Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, June 10, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/28/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119248016
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:6119248016.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a
členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej, v spore žalobcu: M. R., nar. XX.XX.XXXX,
bytom L. F. XXXX/XX, XXX XX J., právne zastúpený: Advokátska kancelária Beňová, s. r. o., so sídlom
Blumentálska 8, 811 07 Bratislava, IČO: 47 232 366, proti žalovanej: C. H., nar. XX.XX. XXXX, bytom U.
XXXX/X, XXX XX S., právne zastúpená: JUDr. Jiří Martaus, advokát so sídlom Ul. X. E. XXX/XX, XXX

XX A. E., o zaplatenie 1.500 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu
Ružomberok č. k. 10C/17/2019-101 zo dňa 24.10.2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok prvoinštančného súdu vo výroku I. a III. z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

Vo výroku II. ako odvolaním strán sporu nenapadnutom, ponecháva rozsudok prvoinštančného súdu n

e d o t k n u t ý .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalovanej uložil zaplatiť žalobcovi istinu 1.500 € s úrokom
z omeškania 5,00% ročne zo sumy 1.500 € od 6.4.2019 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku, v časti týkajúcej sa ostatných úrokov z omeškania žalobu zamietol, žalobcovi voči žalovanej
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Z vykonaného dokazovania považoval za

preukázané, že 19.10.2012 uzatvorili žalobca spolu s manželkou na strane kupujúcich a p. P. T. na
strane predávajúcej kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práv k nehnuteľnostiam
zapísaným v k.ú. J. na LV XXXX ako parcela „E“ č. 1614/27 orná pôda o výmere 136 m2. Za predmetnú
nehnuteľnosť žalovaný s manželkou zaplatili pri podpise zmluvy kúpnu cenu 1.500 €. Za predávajúcu
pozbavenú spôsobilosti na právne úkony zmluvu podpísala jej opatrovníčka - žalovaná. Finančné
prostriedky získané za predaj nehnuteľnosti vložila opatrovníčka na účet predávajúcej 19.10.2012.

Nakoľko bola predávajúca pozbavená spôsobilosti na právne úkony, právny úkon podliehal schváleniu
súdom, čo bolo vykonané rozsudkom Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 2P/112/2012 zo dňa
31.10.2012. Súd zastal názor, že povinnosťou žalovanej ako opatrovníčky nesvojprávnej P. T. bolo
poskytnúť žalobcovi právoplatný rozsudok Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 2P/112/2012 zo dňa
31.10.2012, nakoľko iba spolu s takýmto rozsudkom ako neoddeliteľnou súčasťou kúpnej zmluvy bolo
možné podať návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Katastrálny zákon v čase

vzniku predmetného právneho úkonu umožňoval podať návrh na vkladové konanie ktorémukoľvek
účastníkovi zmluvy (§ 30 katastrálneho zákona platného v čase uzatvorenia zmluvy). Návrh na vklad
kúpnej zmluvy tak mohla podať i žalovaná, nakoľko rozsudok súdu o schválení právneho úkonu
nesvojprávnej predávajúcej mohli žalobcovia získať jedine prostredníctvom nej. Netvrdila však a ani
nepreukázala, že právoplatný rozsudok o schválení právneho úkonu nesvojprávnej P. T. kupujúcim
doručila, resp. ich v tejto súvislosti nejakým spôsobom oslovila. Žalovaná mala bezprostrednú vedomosť

ako opatrovníčka predávajúcej o existencii platnej kúpnej zmluvy a to aj v čase, keď predmetnú
nehnuteľnosť po svojej právnej predchodkyni zdedila, pričom nevykonala žiaden úkon smerujúci kmožnosti zavkladovania zmluvy, naopak bez toho, aby o svojom úmysle opätovne predať nehnuteľnosť
oboznámila pôvodných kupujúcich, túto následne predala inej osobe. Z LV č. XXXX, na ktorom bola
predmetná nehnuteľnosť zapísaná, však bezpochyby musela vedieť, že nedošlo k zavkladovaniu

pôvodnej kúpnej zmluvy a teda jej správanie podľa názoru súdu možno kvalifikovať ako konanie
v rozpore s ust. § 415 OZ. Lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody sa preto podľa súdu
viaže na konanie žalovanej a nie na konanie jej právnej predchodkyne. Podľa LV č. XXXX pre
okres a k.ú. J. prevod nehnuteľností na nového vlastníka sa vykonal vkladovým konaním v roku
2017 na základe viacerých uzatvorených kúpnych zmlúv. Tvrdenie žalobcu, že o predaji pozemku

