Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, April 23, 2012

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 5P/37/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3612201584
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian
ECLI: ECLI:SK:OSPE:2012:3612201584.3

Rozhodnutie

Okresný súd v Partizánskom v konaní pred sudcom Mgr. Dušanom Ďurianom vo veci starostlivosti
o maloletú V. R., N.. XX.XX.XXXX, bytom v A., K.B.É. Č.. XXX/XX, zastúpenú Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Partizánske, ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov matky D. R., T.. K., N..
XX.XX.XXXX, bytom v A., K.B.É. Č.. XXX/XX a otca J. R., N.. XX.XX.XXXX, bytom v C., K.B.Á. Č..
XXXX/XX, o návrhu otca na rozšírenie styku s maloletou a o vzájomnom návrhu matky na zákaz styku

otca s maloletou, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh otca na rozšírenie styku s maloletou z a m i e t a.

Súd vzájomný návrh matky na zákaz styku otca s maloletou z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 22.03.2012 doručil otec tunajšiemu súdu návrh na začatie konania zo dňa 20.03.2012, ktorým sa
domáhal zmeny úpravy styku s maloletou v zmysle jeho rozšírenia oproti každej párnej sobote v čase

od 10:00 hod. do 18:00 hod. podľa rozsudku Okresného súdu v Topoľčanoch č.k. 9P/18/2003-15 zo dňa
08.04.2003 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. 5CoP/32/2003-29 zo dňa 12.11.2003 na
každý párny týždeň od soboty 10:00 hod. do nedele 15:00 hod., ďalej cez jarné prázdniny od soboty
10:00 hod. do nedele 15:00 hod., ďalej cez veľkonočné sviatky od soboty 10:00 hod. do nedele 15:00
hod., ďalej cez letné prázdniny posledný júlový týždeň od nedele 10:00 hod. do nedele 15:00 hod a cez
vianočné sviatky od 27.12. od 10:00 hod. do 28.12. do 15:00 hod. Návrh odôvodnil tým, že maloletá od

poslednej úpravy stretávania vyrástla, je samostatná a má k nemu ako svojmu otcovi dobrý vzťah.

Matka s návrhom otca na zmenu úpravy styku v zmysle jeho rozšírenia nesúhlasila s odôvodnením, že
styk otca s maloletou považuje za problematický nakoľko maloletá nechce chodiť k otcovi na návštevné
hodiny, otec ju obťažuje takmer každý deň aj mimo návštevných hodín, neustále si vyžaduje „pusinky“
na ústa a prenasleduje ju aj keď sa hrá vonku s kamarátkami, maloletá je alergička a otec jej dáva
potraviny, ktoré nemôže jesť; z uvedených dôvodov podala matka súčasne vzájomný návrh na zákaz

styku otca s maloletou (č.l. 16-18 spisu).

Kolízny opatrovník navrhol styk otca s maloletou rozšíriť na každú párnu sobotu a nedeľu od 10:00 hod.
do 18:00 hod. bez prespania (č.l. 22 spisu).

Súd vykonal nasledujúce dokazovanie:Z výpovede otca ako účastníka konania (č.l. 25-26 spisu) súd zistil, že na návrhu trvá. Dôvodom podania
návrhujeto,žedcérajestaršia,stretávaniemôžebyťrealizovanévširšomrozsahu,máunehoajvlastnú
izbu. Nemá auto, takže keď ide po maloletú, musí sa prispôsobiť tomu, ako chodia vlaky. Doterajšie

stretávanie s maloletou je realizované tak, ako bolo určené rozsudkom, niekedy ide za maloletou do
A. aj mimo týchto hodín. O možnosti rozšírenia stretávania sa s maloletou rozprával, maloletá s tým
súhlasila ako aj s tým, že bude u neho prespávať, napr. keď pôjdu niekam na výlet, aby sa nemusela
vracať domov. Myslí si, že je schopný sa o maloletú postarať, vie aj variť. Aj maloletá sa ho pýtala, že či
by nemohla u neho zostať aj dlhšie, napr. na noc, bez dovolenia matky to však nejde.

