvodnej parcely, ktorá
bola predmetom dedenia, ale parcela KNC XXXX orná pôda o výmere 2599 m2 nie je totožná s
parcelou z dedičstva, je len vytvorená z časti pôvodnej parcely z dedičstva a z časti z iných parciel,
ktoré nikdy neboli predmetom dedenia. Túto podstatnú otázku súd prvej inštancie neriešil, ale rozhodol
nad rámec nároku žalobcov, čím by privodil plnenie bez právneho dôvodu a teda by sa jednalo o

bezdôvodné obohatenie žalobcov. Žalovaná namietala, že zo záväzku z osvedčenia o dedičstve: ak za
tieto pozemky získa určitý finančný alebo naturálny obnos, uspokojí zákonný podiel ostatným dedičom
a zároveň sa zaviazala, že nehnuteľnosti, ktoré týmto konaním nadobudla neprevedie na iné osoby
ako blízke bez ich súhlasu a bez toho, aby ich podiely vyplatila podľa obvyklej ceny v čase vykonania
prevodu. Lehota na vyplatenie sa stanovuje jeden mesiac od vykonania úkonov, ktoré budú znamenať

zmenu vlastníckeho práva. Tento záväzok prijíma a bude platiť pre ňu, ako aj jej právnych nástupcov a
právnych nástupcov dedičov tohto konania. Zo záväzku je podstatné to, že „ak získa za tieto pozemky“ ,
teda pozemky z dedičstva obnos. Prihliadnuc na obsah záväzku mohli napr. žalobcovia žalovať o
neplatnosť kúpnej zmluvy z dôvodu, že previedla, aj keď len časť z pozemku z dedičstva bez súhlasu
dedičov, ale nie je a nemôže byť žalovaná zaviazaná súdom na výplatu aj za tú časť z parcely KNC

XXXX, ktorá nepochádza z pozemku nadobudnutého dedením. Následne žalovaná citovala bod 13.
z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie i konštatovala ako opisuje súd prvej inštancie v bode
16.rozsukdu výpoveď svedka M. Z.. Výpoveď svedka Z. podľa názoru žalovanej nepreukázala totožnosť
parcely KNC XXXX/X s parcelou KNC/XXXX, len preukázala to, čo upravuje Zákon o pozemkových
úpravách. Výmera pozemkov sa pri pozemkových úpravách zceľuje a nové parcely musia byť primerané

výmere, bonity a polohe pôvodných parciel. Sám M.. Z. len chcel preukázať, že vytvorením nových
parciel nie je ukrátený vlastník v porovnaní s pôvodnou výmerou, ale tak ako uviedol, to že parcela
KNC XXXX leží na iných parcelách, to vôbec nevadí. Dosvedčil, že parcely nie sú totožné. V danom
prípade, tak ako je to vidieť zo snímky z mapy časť novovytvorenej KN XXXX pochádza z KNE XXXX/
X a len z tej časti je žalovaná povinná plniť. Teda neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali, že

by parcela, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy bola zhodná s parcelou, ktorú žalovaná nadobudla
dedením. Žalovaná preto namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p. a zároveň, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa ust.§ 365 ods.1 písm.h/
C.s.p. V tejto súvislosti žalovaná citovala z ust.§ 6 ods.1 písm.d/ zákona č. 330/1991 Zb. Zároveň

žalovaná poukázala aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 210/2013 zo dňa
07.08.2013, keď Ústavný súd konštatuje, že rozhodnutie o nariadení vykonania projektu pozemkových
úprav má vplyv na konštituovanie hmotnoprávnych oprávnení vlastníkov, resp. na vznik vlastníckeho
práva k náhradným pozemkom vlastníkov. V zmysle ust. § 14 ods. 4 Zákona o pozemkových úpravách
vlastníctvo k novým pozemkom sa nadobudne dňom právoplatnosti rozhodnutia o schválení vykonania

projektu pozemkových úprav a samotný zákon považuje pozemky za tzv. „novoobstarané“. Žalovaná
nadobudla na LV č. XXXX v časti B nehnuteľnosti na základe rozhodnutia OPÚ XXXX/XXX-XXX/ZJ, zo
dňa 29.10.2012, teda nie titulom dedenia vo veci sp.zn. 26D/349/2007. Práva žalobcov tak v dôsledku
neuplatnenia svojich práv v procese pozemkových úprav zanikli. Žalovaná namieta premlčanie nárokužalobcov. V zmysle § 14 ods.4 zákona č. 330/1991 Zb. nie je možné podať odvolanie proti rozhodnutiu
OPÚ XXXX/XXX-XXX/ZJ zo dňa 29.10.2012. Teda dňa 30.12.2012 začala plynúť 3-ročná premlčacia
lehota, ktorej posledný deň nastal dňa 29.12.2015 a jeho uplynutím nárok žalobcov sa stal premlčaným.

Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď
mal za to, že až scudzovacím úkonom a to kúpnou zmluvou, ktorou žalovaná previedla na tretiu osobu
parcelu registra „C“ č. 3225 vznikol žalobcom nárok na zákonný podiel. Preto žalovaná navrhla, aby
odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a žalobu zamietol. Zároveň žiadala
priznať žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

10. K odvolaniu žalovanej sa vyjadrili žalobcovia. Vyjadrenie označili ako stanovisko k odvolaniu.
Navrhli, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil
a priznal žalobcom náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Žalobcovia majú za to, že
dôvody žalovanej uvedené v jej odvolaní sú v celom rozsahu irelevantné. Pritom sa súd prvej inštancie
so všetkými uvádzanými dôvodmi riadne vysporiadal. Nárok žalobcov je v celom rozsahu dôvodný.

Žalobcovia poukázali na znenie ust.§ 482, § 488, § 489 a § 494 Občianskeho zákonníka. Tvrdia, že
z projektu pozemkových úprav J. J. k.ú. J.N. zo dňa 26.10.2012 vyplýva, že z pôvodnej parcely č.
XXXX/X vznikla parcela XXXX o výmere 2599 m2. Túto skutočnosť súdu potvrdil aj súdom vypočutý
svedok M.. E. Z., ktorý jednoznačne uviedol, že nová parcela č. XXXX vznikla z pôvodnej parcely
XXXX/X, keďže vykonával projekt pozemkových úprav priamo v k.ú. J. J.. Zároveň dopodrobna popísal

postup pri vykonávaní projektu pozemkových úprav. Svedok uviedol, že všetky metre v parcele XXXX/
X sa premietli do novej parcely č. XXXX. To, že parcela č. XXXX leží na iných parcelách, to vôbec
nevadí. Pri pozemkových úpravách sú totiž rozhodujúce len metre štvorcové. Z grafickej časti, ktorá bola
žalobcami predložená a ktorá sa nachádza v súdnom spise jednoznačne vyplýva, že celá táto parcela
ako povedal súdom vypočutý svedok sa premietla do novej parcely. Žalobcovia majú za to, že v danom

prípade nedošlo k zániku záväzku žalovanej voči žalobcom a voči ďalším účastníkom dedičskej dohody.
Tým, že došlo k uzavretiu dedičskej dohody stála sa jedinou vlastníčkou predmetných nehnuteľností,
ktoré boli predmetom pozemkových úprav práve žalovaná. Dedičia po nebohom V. D. nemali prečo
byť účastníkmi týchto pozemkových úprav a ich vlastnícke práva nemali byť z akého dôvodu týmito
pozemkovými úpravami dotknuté, nakoľko k nim už žiadne práva nemali. Jediným obsahom dedičskej

dohody vo vzťahu k sporným parcelám je záväzok žalovanej, v danom prípade určitým, zrozumiteľným
a právne prípustným spôsobom deklarovaný v osvedčení o dedičstve, že pokiaľ za nehnuteľnosti, ktoré
získala na základe dedičskej dohody tým, že de faco ostatní spoludedičia sa vzdali svojich dedičských
podielov jejprospech,týmtosastalajedinouvlastníčkoutýchtonehnuteľností,dostanenejakýobnos,tak
spoludedičov vyplatí podľa ich podielov. Spoludedičia v danom prípade nemali dôvod uzatvárať prípadné

ďalšie dohody so žalovanou alebo pristupovať k záväzku vyplývajúceho z dedičského osvedčenia. Bolo
by práve v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ by v takomto prípade žalovaná titulom osvedčenia o
dedičstve z dedičskej dohody získala výlučné vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam a následne
predajom týchto nehnuteľností by získala finančný obnos a nemusela by uspokojiť spoludedičov. Pokiaľ
by takéto rozhodnutie malo byť výlučne na nej, odporovalo by to dobrým mravom, ako aj samotnému