bol informovaný jeho nadobúdateľom v máji, resp. júni 2018, žalovaná nespochybnila, teda pokiaľ
žaloba bola na súd žalobcami doručená 14.3.2019, objektívna ani subjektívna lehota podľa § 106
Obč. zákonníka do podania žaloby neuplynula. Námietku premlčania preto považoval za nedôvodnú. Z
vykonaného dokazovania, skutkových zistení dospel k záveru, že žalobca preukázal jednak protiprávny
úkon žalovanej, teda opätovný predaj nehnuteľnosti aj napriek viazanosti zmluvou uzatvorenou medzi
kupujúcimi a právnou predchodkyňou žalovanej, tiež zavinenie žalovanej na vzniku škody, ktorá

spočívala v zaplatení kúpnej ceny 1.500 € bez adekvátneho nadobudnutia protihodnoty. Žalovaná
tým, že kupujúcim neposkytla právoplatný rozsudok Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 2P/112/2012
zo dňa 31.10.2012, ktorým bol schválený právny úkon nesvojprávnej, neumožnila im podať návrh
na vkladové konanie a sama takýto návrh nepodala. Neoznámila tiež pôvodným kupujúcim úmysel
nehnuteľnosť opätovne opredať. Škoda vznikla ako následok protiprávneho konania žalovanej a jej

konanie je podľa názoru súdu v rozpore s dobrými mravmi (za jednu nehnuteľnosť boli získané
dve kúpne ceny) a v rozpore s jednou zo základných spoločenských hodnôt a to spravodlivosťou
predstavujúcou morálny princíp požadujúci rešpektovanie právnej normy. Žalobca tým, že žalovaná
previedla nehnuteľnosť na nového vlastníka, stratil možnosť podať návrh na vkladové konanie a
nadobudnúť tak vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy, za ktorú zaplatil

kúpnu cenu 1.500 €. Vo vzťahu k úrokom z omeškania súd postupoval v súlade s ust. § 517 ods. 1, 2
OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., pričom úrok z omeškania žalobcovi priznal odo
dňa nasledujúceho po doručení platobného rozkazu žalovanej Okresným súdom Banská Bystrica, ktorý
prevzala spolu so žalobou 5.4.2019. Ku dňu omeškania bola základná úroková sadzba ECB 0,00%,
teda úrok z omeškania predstavuje 5,00% z dlžnej istiny. O nároku na náhradu trov konania rozhodol s

poukazom na ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku postupom podľa § 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku a žalobcovi ako úspešnej strane v konaní priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100%.

2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu v zákonnej lehote doručila odvolanie žalovaná. V podanom

odvolaní vyslovila presvedčenie, že žalobcami uplatnený nárok na zaplatenie sumy 1.500 € s
príslušenstvom nie je dôvodný, nech už je právne posúdený, či už ako nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia alebo nárok na náhradu škody. V tejto súvislosti poukázala na ust. § 47 ods. 1, 2 OZ, §
133 ods. 2 OZ, § 28 ods. 2, 3 katastrálneho zákona s tým, že podmienkou toho, aby v prípade zmluvy
o prevode vlastníckeho práva alebo iného majetkového práva k nehnuteľnostiam k vecno právnym

následkom došlo, je právoplatné rozhodnutie okresného úradu, predtým správy katastra nehnuteľností,
o povolení vkladu takéhoto práva do katastra nehnuteľností. Dôležitosť tohto rozhodnutia je potvrdená
tak v § 133 ods. 2 OZ, ako aj v § 28 ods. 2, 3 katastrálneho zákona. Bez takéhoto rozhodnutia štátneho
orgánu k vecno právnym následkom vyplývajúcim zo zmluvy vôbec nedôjde. Účastníci kúpnej zmluvy o
prevode nehnuteľnosti uzatvorenej dňa 19.10.2012 v lehote uvedenej v § 47 ods. 2 OZ nepodali návrh

na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, a preto platí nevyvrátiteľná domnienka, že od
tejto zmluvy odstúpili. Pri formulácii týchto záverov žalovaná vychádza jednak z rozsudku Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 2 Sžo 248/2010 zo dňa 21.9.2011, ako i z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej
republiky IV. ÚS 66/2012-11 zo dňa 2.2.2012. Rozsudok súdu, ktorým došlo k schváleniu právneho
úkonu nesvojprávnej predávajúcej, nadobudol právoplatnosť 21.11.2012, teda, ak by aj trojročná lehota

