Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 28, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/12/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6218200402
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6218200402.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a

sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci žalobcu: V.. Y. Z., nar. XX. XX.
XXXX, bytom XXX XX O. N., B. I. XXX/XX, proti žalovanej: M. L. - W. O., so sídlom XXX XX Z., B. X,
o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš
č. k. 2C/4/2018-136 zo dňa 03. 12. 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške

ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu (I. výrok) a žalovanej priznal voči
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (II. výrok).

2. Podanou žalobou sa žalobca pôvodne domáhal, aby súd uložil M. v zastúpení W. povinnosť zaplatiť
mu nemajetkovú ujmu v sume 1.000 eur a M. v zastúpení Q. B. nemajetkovú ujmu v sume 1.000 eur,
vrátane náhrady trov konania. Mal za to, že postup povereného príslušníka OO PZ O. N., ako aj konanie
dozorovejprokurátorkyT.(ďalejvtexteaj„prokurátorka“)vtrestnomkonanívykazujúznakynesprávneho

úradného postupu. Keďže uvedené orgány verejnej moci odmietli uspokojiť jeho nárok na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom v rámci predbežného prerokovania nároku, podal žalobu
na súd.

3. Žalobca v žalobe uvádzal, že dňa XX. XX. XXXX doručil na Q. B. trestné oznámenie pre podozrenie
zo spáchania trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona.
Mal za to, že príslušník OO PZ vykonal v trestnom konaní nedostatočné dokazovanie, čoho následkom

bolo vydanie vecne nesprávneho uznesenia o odmietnutí veci. Do uznesenia o odmietnutí veci podľa
neho nebol premietnutý skutkový stav popisovaný v trestnom oznámení a navyše, časť výroku a časť
odôvodnenia uznesenia obsahujú skutkové argumenty k skutočnostiam, ktoré neboli vôbec predmetom
trestného oznámenia a s trestným oznámením ani nesúviseli. Proti uzneseniu o odmietnutí veci žalobca
podal sťažnosť, ktorú okresná prokurátorka ako nadriadený orgán uznesením zamietla ako nedôvodnú.
Podľa názoru žalobcu uznesenie prokurátorky bolo odôvodnené skutkovými tvrdeniami, ktoré sa netýkali
skutkových okolností v trestnom oznámení. Sťažnosťou napadnuté uznesenie prokurátorka nechala bez

povšimnutia a len z toho dôvodu nedošlo k jeho zrušeniu. Následne podal na Q. B. opakované trestné
oznámeniezodňa21.03.2017.PríslušníkOOPZoňomnekonalavecukončillenformálnymvybavením
- listom zo dňa 10. 06. 2017 z dôvodu, že podľa zásady ne bis in idem (nie dva krát v tej istej veci) už
o tej istej veci rozhodovať nebude, hoci podľa žalobcu rozhodnúť mal -uznesením. Žalobca v súvislostis týmto postupom osobne doručil na Okresnú prokuratúru O. N. žiadosť o preskúmanie. Prokurátorka
po vybavení jeho žiadosti žalobcu listom oboznámila, že si osvojila závery uvedené v písomnom podaní
povereného príslušníka OO PZ.

4. Žalobcovi bola týmto nesprávnym úradným postupom povereného príslušníka OO PZ O. N.
a prokurátorky Okresnej prokuratúry O. N. spôsobená škoda v podobe nemajetkovej ujmy, ktorej
zaplatenie žiada žalobou. Okresný súd podaním zo dňa 22. 10. 2019 oznámil žalobcovi, Q. B. a W. O.
že v spore bude konať len so žalovaným W. O., ako orgánom konajúcim v mene M. L., a to s poukazom

na ustanovenie § 1 písm. m) zák. č. 514/2003 Z. z., pretože žiadosť na predbežné prerokovanie nároku
(§ 15) bola podaná na viacerých orgánoch, a ako prvé vo veci náhrady škody začalo konať W..