účelu dedičských dohôd, ktoré práve v prípade nehnuteľností smerujú k tomu, aby sa nehnuteľnosti
zbytočne nedrobili, aby sa čo najúčelnejšie pozemky zceľovali a využívali v prospech čo najmenšieho
okruhu spoluvlastníkov. Spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam je vždy obtiažne spravovať z hľadiska práv
a povinností jednotlivých spoluvlastníkov. Iný výklad dohody by odporoval spravodlivému usporiadaniu
veci a bol by v rozpore s dobrými mravmi. Preto žalobcovia znova navrhli rozsudok potvrdiť a priznať

im náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

11. K vyjadreniu - stanovisku žalobcov k odvolaniu žalovanej sa vyjadrila žalovaná. Uviedla, že dôvody,
pre ktoré by odvolací súd mal zmeniť rozsudok tak, že žalobu zamietne uviedla vo svojom odvolaní zo
dňa 29.10.2018 a na týchto dôvodoch zotrváva naďalej. So stanoviskom žalobcov naďalej nesúhlasí.

Zastávapresneopačnýnázoravyjadrovaťsakodôvodneniustanoviskažalobcovnemápodľajejnázoru
zmysel, nakoľko všetko potrebné pre žalovanú aj pre odvolací súd uviedla už v odvolaní. Navrhuje,
aby odvolací súd rozsudok zmenil, žalobu v napadnutej časti zamietol a priznal žalovanej vo vzťahu k
žalobcom v 1. a 3.rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

12. K vyjadreniu žalovanej zaslali znova stanovisko žalobcovia. V celom rozsahu trvali na svojom
stanovisku zo dňa 19.11.2018 a navrhli odvolaciemu súdu ako súdu druhej inštancie, aby napadnutý
rozsudok ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil, pretože podľa žalobcov žalovaná v tomto
konaní neuniesla dôkazné bremeno. Preto žalobcovia žiadajú, aby odvolací súd zaviazal žalovanú ajna náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Žalovaná vo svojom vyjadrení neuvádza žiadne
nové skutočnosti a ani žiadnym spôsobom nerozporuje tvrdenia žalobcov v zmysle ich písomného
stanoviska zo dňa 19.11.2018.

13. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v jeho
napadnutej časti, t.j. okrem výroku I. a II., teda vo výroku III. a IV., ktorým žalovanej bola uložená
povinnosť zaplatiť žalobkyni v 1.rade sumu vo výške 938,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 938,- Eur odo dňa 06.01.2017 do zaplatenia, žalobkyni v 2. rade sumu 938,-

Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 06.01.2017 do zaplatenia a
žalobcovi v 3.rade sumu 938,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od
06.01.2017 do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a bolo vyslovené, že žalobcovia v 1. a 3.rade majú vo
vzťahu k žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle
zásad uvedených v ust.§ 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust.§ 385

C.s.p. a contrario a zistil, že odvolanie žalovanej je dôvodné.

14. Žalovaná namieta, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je arbitrárne, zároveň, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že vec nesprávne právne
posúdil, že rozhodol nad rámec nároku žalobcov, čím by privodil plnenie bez právneho dôvodu na strane

žalobcov a jednalo by sa o bezdôvodné obohatenie a zároveň namietala premlčanie nároku.

15. Odvolací súd súhlasí s názorom žalovanej, že súd prvej inštancie v prejednávanom spore v
napadnutej časti nezistil správne skutkový stav, teda v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich
skutočností a na základe takto nedostatočne vykonaného dokazovania nedospel k správnym skutkovým

zisteniam. Zároveň z odôvodnenia rozsudku jednoznačne nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami
a úvahami súdu prvej inštancie pri hodnotení dôkazu na strane jednej a právnymi závermi na strane
druhej. Súd prvej inštancie nedal vo svojom rozhodnutí a jeho dôvodoch zrozumiteľnú a presvedčivú
odpoveď na podstatný argument žalovanej, tak ako to namieta aj vo svojom odvolaní, že parcela KNC
XXXX - orná pôda o výmere 2599 m2, zapísaná na LV č. XXXX, ktorú nadobudla rozhodnutím A zo