Z výpovede matky ako účastníka konania (č.l. 25-26 spisu) súd zistil, že dôvodom jej nesúhlasu s
návrhom je to, že maloletá sa z návštevy u otca vracia nervózna, plače, tieto návštevy sú pre ňu
stresujúce. Preto navrhuje stretávanie otca s maloletou zakázať, sama maloletá vraví, že k otcovi
nechce chodiť. Otec nevie variť, varí mu staršia sestra. Otec nedodržuje diétu maloletej, pretože táto má
potravinovú alergiu, nemôže jesť napr. ryby, perníkové korenie a otec jej dáva jesť ryby s odôvodnením,
že „jedna ryba nezaškodí“, maloletá sa však potom vyhádže. Maloletá má ďalej aj prachovú a peľovú

alergiu. Otec dlhodobo nikde nepracuje, maloletá má vyššie nároky na potraviny, napr. ovocie a zeleninu.
Po návšteve otca povedala, že si musela platiť kolotoče zo svojho vreckového, možno to ju tiež
odstrašilo. Maloletá povedala, že jej vadí, keď ju otec „pusinkuje“.

Z neformálnej výpovede maloletej ako účastníka konania (č.l. 29 spisu) v neprítomnosti rodičov súd zistil,
že vie prečo prišla na súd, mama jej povedala, že otec chce byť stále s ňou, aby teda bola stále u otca.

Chodím do X.A. C. M. A., býva s mamou, chodí aj k babke. Každý druhý týždeň chodí aj k otcovi. Má u
neho vlastnú izbu, ktorú mu zariadil, táto sa jej páči, mám v nej počítač, bicykel. S otcom chodia hlavne
do prírody alebo sa bicyklovať, boli napr. na hrade Oponice alebo idú do parku. Rada číta knihy a hrá na
keyboard ľudové pesničky. Keď je u otca, tak nečíta ani nehrá na keyboard. V minulosti sa stalo, že jej
otec dával utierať prach, na čo má alergiu, teraz jej už prach utierať nedáva. Dáva jej však niekedy jesť

tuniaka, na čo je tiež alergická. Niekedy, keď sa vráti od otca, tak je rozrušená, napr. keď jej dáva jesť tú
rybu, keď sa nič také nestane, tak rozrušená nie je. S maminou sa aj učí do školy, keď je u otca, tak sa
s ňou neučí. S ním chodí len na tie výlety alebo sú v byte, niekedy po výlete si u otca aj pospí poobede,
má tam posteľ. Na otcovi jej najviac vadí, že jej dáva „pusinky“ na ústa, keď sa stretnú a keď sa lúčia,
niekedy aj keď sú v byte. Kvôli tomu sa jej aj kamarátky smejú. Vravela mu, že nechce „pusinky“ na

ústa, keby jej dal „pusinku“ na líce, tak by jej to nevadilo. Otec to však nerešpektuje. Bez tých „pusiniek“
na ústa by k nemu chodila radšej. K otcovi jej stačí chodiť každé dva týždne, nechce chodiť častejšie,
nechce u neho ani prespávať. Keby sa s otcom nikdy nevidela, nebolo by to príjemné, ale hlavne jej
vadia tie „pusinky“. Má aj kamarátky, s nimi chodí napr. so psom alebo lezú na stromy. Bicykel má aj u
mamy aj u babky, chodia sa tiež bicyklovať, chodia aj na kúpalisko. Otec jej vravel, že chce, aby bola u

neho dlhšie, vtedy mu povedala, že chce k nemu chodiť tak často, ako doteraz. Myslí si, že by sa otec
nehneval, keby mu povedala, že nechce toho tuniaka, mohla by zjesť len chlieb s maslom.

Z rodného listu maloletej (č.l. 19 spisu) súd zistil, že ako jej matka je zapísaná D. R., T.. K., N..
XX.XX.XXXX a ako jej otec J. R., N.. XX.XX.XXXX.

Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 12.04.2012 (č.l. 22 spisu) v spojení so správou zo dňa

13.04.2012 (č.l. 23-24 spisu) súd zistil, že maloletá sa narodila z manželstva rodičov, ktoré bolo
rozvedené v roku 2002, maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola určené
výživné naposledy tunajším súdom v sume 50,- € mesačne. Maloletá je žiačkou Š. ročníka základnej
školy v A., navštevuje aj základnú umeleckú školu, kde hrá na klavír. Matka je zamestnaná, s maloletou
bývavgarsónkeusvojejmatky,ktorejprispievanabývaniesumou170,-€mesačne,platíinternetvsume

14,06 € mesačne a poistné maloletej v sume 4,46 € mesačne, maloletej platí poplatok za stravu v škole v
sume 17,- € mesačne a poplatok v umeleckej škole v sume 4,- € mesačne; maloletá chodí pravidelne na
kontroly s alergiou, užíva lieky, za ktoré matka platí 20,- € štvrťročne. Otec maloletej ne nezamestnaný,
evidovaný na úrade práce, poberá dávku v hmotnej núdzi v sume 118,30 € mesačne, býva v C. byte, za
ktorý platí nájom v sume 161,- € mesačne, poplatok za plyn v sume 8,- € mesačne a elektrinu v sume

13,30 € mesačne; výživné platí riadne a včas, pričom s úhradou výdavkov mu údajne pomáha sestra.
Otec má pre maloletú vytvorené vhodné podmienky, táto má u neho vlastnú izbu, riadne zariadenú,v skrini má pripravené aj náhradné oblečenie. Na referáte poradensko-psychologických služieb bol
vykonaný pohovor s maloletou a rodičmi dňa 11.04.2012, otec zotrval na návrhu s inou alternatívou
úpravy styku nesúhlasil, styk sa realizuje podľa rozsudku každú párnu sobotu od 10:00 hod. do 18:00

hod. relatívne pravidelne, za maloletou chodí aj počas týždňa, nemal informácie o potravinovej alergii
maloletej,matkasnávrhomnesúhlasilazdôvodu,žeotecnerešpektujepotravinovúalergiumaloletejaje
dlhodobo nezamestnaný. Maloletá nadviazala kontakt bezprostredne, spolupracovala ochotne, uviedla,
že za otcom nechce chodievať, pretože jej dáva jesť veci, ktoré nemôže konzumovať, ako ďalší dôvod
uviedla, že otec jej dáva stále „pusinky“ a jej to vadí, otec ju chodí čakať ku škole, niekedy za ňou chodí

aj keď trávi voľný čas s kamarátkami; keď sa styk realizuje podľa rozsudku chodia s otcom na výlety
na okolité hrady, bicyklovať sa a podobne. Správanie maloletej bolo pri rozprávaní zážitkov s otcom
spontánne, zatiaľ čo vyjadrenia o tom ako nechce chodiť k otcovi vzbudzovali skôr dojem tendenčného
správania a naučených tvrdení, ktoré boli takmer totožné s tvrdeniami matky. Na základe uvedeného
navrhol kolízny opatrovník upraviť styk otca s maloletou každý párny víkend, t.j. každá párna sobota a
nedeľa od 10:00 hod. do 18:00 hod. (bez prespania).

Rozsudkom Okresného súdu v Topoľčanoch č.k. 6C/86/2002-30 zo dňa 02.07.2002 (č.l. 21 spisu)
bolo manželstvo rodičov maloletej rozvedené, maloletá bola na čas po rozvode zverená do osobnej
starostlivosti matky a otcovi bola určená povinnosť platiť výživné. Súčasne bol upravený aj styk otca s
maloletou tak, že tento bol oprávnený stýkať sa s maloletou každú párnu sobotu v mesiaci v čase od
10:00 hod. do 14:00 hod; rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 19.08.2002.

