Rozsudok Judgement was issued on Monday, February 11, 2019

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 12C/67/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211204428
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bíróová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2019:2211204428.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v spore žalobcu: M. C., U.. XX.XX.XXXX,

D., D. XXX/X, zastúpeného JUDr. Ernestom Csongom, advokátom, Dunajská Streda, Jesenského
5026/13A, proti žalovanému: G4S Technology Solutions (SK), s. r. o., Bratislava, Višňová 16, IČO 36
662 259, zastúpenému Mgr. Martinom Berecom, advokátom, Trenčín, Domus Petra - Pod Sokolice 1/B,
o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru z a m i e t a .

Súd žalobu o náhradu mzdy z a m i e t a .

Súd priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

(1) Žalobca sa žalobou zo dňa 21.03.2011 domáhal voči pôvodne žalovanému (G4S Secure Solutions
(SK), a. s., Bratislava, Višňová 16, IČO 31 328 059) rozhodnutia súdu, ktorým by určil, že ukončenie jeho
pracovného pomeru v skúšobnej dobe je neplatné, zároveň sa domáhal náhrady trov konania. Žalobu
odôvodnil tým, že u žalovaného pracoval na základe pracovnej zmluvy zo dňa 26.10.2010 vo funkcii
bezpečnostného pracovníka. Medzi stranami bola dojednaná skúšobná doba v trvaní troch mesiacov
v súlade s § 45 Zákonníka práce. Po uplynutí dojednanej skúšobnej doby, v čase, keď mal žalobca

nastúpiť do nočnej zmeny, teda 02.02.2011 o 17.10 hodine, oznámil žalobcovi jeho nadriadený, zástupca
žalovaného, že mu už nemôže prideľovať žiadnu prácu, nakoľko s ním bol ukončený pracovný pomer
v skúšobnej dobe. Žalobcu však o ukončení pracovného pomeru v rámci trojmesačnej skúšobnej doby
nikto z kompetentných zamestnancov spoločnosti písomne ani ústne neinformoval. Žalobca cestou
svojho advokáta informoval svojho zamestnávateľa o tom, že spôsob ukončenia pracovného pomeru
po 31. januári 2011 považuje za protiprávny, a teda odporuje platným právnym predpisom, preto jeho
pracovný pomer je naďalej platný a dňom 01.02.2011 sa v zmysle platnej právnej úpravy uplynutím

skúšobnejdobyzmenilnapracovnýpomeruzavretýnadobuneurčitú.Voznámeníďalejžalobcauviedol,
že trvá na ďalšom zamestnávaní. Svoj zámer zotrvať v pracovnom pomere na základe platnej pracovnej
zmluvy prezentoval aj svojmu priamemu nadriadenému v prítomnosti viacerých svedkov. Má za to, že
žalovaný konal v rozpore so zákonom a pracovný pomer žalobcu u žalovaného naďalej trvá, pričom
žalovaný mu neumožnením nastúpiť na pracovisko výrazným spôsobom porušil jeho práva.
(2) Písomným podaním zo dňa 11.10.2011 (č. listu 18 v spise) žalobca rozšíril svoj návrh tým že si voči
žalovanému uplatnil ďalej aj náhradu mzdy vo výške 425,30 eur mesačne za obdobie od 01.02.2011 do

31.03.2011 a vo výške 469,33 eur mesačne od 01.04.2011 do času, kedy žalobcovi žalovaný umožní
pokračovať v práci alebo do právoplatnosti rozsudku súdu, ktorým súd rozhodne o skončení pracovného
pomeru. V podaní poukázal na to, že v súvislosti s neplatným skončením pracovného pomeru vznikla
žalobcovi ujma na majetku vo forme zníženia jeho mesačného príjmu z dôvodu nemožnosti vykonávaťsvojuprácunazákladeplatneuzavretejpracovnejzmluvyatentonezákonnýstavpretrváva.Poukázalna
ustanovenie § 79 ods. 1, ods. 2 Zákonníka práce. K novému nároku uviedol že v zmysle § 134 Zákonníka
práce je rozhodujúcim obdobím pre určenie priemerného zárobku zamestnanca štvrťrok predchádzajúci

štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. V danom prípade trval pracovný pomer žalobcu od
novembra 2010 do januára 2011, teda rozhodujúcim obdobím je október až december 2010 a január až
marec 2011. V mesiaci október žalobca u žalovaného ešte nebol zamestnaný, v mesiaci november mal
odpracovaných 207 hodín a príjem vykázaný vo výške 410,23 eur, v mesiaci december odpracoval 228
hodínamalpríjem440,37eur.Ztohtovyplývapriemernáhodinovámzdažalobcu1,9554eur,pričomtáto

sa v nasledujúcom rozhodnom období zvýšila s poukazom na počet odpracovaných hodín v januári 2011
(204 hodín). Príjem žalobcu v januári predstavoval sumu 469,33 eur, jeho priemerná hodinová mzda sa
zvýšila na 2,3006 eur, čo je rozhodujúce pre posudzovanie uplatnenej náhrady mzdy od apríla 2011.
(3) Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 12.08.2011 (č. l. 13) s tým, že
nárok žalobcu v celom rozsahu neuznáva a trvá na skončení pracovného pomeru. Uviedol, že so
žalovaným (zrejme žalobcom) bol pracovný pomer skončený v rámci skúšobnej doby a oznámenie o

skončení pracovného pomeru mu bolo aj riadne doručené v zmysle § 38 Zákonníka práce. Žalovaný
disponuje dôkazmi preukazujúcimi, že pracovný pomer skončil platne a v zmysle príslušných ustanovení
Zákonníka práce.
(4) Uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 28.11.2011 súd pripustil zmenu žaloby jej rozšírením o
náhradu mzdy v zmysle § 95 ods. 1 O. s. p.