dňa 29.10.2012 zodpovedá parcele KNE XXXX/X, zapísanej na LV č. XXXX pod B 1 vcelosti orná pôda,
ktorá mala výmeru 2518 m2. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že súd prvej inštancie v bode 27.
odôvodnenia svojho rozhodnutia konštatuje, že z projektu pozemkových úprav J. J. k.ú. J. J. zo dňa
26.10.2012 pre neho vyplynulo, že z pôvodnej parcely č. XXXX/X vznikla parcela č. XXXX o výmere
2599 m2. Ani to, že túto skutočnosť mal potvrdiť aj súdom vypočutý svedok v zmysle návrhu žalobcov

M.. E. Z., ktorý tvrdil, že parcela č. XXXX vznikla z pôvodnej parcely č. XXXX/X, keďže vykonával projekt
pozemkových úprav priamo v k.ú. J. J.. Na tom nemení nič ani skutočnosť, že zároveň svedok súdu
dopodrobna popísal postup pri vykonávaní projektu pozemkových úprav a že tvrdil, že všetky metre
z parcely č. XXXX/X sa premietli do novej parcely č. XXXX a to, že parcela č. XXXX leží na iných
parcelách vôbec nevadí. V tvrdení M.. E. Z. nie je logický rozpor. Logický rozpor však je v odôvodnení

rozsudku súdu prvej inštancie, keď sám v poslednom odseku svojho odôvodnenia v bode 27.konštatuje,
že mal za to, že parcela č. 3225, zapísaná na LV č. XXXX - orná pôda o výmere 2599 m2, ktorú
žalovaná previedla na základe kúpnej zmluvy zo dňa 05.12.2016 je zhodná s parcelou č. XXXX/X, ktorú
nadobudla na základe predloženého Osvedčenia o dedičstve zo dňa 23.05.2007 sp.zn. 26D/349/27 a
to vcelosti s povinnosťou vyplatiť ustupujúcich dedičov, pričom vo výmere parcely XXXX a XXXX/X je

rozdiel 81 m2 . Aj keby teda parcela č. XXXX/X bola celá zahrnutá do parcely č. XXXX možno prisvedčiť
žalovanej, že nejde o rozmerovo rovnaké nehnuteľnosti, teda pravidlám formálnej logiky zodpovedá
záver žalovanej uvedený v jej odvolaní, že nie je a nemôže byť zaviazaná súdom na výplatu aj za
tú časť parcely KNC XXXX, ktorá nepochádza z pozemku nadobudnutého dedením i s ohľadom na
záväzok z osvedčenia o dedičstve, tak ako to v odvolaní citovala a tak ako to aj zodpovedá záväzku

žalovanej, tak ako to opísal súd prvej inštancie v bode 11.rozsudku, kde sa uvádza, že nehnuteľnosti v
k.ú. J. J. nadobúda žalovaná s tým, že ak za tieto nehnuteľnosti získa určitý finančný alebo naturálny
obnos, uspokojí zákonný podiel ostatným dedičom. Odvolacia námietka žalovanej je preto v tejto časti
dôvodná. Správne je i námietka žalovanej čo do odôvodnenia bodu 13.rozsudku, keď súd prvej inštancie
konštatuje, že z projektu pozemkových úprav J. J. zo dňa 26.10.2012 vyplýva, že pôvodné číslo parcely

XXXX/X zodpovedá parcele č. XXXX o výmere 2599 m2. Skutočne parcela č. XXXX/X, zapísaná na
LV č. XXXX orná pôda pod B4 v 1/5 mala výmeru 1389 m2 ako to sám súd prvej inštancie uvádza v
odôvodnení v bode 11.rozsudku. Uvedené potom nezodpovedá odôvodneniu ďalej napríklad aj v bode
16., keď súd prvej inštancie uvádza obsah svedeckej výpovede Ing. E. Z., ktorý prehlásil, že parcelač. XXXX je nová parcela a v podstate vznikla z parcely, ktorá je na obrázku, ktorý mu bol predložený
v grafickom náčrte a nová parcela XXXX vznikla z pôvodnej parcely č. XXXX/X. Na tom nič nemení
ani skutočnosť, že svedok uviedol, že nový pozemok má iný tvar a že to nevadí, pretože pozemok sa