na podanie návrhu na vklad vlastníckeho práva uvedená v § 47 ods. 2 OZ nebola počítaná odo
dňa faktického uzavretia kúpnej zmluvy, ale až od právoplatnosti tohto rozsudku, tak by uplynula
dňom 21.11.2015. Za nepochybné preto považovala, že najneskôr od 22.11.2015 platí nevyvrátiteľná
domnienka, že účastníci odstúpili od kúpnej zmluvy zo dňa 19.10.2012 uzatvorenej s nesvojprávnou
P. T.. V zmysle ust. § 48 ods. 2 OZ, v dôsledku uvedenej zákonnej fikcie odstúpenia od kúpnej zmluvy

zo dňa 19.10.2012 došlo k jej zrušeniu od počiatku. Za nesprávny preto považovala záver vyslovený
na strane 5. odvolaním napadnutého rozsudku, že „...po smrti pôvodnej vlastníčky nedošlo k zrušeniu
zmluvy, odstúpeniu od zmluvy ani nebola vyhlásená za neplatnú...“. Zo zmluvy od začiatku zrušenej
sa nemožno dovolávať žiadnych vecno-právnych ani obligačno-právnych účinkov. Žalovaná tým, žekúpnou zmluvou zo dňa 6. novembra 2017 previedla predmetný pozemok do vlastníctva pána H.,
neporušila žiadnu zákonnú povinnosť a tiež nemohla porušiť ani žiadnu povinnosť z kúpnej zmluvy,
ktorá je najneskôr od 22.11.2015 od počiatku zrušená. Naviac, žalovaná ani jej právna predchodkyňa

neporušili žiadne z ustanovení predmetnej kúpnej zmluvy, nakoľko ešte v deň jej uzatvorenia žalovaná
podalanaOkresnýsúdRužomberoknávrhnaschválenieprávnehoúkonuzanesvojprávnupredávajúcu.
Žalobca bol o prebiehajúcom súdnom konaní informovaný, sám 30.10.2012 písal na Okresný súd
Ružomberok podanie. Z ustanovení kúpnej zmluvy nevyplýva, že návrh na vklad vlastníckeho práva
mala podať žalovaná, mohli tak urobiť samotní kupujúci, ktorí mali rozsudok súdu od žalovanej k

dispozícii a návrh na vklad mohli podať ešte za života predávajúcej nesvojprávnej P. T., ktorá zomrela
až takmer rok po uzavretí zmluvy. Ak potom právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uvádzala aj
porušenie prevenčnej povinnosti, tak túto porušil ten, kto sa riadne a včas nedomáhal svojich práv. Po
nevyvrátiteľnej zákonnej domnienke odstúpenia od kúpnej zmluvy sa žalobca s manželkou mohli podľa
§ 451 ods. 2 OZ domáhať vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobca tak urobil podaním žaloby na súd
aždňa14.3.2019,tedapouplynutíajtrojročnejobjektívnejpremlčacejdobyuvedenejv§107ods.2OZa

teda žalovaná sa premlčania dovolala. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa totiž žalobca mohol
domáhať vydania bezdôvodného obohatenia s určitosťou už dňa 23.11.2015, teda po uplynutí trojročnej
lehoty od právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Ružomberok, ktorým bol schválený právny úkon za
nesvojprávnupredávajúcu.Trojročnáobjektívnapremlčaciadobapočítanáodtohtodátumuskončiladňa
23.11.2018. Prípadný nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobcu je preto premlčaný,

a to i s poukazom na ustanovenie § 111 OZ. Žalovaná podané odvolanie odôvodnila i poukazom na
ust. § 365 ods. 1 písm. b) a písm. d) CSP, nakoľko podľa jej názoru, súd na pojednávaní 6.8.2019
poučil žalobcu nad rámec predbežného právneho posúdenia podľa § 181 ods. 2 CSP. Neuviedol totiž
len to, že uplatnený nárok sa javí ako nedôvodný a z akých dôvodov, ale poučil žalobcu aj o tom, akého
iného nároku sa má domáhať a aké okolnosti má preukazovať tak, aby jeho nárok nebol premlčaný a

