Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 19, 2020

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 9Csp/75/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2219203104
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Vörösová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2020:2219203104.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Alicou Vörösovou v sporovej veci žalobcu:

PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený:
Advokátska kancelária JUDr. Peter Kováč, s.r.o., IČO: 36 857 033, so sídlom Kubániho 16, 811 04
Bratislava- Staré Mesto proti žalovanej: M. R., Q.. XX.XX.XXXX U. Č.Y. N. XXX o zaplatenie 513,55
eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanej súd nepriznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca doručil na súd žalobu dňa 08.08.2019 proti žalovanej o zaplatenie sumy 513,55, eur spolu

zmluvnoupokutouvovýške0,04%denneasúrokomzomeškaniavovýške0,4%ročnezosumy513,55
eur od 28.12.2016 do zaplatenia, ďalej s pokutou neprevyšujúcu sumu 1 500 eur odo dňa nasledujúceho
po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne 1 500 eur len
5, % ročný úrok z omeškania zo sumy 513,55 eur do zaplatenia s odôvodnením, že so žalovanou dňa
24.03.2015 uzatvoril zmluvu o zmluvu o revolvingovom úvere ečv: XXXXXXXXXX na základe, ktorej
poskytol žalobca žalovanému celkovú sumu pôžičky 1 500 eur eur s tým, že žalovaný sa zaviazala
poskytnutú pôžičku splatiť z 36-tich mesačných splátkach v sume 53,08 eur, pričom bola dohodnutá

ročná úroková sadzba vo výške 17,17 %, RPMN 27,03%, priemerná hodnota RPMN 34,42 %. Bez
uvedenia prvej splátky a poslednej . Zo žaloby ďalej vyplynulo, že žalovaný do dňa podania žaloby na
tunajší súd zaplatila žalobcovi sumu 1397,33 eur celková čiastka, ktorú sa žalovaná zaviazala zaplatiť
(úver + úroky za celú dobu čerpania úveru + poplatky) je 2060,88 eur.

2. Vzhľadom na to, že žalovaná v omeškaní s úhradou splátok Č.. XX. o viac ako 3 mesiace žalobca
si uplatnil okamžité splatenie úveru ku dňu 28.12.2016 uvedená skutočnosť je v žalobe spomenutá).

Žalovaná suma vo výške 513,55 eur predstavuje nesplatenú sumu úveru a úrokov.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie, oboznámil sa s obsahom pripojených listinných dôkazov a to
zmluvou o poskytnutí bezúčelovej pôžičky, všeobecnými zmluvnými podmienkami, platobnou históriou
a ustálil nasledovný skutkový stav veci:

4. Predmetom sporu je nárok žalobcu o zaplatenie sumy 513,55 eur s prísl., pričom žalobca nárok

odvodzuje so zmluvy o revolvingovom úvere z 24.03.20015 na základe zmluvy žalovaná a úver vo výške
1500 eur, žalovaná mala v vrátiť pôžičku v 36-ich mesačných splátkach po 53,08 eur .5. V posudzovanej veci bolo nesporné, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou je vzťahom
založeným spotrebiteľskou zmluvou o sporoch o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy, je súd oprávnený
a vykonať dokazovanie aj nad rámec návrhov strán sporu v záujme ochrany slabšej strany sporu, za

ktorého sa považuje aj spotrebiteľ.

6. Podľa § 52 ods. 1,2,3,4 OZ - Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je

to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

7. Podľa ust. § 53 ods. 1, 2, 3 OZ - Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne

dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

8. Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. a) OZ - Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve

sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť
pred uzavretím zmluvy a ďalšie.