5. Okresný súd k meritu veci žaloby uviedol, že za nesprávny úradný postup nie je možné považovať
pochybenie štátneho orgánu v časti konania pred svojim rozhodnutím, a to aj v tom prípade, ak by
bolo rozhodnutie štátneho orgánu nesprávne. V tomto smere poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky napr. rozhodnutia sp. zn.: 5Cdo/126/2009, 3Cdo/220/2010, 4Ncdo/11/2010. Tiež
uviedol, že pokiaľ orgán štátu zisťuje a posudzuje predpoklady pre rozhodnutie, zhromažďuje, hodnotí
podklady pre rozhodnutie, právne ich posudzuje, ide o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutia
a prípadné nesprávnosti, či vady tohto postupu nachádzajú svoj odraz v obsahu rozhodnutia a môžu byť
posudzované len z hľadiska zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím podľa

§ 5 a nasl. zákona č. 514/2003 Z. z.

6. Ďalej okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia s poukázaním na ust. § 9 ods. 3 zák.
č. 514/2003 Z. z. zdôraznil, že ani v jednom rozhodnutí prokurátorky (sp. zn. XB./XXX/XX/XXXX-
XX, XB./XXX/XX/XXXX-XX) sa neuvádza, že by zo strany povereného príslušníka OO PZ došlo k

porušeniu povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote alebo že by
bola konštatovaná nečinnosť resp. zbytočné prieťahy v tomto konaní.

7. Na základe uvedených skutočností, okresný súd dospel k záveru, že nebol preukázaný zákonný
predpoklad pre priznanie náhrady škody, a to nesprávny úradný postup povereného príslušníka OO PZ

voveciachG..-XXX/O.-XXXXaT.XXX-O.-XXXX,pretosaďalšímipredpokladmiprevznikzodpovednosti
za škodu nezaoberal. S prihliadnutím na to, že žalobca podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody len z titulu nesprávneho úradného postupu, súd posudzoval škodu len z hľadiska
nesprávneho úradného postupu, ktorý preukázaný nebol a žalobu ako nedôvodnú zamietol.

8. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že v súdenej
veci je jednoznačne a nevyvrátiteľne preukázané, že sú kumulatívne splnené všetky podmienky na
odškodnenie predpokladané v zák. č. 514/2003 Z. z., t. j. nesprávny úradný postup, vznik škody a
príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

9. Nesprávny úradný postup v trestnom konaní sp. zn. J. : T. - XXX/O.-XXXX vedenom na OO PZ
O. N. spočívalo podľa žalobcu v postupe povereného príslušníka OO PZ, pre nedostatočne vykonané
dokazovanie, čo malo za následok vydanie vecne nesprávneho uznesenia o odmietnutí veci. Skutok
popisovaný v trestnom oznámení zo dňa 28. 10. 2016 nebol premietnutý do rozhodnutia s tým, že časť
výroku a časť odôvodnenia uznesenia obsahovali argumenty k takým skutočnostiam, ktoré ani neboli

predmetom trestného oznámenia a práve preto došlo k vydaniu vecne nesprávneho ale i zmätočného
uznesenia. Nesprávny úradný postup nastal rovnako podľa žalobcu aj v trestnom konaní sp. zn. J. : T.
- XXX/O.XXXX, pretože po postúpení opakovaného trestného oznámenia na OO PZ O. N., poverený
policajt OO PZ nevydal žiadne uznesenie. Odvolateľ bol toho názoru, že týmto konaním sa dopustil
nesprávneho úradného postupu, nakoľko trestné konanie malo byť ukončené procesnou formou, t. j.