(5) Súd vo veci samej po vykonanom dokazovaní rozhodol v poradí prvým rozsudkom č. k.
12C/67/2011-99 dňa 23.07.2012 tak, že žaloby o neplatnosť pracovného pomeru a o náhradu mzdy
zamietol, žalovanému náhradu trov konania nepriznal a žalobcu zaviazal k náhrade trov štátu v sume
9,54 eur, keď vyhodnotením vykonaného dokazovania dospel k záveru, že mal za preukázané doručenie
písomného oznámenia žalovaného o skončení pracovného pomeru so žalobcom v skúšobnej dobe

dňom 27.01.2011. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Trnave rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vrátil na
ďalšiekonaniespoukazomnato,žesúdprvéhostupňasanezaoberalposudzovanímprípaduzhľadiska
možného zmarenia doručenia písomnosti žalobcom v zmysle § 38 ods. 4 Zákonníka práce a na zistenie
okolností rozhodujúcich pre tento prípad, následne pre to nevykonal potrebné dokazovanie. Odvolací
súd vo svojom rozhodnutí poukázal na to, že pokiaľ zamestnávateľ robí úkon, ktorý smeruje k vzniku,

zmene alebo zániku pracovného pomeru, vyžaduje sa postup podľa § 38 Zákonníka práce. Doručenie
do vlastných rúk je prvou podmienkou, ktorá musí byť pre platný úkon splnená. Ak zamestnanec
písomnosť odmietne prevziať, vráti sa písomnosť doručovaná poštou ako odmietnutá, podľa § 38 ods.
4 nastanú účinky doručenia ako keby zamestnanec písomnosť prevzal. Pokiaľ zamestnanec odmietne
prevziať písomnosti na pracovisku, musí byť zrejmé, že konkrétny zamestnanec v daný deň odmietol

prevziať písomnosť na mieste, kde sa pokus o doručenie vykonal. Tieto okolnosti musia byť nesporne
preukázané, čo však v danom prípade splnené nebolo. Záver súdu prvého stupňa o odmietnutí prevzatia
doručovaného oznámenia žalobcom je v danom prípade nesprávny, nakoľko o tejto skutočnosti má
svedčiť iba výpoveď svedka H.I., ktorá výpoveď však túto skutočnosť nedokazuje a nepreukazuje.
Dôkazné bremeno preukázania odmietnutia prevziať písomnosť je v danom prípade jednoznačne na

žalovanom, ktorý ho za daných okolností neuniesol. V konaní totiž nebolo preukázané, že by svedok
Végh jednoznačne oznámil žalobcovi, že ide o zásielku, ktorú mu chce doručiť, obsahujúcu skončenie
pracovného pomeru v skúšobnej dobe. Obdobne jednoznačne z výpovede svedka vyznieva, že žalobca
neodmietol túto zásielku prevziať, povedal len, že nemá čas a na ďalšie svedkom tvrdené výzvy na
prevzatie dokumentu nereagoval. Jednoznačné odmietnutie prevzatia konkrétnej zásielky žalobcom

nebolotedapreukázané.Súdprvéhostupňavšaknevenovalpozornosťsituácii,akdoručeniepísomnosti
bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia
okrem riadneho prevzatia zásielky a odmietnutia prevzatia zásielky môže privodiť aj zmarenie doručenia
zamestnancom. Zmarenie je úkon zamestnanca, ktorým sa snaží prekaziť doručenie písomnosti alebo
iného úkonu, ku ktorému musí prísť, ak chce zamestnávateľ doručiť písomnosť. Za zmarenie doručenia,

ani za odmietnutie prijatia písomnosti však nemožno považovať skutočnosť, že sa zamestnanec na
výzvu nedostavil na príslušný orgán zamestnávateľa, kde sa mala písomnosti zamestnávateľa doručiť.
(6) Na návrh nového účastníka s poukazom na zmluvu o predaji časti podniku písomným podaním zo
dňa 10.01.2014 tunajší súd uznesením č. k. 12C/67/2011-177 zo dňa 22.07.2014 vyhovel jeho vstupu
do konania na miesto doterajšieho žalovaného.

(7) Súd vo veci samej rozhodol po doplnení dokazovania následne v poradí druhým rozsudkom č.
k. 12C/67/2011-209 dňa 03.11.2014 tak, že žaloby o neplatnosť pracovného pomeru a o náhradu
mzdy opäť zamietol s tým, že o náhrade trov konania rozhodne samostatným rozhodnutím, keď
vyhodnotením vykonaného a doplneného dokazovania dospel k záveru, že žalobca vedel, že žalovanýmieni s ním ukončiť pracovný pomer, o čom svedčia aj SMS správy z telefónu žalobcu adresované jeho
nadriadeným v januári 2011, žalobca sa dostavil na pracovisko, kedy mu bolo oznámené skončenie
pracovného pomeru a napriek výzve zo strany svedka H.K. žalobca odmietol prevziať písomné

oznámenie s tým, že „nemá čas“, a keďže mal vedomosti o tom, čo doručovaná zásielka obsahuje,
nastali účinky doručenia. Žalobca zmaril doručenie písomnosti, v tomto smere nemal súd dôvod
nepovažovať výpoveď svedka Végha za pravdivú, nakoľko podľa súdu vypovedal presvedčivo, aj
ním uvádzanú časovú postupnosť celého doručovacieho procesu považoval za vierohodnú. Tým mal
súd za preukázané doručenie písomného oznámenia žalovaného o skončení pracovného pomeru so

žalobcom v skúšobnej dobe dňom 27.01.2011. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Trnave rozsudok
tunajšieho súdu zrušil a vrátil na ďalšie konanie s poukazom na to, že prvoinštančný súd nevenoval
žiadnu pozornosť písomnému podaniu žalovaného zo dňa 05.09.2014 a doplňujúcemu podaniu zo
dňa 20.10.2014. Odvolací súd zdôraznil, že pri určení neplatnosti skončenia pracovného pomeru sa
využíva zásada tzv. relatívnej neplatnosti, ktorá je založená na vyvrátiteľnej domnienke platnosti tohto
právneho úkonu, a teda že spôsobuje následky, akoby bol platný, ak nebol predmetných následkov

zbavený, čo môže byť buď rozhodnutím súdu alebo vzájomnou dohodou strán. Pri domáhaní sa určenia
neplatnosti skončenia pracovného pomeru platí, že pracovný pomer skončil, pokiaľ súd nerozhodne o
neplatnosti jeho skončenia. Dôkazné bremeno preukázania doručenia písomnosti je v danom prípade
jednoznačne na žalovanom a rozhodnutie súdu je zmätočné, keď pôvodne vyhodnotenú situáciu ako
odmietnutie prevzatia doručovanej písomnosti prekvalifikoval na zmarenie doručenia písomnosti a je

nedostatočne odôvodnené. Nemožno tiež ignorovať ani názor a argumentáciu žalovaného v jeho
písomných vyjadreniach smerujúcich k tomu, že v danom prípade postačovalo aj ústne oznámenie o
skončenípracovnéhopomeruvskúšobnejdobe,sktorousasúdprirozhodovanítakistomusívyporiadať,
ako aj s tým, že žalovaný mal možnosť pri zlyhaní možného doručenia na pracovisku využitia aj iný
adekvátny spôsob doručenia.

