Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 20, 2013

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 8C/266/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412212783
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2013:1412212783.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV samosudcom JUDr. Ondrejom Krajčom v právnej veci žalobcu: BL Telecom

debt, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 45 535 108, zast. SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o.,
so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, proti žalovanému: E. R., bytom J. XX, L., o zaplatenie 550,69 eura
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu vo výške 550,69 eura, spolu s úrokmi z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 88,17 eura od 12.9.2009 až do zaplatenia, zo sumy 72,33 eura od
12.10.2009 až do zaplatenia, zo sumy 56,59 eura od 12.11.2009 až do zaplatenia, zo sumy 1,66 eura
od 12.12.2009 až do zaplatenia a zo sumy 331,94 eura od 12.9.2010 až do zaplatenia, a to do 3 dní

od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok za návrh vo
výške 33 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa v prejednávanej veci domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
peňažnú sumu vo výške 550,69 eura s príslušenstvom, náhradu trov konania a trov právneho
zastúpenia. Žalobca poukázal na to, že žalovaný uzatvoril so spoločnosťou T-mobile Slovensko,
a.s. Zmluvu o pripojení, na základe ktorej sa T-mobile Slovensko, a.s. zaviazal žalovanému
poskytovať mobilné telefónne služby za podmienok stanovených zmluvou a žalovaný sa zaviazal
platiť za poskytované telekomunikačné mobilné služby formou mesačných faktúr. Žalovaný faktúry č.

XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX neuhradil.
Ďalej žalobca poukázal na to, že žalovaný sa nezaplatením uvedených faktúr dostal do omeškania so
zaplatením predmetnej peňažnej sumy a preto je v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka povinný
zaplatiť aj úroky z omeškania v zákonnej výške. Napokon žalobca poukázal na to, že na základe Zmluvy
o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2011, uzatvorenej medzi Slovak Telekom, a.s. ako postupcom
a žalobcom ako postupníkom, žalobca získal pohľadávku voči žalovanému, pričom žalovaný doposiaľ
dlžnú sumu neuhradil.

Žalovaný sa k žalobe nevyjadril a v konaní bol celkom nečinný.

Súd vo veci vykonal dokazovanie Zmluvou o pripojení z 9.8.2007, obsahom faktúr č. XXXXXXXXXX,
č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX, Zmluvou o postúpení
pohľadávok a prehľadom úrokových sadzieb Národnej banky Slovenska, pričom po vyhodnotení
vykonaných dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti súd skutkovo ustálil, že právny predchodca(T-mobile Slovensko) právneho predchodcu žalobcu (Slovak Telekom) na základe Zmluvy o pripojení
zo dňa 9.8.2007 poskytoval žalovanému mobilné telefónne služby a služby s tým súvisiace, za ktorých
užívanie sa žalovaný zaviazal platiť právnemu predchodcovi právneho predchodcu žalobcu cenu za

poskytnuté služby, ktoré mu boli vyčíslené faktúrami č. č. 7007874352, č. 7907758917, č. 7908756835,
č. 7909786336 a č. 7910843295, pričom žalovaný tieto faktúry neuhradil.

Takto zistený skutkový stav súd po právnej stránke posúdil nasledovne:

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „zákon o
elektronických komunikáciách“) zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný
prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou

zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a) a b) zákona o elektronických komunikáciách podnik má právo na zaplatenie
ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch
mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
Účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a

ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa § 524 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému, pričom s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

V zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona v spojení so Zmluvou o pripojení zo dňa 9.8.2007 vznikla

žalovanému povinnosť zaplatiť cenu za poskytnuté služby právnym predchodcom žalobcu na základe
predložených faktúr, pričom neuhradená suma za poskytovanie služieb, spolu so zmluvnou pokutou,
predstavuje spolu sumu 550,69 eura. Osobitne treba uviesť, že vo faktúre č. 7007874352 je zaúčtovaná
aj zmluvná pokuta v celkovej výške 331,94 eura. Súd dospel k záveru, že právnemu predchodcovi
žalobcuvzniklovočižalovanémuprávonazaplatenietejtozmluvnejpokutysozreteľomnaobsahZmluvy

o pripojení s dodatkom, kde sa účastníci na takejto zmluvnej pokute dohodli a toto ustanovenie nemožno
vzhľadom na jeho obsah, výšku zmluvnej pokuty a všetky ostatné okolnosti danej veci, považovať na
neprijateľnú zmluvnú podmienku ani za ustanovenie neplatné z iného dôvodu. Preto žalovanému vznikla
povinnosť zaplatiť okrem poplatkov za poskytovanie služieb aj dohodnutú zmluvnú pokutu v uplatnenej
a vyúčtovanej výške.