vydaním uznesenia podľa § 197 Trestného poriadku, a nie vo forme prípisu. Podľa žalobcu sa pritom
jednáojednoduchýprípad,ktorývykazujevšetkyznakyskutkovejpodstatytrestnéhočinuTýraniablízkej
osoby a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona, pričom policajt tento skutok kvalifikoval len ako
podozrenie z trestného činu ublíženia na zdraví z nedbanlivosti podľa § 158 ods. 1 Trestného zákona.
Vznik škody má základ v právnej neistote žalobcu počas celého priebehu vyššie uvedených trestných

konaní-odpodaniatrestnýchoznámenízodňa28.10.2016adňa21.03.2017,ažpoukončeniedaných
konaní ako dôsledok nesprávneho úradného postupu. Škoda mu vznikla v sfére jeho osobnosti, nakoľko
v spoločnosti priateľov, známych a širokej rodiny bola v značnej miere poškodená jeho dôstojnosť, česť
a vážnosť, a to až do takej miery, že bolo potrebné podať žalobu.10. Žalobca na základe vyššie uvedených skutočností žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného
súdu spolu so závislým výrokom o náhrade trov konania zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie

konanie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

11. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa stotožňuje s právnymi a skutkovými
závermi súdu prvej inštancie uvedenými v rozsudku. Uviedol, že skúmať zákonnosť procesných
postupov poverených príslušníkov OO PZ patrí výlučne do kompetencie prokurátora, ktorého závermi

je súd v tomto konaní viazaný, a preto súd ani nemá právomoc posudzovať zákonnosť postupov
alebo rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní. V obidvoch prípadoch boli postupy a rozhodnutia
povereného príslušníka OO PZ prešetrené kompetentným orgánom, ktorý nezistil žiadne hmotnoprávne,
či procesnoprávne pochybenie zakladajúce žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom. Vzhľadom na tieto skutočnosti navrhol, aby odvolací súd rozsudok
okresného súdu potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.

12. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného zotrval na svojich predchádzajúcich tvrdeniach v tom, že
príslušník OO PZ nepostupoval po prijatí trestného oznámenia a opakovaného trestného oznámenia
v súlade so zákonom. Nezabezpečil do spisu dostatok dôkazov umožňujúcich rozhodnúť o trestnom
oznámení, a preto aj následné uznesenie a vyrozumenie sú zmätočné. Uviedol, že v celej veci dodržal

postup tak, ako si to vyžaduje zák. č. 514/2003 Z. z. a jednoznačne a zrozumiteľne zdôvodnil, ako
dospel k tomu, že sú kumulatívne splnené všetky podmienky na odškodnenie, teda nesprávny úradný
postup, vznik škody a kauzálny nexus medzi nimi. Vzhľadom na všetky skutočnosti uvedené v žalobe
a v odvolaní trval na priznaní nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože svoju česť, vážnosť a dôstojnosť
si cení v sume 1.000 eur.

13. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací a príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34
CSP včas podané odvolanie prejednal, rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmal v medziach daných
ust. § 379 a 380 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (á contrario) CSP rozsudok
okresného súdu podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil, a to z nasledujúcich dôvodov:

14.Podľa§3ods.1písm.a)ažd)zák.č.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej v texte „zák. č. 514/2003 Z. z.“), štát zodpovedá
za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci,
okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

15. Podľa § 5 ods. 1, 2 a 3 zák. č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní (1). Právo na náhradu škody má i ten, s kým nebolo konané ako s účastníkom konania, aj keď s
ním, ako s účastníkom konania, konané malo byť (2). Ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní,
naktorésanevzťahujúpredpisyosprávnomkonaní,právonanáhraduškodymáten,komunezákonným

rozhodnutím škoda vznikla (3).

16. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a)
) s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

18. Podľa § 16 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z. z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán
písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z

titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

19. Zo súdenej veci vyplýva, že žalobca sa voči žalovanej M. L. v mene ktorej koná W. O. domáha

náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, v súlade s ust. § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. podľa
ktorého, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

20. Náhrady nemajetkovej ujmy sa domáha z titulu nesprávneho úradného postupu, ktorý je upravený
v ust. § 9 zák. č. 514/2003 Z. z., a to v súvislosti s postupom povereného príslušníka OO PZ v rámci
dvoch trestných konaní. V prvom prípade ide o trestné konanie vedené na základe trestného oznámenia
žalobcu zo dňa 28. 10. 2016 pod sp. zn. J. : T. - XXX/O.XXXX skončené uznesením o odmietnutí veci a
v druhom prípade ide o trestné konanie vedené na základe opakovaného trestného oznámenia zo dňa

21. 03. 2017 pod sp. zn. J. : T. - XXX/O.XXXX ukončené a vybavené listom zo z dôvodu, že o rovnakom
skutku už bolo rozhodnuté odmietnutím veci.

21. Je potrebné pristupovať odlišne k nároku žalobcu, ktorý odvodzuje od nesprávneho úradného
postupu a nezákonného rozhodnutia. Tieto dve kategórie nemožno navzájom stotožňovať, a ani

nemožno nezákonné rozhodnutie subsumovať pod nesprávny úradný postup a opačne. Rozlišovanie
medzi týmito kategóriami zodpovedá aj samotnému ustanoveniu § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z.,
v ktorom vymenúva celkovo štyri vzájomne nezávislé kategórie príčin resp. spôsobov vzniku škody.
Okrem nezákonného rozhodnutia (písm. a/) a nesprávneho úradného postupu (písm. d/), sú to aj
nezákonné zatknutie, zadržanie alebo iné pozbavenie osobnej slobody (písm. b/) a rozhodnutie o treste,

o ochrannom opatrení alebo rozhodnutí o väzbe (písm. c/).

22. Pokiaľ ide o trestné konanie sp. zn. J. : T. - XXX/O.XXXX, tak vzhľadom na deklarovaný skutkový stav
v žalobe, že daný nárok mu vznikol postupom povereného príslušníka OO PZ O. N. tým, že nevykonal
potrebnédôkazy,resp.dôkazynevykonalvnevyhnutnomrozsahu,pričomtakýtopostupmalzanásledok

nesprávne rozhodnutie, t. j. uznesenie o odmietnutí veci, odvolací súd súhlasí s právnym názorom súdu
prvej inštancie v tom, že tu nemožno hovoriť o nesprávnom úradnom postupe. Uvedené platí z dôvodu,
že pokiaľ ide o zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, tak tento druh
nároku nezakladajú pochybenia, prípadne nedostatky v priebehu konania pred vydaním rozhodnutia, a
to ani za situácie, ak tieto následky viedli k vydaniu nesprávneho rozhodnutia. Pokiaľ orgán štátu zisťuje,

zhromažďuje, hodnotí podklady alebo ich právne posudzuje, aby mohol vo veci rozhodnúť, ide o činnosť
priamo smerujúcu k vydaniu individuálneho rozhodnutia. Prípadné nesprávnosti, či vady tohto postupu
orgánu verejnej moci preto nachádzajú svoj odraz až v obsahu rozhodnutia a môžu byť posudzované
len z hľadiska zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím v zmysle ust. § 5 a
nasl. zák. č. 514/2003 Z. z., ako to správne uviedol aj okresný súd.

23. V žalobe namietaný postup príslušníka OO PZ, ktorým žalobcovi nebolo v trestnom konaní
umožnené nahliadnuť do vyšetrovacieho spisu sp. zn. J.: T.-XXX/O.XXXX sa odvolací súd stotožnil
so záverom okresného súdu, že nesprávny úradný postup v tomto smere nebol preukázaný. To
vyplýva z ust. § 9 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym

úradným postupom, keď v ods. 3 zákon ustanovuje, že pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu
povereného príslušníka OO PZ možno vychádzať len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie
postupuprokurátorom.Vdanomprípadeprokurátorpodľaust.§69ods.2Trestnéhoporiadkupreskúmal
dôvodnosť odmietnutia nahliadnutia do spisu, a to na žiadosť žalobcu, teda osoby, ktorej sa odmietnutietýka. Prokurátorka okresnej prokuratúry žiadosť vybavila a v listine zo dňa 08. 03. 2017 uviedla, že
postup povereného príslušníka OO PZ, pokiaľ tento neumožnil nahliadnuť do vyšetrovacieho spisu V..
Y. Z. (žalobcovi) bol správny, z dôvodu, že ust. § 69 ods. 1 Trestného poriadku, taxatívne vymenúva

osoby, ktoré môžu nazerať do vyšetrovacieho spisu, avšak Y. Z. zo svojho postavenia oznamovateľa
medzi tieto osoby nepatrí. Vzhľadom na to, že pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu je možné
vychádzať len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu, je v zmysle uvedených zistení
prokurátorky zrejmé, že k nesprávnemu úradnému postupu neumožnením nazretia do vyšetrovacieho
spisu nedošlo, pretože odopretie bolo dôvodné.

24. Poverený príslušník OO PZ postupoval v súlade so stanoviskom N. B. Z. Z. zo dňa XX. XX. XXXX
pod P. XXX/XX-X, s odkazom na postup Q. B., ktorá uviedla, že v prípadoch, keď o trestnom oznámení
oznamovateľa bolo už orgánmi činnými v trestnom konaní podľa príslušných ustanovení Trestného
poriadku právoplatne rozhodnuté a oznamovateľ následne po takomto právoplatnom rozhodnutí o jeho
trestnom oznámení podá opätovne orgánom činným v trestnom konaní nové trestné oznámenie s

rovnakým obsahom, ktoré neobsahuje žiadne nové skutočnosti, orgány činné v trestnom konaní o tomto
novom trestnom oznámení už podľa Trestného poriadku nerozhodujú a oznamovateľa len písomne
upovedomia, že o obsahovo rovnakom trestnom oznámení už právoplatne rozhodnuté bolo.

25. Postup povereného príslušníka OO PZ bol preto správny a tento záver konštatovala aj T. B.

O. N. v písomnom vyhotovení č. XB. XXX/XX/XXXX-XX zo dňa XX. XX. XXXX vo veci žiadosti o
prešetrenie postupu. V súlade s ust. § 9 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom, keď pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu
povereného príslušníka OO PZ možno vychádzať len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie
postupu prokurátorom, avšak z obsahu vybavenia prokurátorky nevyplýva, že by došlo zo strany

povereného príslušníka OO PZ k porušeniu povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenej lehote alebo, že by bola konštatovaná nečinnosť resp. zbytočné prieťahy v tomto konaní,
nebol nesprávny úradný postup povereného príslušníka OO PZ preukázaný ani v trestnej veci sp. zn.
J.: T. - XXX/O.XXX.

26. Žalobca v podanom odvolaní neuviedol žiadne iné relevantné skutočnosti, ktoré by nasvedčovali
tomu, že v trestnom konaní sp. zn. J. skutočne došlo k nesprávnemu úradnému postupu a nespochybnil
ani skutkové a právne závery okresného súdu.

27. Odvolací súd na základe uvedených dôvodov napadnutý rozsudok okresného súdu postupom podľa

§ 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny.

28. Okresný súd rozhodol vecne správne aj v súvisiacom výroku o náhrade trov konania, ak rozhodoval v
zmysle § 255 ods. 1 CSP, ktorú skutočnosť odvolací súd uvádza napriek tomu, že rozhodnutie o náhrade
trov konania nebolo konkrétnymi dôvodmi žalobcom v odvolaní napadnuté, avšak ide o výrok závislý

od rozhodnutia vo veci samej.

29. Vzhľadom na to, že žalovaná bola v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešná, odvolací súd jej
podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 % o výške ktorých podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným

uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy , ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).