9. Podľa ust. § 53 ods. 5 OZ - Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.

10. Podľa ust. § 53 ods. 9 OZ - Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v
splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania
so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

11. Podľa ust. § 54 ods. 1, 2 OZ - Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich
práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú alebo si

inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad,
ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

12. Preskúmavanou zmluvou o revolvingovom úvere sa žalobca zaviazal žalovanému poskytnúť úver
v sume a za podmienok uvedených v časti A. tohto rozsudku a žalovaný sa zaviazal tieto sumy vrátiť

spolu s úrokmi. Suma revolvingu bola pritom dohodnutá ako „1.500 €“. Takto vymedzený predmet
zmluvy potom zodpovedá definícii zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“).
Revolvingový úver je osobitná forma úveru, ktorého úverový rámec sa pravidelne (mesačne) obnovuje,
no žalovaný čerpal v danej veci úver iba raz. Vzhľadom na záväzok poskytnúť úver uzatváral žalobca
zmluvu o revolvingovom úvere v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za dodávateľa

v zmysle § 52 ods. 3 OZ. Z absencie údajov v zmluve, ktoré by žalovaného identifikovali ako podnikateľa,
je zrejmé, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za spotrebiteľa (§ 52 ods. 4 OZ). Keďže predmetná zmluva
o revolvingovom úvere bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, vzťah z nej vyplývajúci je
vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy (§ 52 ods. 1 OZ). Zároveň sa tým žalobca považuje aj za veriteľa

podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a žalovaný za spotrebiteľa podľa § 2
písm. c) tohto zákona. V dôsledku povahy strán a predmetu plnenia tak zmluva o revolvingovom úvere,
ktorú spolu strany uzatvorili, spĺňa aj definíciu zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) tohto
zákona, a vzťah medzi stranami sa riadi preto aj týmto zákonom.13. Súd v prvom kroku zistil, že posudzovaná zmluva bola uzatvorená na základe žiadosti žalovaného,
ktorú žalobca prijal tým, že žiadosť schválil tak, ako bola podaná, a to pripojením svojho podpisu na

zmluve. Súd mal tak v zmysle § 43c ods. 1 a 44 ods. 1 OZ za preukázané, že návrh na uzavretie zmluvy
bol prijatý.

14. Súd následne pristúpil k hodnoteniu zmluvy o revolvingovom úvere z hľadiska kritérií stanovených
zákonom č. 129/2010 a zistil, že zmluva o revolvingovom úvere nevyhovuje požiadavkám, ktoré na tento

typ zmlúv kladie zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

15. Medzi tieto požiadavky patrí aj uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov, čo vyplýva z § 9
ods. 2 písm. j) cit. zákona. Tento údaj slúži spotrebiteľovi na to, aby sa mohol ľahko orientovať v
ponukách od rôznych veriteľov, ktorí môžu okrem úrokov za poskytnuté úvery požadovať aj rôzne
poplatky a náhradu nákladov súvisiacich s poskytnutím spotrebiteľského úveru. RPMN má zohľadniť

celkové úverové zaťaženie pre spotrebiteľa a umožniť mu tak dosiahnuť kvalifikované rozhodnutie o
tom, ktorú ponuku príjme. Z tohto dôvodu zákon č. 129/2010 Z. z. vyžaduje, aby bola RPMN v zmluve
o spotrebiteľskom úvere výslovne stanovená. Pokiaľ však je stanovená nesprávne, a to v neprospech
spotrebiteľa, zákon postihuje úver sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti [§ 11 ods. 1 písm. d)].

16. Zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že žalovaný poskytol žalobcovi sumu vo výške 1.350
€. Suma uvedená ako poskytnutá čiastka úveru 1.500 € sa nezhoduje s výškou skutočne poskytnutej
sumy, pretože zahŕňa aj poplatok za poskytnutie úveru (spracovateľský poplatok) vo výške 150 €.
Súd sa stotožňuje s názorom vysloveným v rozsudku Najvyššieho súdu SR z 29.05.2013, sp. zn.
6Sžo/39/2012, že spracovateľský poplatok nemožno považovať za istinu úveru, pretože svojou povahou