(8) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, svedkov a oboznámením sa s predloženými
listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci:
(9) Strany sporu dňa 26.10.2010 uzavreli pracovnú zmluvu (č. l. 3), v zmysle ktorej vznikol žalobcovi
pracovný pomer u žalovaného dňom 01.11.2010 na dobu určitú - do dňa skončenia obchodného
kontraktu žalovaného v mieste výkonu práce (N. E.), najneskôr do 31.10.2012 s tým, že pre skončenie

pracovného pomeru je rozhodujúca udalosť, ktorá nastane časovo skôr. Strany sa dohodli na skúšobnej
dobe 3 mesiacov, žalobca bol prijatý k výkonu práce ako bezpečnostný pracovník s výkonom - fyzická
ochrana majetku života a zdravia osôb činnosť na úseku požiarnej ochrany bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci. Zároveň zmluvné strany v rovnaký deň uzavreli Dohodu o pracovnej pohotovosti a práci
nadčas (č. l. 5) na dobu neurčitú s tým, že platnosť dohody končí dňom skončenia pracovného pomeru.

(10) Listom zo dňa 26.01.2011 - streda (č. l. 34) žalovaný oznámil žalobcovi skončenie pracovného
pomeru v skúšobnej dobe s poukazom na § 72 ods. 1 Zákonníka práce s tým že dňom
31.01.2011 (pondelok) s ním ukončuje pracovný pomer v skúšobnej dobe. Zároveň žalobcu vyzval o
vrátenie identifikačného preukazu, ústrojných súčiastok, pracovných pomôcok a vyrovnanie prípadných
záväzkov s pripomenutím povinnosti mlčanlivosti s poukazom na § 81 písm. f/ Zákonníka práce. Z

poznámky na liste podpísanej W. H. vyplýva, že zamestnanec odmietol list prevziať dňa 27.01.2011
(štvrtok).
(11) Žalovaný k svojim tvrdeniam predložil písomné vyjadrenie svedka W. H. zo dňa 08.02.2011 (č. l. 33),
v ktorom sa vyjadruje k doručeniu výpovede žalobcovi tak, že „Dňa 27.01.2011 asi o 18. hodine prišiel
(svedok) na objekt Wertheim na Kračanskej ulici, kde sa stretol so žalobcom, ktorý bol práve na odchode.

Osobne ho vyzval, aby podpísal prevzatie výpovede, na čo on odpovedal, že teraz nemá čas a že príde,
keď na to čas bude mať. Ešte raz zopakoval (svedok), že to má podpísať, a on (žalobca) odpovedal to
isté čo pred tým. Po tomto odišiel a (svedok) následne ho v nasledujúce dni viackrát telefonicky vyzýval,
aby prišiel podpísať prevzatie výpovede.“
(12) Listom zo dňa 14.02.2011 (č. l. 7) žalobca cestou svojho advokáta oznámil žalovanému, že trvá

na tom, aby zo strany žalovaného ako zamestnávateľa mu bola naďalej prideľovaná práca podľa
dojednaných zmluvných podmienok alebo bola volená iná zákonná forma ukončenia pracovného
pomeru. V liste uvádza, že vôľu vykonávať prácu aj naďalej oznámil žalobca aj svojmu bezprostredne
nadriadenému pracovníkovi W. H. za prítomnosti najmenej dvoch svedkov, je teda zrejmé, že
zamestnávateľ žalobcovi preukázateľne neumožnil nastúpiť na svoje pracovisko, čím porušil zákonné

práva žalobcu. Poukázal na to, že žalobcovi dňa 02.02.2011, teda až po uplynutí dojednanej skúšobnej
doby, oznámil jeho nadriadený pracovník o 17.10 hodine, keď mal nastúpiť do nočnej zmeny, že už mu
nemôže prideliť žiadnu prácu, nakoľko s ním bol ukončený pracovný pomer v rámci skúšobnej doby.
Žalobcovi však nikto z kompetentných nedoručil oznámenie o ukončení pracovného pomeru pred dňom31.01.2011, ukončenie pracovného pomeru po tejto lehote je v rozpore so zákonom a preto platí, že
pracovný pomer žalobcu je platný aj naďalej a uzavretý na dobu neurčitú.
(13) Z osobného dotazníka vyplneného žalobcom pre potreby žalovaného (č. l. 35) okrem iného vyplýva,

že o voľnom pracovnom mieste u žalovaného sa dozvedel z internetu, a tiež telefónne číslo mobilného
telefónu žalobcu s koncovým trojčíslím -XXX. Z telefónneho čísla uvedeného v dotazníku bola dňa
30.01.2011 zaslaná SMS správa s textom „Gratulujem - vykopnúť najskúsenejšieho, R. D. a ponechať
pracovať blbcov, asi máte špatného poradcu. C. M.“ (č. l. 36). K nemu žalovaný uviedol, že správa
bola zaslaná zamestnancovi žalovaného pánovi Č.. Podľa zoznamu SMS správ doručených na číslo

služobného mobilného telefónu ďalšieho zamestnanca žalovaného - svedka O. žalobca dňa 27.01.2011
o 17.49 hodine poslal SMS správu s textom: „Komu mám poslať ďakovný list za výpoveď? H. to zvalil
na vás a vy teraz na neho?“ (č. l. 57).
(14) Žalobca vo svojej výpovedi (dňa 28.11.2011 - č. l. 38) uviedol že jeho pracovný pomer u žalovaného
začal dňom 01.11.2010, bol prijatý ako bezpečnostný strážnik s určeným pracoviskom v N. E. v objekte
firmy Wertheim. Pracoval na denné a nočné zmeny tak, že po dvoch denných zmenách nasledovali 2

nočné zmeny a ďalej 2 dni pracovného voľna s tým, že mal prípadne určené nadčasy. V čase dennej
zmeny pracovali spolu traja zamestnanci, počas nočnej zmeny boli v objekte dvaja zamestnanci. Pri
ceste do práce na poslednú zmenu v januári 2011 telefonoval svedkovi H., vtedy mal nastúpiť do nočnej
zmeny, že má horúčku, ale do práce mieni nastúpiť. Svedok mu vtedy povedal, že mu napíše dovolenku
a naplánuje nadčas, nech sa vráti domov, čo žalobca aj urobil. Dňa 01.02. (utorok) bol žalobca u

lekára, kedy mu svedok H. zatelefonoval, aby sa dostavil na pracovisko podpísať ukončenie pracovného
pomeru, žalobca to odmietol s tým, že ukončenie mu malo byť zaslané do 31.01. Prvá zmena vo februári
bola určená nočná dňa 02.02., kedy sa žalobca o 17.15 hodine dostavil na pracovisko. O tom, že mieni
nastúpiť do práce informoval vopred aj svedka H. aj oblastného veliteľa. Informovanie vopred odôvodnil
tým, že mal vedomosti o tom, že zamestnávateľ s ním chce ukončiť pracovný pomer, čo však žalobca