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 5P/121/2004 súd zistil, že naposledy bol styk otca s
maloletou upravený rozsudkom Okresného súdu v Topoľčanoch č.k. 9P/18/2003-15 (2P/10/2003) zo
dňa 08.04.2003 a to tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletou každú párnu sobotu v mesiaci v
čase od 10:00 hod. do 18:00 hod.; predmetný rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Nitre
č.k. 5CoP/32/2003-29 zo dňa 12.11.2003; rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 05.12.2003.

Z pripojeného spisu Okresného súdu v Topoľčanoch sp. zn. 10P/337/2005 súd zistil, že návrhom zo
dňa 21.06.2005 sa otec domáhal zmeny úpravy styku s maloletou v podstate za účelom umožnenia
prespania maloletej u neho, matka navrhla zákaz styku otca s maloletou; v konaní bol vypracovaný aj
znalecký posudok zo dňa 05.01.2006, kde znalkyňa neodporučila prenocovanie maloletej u otca najmä
z dôvodu nesúhlasu maloletej, k návrhu matky na zákaz styku otca s maloletou sa znalkyňa vyjadrila

tak, že o takomto opatrení by bolo možné uvažovať v prípade, keby sa u otca odborným psychiatrickým
vyšetrením preukázala psychická porucha, ktorá by patologicky ovplyvňovala jeho myslenie; vo veci
rozhodol súd rozsudkom č.k. 10P/337/2005-48 zo dňa 09.05.2006, ktorým návrh otca na zmenu úpravy
styku s maloletou ako aj návrh matky na zákaz styku otca s maloletou zamietol; na odvolanie kolízneho
opatrovníka proti výroku rozsudku o zamietnutí návrhu na zákaz styku Krajský súd v Nitre rozsudkom

č.k. 5CoP/38/2006-61 zo dňa 13.09.2006 rozsudok okresného súdu v tomto výroku potvrdil.

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 2P/108/2009 súd zistil, že návrhom zo dňa 15.06.2009 sa
otec domáhal zmeny úpravy styku s maloletou, matka s návrhom nesúhlasila, v konaní bol vypracovaný
znalecký posudok zo dňa 06.11.2009, z ktorého záverov vyplýva, že osobnosť maloletej bola v tom
čase detská vo vývine, primerane sociálne prispôsobená s dobrým sebavedomím a sebahodnotením.

Osobnosť matky je simplexná, málo štrukturovaná s poruchami v oblasti sociálneho kontaktu a s
ťažkosťami uchytiť sa v živote. Jej správanie je prevažne pudové, výbušné pri zníženej racionálnej
kontrole. Znížená je frustračná tolerancia s následnou spontánnou agresivitou. Osobnosť otca je
simplexná, introvertná, emočne aj sociálne nezrelá, spontánne agresívna, dráždivá. V jeho správaní
je pudovosť pri zníženej racionálnej kontrole, výbušnosť a agresivita. Prítomné sú adaptačné ťažkosti

ako aj ťažkosti uchytiť sa v živote. Zvýšená je verbálna agresivita, podozrievavosť a pocity viny ako
aj resentiment (pocity, pokory, poníženia a beznádeje). Väzby maloletej k matke sú bezprostredné,
kamarátske bez citového zaangažovania. Väzby k otcovi absentujú, nepovažuje ho za člena rodiny.
Väzby matky k maloletej možno charakterizovať ako bezprostredné, kamarátske, bez hlbších citových
väzieb. Vzťahy otca k maloletej sú bezprostredné, pri vlastnej dominantnosti a nadradenosti, bez hlbších

citových väzieb. Vzhľadom k osobnostným vlastnostiam, postojom a správaniu sa otca k maloletej
znalkyňa odporučila stretávanie sa otca s maloletou každý druhý víkend na jeden deň bez nocovania.Vzhľadom k postojom a názorom otca ako aj na reakcie maloletej na jeho správanie voči nej, znalkyňa
nevylúčila, že rozšírenie doterajšieho styku maloletej s otcom by mohlo mať negatívny vplyv najmä
na ďalší psychosexuálny vývin maloletej; maloletá mala v čase podania posudku deväť rokov, v rámci

vyšetrenia u znalkyne prezentovala postoj, že nechce chodiť k otcovi z dôvodu, že sa musí na neho
natískať, chodí za ňou aj na záchod, vadilo jej aj to, že musela otcovi stále dávať pusu a hovoriť mu, že ho
ľúbi, v žiadnom prípade nechcela u otca prespať; vo veci rozhodol súd rozsudkom č.k. 2P/108/2009-53
zo dňa 09.12.2009, ktorým návrh otca zamietol; rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 06.01.2010.