tvorí náklady spotrebiteľského úveru. Vychádzajúc z logického výkladu definícií pojmov v § 2 zákona
o spotrebiteľských úveroch, možno za spotrebiteľský úver považovať dočasné poskytnutie finančných
prostriedkov na zabezpečenie potrieb spotrebiteľa, ktoré majú spotrebiteľský charakter, teda v danej
veci možno za spotrebiteľský úver považovať v zmysle platnej právnej úpravy len poskytnutie finančných
prostriedkov, ktoré žalovaný žalobcovi skutočne poskytol, a to na účely spotreby (porov. obsah zmluvy

o revolvingovom úvere). Poplatok za poskytnutie úveru nemôže byť sám o sebe „úverom“. Už z
jeho pomenovania je zrejmé, že sa platí „za poskytnutie úveru“, teda úverom je iná suma peňazí.
Poplatok, ktorý má charakter odmeny poskytovateľovi služby (spotrebiteľského úveru), treba považovať
len za náklady spotrebiteľského úveru. Na účely výpočtu RPMN v súlade so zákonom č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských zmluvách, ktorým sa do slovenského právneho poriadku prebrala smernica

Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o
zrušení smernice Rady 87/102/EHS, treba vychádzať z výkladu tejto smernice poskytnutého Súdnym
dvorom EÚ v rozsudku z 21.04.2016, Radlinger a Radlingerová (C-377/14, EU:C:2016:283, bod 81
a nasl.), podľa ktorého celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá
bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu

nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené. V
opačnom prípade bude RPMN podhodnotená (pozri cit. rozsudok, bod 87). Pokiaľ žalobca do celkovej
výšky spotrebiteľského úveru (1.500 €) zahrnul aj poplatok za jeho poskytnutie (150 €), postupoval v
rozpore s platnou právnou (pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR 27.11.2013, sp. zn. 6Szo/21/2013).
Výpočet RPMN mal teda správne zohľadňovať skutočnosť, že žalovanému bola poskytnutá ako istina

len suma 1.350 € a suma 150 € predstavovala náklady. Pokiaľ sa spolu s ostatnými parametrami
úveru (výška a počet splátok, a pod.) zohľadní poplatok za poskytnutie úveru vo výške 150 €, celková
čiastka, ktorú musí žalovaný ako dlžník zaplatiť síce zostane nezmenená. RPMN bola teda v zmluve
o revolvingovom úvere uvedená nesprávne vo výške len 27,03 %. Navyše, vzhľadom na to, že bola
nižšia, zvýhodňovala žalobcom poskytovaný úver tým, že mohla žalovaného ako spotrebiteľa uviesť

do omylu pri rozhodovaní a porovnávaní iných úverov (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora
EÚ zo 04.03.2004, Cofinoga, C-264/02, EU:C:2004:127, bod 26, a uznesenie Súdneho Dvora EÚ zo
16.11.2010, Pohotovosť, C-76/10, EU:C:2010:685, bod 70). Preto treba RPMN považovať za uvedenú
nesprávne v neprospech spotrebiteľa tak, ako to má na mysli § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010
Z. z. a z tohto dôvodu je nevyhnutné vychádzať z fikcie, že úver je bez poplatkový a bezúročný.

17. Žalobca tak má len nárok na vrátenie poskytnutej istiny (1.350 €), bez toho, čo už žalovaná
medzičasom zaplatila (1397,33 €), teda vo výsledku zapltila viac o 47,33 eur.. Žaloba je preto v tejto
časti dôvodná.18.Žalovanýsadostaldoomeškaniatým,žeporušilsvojupovinnosťzaplatiťsplátkyúveruazosplatnený
dlhu včas. Žalobca si preto uplatnil aj nárok na zmluvnú pokutu podľa čl. 8 ods. 8.1 zmluvy vo výške

0,04 % denne. Tento nárok je však nedôvodný.