nepovažoval za platné. Keď sa do práce dostavil, svedok H. mu oznámil, že už nie je u nich zamestnaný
a vyzval žalobcu, aby odišiel, čo žalobca urobil. List žalovaného zo dňa 26.01.2011 videl prvýkrát až
po jeho predložení splnomocnenou zástupkyňou žalovaného v súdnom konaní, nikdy dovtedy nevidel
ani písomné vyjadrenie svedka H.. Potvrdil, že číslo mobilného telefónu, z ktorého odišla správa pánovi
Č. je číslo jeho mobilného telefónu. K tomu, či správu posielal, sa vyjadriť nevedel, poukázal na to, že

správy sa dajú preposielať, ďalej však uviedol, že správa bola iba jeho dotazom, pretože sa asi dozvedel
od nejakého kolegu o úvahách zamestnávateľa ukončiť so žalobcom pracovný pomer. Poukázal na to,
že v čase, keď cestoval na poslednú zmenu v januári 2011, sa s nikým zo zamestnancov nestretol, s
pánom H. hovorili iba telefonicky a dohodol sa s ním, že ostane doma a vypíše mu dovolenku. Tvrdenia
svedka H. o tom, že mal byť vtedy v objekte, sú podľa vyjadrenia žalobcu klamstvom. V objekte bol po

dni 02.02.2011 jediný raz, kedy si zobral odkiaľ uniformu, ktorú ani s preukazom nikto od neho nežiadal
späť. Keď sa pre uniformu dostavil, bol prítomný aj svedok H., s ktorým komunikovali a svedok žalobcu
skoro fyzicky napadol. Žalobca medzičasom nastúpil do nového zamestnania (č. l. 70) a od 30.11.2011
je zamestnaný vo firme Volkswagen v Bratislave s dojednaným príjmom vo výške 630 eur brutto, keď
v mesiacoch decembri a januári odpracoval v každom mesiaci po 2 týždne, vo februári pracoval celý

mesiac, a k výplate dostal 450 eur.
(15) Podľa rozpisu pracovných zmien (č. l. 44) mal žalobca určené na deň 27. a 28. januára nočné
zmeny, 29. januára voľno a v dňoch 30. a 31. januára denné zmeny, 01. februára mal žalobca určené
voľno a v dňoch 02. a 03. februára nočné zmeny.
(16) Podľa potvrdenia stomatológa bol žalobca dňa 31.01.2011 v ambulancii v I. ošetrený a uznaný

za práceschopného. Podľa lekárskej správy zo dňa 01.02.2011 bol žalobca vyšetrený v nemocnici vo
Bratislave - Ružinove a objednaný na hospitalizáciu dňa 16.02.2011. (č. l. 47-48, 45)
(17) Svedok W. H.I. vo svojej výpovedi (dňa 16.01.2012 - č. l. 50) uviedol že bol prijatý do pracovného
pomeru u žalovaného približne v rovnakom čase ako žalobca, svedok nastúpil ako veliteľ objektu pre
objektWertheimvN.E.,užalovanéhonaďalejpracuje.Vosvojejvýpovediuviedol,žetrvaniepracovného

pomeru žalobcu konzultoval so svojím priamym nadriadeným (svedkom O.), ktorému oznámil, že so
žalobcom nemieni ďalej spolupracovať, vtedy mu nadriadený povedal, aby výpoveď doručil žalobcovi.
Kvôli tomu žalobcovi aj telefonoval, aby sa dostavil na pracovisko a tiež mu oznámil, že zamestnávateľ
nemieni pokračovať v pracovnoprávnom vzťahu s ním. Žalobca sa aj dostavil, keď mu svedok chcel
odovzdať oproti podpisu výpoveď, žalobca mu povedal, že teraz nemá čas. Na príkaz pána O. svedok

zavolal žalobcovi druhýkrát, aby sa dostavil na pracovisko, kedy mu žalobca oznámil že nemôže, lebo
je v nemocnici v Bratislave a čaká na operáciu. Svedok upozornil žalobcu na to, že „to“ musí podpísať.
Oznámil situáciu pánovi O. a viac sa o záležitosť nestaral. Následne obdržal od žalobcu niekoľko
telefonátov s tým, že sa budú súdiť. Žalobcovi mal doručiť dokument o rozviazaní pracovného pomeru,ktorý mu odovzdal pán O. deň pred tým, čo sa ho pokúsil doručiť žalobcovi. Žalobca bol na pracovisku
osobne, prevzatie dokumentu však nepodpísal s tým, že nemá čas. Žalobca dokument, ktorý mu chcel
svedok odovzdať, nevidel, ale vedel, aký dokument mu má byť doručený, lebo mu povedal, že mu

(žalobcovi) plynie trojmesačná skúšobná doba a že chcú (zamestnávateľ) pracovný pomer ukončiť.
Svedok mal záujem doručiť žalobcovi dokument čo najskôr, preto bez vyčkania, kedy žalobca nastúpi na
najbližšiu pracovnú zmenu, ho telefonicky zavolal, žalobca sa vtedy aj dostavil, ale prevzatie dokumentu
nepodpísal a následne ostal práceneschopný. Prvýkrát žalobcovi oznámil, že mu chce doručiť výpoveď,
dňa 27.01.2011. Ku skutočnosti, že v ten deň mal žalobca určenú nočnú zmenu, sa svedok vyjadril, že

doručenie dokumentu mienil vybaviť pred tým, než žalobca nastúpi do práce s tým, že na nočnú zmenu
už za žalobcu zabezpečil ďalšieho zamestnanca. Vtedy už žalobca na nočnú zmenu nenastúpil, ani na
ďalšiu určenú zmenu a keďže svedok mal záujem vybaviť záležitosť do 30.-teho, telefonoval žalobcovi,
ktorý sľúbil, že príde. Svedok uviedol, že so žalobcom žiadne osobné spory nemali. O výpovedi žalobcovi
premýšľal už dlhší čas a rozhodol sa niekoľko dní predtým, než začal dokument doručovať. Pôvodne
mienil ukončiť so žalobcom pracovný pomer dohodou, tento postup využíval v prípadoch, keď mali

záujem ukončiť pracovný pomer zamestnanci, k čomu mu stačilo vypísať formulár. Následne však po
pokynoch pána O., že k danému prípadu žalobcu je potrebný iný postup, bol pripravený list s výpoveďou,
ktorý mal svedok žalobcovi doručiť oproti podpisu. O doručovaní sám svedok sformuloval a podpísal
záznam zo dňa 08.02.2011, trval na tom, že výpoveď doručoval žalobcovi dňa 27.01.2011, keď o tom
urobil na výpovedi i písomnú poznámku. Na pokyn pána O. sa viackrát pokúsil o opätovné doručenie.