podľa názoru súdu bol následne v konaní úspešný. I napriek poučeniu zo strany súdu, že sa má nároku
domáhať nie ako vydania bezdôvodného obohatenia, ale ako náhradu škody, žalobca žalobu nezmenil a
ibeztakejtozmenyžaloby súdžalobcomuplatnenýnárokposúdilakonároknanáhraduškody.Urobiltak
i napriek tomu, že žalobca právne i skutkovo svoj nárok vymedzil ako nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia. Nestotožnila sa, že v danom prípade išlo len o právne posúdenie veci, nakoľko nárok na

vydanie bezdôvodného obohatenia je založený na úplne iných skutkových okolnostiach ako nárok na
náhradu škody a predmetom dokazovania sú i iné skutkové okolnosti. Ak súd mienil posudzovať žalobu
ako nárok na náhradu škody a na základe iných skutkových okolností, ako boli vymedzené v žalobe, bolo
by to možné len na základe zmeny žaloby, k čomu v súdenej veci nedošlo. V nadväznosti na uvedené
žiadala rozsudok prvoinštančného súdu zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej sa stotožnil s vysloveným právnym záverom zo strany
prvoinštančného súdu. Za potrebné považoval uviesť, že odvolanie pracuje s nepravdivou informáciou
o tom, že žalobca mal k dispozícii rozsudok, ktorým bol schválený právny úkon za predávajúcu, ktorá
bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony. Z dokazovania však vyplýva, že žalovaná uvedený

rozsudok o schválení právneho úkonu žalobcovi nikdy neposkytla a žalobca si tento rozsudok nemal ako
inak zaobstarať. Doručuje sa jedine účastníkom konania, resp. ich zákonným alebo splnomocneným
zástupcom, čo žalobca prirodzene nebol. Za správny preto považoval záver súdu, že pokiaľ žalovaná
neposkytla právoplatný rozsudok o schválení právneho úkonu kupujúcim, nebolo možné z ich strany
podať návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Naopak, ona takúto možnosť mala

a tým, že návrh na vklad do katastra nehnuteľností nepodala, resp. neposkytla rozsudok žalobcovi,
porušila svoju prevenčnú povinnosť a svojím následným konaním mu spôsobila škodu. Priklonil sa k
názoru súdu, že takéto konanie žalovanej je v rozpore s dobrými mravmi, je v rozpore so všetkými
morálnymi princípmi, nakoľko žalovaná napriek tomu, že sama bola pri úkonoch smerujúcich k predaju
nehnuteľnosti žalobcovi a jeho manželke, prevzala od nich kúpnu cenu, „nevadilo jej“, resp. „nebránilo

jej“ v tom, aby túto nehnuteľnosť ďalej previedla na ďalšiu osobu, od ktorej kúpnu cenu opätovne
prevzala. Nespochybnila ani, že žalobcovia, resp. žalobca bol o predaji pozemku informovaný jeho
nadobúdateľom v máji, resp. v júni 2018 a súd správne vyhodnotil, že nárok žalobcu premlčaný nie je.
Žiadal preto rozsudok prvoinštančného súdu ako správny potvrdiť.

4.Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
a súc viazaný odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa
§ 385 CSP a contrario odvolaním napadnuté rozhodnutie prvoinštančného súdu zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.5. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd z výsledkov vykonaného
dokazovania nedospel k správnym skutkovým zisteniam a následne vec i nesprávne právne posúdil.

6. Pochybenie prvoinštančného súdu odvolací súd vzhliadol v právnom posúdení nároku žalobcu
uplatneného vo vzťahu k žalovanej, keď tento posúdil ako nárok na náhradu škody v zmysle ust. 420 a
nasl. OZ i napriek tomu, že v danom prípade sa jednoznačne jednalo o nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia tak, ako bol vymedzený žalobcom v podanej žalobe.

7. Pozornosti prvoinštančného súdu v rámci prejednania veci uniklo, že účastníci kúpnopredajnej zmluvy
uzatvorenej 19.10.2012 ani po schválení právneho úkonu nesvojprávnej predávajúcej rozsudkom
Okresného súdu v Ružomberku, ktorý nadobudol právoplatnosť 21.11.2012, nepodali do 3 rokov návrh
na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, a preto platí nevyvrátiteľná domnienka, že od
tejto zmluvy odstúpili (§ 47 ods. 2 OZ). V zmysle ust. § 48 ods. 2 OZ v dôsledku uvedenej zákonnej fikcie

odstúpenia od kúpnej zmluvy zo dňa 19.10.2012 došlo k jej zrušeniu od počiatku.