19. V prvom rade je súd toho názoru, že aj zmluvná pokuta je v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z.
„poplatkom“,naktorýveriteľnemánárok,aksaspotrebiteľskýúverposúdipodľa§11ods.1tohtozákona
ako bez poplatkový. Tento záver vyplýva z § 9 ods. 2 písm. o) a § 4 ods. 1 písm. l) tohto zákona, ktoré sa

týkajú omeškania spotrebiteľa. Obe tieto ustanovenia používajú pojem „poplatky“ v kontexte „neplnenia
zmluvy o spotrebiteľskom úvere“. Ak potom tento zákon v § 11 ods. 1 zavádza fikciu „bezpoplatkovosti“,
celkom zrejme tým má na mysli aj poplatky spojené s neplnením zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Tento výklad pritom neznamená, že veriteľ „bezpoplatkového“ úveru nemá nárok na žiadne sankcie,
pretože zákon č. 129/2010 Z. z. sa nedotýka nároku úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ a
veriteľ si ho môže uplatňovať aj v takýchto prípadoch. Keďže zmluvná pokuta je v prejednávanej veci

viazaná na omeškanie dlžníka, teda na neplnenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, znamená to, že ide
o poplatok predpokladaný zákonom č. 129/2010 Z. z. V dôsledku bezpoplatkovosti prejednávaného
spotrebiteľského úveru potom žalobca nemá nárok na tento poplatok v podobe zmluvnej pokuty.

20. Odhliadnuc od uvedeného by však zmluvnú pokutu nebolo možné žalobcovi priznať aj pre jej

neprijateľnosť. Aby totiž bolo možné priznať dodávateľovi nárok uplatňovaný zo spotrebiteľskej zmluvy,
nesmie táto zmluva obsahovať ustanovenia spôsobujúce značnú nerovnováhu medzi stranami, teda
tzv. neprijateľné podmienky (§ 53 ods. 1 OZ). Výnimkou sú situácie, keď ide o podmienky týkajúce sa
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny a podmienky individuálne dojednané.

21. Žalobcom uplatňovaná zmluvná pokuta sa zakladá na čl. 8 ods. 8.1 zmluvy. Už aj z povahy
zmluvnej pokuty ako nároku akcesorického k hlavnému nároku vyplýva, že nemôže byť hlavným
predmetom zmluvy (tým je napokon poskytnutie úveru). Dotknuté ustanovenie sa preto tiež nijako
netýka primeranosti ceny. Toto kritérium sa viaže priamo len na hlavný predmet zmluvy a nemôže sa
týkať zmluvnej pokuty, pretože ide o sankciu, ktorej z povahy veci nezodpovedá žiadne protiplnenie.

V prejednávanej veci je tiež zrejmé, že zmluva o revolvingovom úvere a jej zmluvné dojednania sú
vzhľadom na formu svojho vyhotovenia typickou štandardizovanou formulárovou zmluvou, ktorej obsah
nemohol žalovaný ako spotrebiteľ vopred ovplyvniť. Ustanovenie o zmluvnej pokute je obsiahnuté v
texte, ktorý je vopred pripravený ako vzor a do ktorého sa len doplnia identifikačné údaje spotrebiteľa
a podrobnejšia špecifikácia parametrov spotrebiteľského úveru. Navyše platí prezumpcia, že zmluva

sa nepovažuje za individuálne dojednanú, ibaže dodávateľ preukáže opak (§ 53 ods. 2 OZ). V danej
veci pritom žalobca netvrdil a ani nepreukazoval, že by boli zmluva o revolvingovom úvere a zmluvné
dojednania uzatvorené so žalovaným individuálne. Za takýchto okolností potom súd pristúpil k skúmaniu
dotknutého ustanovenia o zmluvnej pokute z hľadiska jeho neprijateľnosti.

