Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica

Judgement was issued by JUDr. Peter Priehoda

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoP/99/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712205107
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6712205107.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Priehodu,
sudcov JUDr. Márie Podhorovej a Mgr. Emy Novodomcovej v právnej veci starostlivosti o maloletú G. F.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny B., dieťa rodičov matky H.. M. Z., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom R. XX, toho
času bytom X. XX, XXX XX B. a otca H.. Y. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom G. P. XXX/XX, XXX XX
B., zastúpeného Ulianko & Holčík, s. r. o., so sídlom Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen, o návrhu matky
na zvýšenie výživného, o odvolaní otca dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu vo Zvolene zo dňa 26.
06. 2012 č. k. 9P/6/2012-54 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd určil otcovi maloletého dieťaťa povinnosť prispievať na výživu
maloletej G. F., nar. XX. XX. XXXX, zvýšeným výživným mesačne vo výške 180,- Eur od 01. 01.
2012 vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa. Zameškané výživné
od 01. 01. 2012 do 31. 05. 2012 vo výške 367,20 Eur je otec maloletého dieťaťa povinný zaplatiť v
mesačných splátkach vo výške 100,- Eur mesačne spolu s bežným výživným počínajúc prvým mesiacom
po právoplatnosti rozhodnutia až do úplného zaplatenia pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i
len jednej splátky. Vo zvyšnej časti súd návrh matky maloletého dieťaťa zamietol a náhradu trov konania
žiadnemu z účastníkov nepriznal. Rozhodol tak s odôvodnením, že od poslednej úpravy výživného došlo
ku zmene pomerov, ktorá odôvodňovala aj zmenu súdneho rozhodnutia o určení vyživovacej povinnosti
otca vo vzťahu k maloletému dieťaťu.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie otec dieťaťa. Žiadal v napadnutej časti zmeniť rozsudok
súdu prvého stupňa tak, že bude zaviazaný platiť výživné na maloleté dieťa vo výške 140,- Eur mesačne
počínajúc dňom 01. 01. 2012 a súčasne žiadal upraviť aj súvisiaci výrok o zameškanom výživnom tak,
aby mu bolo umožnené splácanie tohto zameškaného výživného vo výške 50,- Eur mesačne spolu
s bežným výživným. Poukazoval na to, že sa nebráni povinnosti platiť zvýšené výživné na maloleté
dieťa. V tejto súvislosti uviedol, že platí vyživovaciu povinnosť na maloletú X. L., kde po dohode
s matkou maloletého dieťaťa prispieva výživným vo výške 133,- Eur mesačne. Výživné, ktoré mu
určil súd je neprimerane vysoké, pretože jeho mesačný príjem je vo výške 500,- Eur. Po splnení si
vyživovacej povinnosti vo vzťahu k obidvom deťom by mu nezostali finančné prostriedky ani na krytie
základných životných potrieb. Aj keď doteraz platil výživné vo výške 27,- Eur mesačne tak sa podielal
na úhrade aj ostatných výdavkov, ktoré maloleté dieťa malo. Jednalo sa o zakupovanie ošatenia, ďalej
o nadštandardné výdavky vo forme úhrad rôznych jazykových kurzov a zahraničných pobytov a tiež
ďalších vecí ako bol bicykel, lyžiarska výbava, telefón a pod.. Vzhľadom na svoj príjem by bolo v jeho
schopnostiach a možnostiach platiť výživné vo výške 140,- Eur mesačne.

Matka maloletého dieťaťa v písomnom vyjadrení na odvolanie otca považovala rozhodnutie súdu prvého
stupňa za vecne správne a žiadala rozsudok v celom rozsahu potvrdiť. Podľa jej názoru schopnosti a
možnosti otca sú také, aby mohol platiť výživné tak, ako určil súd rozsudkom teda vo výške 180,- Eur
mesačne.

Opatrovník maloletého dieťaťa v písomnom vyjadrení na odvolanie otca zotrval na svojom vyjadrení,
v ktorom žiadal, aby bolo výživné na maloleté dieťa určené tak, aby zodpovedalo odôvodneným
potrebám maloletého dieťaťa a schopnostiam a možnostiam povinného rodiča, teda otca dieťaťa.

Krajský súd preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O. s. p., bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a tento v zmysle ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

V zmysle ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Z obsahu spisu vyplýva, že okresný súd v danej veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav,
vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O. s. p. a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil podľa
ust. § 157 ods. 2 O. s. p.. Krajský súd sa s dôvodmi rozhodnutia prvého stupňa stotožňuje a na tieto
odkazuje.

V zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné
len na návrh.

Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť je zmena pomerov.
Zákon o rodine nevyžaduje tak ako O. s. p., aby išlo o podstatnú zmenu pomerov. V zmysle judikatúry je
potrebné prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli ovplyvniť zmenu výživného. Avšak len vtedy
môžu byť tieto dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v
pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku.

Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp.
okolnosťami na strane oprávneného alebo objektívne - vývojom životných nákladov.

Z obsahu spisu je nesporné, že výživné na maloleté dieťa bolo naposledy určené rozsudkom Okresného
súdu Zvolen zo dňa 24. 05. 2004 č. k. 6C/186/02-128, ktorým bolo manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa rozvedené a v rámci rozhodnutia bola schválená rodičovská dohoda na základe, ktorej bolo
maloleté dieťa na čas po rozvode zverené do výchovy a opatery matke a otec sa zaviazal
prispievať výživným na maloleté dieťa sumou 800,- Sk mesačne, čo v prepočte konverzným kurzom
predstavuje čiastku 26,56 Eur. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 26. 05. 2004. V čase určenia
výživného bolo maloleté dieťa vo veku X rokov.

Je nesporné, že vyživovacia povinnosť otca dieťaťa vo vzťahu k maloletej G. v zmysle ust. § 62 ods. 1
Zákona o rodine trvá. Otec je preto povinný si túto vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu
plniť. Ako vyplýva z jeho vyjadrenia aj pred súdom prvého stupňa, tak sa nebráni plneniu vyživovacej
povinnosti vo vzťahu k maloletému dieťaťu.

Je nesporné, že od úpravy výživného v roku 2004 do podania návrhu matky maloletého dieťaťa na
zvýšenie vyživovacej povinnosti nastala podstatná zmena pomerov na strane maloletého dieťaťa,

pretože maloleté dieťa je vekovo staršie a s jeho fyzickým a duševným vývojom a zvýšenými výdavkami
v škole vznikli vyššie potreby na plnenie si vyživovacej povinnosti zo strany otca maloletého dieťaťa.

Podaným návrhom matka sa domáhala, aby otcovi bola uložená povinnosť platiť výživné na maloleté
dieťa vo výške 280,- Eur mesačne. S takouto požiadavkou matky maloletého dieťaťa na platenie
výživného nesúhlasil otec maloletého dieťaťa a poukazoval na to, že je ochotný platiť výživné na
maloleté dieťa vo výške 140,- Eur mesačne. Toto by zodpovedalo jeho schopnostiam a možnostiam,
pretože jeho mesačný príjem predstavuje sumu 500,- Eur mesačne. Aj v podanom odvolaní proti
rozsudku okresného súdu zotrval otec na tomto svojom vyjadrení. V podanom odvolaní však neuvádzal
žiadne nové skutočnosti, ktoré by mohli výraznejším spôsobom zasiahnuť do posudzovania schopností
a možností otca maloletého dieťaťa. Krajský súd preto vychádzal zo zistených skutkových okolností
v rámci zisťovania súdom prvého stupňa. Po preskúmaní všetkých dostupných podkladov zistených
súdom prvého stupňa, aj krajský súd dospel k záveru, že v schopnostiach a možnostiach otca je platiť
výživné na maloletú G. vo výške 180,- Eur mesačne. Pokiaľ sa otec bránil v konaní tým, že platí výživné
na maloletú X. L., nar. XX. XX. XXXX vo výške 133,- Eur na základe dohody s matkou maloletého
dieťaťa, tak túto obranu nemohol v celom rozsahu krajský súd zohľadniť. Ak otec maloletého dieťaťa
dobrovoľne platí na maloletú X. L., nar. XX. XX. XXXX sumu 133,- Eur mesačne oproti určenej sume vo
výške 82,98 Eur tak, pripustil, že náklady na výživu tohto dieťaťa sú v uvedenom rozsahu a je potrebné
ich pokryť zvýšeným výživným. V tejto súvislosti však treba uviesť, že maloletá G. je vekovo staršia,
je prijatá na strednú školu, a preto jej výdavky sú podstatne vyššie ako u maloletej X.. Tejto okolnosti
musí zodpovedať aj výška výživného na krytie potrieb maloletého dieťaťa. Tieto okolnosti okresný súd
správne zohľadnil pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti a so závermi súdu prvého stupňa sa preto
krajský súd stotožňuje.

Odvolanie otca nepovažoval krajský súd za dôvodné, a preto rozhodnutie súdu prvého stupňa v zmysle
ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil. Ak sa v budúcnosti podstatnejším spôsobom zmenia pomery na
strane oprávneného dieťaťa alebo povinného rodiča, môže ktorýkoľvek z nich podať návrh na zmenu
výšky vyživovacej povinnosti v súlade s ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.