Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, February 20, 2012

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10C/124/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5611202839
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2012:5611202839.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu Dopravný
podnik Bratislava, a. s., so sídlom Bratislava, Olejkárska č. 1, IČO: 00 492 736, zastúpeného JUDr.
Vladimírom Kánom, advokátom v Bratislave, Námestie M. Benku 9-C1 proti žalovanej C. M., nar. XX. X.
XXXX, trvale bytom Ž. XXX, okres L. M., zastúpenej JUDr. Jiřím Martausom, advokátom v Liptovskom
Mikuláši, M. Pišúta č. 936/16, o zaplatenie 50,50 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žaloba s a z a m i e t a .

Žalovanej s a p r i z n á v a náhrada trov konania vo výške 88,75 eura, ktoré je žalobca povinný
zaplatiť advokátovi žalovanej do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 5. 4. 2011, sa žalobca domáhal voči
žalovanej zaplatenia 50,50 eura, ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná sa na
výzvu revízora povereného vykonaním kontroly cestovných lístkov dňa 19. 9. 2010 na linke MHD č. 61
nepreukázala platným cestovným lístkom alebo iným platným cestovným dokladom, preto mu vzniklo
právo na zaplatenie cestovného v sume 0,50 eura a úhrady v sume 50 eur. Žalovaná mu dlžnú sumu
doposiaľ neuhradila a nereagovala ani na pokus o zmier zo dňa 26. 10. 2010.

Súd vydal vo veci dňa 18. 4. 2011, pod č. k. 1Ro/363/2011, platobný rozkaz, proti ktorému podala
žalovaná v zákonnej lehote odpor. V odpore uviedla, že dňa 19. 9. 2010, spolu s C. K., cestovala
autobusom MHD v Bratislave, do ktorého nastúpili na letisku. Po uložení batožiny si chceli označiť spolu
4 lístky, aj na batožinu, ktorá už držala C. K. v ruke, s úmyslom ich označiť. Vtom revízor, nachádzajúci
sa v prednej časti vozidla, zahlásil „kontrola“ a vybehol priamo k ním, hoci boli v autobuse celkom vzadu.
Revízor zablokoval C. K. prístup k označovaču lístkov. Od nastúpenia do prostriedku MHD a bezpečného
uloženia batožiny do momentu, kedy si chceli označiť lístky, ubehol len krátky časový úsek. So žalobcom
uzavrela zmluvu o preprave osôb, na základe ktorej jej vznikla povinnosť zaplatiť cestovné a právo,
aby ju žalobca prepravil do miesta určenia riadne a včas. Svoju zmluvnú povinnosť si splnila, cestovné
zaplatila a bola pripravená si cestovné lístky označiť. Pokiaľ k označeniu lístkov nedošlo, tak sa tak stalo
zavinením zamestnanca žalobcu.

Žalobca vo vyjadrení k odporu podanému žalovanou uviedol, že jej tvrdenia sú nepravdivé a účelové, v
snahe vyhnúť sa uhradeniu dlžnej sumy. Poukázal na ustanovenia prepravného poriadku. Uviedol, že
kontrola tarifného vybavenia cestujúcich prebieha tak, že pred odchodom vozidla MHD zo zastávky sa
revízor prihlási cez tzv. Dallas kľúč prostredníctvom vodiča do palubného počítača vozidla. Po tomto

prihlásení sa automaticky zablokujú označovače vo vozidle, ale až po kumulatívnom splnení podmienok:
1) vozidlo prejde od zastávky minimálne 20 metrov, 2) od zatvorenia všetkých dverí na vozidle a
odchodu zo zastávky prejde minimálne 15 sekúnd. Uvedený proces je automatizovaný a zablokovanie
označovačov nemôže ovplyvniť vodič, ani revízor. Kontrolu tarifného vybavenie vykonávajú vždy
minimálne 2 revízori. Žalovaná nemala platne označený cestovný lístok, pričom mala dostatok času na
jeho značenie. Vylučuje tvrdenie, že revízor zablokoval prístup k označovaču.

