Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Friday, September 21, 2012

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23CoE/296/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3799899206
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3799899206.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave,
pobočka Považská Bystrica, so sídlom Kukučínova 208/23, Považská Bystrica, IČO: 30807484, proti
povinnému: SAMAR, s.r.o. v konkurze, so sídlom Kuzmányho 902, Považská Bystrica, IČO: 31620655,
o vymoženie 660,43 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Považská Bystrica, č.k. 1Er/1573/1999-10 zo dňa 9. júla 2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v časti výroku o trovách exekúcie m e n í tak,
že súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju podľa §
57 ods. 1 písm. g/ a § 58 ods. 1 Ex.por. s odôvodnením, že z výpisu z obchodného registra bolo
zistené, že Okresný súd Trenčín uznesením, č.k. 28K/34/2008-158 zo dňa 26.06.2009, ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňa 21.07.2009, zrušil konkurz na majetok povinného pre jeho nedostatok. Povinný bol
následne dňom 17.01.2012 z obchodného registra ex offo vymazaný. Rozhodnutie o trovách exekúcie
odôvodnil § 196, § 203 Ex.por., ako aj § 27a vyhl. č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych
exekútorov. Súdnej exekútorke priznal časovú odmenu za výkon exekučnej činnosti podľa § 14 ods. 1
písm. a/ cit. vyhl. vo výške 6,64 eur za 1 hodinu exekučnej činnosti á 6,64 eur (za prevzatie návrhu
10 min., vyžiadanie poverenia 10 min., vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie 20 min., cca

40 min.), paušálnu odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. b/ a § 15 ods. 1 cit. vyhl. vo výške 13,28 eur
za 2 úkony exekučnej činnosti á 3,32 eur (za získanie poverenia, doručenie upovedomenia o začatí
exekúcie) a náhradu hotových výdavkov v zmysle § 22 cit. vyhl. vo výške 4,71 eur (za poštové 1,39
eur a kancelárske náklady 3,32 eur). S poukazom na nález Ústavného súdu SR, sp.zn. II. ÚS 31/04-30
zo dňa 17.12.2004 priznal súd prvého stupňa súdnej exekútorke DPH z priznanej odmeny a hotových
výdavkov, okrem poštovného (1,39 eur), ktoré je podľa zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej

hodnoty od dane oslobodené, teda zo sumy 16,60 eur, a to vo výške 3,32 eur. Celkovo jej priznal trovy
exekúcievovýške21,31eur,nanáhraduktorýchzaviazaloprávnenéhovzmysle§203Ex.por.zdôvodu,
že mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie, keďže od začatia exekúcie
dňa 14.06.1999, resp. od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie predchodcovi oprávneného dňa
02.01.1999, nebola vymožená v exekúcii žiadna čiastka pohľadávky. Súd prvého stupňa uviedol, že
podľa obsahu exekútorského spisu EX 271/99 pôvodný oprávnený ani súčasný oprávnený po prechode

pohľadávky zo zákona od 01.01.2004 neprejavovali žiadny záujem o priebehu exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu v časti výroku o trovách exekúcie podal včas odvolanie oprávnený, podľa ktorého
sa exekučné konanie v prospech právneho predchodcu oprávneného vedené súdnou exekútorkou
začalo dňa 14.06.1999. Uznesením Okresného súdu Trenčín zverejneným v Obchodnom vestníku č.
243/2008 bol dňa 18.12.2008 vyhlásený konkurz na majetok dlžníka. Keďže v danom exekučnom konaní
došlo k zastaveniu exekúcie zo zákona, ako dôsledok vyhlásenia konkurzu na majetok povinného,

nebola exekúcia zastavená v dôsledku zavinenia oprávneného. Exekučné konanie sa začalo dňa14.06.1999, teda 9 rokoch pred vyhlásením konkurzu. Zároveň uviedol, že povinný v rokoch 2004-2008
poukazoval na účet oprávneného úhrady na poistné na sociálne poistenie, teda bol ekonomicky aktívny.
Oprávnený tak ani pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie a je toho

názoru, že v tejto veci neboli splnené zákonné predpoklady podľa § 203 Ex.por. Navrhol, aby odvolací
súd, v časti náhrady trov exekúcie, rozhodol tak, že odvolaniu oprávneného vyhovie a nezaviaže
oprávneného náhradou trov exekúcie.

Súdna exekútorka sa k odvolaniu oprávneného vyjadrila tak, že napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa je v súlade s ustanoveniami Ex.por. a vyhl. č. 288/1995 Z.z., ako aj s názorom Najvyššieho

súdu SR, vysloveným v uzneseniach, č. 3 M Cdo 10/2011 zo dňa 24.11.2011 a č. 6 M Cdo 7/2012 zo
dňa 30.04.2012. Navrhol, aby odvolací súd odvolanie oprávneného zamietol a uznesenie súdu prvého
stupňa potvrdil.