(18) Svedok C. Č.L. vo svojej výpovedi (dňa 13.02.2012 - č. l. 59) uviedol, že u žalovaného pracuje
ako regionálny manažér a pod jeho pôsobnosť spadal aj žalobca. So žalobcom bol ukončený pracovný
pomer v skúšobnej dobe ku dňu jej uplynutia na návrh veliteľa objektu a podporných vyjadrení pána
O. a následne, po schválení svedkom, personálne oddelenie pripravilo písomnú zásielku, ktorá bola
zaslaná žalobcovi na pracovisko. Rozhodnutie o výpovedi mu bolo doručované priamo na pracovisku

27.01.2011. Svedok má informácie, že žalobca rozhodnutie odmietol prevziať, tieto informácie má z
písomného vyjadrenia pána H.. Poukázal tiež na SMS správu zaslanú mu na číslo jeho služobného
mobilného telefónu z telefónneho čísla žalobcu dňa 30.01.2011.
(19) Svedok M. M. vo svojej výpovedi (č. l. 60) uviedol, že pracoval spolu so žalobcom. U žalovaného
(svedok) pracoval do marca 2011, pracovný pomer ukončil dohodou. Vypovedal, že o tom, že žalovaný

mieni ukončiť pracovný pomer so žalobcom, vedeli všetci pracovníci, nakoľko list žalovaného visel
na nástenke, nebol vložený do obálky. Písomnosť bola na nástenku vyvesená okolo 28. alebo 29.
decembra, 27.-eho mal svedok nastúpiť na dennú zmenu a žalobcu mal striedať po jeho nočnej zmene,
kedy svedok zistil, že je tam iný zamestnanec z druhého objektu, po dotaze svedok zistil, že žalobca
má horúčku a nenastúpil do práce. Oznámenie viselo na nástenke aj po Novom roku, niekedy v januári

sa so žalobcom stretli na pracovisku, kedy mu (žalobcovi) svedok H.É. oznámil, že už u nich nepracuje.
Žalobca sa však pridelenia práce domáhal.
(20) Svedkyňa G. L. vo svojej výpovedi (č. l. 60) uviedla, že so žalobcom do decembra 2011 žili
v spoločnej domácnosti vo H. a do práce zvykla cestovať autobusom. Pracovala na dvojzmennú
prevádzku, z práce ju zvykol odviezť autom na autobusovú stanicu žalobca v prípade, že išiel na

nočnú zmenu. Niekedy koncom januára napriek ich dohode žalobca sa pre ňu nedostavil, telefonicky
jej oznámil, že nemusel ísť do práce, lebo je chorý a dostal voľno. Vtedy cestovala z práce neskorším
spojom.
(21) Svedok G. O. vo svojej výpovedi (dňa 26.03.2012 - č. l. 70) uviedol, že u žalovaného už nepracuje
od novembra 2011, jeho pracovný pomer bol ukončený dohodou. Z funkčného hľadiska bol v poradí

druhým nadriadeným pracovníkom žalobcovi, medzi nimi bol vedúci ochrany objektu - svedok H.. K
danému prípadu uviedol, že návrh na skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe žalobcu podal
jeho vedúci, a svedok predniesol tento návrh nadriadenému pánovi Č.. Po odsúhlasení takéhoto návrhu
sa tento predkladá personálnemu oddeleniu, ktoré vyhotoví výpoveď, následne dochádza k doručovaniu
písomnosti, obvykle na pracovisku do vlastných rúk zamestnanca. Personálne oddelenie odovzdalo

vyhotovený dokument svedkovi, ktorý ho následne odovzdal pánovi H. a ten mal zrealizovať doručenie
žalobcovi. Svedkovi následne bola zaslaná SMS správa od žalobcu, z ktorého dôvodu bol svedok v
domnení, že došlo v daný deň k doručeniu dokumentu žalobcovi. V ten deň večer sa však telefonicky
dozvedel od svedka H., že priame doručenie oznámenia žalobcovi neprebehlo, túto skutočnosť oznámil
nadriadenému a viac sa prípadom nezaoberal. Na jeho služobný mobilný telefón bolo zaslaných od

žalobcu viac správ, tými sa už nezaoberal, určite ich však čítal.
(22) Podľa plánovaného rozpisu pracovných zmien na mesiac január 2011 (č. l. 44) mal do nočnej
pracovnej zmeny v rovnakom objekte dňa 27. januára 2011 nastúpiť aj zamestnanec F. C., po nočnej
zmene žalobcu a tohto pracovníka mal do dennej zmeny následne nastúpiť zamestnanec K. T..(23) Svedok F. C. vo svojej výpovedi uviedol, že na zmenu, na ktorú mal podľa plánu nastúpiť so
žalobcom, nastúpil s iným zamestnancom, nezaujímal sa však o dôvody, pre ktoré žalobca do práce
nenastúpil. Svedok K. T. vypovedal, že sa nepamätá na okolnosti odovzdávania zmeny. (č. l. 85)

(24) Svedok C. Q. vo svojej výpovedi (dňa 25.06.2012 - č. l. 86) uviedol, že v jednom prípade zastupoval
žalobcu v pracovnej zmene, inak podľa plánu bol zaradený na stráženie iného objektu. O zastupovaní
sa dozvedel asi 5-6 hodín pred nástupom na zmenu, nebolo mu odôvodnené, prečo nenastúpil žalobca.
(25) Vo svojej doplňujúcej výpovedi zo dňa 08.09.2014 (č. l. 190) žalobca uviedol, že niekedy 23. alebo
25. (januára) volal veliteľovi, že má horúčku, na čo reagoval (veliteľ) s tým, že pokiaľ je chorý, nech nejde

do práce a napíše mu 4 až 5 dní dovolenku. Vtedy žalobca už od svedka M. vedel, že zamestnávateľ
s ním chce rozviazať pracovný pomer. Svedok ho mal upozorniť, že si má dať pozor, že ho chcú asi
poslať preč. 1. (februára) mal ísť žalobca do nemocnice, kedy mu volal svedok H., že má výpoveď. Keď
nastúpil na prvú zmenu určenú vo februári, svedok H. mu oznámil, že u nich už nepracuje a vyzval ho,
aby odišiel. Podotkol, že nejaký svedok síce vo veci vypovedal, že má prísť za žalobcu do zmeny, čo mu
oznámili v daný deň už na obed, ale žalobca má informácie, že v ten deň ostal v službe práve svedok H..