zapíše a vytvorí podľa nových kritérií a rozdielna výmera môže byť v percentách aj 10 %. Percentuálny
rozdiel vypočítal M.. E. Z. na 0,05 %. Súd prvej inštancie však riadne nevysvetlil ako mohol mať za to, že
parcela č. XXXX, zapísaná na LV č. XXXX - orná pôda o výmere 2599 m2, ktorú žalovaná previedla na
základe kúpnej zmluvy zo dňa 05.12.2016 je skutočne zhodná s parcelou č. XXXX/X, ktorú nadobudla na
základe predloženého osvedčenia o dedičstve zo dňa 23.05.2007, keď rozdiel vo výmere predstavuje 81

m2. Konštatovanie súdu prvej inštancie, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala svoje
tvrdenie o tom, že sa nejedná o totožné parcely, preto nezodpovedá pravidlám formálnej logiky. V danom
prípade totiž súd nerieši záväzok žalovanej vyplývajúci z projektu pozemkových úprav, ale rieši záväzok
žalovanej vyplývajúci z osvedčenia o dedičstve sp.zn. 26D/349/2007, Dnot 59/2007 zo dňa 23.05.2007,
z ktorého vyplýva, že ak žalovaná za tieto nehnuteľnosti získa určitý finančný alebo naturálny obnos,
uspokojí zákonný podiel ostatným dedičom. Jedná sa teda o LV č. XXXX, parcela č. XXXX/X - orná pôda

o výmere 2518 m2 pod B1 vcelosti, pričom skutočnosť, že uvedená parcela sa premietla do vtedy novej
parcely č. XXXX, zapísanej na LV č. XXXX - orná pôda o výmere 2599 m2 podľa názoru odvolacieho
súdu nebolo medzi stranami sporná. Tak ako to vyplýva aj zo samotného odvolania žalovanej, ktorá
uvádza, že žalobcovia N. Y., H. D. a E. D. môžu byť uspokojení v zmysle nároku uplatneného žalobou,
ale len z tej časti pôvodnej parcely, ktorá bola predmetom dedenia, parcela KNC XXXX - orná pôda, 2599

m2 nie je totožná s parcelou z dedičstva, je len vytvorená z časti pôvodnej parcely z dedičstva a z časti
iných parciel, ktoré nikdy neboli predmetom dedenia. Zároveň odvolací súd dáva do pozornosti súdu
prvej inštancie aj skutočnosť, ktorú namietal právny zástupca žalovanej na poslednom pojednávaní a
to, že na č.l. 87 spisu sa nachádza projekt pozemkových úprav J. J. zapísaný do katastra v decembri
2012, riešenie vlastníctva D. X., z ktorého vyplýva, že jednotlivé nové pozemky nemajú žiaden priamy

vzťah k jednotlivým pôvodným pozemkom. Preto podľa názoru odvolacieho súdu nárok žalobcov možno
odvodzovať iba od nároku tak ako bol dohodnutý v osvedčení o dedičstve, pričom nie je vylúčené, že
by sa parcela, ktorá bola predmetom dohody stala súčasťou inej parcely.

16. Žalovaná vzniesla v odvolacom konaní námietku premlčania. Už predtým poukázala na možné

premlčanie nároku na č.l. 70 spisu. Premlčacia námietka bola uvedená ako odvolací dôvod s tým, že
dňa 30.12.2012 začala plynúť 3-ročná premlčacia lehota, ktorej posledný deň nastal dňa 29.12.2015
a jeho uplynutím nárok žalobcov sa premlčal a to v súvislosti s tým, že žalovaná v zmysle ust.§ 14
ods.4 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách vlastníctvo k novým pozemkom nadobudla
dňom právoplatnosti rozhodnutia o schválení vykonania projektu pozemkových úprav a samotný zákon

považuje pozemky za tzv. „novoobstarané“. Žalovaná tvrdila, že ide o nadobudnutie vlastníckeho práva
originálnym spôsobom, preto ak si žalobcovia neuplatnili svoje práva dňom nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia o schválení vykonania projektu pozemkových úprav v k.ú. J. J., ich práva zanikli.

17. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd prejedná vec v medziach, v

ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to ohľadom akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

18. Odvolací súd znova uvádza, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva vzťah medzi
skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi súdu prvej
inštancie na strane druhej tak, aby bolo riadne zodpovedané na všetky odvolacie námietky žalovanej,
ale i jej námietky, ktoré prednášala v priebehu konania na súde prvej inštancie. Dokazovanie je
procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich

následnom zhodnotení. Význam dokazovania spočíva v získaní krajne dôležitých poznatkov, na základe
ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne
aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu musí
objektívne zodpovedať stavu veci a je jednou z najdôležitejších činnosti v rámci sporového konania,
pretože je základným predpokladom na rozhodnutie súdu vôbec. Dôkazmi overený skutkový stav je

významný aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdenia strán sporu a unesenia dôkazného bremena,
ktorý je predpokladom ich úspešnosti a to obzvlášť v sporovom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd
poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Cdo/256/2012. Súd nemusí
rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany, ale je povinný na všetky procesnéúkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným
procesným poriadkom a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje
svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, čo sa v danom prípade nestalo. Súd prvej inštancie

jednoduchozistil,žežalobkyňav1.radejededičkoupoporučiteľoviV.D.anadobudla1/21zvlastníckeho
podielu poručiteľa. Rovnako aj žalobcovia v 2.a 3.rade nadobudli 1/21 z vlastníckeho podielu poručiteľa.
Matematicky vypočítal, že podiel 1/21 z prevádzanej kúpnej ceny získanej žalovanou odpredajom
parcely č. XXXX v sume 47.000,- Eur predstavuje 2.238,- Eur. Z tejto sumy odpočítal už úhradu u
každého zo žalobcov zo strany žalovanej vo výške 1.300,- Eur s tým, že žalovaná má vyplatiť žalobcom

ešte 938,- Eur a tak zaviazal žalovanú uhradiť každému zo žalobcov sumu 938,- Eur aj s úrokom z
omeškania. Zaplatenie úroku z omeškania odôvodnil tým, že na základe osvedčenia o dedičstve sa
žalovaná zaviazala vyplatiť podiel z dedičstva ustupujúcim dedičom v lehote 1 mesiaca od úkonu,
ktorý znamená zmenu vlastníckeho práva. Kúpna zmluva bola uzavretá dňa 05.12.2017, preto súd
prvej inštancie priznal žalobcom úrok z omeškania od 06.01.2017, teda uplynutím jedného mesiaca
po podpísaní kúpnej zmluvy. Teda bez toho, aby zistil aký finančný obnos získala žalovaná skutočne

odpredajom parcely, ktorá bola predmetom dohody v dedičskom konaní, tak ako to popísal v bode
11.svojho odôvodnenia, predčasne vo veci rozhodol.

19. Čo sa týka námietky premlčania, túto vzniesla žalovaná až v odvolacom konaní, pričom na č.l. 70
spisu iba o tejto možnosti takejto námietky uvažuje. Preto nemožno vytýkať súdu prvej inštancie, že sa

touto námietkou nezaoberal.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, t.j.
vo výroku III., ktorým žalovanej súd prvej inštancie uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni v 1.rade, žalobcovi
v 2.rade a žalobcovi v 3.rade každému sumu 938,- Eur s 5 % úrokom z omeškania zo sumy 938,- Eur

odo dňa 06.01.2017 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v súvisiacom výroku III. o
trovách konania zrušil v zmysle ust.§ 389 ods.1 písm.b/ C.s.p. a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods.1 C.s.p.).

21. Úlohou súdu prvej inštancie bude riadne sa zaoberať odvolacími námietkami žalovanej čo do zistenia

vakomrozsahusplnila,činesplnilažalovanásvojupovinnosťvzmysle dohodyzosvedčeniaodedičstve
vo vzťahu k parcele, ktorá mala byť odpredaná. Zároveň sa súd bude zaoberať aj ostatnými námietkami
žalovanej, ktoré v odvolaní uviedla a samozrejme i argumentáciou žalobcov, ktorú prezentovali tak v
priebehu konania, ako aj v stanoviskách k odvolaniu.

22. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie i o trovách odvolacieho konania v zmysle ust.§
396 ods.3 C.s.p.

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.