Právny zástupca žalovanej poukázal na to, že pojmom ihneď, ktorý používa prepravný poriadok v
súvislosti s povinnosťou označiť si cestovný lístok, sa nerozumie moment nepresahujúci niekoľko
sekúnd, resp. v tej istej sekunde, avšak úkon je platný ak je vykonaný v priebehu 1-2 minút od začiatku
plynutia lehoty. Obe cestujúce nastupovali do autobusu s kuframi, teda ruky mali obsadené. Pri nástupe
bez batožiny je možné označiť si lístok už pri vstupe do vozidla. Žalovaná však postupovala štandardne,
obvyklým spôsobom, ako to vyžaduje prepravný poriadok, podľa ktorého sú cestujúci povinní dbať aj
na svoju bezpečnosť, aj bezpečnosť ostatných cestujúcich. Cestujúci po nástupe má bezpečne uložiť
batožinu, aby neohrozil seba a ostatných cestujúcich. Žalovaná aj so svedkyňou mali cestovné lístky,
ktoré si chceli označiť, ale v dôsledku správania revízora, ktorý im v tom zabránil, k ich označeniu
nedošlo. Žalovaná uzavrela so žalobcom zmluvu o preprave osôb. Za prepravu si riadne zaplatila tým, že
si kúpila cestovný lístok, aj cestovný lístok na batožinu a nemala v úmysle vyhnúť sa plneniu si povinností
cestujúceho. Výkon práv revízora žalobcu nebol v súlade s dobrými mravmi, nakoľko konal výslovne
v úmysle privodiť pre cestujúcich, a teda aj žalovanú, pokutu a s tým spojené následky. Vzhľadom na
finančné a majetkové pomery žalovanej je zrejmé, že sa nejedná o snahu žalovanej vyhnúť sa zaplateniu
50 eur. Navyše, u žalovanej nie je predpoklad použitia cestovných lístkov na inú prepravu v Bratislave,
vzhľadom na množstvo jej ciest do Bratislavy.

V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd vykonal súdne pojednávanie
v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorým bolo predvolanie na súdne pojednávanie
riadne a včas doručené, pričom súhlasili s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania. Súd pritom
prihliadol na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy.

Žalovaná pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že s kolegyňou sa vrátili zo služobnej cesty. Prileteli na
letisko do Bratislavy, vyniesli si batožinu pred letisko a kolegyňa sa išla opýtať do príletovej haly, aké
cestovné lístky im treba. Následne kolegyňa kúpila lístky, a to 2 na batožinu a 2 pre osoby. Každá z
nich mala veľký cestovný kufor, cestovnú tašku a kabelku. Ihneď po nástupe do autobusu sa autobus
pohol, v podstate ešte na autobus dobiehali. Hneď po nastúpení do autobusu si uložili kufre a tašky tak,
aby nespôsobili nejakú škodu alebo ujmu sebe alebo cestujúcim. Kolegyňa si sadla, vytiahla lístky z
kabelky a postavila sa, že ich ide označiť. Nastupovali zadnými dverami. Vtom z prednej časti vozidla
pribehol revízor, ktorý sa postavil pred označovač a žiadal cestovné lístky. Revízor povedal, že ich videl
nastupovať na letisku, a že si už mali cestovné lístky označiť. Pokúšali sa mu vysvetliť, že cestovné
lístky majú. V čase, keď od nich žiadal revízor cestovné lístky, neboli ešte ani na ďalšej zastávke.
Podľa jej názoru, ešte nebol ani zablokovaný označovač, čo usudzuje z toho, ako sa revízor postavil k
označovaču, aby zabránil kolegyni lístky označiť. Nevedela uviesť, koľko času uplynulo od nástupu do
autobusu. Následne revízor vypísal potvrdenie na pokutu. Uvedený scenár sa zopakoval aj o 2 zastávky
ďalej vo vzťahu k dvom starším manželom, ktorí si stihli označiť len jeden cestovný lístok. Spolu s
kolegyňou napísali žiadosť o odpustenie uvedenej sumy, z dôvodu, že sa cítia nevinné, že cestovať
načierno nechceli. V Bratislave sa v cestovaní nevyznajú, nebol dôvod lístky si šetriť, nakoľko v Bratislave
necestujú. Kufre, s ktorými cestovali, boli vysoké približne 1 meter, vážili každý minimálne 20 kg, keďže
sa takmer nezmestili do povolenej hmotnosti batožiny na letisku. Cestovné tašky určite vážili cez 5 kg,
nakoľko v nich mali uložené katalógy, ktoré získali počas služobnej cesty. V Bratislave nebýva, od roku
1979 býva na Liptove. Do Bratislavy nechodieva, jedine keď ide na služobnú cestu, asi tak 2 krát do roka.
Väčšinou ide autom. Uvedená služobná cesta bola náhoda, že musela použiť MHD. Poprela tvrdenie,
že revízor nastúpil až na druhej zastávke. Revízor výslovne uviedol, že si ich všimol už na začiatku, keď
nastúpili na letisku. Kúpili si 15 minútové cestovné lístky, nakoľko im to poradili na letisku. Bola nedeľa,
možno preto im povedali, že im bude stačiť 15 minútový lístok.