(26) K doplňujúcej výpovedi sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 08.09.2014 (č. l. v 187)
tým, že trvá na tom, že skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe bolo žalobcovi oznámené na
pracovisku dňa 27.01.2011 v rámci skúšobnej doby žalobcu. Oznámenie žalobcovi doručoval svedok H.,
osobne žalobcu vyzval, aby podpísal prevzatie oznámenia, na čo žalobca odpovedal, že teraz nemá čas,
žepríde,keďbudemaťnatočas.SvedokH.hoopakovanevyzvalkpodpisuažalobcareagovalrovnako.

Konanie žalobcu vo vzťahu k jeho nadriadenému, kedy mu odpovedal, že príde prevziať písomnosť,
až keď bude mať na to čas, nemožno v žiadnom prípade pokladať za bežné. Žalobca vedel, čo je
obsahom písomnosti, bol si vedomý skončenia pracovného pomeru so žalovaným a preto výzvu svojho
nadriadeného nerešpektoval. Z toho vyplýva, že doručenie oznámenia o skončení pracovného
pomeru v skúšobnej dobe bolo zmarené konaním žalobcu dňa 27.01.2011, čím nastali účinky doručenia

v zmysle § 38 ods. 4 Zákonníka práce. Skutočnosť, že skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe
bolo žalobcovi oznámené, preukazujú aj výpisy SMS správ svedkovi O. a svedkovi Č.B.. Oznámenie
žalobcovi o skončení pracovného pomeru preukazuje aj skutočnosť, že žalobca sa nedostavil na službu
určenú mu podľa rozpisu služieb dňa 30.01.2011, čo bolo preto, že bol oboznámený so skončením
pracovného pomeru, aj preto, že vedel, že v ten deň by sa žalovaný mohol opakovane pokúsiť o

doručenie oznámenia o skončení pracovného pomeru žalobcovi v rámci skúšobnej doby. Žalobca tak
pokračoval v konaní, ktorým vedome maril doručenie písomnosti. Žalovaný poukázal na to, že pokiaľ by
bolo pravdivé tvrdenie žalobcu, že so svedkom H. telefonoval na ceste na nočnú zmenu dňa 27.01.2011
a dohodli sa na tom, že žalobca sa z dôvodu choroby nedostaví do práce a svedok H. mu vypíše
dovolenku, nemal by žalobca dôvod posielať SMS správu svedkovi O.. Naopak, znenie zaslanej SMS

správy je bezprostrednou reakciou žalobcu na situáciu, kedy dňa 27.01.2011 pred nočnou zmenou došlo
pokusu o doručenie písomnosti žalobcovi, ako vypovedal svedok H.. Výpoveď svedka H. potvrdzuje aj
ďalší dôkaz, a to svedecká výpoveď svedka Q.. S poukazom na § 17 ods. 2 Zákonníka práce účinného
v čase udalosti žalovaný uviedol, že nedodržanie lehoty a písomnej formy v zmysle § 72 ods. 1 a 2
Zákonníka práce nemá za následok neplatnosť právneho úkonu. Má za to, že samotné oznámenie o

skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe vykonané ústnou formou oprávneným zamestnancom
žalovaného-svedkomH.vočižalobcovidňa27.01.2011jeplatnýmprávnymúkonom,pričomoznámenie
po skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe žalobcovi ústnou formou preukazujú výpovede
svedkov H., O. K. Č., písomné vyjadrenie svedka H. ako aj SMS správy od žalobcu svedkovi O. dňa
27.01.2011 a svedkovi Č.L. dňa 30.01.2011.

(27 Na doplnenie svojich výpovedí boli na pojednávanie nariadené na deň 20.10.2014 (č. l. 204)
predvolaní opäť svedkovia W. H. K. C. Q.H.. Svedok H. vypovedal, že u žalovaného už nepracuje a
k veci si pamätal, že telefonoval žalobcovi, že má napísanú výpoveď, aby si ju prišiel prevziať, čo mu
oznámil aj SMS správou. Vtedy mal žalobca reagovať sľubom, že na druhý deň sa dostaví, žalobca však
na druhý deň telefonoval, že musí ísť lekárovi. Vzhľadom na odstup času si svedok už nepamätal na

konkrétne okolnosti prípadu, trval na tom, že vo svojej predchádzajúcej výpovedi hovoril pravdu a nič
nezamlčal, pričom v jeho predchádzajúca výpoveď bola určite podrobnejšia, v súčasnosti si už na vec
nepamätá. Svedok Q. u žalovaného už takisto nepracuje, k situácii si pamätal toľko, že nepracoval v tom
čase na objekte Wertheim, ale na inom v objekte a pamätá si na prípad, že bez naplánovanej pracovnej
zmeny bol zavolaný do práce. Vo svojej predchádzajúcej výpovedi určite hovoril pravdu, nemal dôvod

v záujme niektorej zo sporových strán klamať.
(28) V písomnom podaní zo dňa 18.11.2016 (odvolanie žalovaného proti v poradí tretiemu -
medzitýmnemurozsudkuprvoinštančnéhosúduzodňa13.10.2016,ktorýmprvoinštančnýsúdnarozdiel
od prvých dvoch rozsudkov, ktorými žalobu zamietol, žalobe v časti o určenie neplatnosti skončeniapracovného pomeru v skúšobnej dobe vyhovel - č. l. 274), žalovaný poukázal na to, že v konaní bolo
preukázané, že žalobca úmyselne a cielene zabránil, resp. znemožnil žalovanému vykonať jeho úmysel,
a teda náležite mu doručiť oznámenie o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe. Svedok H.

vyzval žalobcu na prevzatie oznámenia, oznámil žalobcovi obsah oznámenia a žalobca toto prevzatie
znemožnil slovami „teraz nemám čas“. Žalobca mal v dňoch 28. januára a 30. januára odpracovať
pracovnú zmenu podľa rozpisu služieb na mesiac január, v tieto dni sa však nedostavil na pracovisko,
hoci nevie preukázať čerpanie dovolenky, ani práceneschopnosť a zároveň vedel, že mu zamestnávateľ
chce doručiť oznámenie, vedel aj to, čo je obsahom oznámenia, čím žalobca svojím konaním („nemá

čas prevziať oznámenie“) a následne opomenutím (nedostavil sa do práce na plánované zmeny) došlo
k zmareniu doručenia. K možnosti doručovať oznámenie žalobcovi prostredníctvom poštovej prepravy
uviedol, že žalovaný bol presvedčený o tom, že došlo k platnému doručeniu oznámenia a preto nebol
dôvod, aby ho ešte posielal prostredníctvom pošty. Žalovaný nemohol predpokladať, že na jednej
strane žalobca oznámenie nepovažuje za doručené a na druhej strane sa nedostaví bez oznámenia a
vysvetlenia do práce na plánované zmeny, a teda oznámenie mu nebude možné znova doručiť. Tým,