Odvolací súd vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.
2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné, a preto je potrebné uznesenie súdu
prvého stupňa v napadnutej časti výroku o trovách exekúcie zmeniť podľa § 220 O.s.p.

Výrok súdu prvého stupňa o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení podľa § 57 odsek 1 písm.
g/ Ex.por. odvolaním nebol napadnutý, a preto sa odvolací súd, ktorý je viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania, touto časťou napadnutého rozhodnutia, ktorá nadobudla právoplatnosť uplynutím odvolacej
lehoty, nezaoberal.

Preskúmaním obsahu spisu, mal odvolací súd za preukázané, že exekučné konanie v preskúmavanej

veci začalo dňa 14.06.1999, keď bol exekútorke doručený návrh na vykonanie exekúcie (veta prvá
ustanovenia § 36 ods. 2 Ex.por.). Súd prvého stupňa poverením č. 5306 006035 zo dňa 14.07.1999
poveril súdnu exekútorku Mgr. Ing. Oľgu Hlucháňovú vykonaním exekúcie na vymoženie 660,43 eur
s príslušenstvom, a to na podklade rozhodnutia Národného úradu práce, Okresný úrad práce Pov.
Bystrica, č. 116/97-2 zo dňa 12.11.1997, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť

dňa 05.12.1997.

Zvýpisuzobchodnéhoregistrajezrejmé,žeOkresnýsúduTrenčínuznesením,č.k.28K/34/2008-158zo
dňa 26.06.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.07.2009, zrušil konkurz na majetok povinného
pre nedostatok jeho majetku. Súd následne vykonal výmaz spoločnosti (povinného) podľa § 8a ods. 1
písm. b/ zákona č. 520/2003 Z.z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov ku

dňu 17.01.2012.

Podľa § 235 ods. 2 Ex.por., exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa
doterajších predpisov.

Podľa § 196 Ex. por. v znení účinnom do 31.01.2002, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona
patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 197 ods. 1 Ex. por. v znení účinnom do 31.01.2002, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 203 Ex. por. v znení účinnom do 31.01.2002, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť
oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné
vymáhanie nároku a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

Vzmyslevyššiecitovanýchzákonnýchustanovenímásúdnaexekútorkanároknanáhradutrovexekúcie

potrebných na účelné vymáhanie nároku oprávneného. Tento nárok pozostáva z odmeny, náhrady
hotových výdavkov a náhrady za stratu času. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl.46 ods. 1 Ústavy SR je nepochybne aj nárok na náhradu trov konania. Tento nárok však možno uplatniť
a priznať len v súlade s č. 46 ods. 4 Ústavy SR v spojení s čl. 51 ods. 1 Ústavy SR, t.j. za splnenia
zákonných predpokladov na jeho priznanie, ktoré sú obsiahnuté v príslušných procesných poriadkoch.

Odvolací súd interpretáciou ustanovenia § 203 Ex.por. v znení účinnom ku dňu začatiu exekučného
konania v nadväznosti § 235 ods. 2 Ex.por. dospel k záveru, že súdna exekútorka nemá nárok na
trovy exekúcie. V danej exekučnej veci nie je splnený predpoklad pre uloženie povinnosti nahradiť trovy
exekúcie oprávnenému v zmysle § 203 Ex.por. v znení účinnom do 31.01.2002. Do ustanovenia § 203
bol ods. 2 zavedený zákonom č. 32/2002 Z.z. s účinnosťou od 01.02.2002, ktorý však v preskúmavanej

veci nie je možné použiť.

Z ustanovenia § 203 Ex.por. takto vyplýva, že ak dôjde k zastaveniu exekúcie, súd môže uložiť
nahradenie nevyhnutných trov exekúcie oprávnenému. Podstatné však v prejednávanej veci je to, že
súd má možnosť a nie povinnosť zaviazať oprávneného k náhrade trov exekúcie. Predpokladom pre
uloženie takejto povinnosti je uváženie súdu o miere jeho procesného zavinenia.

V náväznosti na tú skutočnosť, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 10.06.1999,

ktorý bol doručený súdnej exekútorke 14.06.1999 domáhal vymoženia svojej pohľadávky, pričom
povinný bol vymazaný z obchodného registra bez právneho nástupcu dňom 17.01.2012, to znamená 12
rokov a sedem mesiacov po podaní návrhu, nemožno následne uzatvoriť, že by oprávnený procesne
zavinil zastavenie exekúcie. Zároveň odvolací súd zdôrazňuje, že exekúcia bola zastavená z dôvodu
výmazu na strane povinného.

Z uvedených dôvodov, dospel v konečnom dôsledku odvolací súd k záveru, že je potrebné uznesenie
súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku o trovách exekúcie zmeniť a súdnej exekútorke náhradu
trov exekúcie nepriznať.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.