8. Nárok žalobcu tak bolo potrebné posúdiť v zmysle zákonných podmienok uvedených v ust. § 457
Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je
každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Ide o vyjadrenie synalagmatickej

povinnosti obidvoch zmluvných strán. V prípade uzavretia kúpnej zmluvy je povinnosťou kupujúceho
zaplatiť kúpnu cenu a povinnosťou predávajúceho prevod vlastníctva, ak je predmetom prevodu
nehnuteľnosť. V prípade, pokiaľ sa kupujúci nestal vlastníkom veci, ak je zmluva neplatná alebo
bola zrušená a zaplatil kúpnu cenu, jej vrátenie je na druhej strane vyvážené tým, že vlastníctvo k
predmetu prevodu zostáva predávajúcemu. V nadväznosti na uvedené prvoinštančný súd nesprávne

posúdil i otázku premlčania nároku žalobcu na vrátenie kúpnej ceny, nakoľko vzhľadom na dané
okolnosti je premlčanie práva treba posudzovať v zmysle podmienok uvedených v § 107 ods. 3
Občianskeho zákonníka. Pri posudzovaní premlčania nie je rozhodujúce, že sa prevod vlastníctva z
dôvodu neplatnosti zmluvy alebo v dôsledku jej zrušenia neuskutočnil a žalobca vlastníctvo veci podľa
zmluvy platne nenadobudol, pričom nie je rozhodujúca ani skutočnosť, či sa kupujúci ujal držby vecí

alebo nie. V zmysle ust. § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka je zachovanie rovnováhy práv obidvoch
zmluvných strán neplatnej alebo neskôr zrušenej zmluvy.

9. K právnemu posúdeniu veci zo strany prvoinštančného súdu odvolací súd považoval za potrebné
uviesť, že správaním žalovanej, pokiaľ i po zrušení zmluvy uzatvorenej so žalobcom a jej právnou

predchodkyňou, ďalej previedla nehnuteľnosť na tretiu osobu, neboli splnené zákonné podmienky
pre vyvodenie zodpovednosti za náhradu škody podľa § 420 a nasl. OZ. Pokiaľ totiž i bola viazaná
ako dedička a právna nástupkyňa zomrelej predávajúcej kúpnou zmluvou uzatvorenou so žalobcom
19.10.2012, nastúpením nevyvrátiteľnej domnienky o tom, že účastníci zmluvy od nej odstúpili,
nakoľko (v zákonom stanovenej lehote nepodali návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra

nehnuteľností) pominula i viazanosť žalovanej prejavom vôle svojej právnej predchodkyne. Po tom,
čo nastala nevyvrátiteľná domnienka, že účastníci zmluvy od nej odstúpili a zmluva bola zrušená od
počiatku, nič jej nebránilo ďalej odpredať nehnuteľnosť ďalšej osobe. Jej správanie preto nemožno
posudzovať ako porušenie akejkoľvek právnej povinnosti, nakoľko jej dispozícia s nehnuteľnosťou
nebola predchádzajúcou zmluvou od počiatku zrušenou, ďalej obmedzená.

10. Pre posúdenie nároku v zmysle ust. § 457 Občianskeho zákonníka je irelevantné, ktorý z účastníkov
bol povinný návrh na vklad do katastra nehnuteľností podať a ktorý tak neurobil. V zmysle tohto
zákonného ustanovenia ide o zákonnú povinnosť v prípade, ak je zmluva neplatná alebo ak bola
zrušená, každého z účastníkov zmluvy vrátiť druhému to, čo podľa nej dostal, pričom v tomto prípade

ide o povinnosť objektívne danú. Pokiaľ žalovaná v konaní namietala, že kúpna cena bola pripísaná
na účet nesvojprávnej predávajúcej a bola za jej života spotrebovaná, je potrebné uviesť, že smrťou
právnej predchodkyne na ňu prešiel dlh z uvedenej kúpnej zmluvy, bez ohľadu na to, či boli peniaze
spotrebované alebo nie (§ 470 OZ). Správne preto prvoinštančný súd na námietku nedostatku pasívnej
vecnej legitimácie žalovanej neprihliadol.

11. Prvoinštančný súd vec nesprávne právne posúdil, keď nárok žalobcu i napriek tomu, že sa jedná o
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia posúdil ako nárok na náhradu škody a nesprávne počítal
i plynutie premlčacej lehoty, ktorú je v danom prípade potrebné podradiť pod ust. § 107 ods. 3 OZ.Odvolací súd preto jeho rozhodnutie zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389
ods. 1 písm. c/ v súlade s ust. § 391 ods. 1 CSP).

12. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)