že žalobca robil obštrukcie za účelom zmariť doručenie, nemôže byť na ťarchu žalovanému. Poukázal
na rozpory v tvrdeniach žalobcu v tom, ako sa dozvedel o skončení pracovného pomeru a v tom, či
sa na pracovisko dostavil a vyjadreniach, že nemá vedomosť o SMS správach. Tvrdenia žalobcu sú
účelové. Tým, že žalobca odmietnutie prevzatia oznámenia formuloval slovami „teraz nemám čas“,
nemôže znamenať, že žalobca prevzatie neodmietol. Vzhľadom na spôsob, formu aj ďalšie správanie

žalobcu je zrejmé, že týmto spôsobom prejavil žalobca vôľu odmietnuť v danom čase a na danom
mieste prevziať písomnosť. Žalovaný splnil všetky požiadavky pre doručenie. Pri osobnom stretnutí
dňa 27.01.2011 svedok H. vyzval žalobcu, aby prevzal oznámenie, ktorého obsahom je skončenie
pracovného pomeru v skúšobnej dobe, bolo teda dostatočne určité a zrozumiteľné, že ide o doručenie
oznámenia, ktorého obsahom je skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe, čo potvrdzujú SMS

správy žalobcu. Svedok H., priamy nadriadený žalobcovi, bol oprávnený oznámiť žalobcovi skončenie
pracovného pomeru.
(29) Svedkovia C., O., H., Č. K. Q. boli na návrh žalovaného dopočutí k svojej predchádzajúcej výpovedi
vo veci (č. l. 328). Zhodne uviedli, že trvajú na pravdivosti svojich predchádzajúcich výpovedí, bližšie
sa k prípadu už nevedeli vyjadriť vzhľadom na odstup času. Svedok O. N.oplnil, že bežnou praxou

vo všeobecnosti bolo, že navrhol výpoveď pracovníkovi, rovnako takýto návrh mohol podať aj vedúci
objektu - svedok H.I., ktorý v tomto prípade aj návrh podal. Návrh musel schváliť riaditeľ divízie a na
personálnom oddelení sa po odsúhlasení riešilo písomné oznámenie. Svedok Č. uviedol, že bol v tom
čase nadriadeným svedkovi O. a návrh na ukončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe bol jemu
(svedkovi Č.) predložený na posúdenie. Pamätal sa, že hodnotenie správania žalobcu nebolo lichotivé,

správal sa autoritatívne, až konfliktne. Návrh svedok posunul na personálne oddelenie niekedy koncom
januára, podľa informácií, ktoré mal, doručenie na pracovisku bolo ponechané svedkovi H., žalobca vraj
písomnosť odmietol prevziať, o čom asi existoval aj protokol spísaný svedkom H.. Tak či tak bol podľa
svedka žalobca o ukončení pracovného pomeru informovaný, čo je zrejmé aj z toho, že z jeho osobného
telefónu (žalobcu) bola na telefón svedka a telefón svedka O. poslaná SMS správa, v ktorých potvrdil,

že bol vo výpovedi informovaný.
(30) Žalobca v konečnom návrhu uviedol, že doručovanie podľa § 30 ods. 1 Zákonníka práce je veľmi
jasne a striktne formulované a vzťahuje sa na všetky druhy ukončenia pracovného pomeru. Aj v prípade
ukončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe z hľadiska preukázania doručenia, a teda platnosti
výpovede, je potrebné preukázať skutočné doručenie, nakoľko ide o závažné rozhodnutie o ukončení

pracovného pomeru. Aj judikatúra uvádza, že nejde o marenie doručenia, ak je tu daná možnosť
takzvaného priameho doručenia výpovede adresátovi, žalovaná strana mohla bez problémov využiť aj
spôsob osobného doručenia mimo pracoviska, hoci aj nad rámec pracovnej doby, nakoľko žalobca sa po
celý čas zdržiaval doma a oznámil, že je chorý. Žalovaný nevyužil všetky zákonné možnosti doručenia.
Oznámenia o ukončení, ktoré boli prezentované výpoveďami svedkov, nie je možné považovať za také

dôkazy, ktoré by bez akýchkoľvek pochybností naznačovali a preukázali vôľu žalovanej strany ukončiť
pracovnoprávny vzťah v skúšobnej dobe. Pokiaľ svedok O. tvrdil, že existuje údajne protokol spísaný
svedkom H. o tom, že došlo k odmietnutiu prevzatia výpovede žalobcom, takýto protokol neexistuje a
dodnes nebol predložený do spisu a ak bol, tak bol vypracovaný dodatočne.
(31) Žalovaný v konečnom návrhu uviedol, že písomné oznámenie má vzhľadom na ustálenú

rozhodovaciu prax a konkrétne rozhodnutie NS SR R21/1968 len poriadkový charakter a predmetné
ustanovenie Zákonníka práce nie je donucujúcim ustanovením. Keďže postačovalo ústne oznámenie
o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe, možno túto skutočnosť dokazovať priamymi anepriamymi dôkazmi. Svedecké výpovede priamo preukazujú, že žalobcovi skončenie pracovného
pomeru oznámené bolo a SMS správy ako nepriamy dôkaz túto skutočnosť potvrdzujú.
(32) Podľa § 72 ods. 1 Zákonníka práce („Zák. práce“ - zákon č. 311/2001 Z. z. v znení účinnom do

31.08.2011 - § 252g) v skúšobnej dobe môže tak zamestnávateľ, ako aj zamestnanec skončiť pracovný
pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu. Podľa ods. 2 písomné oznámenie
o skončení pracovného pomeru sa má doručiť druhému účastníkovi spravidla aspoň tri dni pred dňom,
keď sa má pracovný pomer skončiť.
(33) Pracovný pomer skončený počas skúšobnej doby končí v deň, ktorý určí účastník pracovného

pomeru vo svojom zrušovacom prejave vôle, alebo ak tak neurčí, pracovný pomer skončí v deň
doručenia zrušovacieho prejavu vôle druhému účastníkovi pracovného pomeru. V prípade, že by deň
určený v zrušovacom prejave vôle nasledoval po dni skončenia skúšobnej doby, pracovný pomer sa
skončí v posledný deň skúšobnej doby. Pokiaľ bol zrušovací prejav vôle urobený až po skončení
skúšobnej doby, na platné skončenie pracovného pomeru by už nepostačovalo naplniť zákonné
podmienky určené pre skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe. Pre skončenie pracovného