Nezaplatením ceny poskytnutých služieb a zmluvnej pokuty v lehote ich splatnosti sa žalovaný dostal do
omeškania a vznikla mu povinnosť zaplatiť z dlžnej sumy s poukazom na § 517 Občianskeho zákonníka
aj úroky z omeškania, a to v zákonnej výške so zreteľom na úrokovú sadzbu ECB na počiatku omeškania
9 % ročne za celú dobu omeškania.

Nakoľko žalovaný z vyššie uvedenej dlžnej sumy s príslušenstvom doposiaľ ani len časť neuhradil,

súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie uplatnenej dlžnej sumy s
príslušenstvom.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal náhradu
trov konania za zaplatený súdny poplatok za návrh v sume 33 eura. Nepriznal mu však náhradu trov
právneho zastúpenia, nakoľko dospel k záveru, že v jeho prípade nemožno trovy právneho zastúpenia

za zastupovanie advokátom v tomto konaní považovať za účelne vynaložené trovy konania, ako ich má
na mysli ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p.Právo dať sa v konaní pred súdom zastúpiť advokátom je realizáciou Ústavou garantovaného práva na
právnu pomoc pred súdmi (čl. 47 ods. 2 Ústavy), na úrovni zákona upraveného v ustanoveniach § 24 a
nasl. Občianskeho súdneho poriadku. Preto nemožno nikomu brániť, aby bez zreteľa na jeho možnosti,

či schopnosti, splnomocnil advokáta na zastupovanie v konaní pred súdom. To platí aj v prípade, ak
je účastníkom konania právnická osoba. Účastník konania, ktorý advokátovi udelí plnomocenstvo na
zastupovanie v konaní pred súdom si však musí byť vedomý aj rizika, že mu v konaní nevznikne
právo na náhradu trov konania, prípadne, že mu náhrada týchto trov nebude priznaná. Právo účastníka
konania dať sa v konaní zastúpiť je úzko späté s právom na náhradu trov konania, ktoré ako jedna z

obsahových súčastí práva na súdnu ochranu, tiež v súlade s ochrannou funkciou civilného procesného
práva, zabezpečuje, aby bola kompenzovaná ujma na majetku účastníka, ktorý len dôvodne uplatňoval
alebo bránil svoje práva (porov. napr. Nálezy ÚS ČR vo veci IV. ÚS 2777/11, tiež vo veci III. ÚS 2984/09).
Tieto dve práva však nie sú späté nerozlučne, čo nachádza v Občianskom súdnom poriadku odraz
práve v znení ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., ktoré okrem zásady úspešnosti (rovnocenne) ako ďalšiu
podmienku priznania náhrady trov konania zakotvuje účelnosť vynaložených trov. Obe tieto podmienky

musia byť pritom naplnené súčasne a súd môže úspešnému účastníkovi priznať náhradu iba tých trov,
ktoré možno považovať za účelne vynaložené.

Ak potom súd rozhoduje o trovách konania (o ich náhrade) podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. (no
i podľa iných ustanovení), nemôže si vystačiť iba so zistením, že účastníkovi trovy vznikli, no musí
skúmať aj to, či ide o trovy vynaložené účelne a ani náhradu trov právneho zastúpenia nemožno priznať

bez skúmania účelnosti ich vynaloženia. Na podporu správnosti týchto záverov možno poukázať aj
na doterajšiu rozhodovaciu prax všeobecných súdov v Slovenskej republike, no tiež Ústavného súdu
SR (napr. Nález ÚS SR vo veci II. ÚS 78/03 z 9.9.2004, podľa odôvodnenia ktorého, cit. : „Samotné
nepriznanie náhrady trov konania v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
pokiaľ súd uplatní zákonom daný priestor pre uváženie účelnosti trov konania nemôže predstavovať

zásah do podstaty a zmyslu základného práva na právnu pomoc zaručenej čl. 47 ods. 2 Ústavy“).