Okrem výsluchu žalovanej súd vykonal vo veci dokazovanie aj výsluchom svedkyne C. K. a listinnými
dôkazmi, a to hlásením o porušení tarifných a prepravných podmienok, odpoveďou na sťažnosť od
žalobcu, pokusom o zmier zo dňa 25. 10. 2010, vrátane listinného dôkazu preukazujúceho odovzdanie
pokusu o zmier na poštovú prepravu, Tarifou mestskej hromadnej dopravy v Bratislave, platnou od 1.
1. 2009, Prepravným poriadkom mestskej hromadnej dopravy v Bratislave, platným a účinným od 1. 2.
2009, zistiac nasledovný skutkový stav:

Podľa hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok zo dňa 19. 9. 2010, pri kontrole
vykonávanej na linke č. 61, číslo voza 2649, dňa 19. 9. 2010 o 10.46 hod., na úseku zastávok Fatruny
a Trnavské Mýto bolo zistené, že žalovaná cestovala bez cestovného lístka.

V odpovedi na sťažnosť zo dňa 13. 10. 2010, zaslanej žalobcom žalovanej, žalobca uviedol, že prešetril
sťažnosť na revízora číslo 15 zo dňa 20. 9. 2010, pričom zistil, že kolega revízora sa na výkon kontroly
riadne prihlásil v palubnom počítači vozidla na zastávke Fatruny o 10.46 hod., čo dokladuje výpis z jeho
Dalls kľúča. Podľa vyjadrenia revízora, do predmetného vozidla nastúpili revízori na zastávke Fatruny,
ktorá je druhou zastávkou od letiska, pričom podľa dátovej karty vozidla na tejto zastávke na znamenie
zastavilo vozidlo po odchode o 10.45.10 hod. z letiska o 10.46.46 hod., pričom po nástupe cestujúcich
a zatvorení dverí sa zo zastávky Fatruny vozidlo pohlo o 10.47 hod. Revízor odmieta tvrdenie, že
by bránil alebo nedovolil cestovné lístky označiť, na čo mali priestor počas prepravy z letiska až po
zastávku Fatruny. Na výzvu ku kontrole predložili neoznačené 15 minútové cestovné lístky, pričom
jazdná doba z letiska na zastávku Trnavské Mýto trvá 18 minút a na hlavnú stanicu 23 minút. Na základe
uvedených skutočností konštatoval žalobca, že revízor postupoval v súlade s platnými predpismi a
sťažnosť považuje za neopodstatnenú.

Pokusom o zmier zo dňa 25. 10. 2010 vyzval žalobca žalovanú na úhradu sumy 51,50 eura.

Podľa čl. 2 ods. 1 Tarify MHD v Bratislave, platnej od 1. 1. 2009 (ďalej len „Tarifa“), predstavuje cena
cestovného lístka za jednu cestu s časovou platnosťou 15 minút 0,50 eura. Podľa čl. 2 ods. 2 Tarify
dovozné za jednu cestu na prepravu príručnej batožiny s platnosťou 15 minút predstavuje 0,25 eura.
Podľa čl. 5 Tarify predstavuje úhrada za cestovanie bez platného tarifného vybavenia 50 eur. Podľa čl.
12 ods. 1 druhá a tretia veta Tarify cestujúci je povinný si ihneď pri nástupe do vozidla cestovný lístok
označiť v najbližšom označovači cestovných lístkov. Neoznačený cestovný lístok je neplatný.