22. Pri posudzovaní zmluvnej pokuty treba vziať do úvahy v prvom rade kritérium primeranosti, ktoré
vyplýva z § 53 ods. 4 písm. k) OZ. Z tohto ustanovenia je zrejmé, že neprimerane vysoká sankcia za
porušenie záväzku spotrebiteľa nemôže požívať súdnu ochranu. Neprijateľnosť zmluvných podmienok
sa v zmysle § 53 ods. 12 OZ hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva
uzatvorená,anavšetkyokolnostisúvisiacesuzatvorenímzmluvyvdobeuzatvoreniazmluvyanavšetky

ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

23. Dotknuté ustanovenie o zmluvnej pokute pokrýva na prvý pohľad dve situácie: kým v prvom prípade
sa zmluvná pokuta platí pre omeškanie žalovaného s úhradou mesačnej splátky alebo jej časti, v druhom
prípade vzniká, ak sa z dôvodu omeškania žalovaného o viac ako tri mesiace stali okamžite splatnými

všetky záväzky žalovaného. Toto ustanovenie ale de facto obsahuje dve skutkové podstaty, ktoré sa
prekrývajú a postihujú spotrebiteľa za omeškania dvojnásobne. Veriteľovi totiž vznikne nárok na zmluvnú
pokutu vo výške 0,04 % denne za každý deň omeškania už v okamihu, keď sa spotrebiteľ dostane
do omeškania (napr. s prvou splátkou). Ak však omeškanie trvá dlhšie ako tri mesiace a veriteľ úver
zosplatní, pristupuje ďalšia sankcia v podobe novej zmluvnej pokuty vo výške 0,04 % denne, opäť za

každý deň omeškania. Celkovo tak zmluvná pokuta dosahuje sadzbu 0,08 % denne, čo je takmer 30 %
ročne. Hoci účelom zmluvnej pokuty je sankcionovať dlžníka v omeškaní, takáto vysoká zmluvná pokuta,
ktorá presahuje aj zmluvne dohodnutú úrokovú sadzbu za poskytnuté peňažné prostriedky, je celkom
zjavne neprimeraná. V prejednávanej veci pritom súd vychádzajúc z § 53 ods. 12 OZ nezistil žiadne takéokolnosti (a ani ich žalobca netvrdil), ktoré by zmluvnú pokutu v takejto výške opodstatňovali. Súd preto
dospelkzáveru,žedotknutéustanovenieozmluvnejpokutepožadujeodžalovanéhozanesplneniejeho
povinnosti zaplatenie neprimeranej sankcie. Toto ustanovenie nemôže požívať súdnu ochranu, pretože

podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ ide o neprijateľnú podmienku, ktorá je podľa § 53 ods. 5 OZ neplatná.
Keďže podľa § 53 ods. 12 OZ sa neprijateľnosť hodnotí podľa okolností v okamihu uzatvorenia zmluvy,
nie je podstatné, že žalobca si v žalobe uplatňuje zmluvnú pokutu len v sadzbe 0,04 % denne. Dôležité
totiž je, že analyzované ustanovenie o zmluvnej pokute umožňuje žalobcovi od počiatku zmluvného
vzťahu požadovať zmluvnú pokutu v neprimeranej výške.

24. Žalobca má tak nárok len na úrok z omeškania z nesplatenej istiny v zmysle § 517 ods. 2 OZ a § 3
nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v spojitosti so z. č. 106/2014 Z. z. a § 52 ods. 2 druhou vetou OZ, a
to v sadzbe 5,05 % ročne (základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu
omeškania zvýšená o päť percentuálnych bodov). Žalobca využil svoje právo dohodnuté na základe §
565 OZ v čl. 13.1 ZDZ a vyzval žalovaného na zaplatenie dlhu v oznámení o zosplatnení, ktoré bolo

žalovanému doručené 12.12.2015. Žalobca si uplatnil nárok na úrok z omeškania od 28.12.2016, no
len vo výške 0,4 % ročne (zmluvná pokuta pre svoju neplatnosť nikdy nedosiahne žalobcom uvádzanú
sumu), preto nebolo možné prisúdiť mu viac (§ 216 ods. 2 CSP).

25. V danom prípade súd žalobu žalobcu má ako nedôvodnú zamietol. Žalovaná zaplatila viac než

skutočnosti čerpala.

26. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP - súd. nepriznal žalovanej nárok
na náhradu trov konania lebo jej žiadne nevznikli. ( č. 17 CSP):

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.