Podľa § 26 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov(ďalejlen„Zákonorodine“),aksazmeniapomery,súdmôžeajbeznávrhuzmeniťrozhodnutie
o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa§24ods.4Zákonaorodine,súdprirozhodovaníovýkonerodičovskýchprávapovinnostíalebopri
schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom
rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby,
stabilitubudúcehovýchovnéhoprostrediaakuschopnostirodičadohodnúťsanavýchoveastarostlivosti
o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného,

rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk
maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.

V prejednávanej veci dospel súd po vykonanom dokazovaní k záveru, že návrh otca na zmenu úpravy
styku s maloletou v zmysle jeho rozšírenia ani vzájomný návrh matky na zákaz styku otca s maloletou

nie sú dôvodné. Podľa poslednej úpravy styku je otec oprávnený stretávať sa s maloletou každú párnu
sobotu v čase od 10:00 hod. do 18:00 hod., z dokazovania vyplýva, že tento styk sa realizuje pravidelne,
niekedy ide otec za maloletou do školy aj mimo týchto hodín. V konaní produkovali otec a matka
protichodné tvrdenia, keď otec tvrdil, že maloletá k nemu chodí rada a súhlasí s rozšírením styku aj
na prespanie a matka tvrdila, že maloletá nechce chodiť k otcovi a so stretnutí sa vracia rozrušená.

Za účelom odstránenia týchto rozporov ako aj zistenia názoru maloletej (§ 100 ods. 3 O.s.p.) vykonal
súd jej výsluch bez prítomnosti rodičov, na ktorom sa maloletá v podstate vyjadrila, že nechce u otca
prespávať, je za zachovanie doterajšieho rozsahu stretávania, vadí jej, že otec jej dáva jesť potraviny, na
ktoré má alergiu, vtedy sa aj vráti zo stretnutia rozrušená a že ju bozkáva na ústa aj pred kamarátkami,
hoci mu povedala, že jej to vadí; inak uviedla, že keby sa s otcom nevidela „nebolo by to príjemné“,

chodia spolu na výlety, má u otca vlastnú izbu, ktorá sa jej páči. Súd preto pri rozhodovaní prihliadol na
názor maloletej a jej záujem a návrh otca na zmenu styku zamietol. Pri rozhodovaní prihliadol súd aj na
doterajšie konania o úpravu styku otca s maloletou, zo záverov ktorých v podstate vyplýva, že otec vo
vzťahu k maloletej stále opakuje správanie, ktoré maloletej vadí (najmä bozkávanie na ústa), je preto
na otcovi, aby si rešpektovaním oprávnených názorov a želaní maloletej vybudoval s ňou taký vzťah,

aby sama prejavila skutočný záujem na trávení času s ním vo väčšom rozsahu. Súd preto ponechal
rozsah úpravy styku otca s maloletou v nezmenenej podobe, keď vzhľadom na výslovne prejavený názor
maloletej nepovažoval za potrebné nariaďovať vo veci znalecké dokazovanie. Súčasne súd zamietol
návrhmatkynazákazstykuotcasmaloletou,pretožetakétoopatrenieniejepodľanázorusúduvzáujme
maloletej, ktorá stretávanie s otcom úplne neodmieta a u otca nebola zistená taká prekážka, ktorá by

mu v styku s maloletou bránila.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku ak konanie mohlo začať i bez návrhu.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, a to písomne v troch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta

O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.j.

1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát

8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho

predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav

9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali

10. bol odvolacím súdom schválený zmier

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniame) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.

1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,

2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej

3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,

4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).