Vychádzajúc z formulácie ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., no tiež z podstaty civilného procesu,
ktorého účelom je poskytovať ochranu právam a právom chráneným záujmom účastníkov vyplývajúcim
z hmotného práva, možno vysloviť záver, že za účelne vynaložené trovy konania možno v zásade
považovať len také trovy, ktoré bolo zo strany účastníka konania skutočne nevyhnutné vynaložiť na to,

aby mal možnosť riadne uplatňovať, alebo brániť svoje práva v konaní na súde (na podporu správnosti
uvedeného záveru možno poukázať aj na rozhodnutie Ústavného súdu ČR vo veci sp. zn. I. ÚS 988/12).
Či v určitom konaní možno trovy považovať za účelne vynaložené v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. vždy
závisí od konkrétnych okolností danej veci.

VprejednávanejveciježalobcomspoločnosťBLTelecomdebt,s.r.o,sosídlomŠoltésovej14,Bratislava.

Pôvodne boli v rovnakom pomere jedinými spoločníkmi a súčasne aj jedinými konateľmi uvedenej
spoločnosti páni JUDr. David Soukeník a JUDr. Peter Štrpka. Ako vyplynulo z údajov obchodného
registra, od 15.11.2012 sa namiesto uvedených spoločníkov jediným spoločníkom BL Telecom debt,
s.r.o., stala spoločnosť BL Consulting, s.r.o. V spoločnosti BL Consulting, s.r.o. sú pritom v rovnakom
pomere jedinými dvoma spoločníkmi taktiež páni JUDr. David Soukeník a JUDr. Peter Štrpka, ktorí sú

zároveň jedinými konateľmi označenej spoločnosti.

Právnym zástupcom žalobcu je spoločnosť SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., kde sú v rovnakom pomere
jedinými spoločníkmi a súčasne aj jedinými konateľmi páni JUDr. David Soukeník a JUDr. Peter
Štrpka, pričom okrem nich majú oprávnenie v mene tejto advokátskej spoločnosti konať aj 8 prokuristi.
Oprávnenie tejto spoločnosti zastupovať žalobcu pred súdom v prejednávanej veci bolo preukázanie

plnomocenstvom, ktoré za žalobcu podpísal JUDr. David Soukeník a za spoločnosť SOUKENÍK -
ŠTRPKA, s.r.o. prokurista JUDr. Alexander Kasatkin.

Jedným zo znakov každej právnickej osoby, keďže ide o umelú (fiktívnu) osobu, je, že nemôže konať
sama, ale len prostredníctvom fyzických osôb, štatutárnych orgánov, či zamestnancov, ktoré navonok,
teda vo vzťahoch s tretími osobami vystupujú a ktorých konanie danú právnickú osobu zaväzuje. To platí

aj pre právne úkony, ktoré právnická osoba vykonáva v konaní pred súdom.Ak potom vychádzajúc z uvedeného posudzujeme otázku, či možno trovy právneho zastúpenia hodnotiť
ako účelne vynaložené, treba takéto posúdenie vztiahnuť na osoby, ktoré v mene právnickej osoby
konajú, v prípade spoločnosti s ručením obmedzeným predovšetkým na osoby konateľov.

V prejednávanej veci preto bolo pre otázku účelnosti trov právneho zastúpenia rozhodujúce
zodpovedanie otázky, či na to, aby žalobca - spoločnosť BL Telecom debt, s.r.o., v ktorej mene konajú
konatelia JUDr. David Soukeník a JUDr. Peter Štrpka, mohol riadne uplatniť jeho právo voči žalovanému
na zaplatenie peňažnej sumy, ktoré získal postúpením pohľadávky od spoločnosti Slovak Telekom,
a.s., bolo potrebné, či nevyhnutné, aby bol zastúpený advokátom (naviac spoločnosťou SOUKENÍK -
ŠTRPKA, s.r.o.).