pomeru v skúšobnej dobe nepozná Zákonník práce žiadne obmedzujúce taxatívne dané dôvody (ako
je to v prípade výpovede zamestnávateľa alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru). Pre oboch
účastníkov pracovného pomeru je lepšie uskutočniť oznámenie o skončení pracovného pomeru v
skúšobnej dobe v písomnej forme a zaistiť si tak preukázateľnosť tohto právneho úkonu. Ak sa pracovný
pomer skončí v skúšobnej dobe na základe ústneho oznámenia jedného z účastníkov, Zákonník práce

nevylučuje platnosť takéhoto skončenia pracovného pomeru z dôvodu nedostatku písomnej formy.
(34) Podľa § 38 ods. 1 Zák. práce písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia
pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej
zmluvymusiabyťdoručenézamestnancovidovlastnýchrúk.Toplatírovnakoopísomnostiachtýkajúcich
sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo

pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte
alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom ako
doporučenú zásielku. Podľa ods. 4 povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť
sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik
vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo

zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú
aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.
(35) Zákonník práce uprednostňuje (osobné) priame doručovanie pred doručovaním sprostredkovaným
poštou.Účinkydoručenianastanúajvtomprípade,akadresátodmietnedoručovanúpísomnosťprevziať
alebo ak svojím počínaním jej doručenie zmarí. Pokiaľ zamestnanec na pracovisku odmietne prevziať

písomnosť, musí byť zrejmé, že (konkrétny) zamestnanec v daný deň odmietol prevziať písomnosť na
mieste, kde sa pokus o doručenie vykonal. Tieto okolnosti musia byť nesporne preukázané.
(36) V danom prípade mal súd za nesporné, že medzi stranami došlo k uzavretiu platnej pracovnej
zmluvy, na jej základe žalobcovi dňom 01.11.2010 vznikol pracovný pomer u žalovaného, touto zmluvou
bola medzi nimi dohodnutá aj skúšobná doba na obdobie troch mesiacov, ktorá mala uplynúť dňom

31.01.2011. Žalobca u žalovaného pracoval ako bezpečnostný pracovník, jeho priamym nadriadeným
bol svedok H. (veliteľ objektu), na vyššej úrovni svedok O. (vedúci služieb) a na ďalšom stupni
svedok Č. (regionálny manažér). Svedeckými výpoveďami (navzájom sa podporujúcimi) bolo súdu
preukázané, že žalovaný (na návrh svedka H. spolu so svedkom O. a odsúhlaseného svedkom Č.)
sa pred uplynutím skúšobnej doby rozhodol na skončení pracovného pomeru so žalobcom, k čomu

pripravil písomné oznámenie z 26.01.2011. Spornou sa stala otázka, či bolo oznámenie o skončení
pracovného pomeru v skúšobnej dobe žalobcovi riadne doručené. Žalobca uvádzal, že dňa 27.01.2011
pri ceste do práce na nočnú zmenu telefonicky oznámil svedkovi H. ako priamemu nadriadenému, že
nebude absolvovať všetky pravidelné obchádzky objektu, stanovené v rozsahu každej druhej hodiny,
pretože sa necíti dobre, na čo mal svedok reagovať tým, aby sa žalobca vrátil domov a vyznačí mu

čerpanie dovolenky v rozsahu 4-5 dní. Toto tvrdenie žalobcu (o čerpaní dovolenky) však nebolo nikým
a ničím preukázané, nekorešponduje ani s údajmi z výplatného lístka za mesiac január 2011, podľa
ktorého odpracoval žalobca 204 hodín, čo pri 12-hodinovej pracovnej zmene predstavuje presne 17
dní (a len za tieto mu bola vyčíslená mzda, vrátane nadčasov, práce v noci a sviatku), keď v zmysle
plánu pracovných zmien mal ich naplánovaných 21 (posledné štyri zmeny od 27.01.2011 neodpracoval),

bez vyčerpania akejkoľvek časti dovolenky. Žalovaný prostredníctvom svedka H. - zamestnanca a
nadriadeného žalobcovi preukázal, že došlo k pokusu o doručenie oznámenia žalobcovi priamo na
pracovisku, pred nástupom žalobcu na nočnú zmenu dňa 27.01.2011, ktoré bolo zmarené žalobcom.
Tu súd neuveril žalobcovi o telefonáte svedkovi H. cestou do práce, nakoľko podľa svedka Q. o tom,že žalobca neodpracuje nočnú zmenu s nástupom 27.01.2011 sa vedelo skôr, pretože svedok žalobcu
zastupoval a o zastúpení sa dozvedel v dostatočnom časovom predstihu, a nie po tom, ako mal
nadriadený žalobcu poslať domov kvôli zdravotnému stavu (tesne pred nástupom na zmenu). Naopak,

súd nemal dôvod neuveriť výpovedi svedka H., ktorý vyzval žalobcu na potvrdenie prevzatia písomnosti
podpisom s tým, že mu zároveň oznámil, že ide o ukončenie pracovného pomeru, a keďže žalovaný
potvrdil, že išlo o kompetentného pracovníka, došlo v danom prípade k ústnemu oznámeniu skončenia
pracovného pomeru žalobcovi. Skutočnosti, že voči žalobcovi bolo takéto oznámenie urobené (hoci
písomnosť neprevzal), nasvedčuje aj okamžitá SMS správa od žalobcu svedkovi O.. Žalobca vedel o

tom, že žalovaný sa pokúšal aj následne mu oznámenie doručiť v písomnej forme, čomu sa žalobca
vyhol tým, že následne sa dostavil do práce až dňa 02.02.2011, hoci mal plánované zmeny ešte aj v
januári. Treba prisvedčiť žalovanému, že tu nebol dôvod pokúsiť sa o doručenie oznámenia inak, keď
nemohol predpokladať, že sa žalobca svojvoľne nedostaví na pracovisko.

(37) Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne, žalobca

svoje tvrdenia vierohodne nepreukázal, naopak, svedkovia žalovaného O., Č. K. Q. v časovej
súvislosti potvrdili priebeh udalosti opísanej svedkom H.. Súd mal tak za preukázané, že žalovaný
oznámil žalobcovi dňa 27.01.2011 skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe ústnou formou
prostredníctvom svedka H., v danom prípade nespôsobuje nedodržanie písomnej formy neplatnosť
tohto skončenia a preto súd žalobu zamietol. Vzhľadom na procesný výsledok v tejto časti, sa súd

nezaoberal ďalším nárokom žalobcu - na náhradu mzdy a výškou tohto nároku a žalobu aj v tejto časti
ako nedôvodnú zamietol.

(38) Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru

jej úspechu vo veci. Podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

(39) Súd priznal nárok na náhradu trov žalovanému ako úspešnej strane sporu voči žalobcovi v plnom
rozsahu.

(40) Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací
návrh). (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).