Súd pritom dospel k záveru, že na uplatnenie práva žalobcom za popísaných okolností v prejednávanej
veci nebolo nevyhnutné ani potrebné, aby bol žalobca zastúpený advokátom (advokátskou
spoločnosťou). Niet totiž žiadnych pochýb o tom, že konatelia žalobcu, ktorí sú dlhoročnými advokátmi a
súčasne vedú advokátsku spoločnosť SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o. s počtov viac, než 50 zamestnancov,
disponujú (musia disponovať) dostatočnými vedomosťami aj skúsenosťami, aby mohli, reprezentujúc

žalobcu, riadne, uplatňovať práva žalobcu aj v konaní pred súdom, teda kvalifikovane ako konatelia
žalobcu vystupovať (vykonávať všetky procesné úkony) pred súdom a to aj so zreteľom na obsah
hmotného práva, ktorý im musí byť zrejmý, pokiaľ majú riadne zastupovať svojich klientov pri výkone
advokácie v rámci spoločnosti SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o.

Pre úplnosť treba uviesť, že nie je celkom vylúčené, že by takéto zastúpenie bolo napriek okolnostiam

týkajúcim sa konateľov žalobcu, potrebné, či nevyhnutné. Muselo by však ísť o celkom výnimočnú
situáciu a potrebu (či nevyhnutnosť zastúpenia) by odôvodňovali mimoriadne okolnosti týkajúce sa
prejednávanej veci. Za takúto mimoriadnu okolnosť pritom nemožno považovať okolnosť, ktorá nemá
pôvod priamo v prejednávanej veci, osobitne to, že žalobca podal na súdy množstvo obdobných žalôb,
smerujúcich s uplatneniu práv, ktoré na neho postúpila spoločnosť Slovak Telekom, a.s. (len na tunajšom

súde bolo v priebehu roka 2012 podaných viac, než 200 takýchto žalôb).

Už len na základe uvedeného potom súd dospel k záveru, že trovy právneho zastúpenia žalobcu v
prejednávanejvecinemožnopovažovaťzaúčelnevynaloženétrovykonaniavzmysle§142ods.1O.s.p.

Okrem uvedeného však súd pri posudzovaní o účelnosti trov právneho zastúpenia žalobcu nemohol súd
opomenúť ani charakter prejednávanej veci.

Z hľadiska skutkovej a právnej zložitosti veci z pohľadu žalobcu vec predstavuje v princípe jednoduchý
spor, pričom naviac žalobca rovnakých (obdobných) žalôb podal na súdy stovky. Ako už bolo uvedené,
len na tunajšom súde bolo v priebehu roka 2012 podaných viac, než 200 takýchto žalôb a možno
dôvodne predpokladať, že žaloby boli podané aj na iné všeobecné súdy v Slovenskej republike. Treba
tiež poukázať na to, že, ako je súdu známe z úradnej činnosti, žaloby žalobcu sú v podstatnej časti

ich obsahu prakticky takmer rovnaké, odlišnosti sú v zásade len v identifikačných údajoch žalovaných,
číselnom označení zmlúv, faktúr a uplatnenej peňažnej sumy, prípadne v tom, či žalobca uplatňuje
len zmluvnú pokutu, alebo aj neuhradené platby za poskytovanie služieb. Ani uvedené však nemá za
následok, že by bolo možné takéto veci hodnotiť ako právne zložité a inak, než v zásade tzv. formulárové
žaloby (príp. takmer formulárové žaloby).

S poukazom na uvedené preto nemožno ako účelné hodnotiť zastupovanie žalobcu advokátom ani so
zreteľom na charakter sporu a predmet konania.

Pokiaľpotomžalobcazatakýchtookolnostívkonanípredsúdomsplnomocnilnazastupovanieadvokáta,
resp. advokátsku spoločnosť, voči samotnému zastúpeniu síce nemožno nič namietať (ide len o
realizáciu jeho Ústavou zaručeného práva), avšak trovy právneho zastúpenia, ktoré mu v konaní vzniklinie je možné podľa názoru súdu považovať za účelne vynaložené trovy konania v zmysle § 142 ods. 1
O.s.p., ktoré by bolo možné žalobcovi priznať.

Z uvedených dôvodov potom súd žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia
na tunajšom súde.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanieprotitomutorozsudkumožnoodôvodniťlentým,ževkonanídošlokvadámuvedenýmv§221
ods. 1; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností; súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam; doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo

iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a); rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).