Podľa čl. 3 ods. 8 prvá veta Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave, platného
a účinného od 1. 2. 2009 (ďalej len „Prepravný poriadok“), cestujúci je povinný vo vozidle správať sa tak,
aby svojím správaním neohrozoval bezpečnú a plynulý prepravu ostatných cestujúcich, nepoškodzoval
vozidlo a zariadenia dopravcu slúžiace cestujúcim, neznečisťoval vozidlo a priestory dopravcu určené
cestujúcim, neobťažoval a nespôsoboval škodu ostatným cestujúcim a oprávneným osobám dopravcu.
Podľa čl. 3 ods. 3 Prepravného poriadku cestujúci je povinný pred prepravou si zakúpiť cestovný lístok
podľa tarify a byť na zastávke pripravený na nastúpenie do vozidla. Podľa čl. 3 ods. 6 Prepravného
poriadku vo vozidlách MHD je zavedená prevádzka, v ktorej cestujúci, pokiaľ nie je držiteľom platného
predplatného cestovného lístka, je povinný označiť si ihneď pri nástupe do vozidla cestovný lístok
na jednu cestu alebo turistický cestovný lístok pri prvom nástupe do vozidla. Neoznačený cestovný
lístok na jednu cestu alebo turistický cestovný lístok je neplatný. Podľa čl. 15 ods. 1 Prepravného
poriadku cestujúci, ktorý nemá platný cestovný lístok, je povinný si ihneď pri nástupe do vozidla označiť
cestovný lístok v najbližšom označovači cestovných lístkov; obdobne cestujúci postupuje pri označovaní
cestovných lístkov za dovozné.

Svedkyňa C. K., zamestnankyňa žalovanej, pri výsluchu na pojednávaní uviedla že, vie, o čo sa vo
veci jedná, nakoľko sa sama predmetnej udalosti zúčastnila. So žalovanou boli na pracovnej ceste v
Egypte, prileteli na letisko do Bratislavy. Kúpila lístky pre nich, aj na batožinu. Potom zobrali batožinu
a už videli autobus, ktorý prichádzal na zastávku, na autobus dobiehali. Po nástupe odkladali batožinu,
aby nezavadzali. Keď chcela cvaknúť lístky, počula, ako revízor zahlásil kontrolu a zabránil jej svojím
telom lístky cvaknúť. Od nástupu do autobusu uplynula možno 1 minúta. Revízor jej povedal, že ich

videl nastupovať, a že mali už dosť času si lístky označiť. Revízor kričal, bol arogantný. Pýtal sa, či sú
ochotné zaplatiť pokutu, povedali, že nie. Asi 2-3 zastávky neskôr nastúpili dvaja starší ľudia a asi ani
nie po pol minúte pribehol k ním revízor a zabránil im v označení lístkov, pričom si stihli označiť len
jeden cestovný lístok. Mali 4 lístky, 2 na batožinu, 2 na osoby. Mala jeden veľký kufor, príručnú tašku
a kabelku, žalovaná mala ešte väčší kufor, príručnú batožinu a ešte jednu tašku. Príručné tašky boli
asi 40 x 50 cm veľké, mohli mať 4-5 kg. Revízor ich kontroloval pred druhou zastávkou, t. j. bolo to po
nastúpení na prvej zastávke, ešte predtým, ako zastali na druhej zastávke. Po nastúpení do autobusu
si sadla rovno ku štikačke, aby si označila lístky. Celý čas mal lístky v ruke, revízor videl, že lístky má.
Chodieva do Bratislavy jeden-dva krát do roka, minulý rok bola jeden krát. V Bratislave sa prepravuje
autom, niekedy aj autobusovou dopravou. Od nej si žalobca pokutu nevymáhal.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 760 Občianskeho zákonníka, zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené
cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a
včas.

Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na
zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 168/1996 Zb. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov,
cestujúci je povinný zaplatiť cestovné a na výzvu vodiča alebo iného člena osádky autobusu, alebo
revízora sa preukázať platným cestovným lístkom a zaplatiť úhradu ( § 14 ods. 3), ak sa pri kontrole
nemôže preukázať platným cestovným lístkom alebo osobnými údajmi potrebnými na vymáhanie
cestovného v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, adresa trvalého bydliska, číslo
občianskeho preukazu (cestovného pasu prípadne iného dokladu totožnosti), v prípade neplnoletého
cestujúceho meno a priezvisko zákonného zástupcu, ako aj ďalšie úhrady podľa tarify za poškodenie
alebo za znečistenie autobusu.

Podľa § 12 ods. 1 prvá veta zákona č. 168/1996 Zb. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov,
potvrdením o uzavretí zmluvy o preprave osôb a dokladom o zaplatení cestovného je cestovný lístok.

Podľa § 12 ods. 4 zákona č. 168/1996 Zb. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov, cestujúci
je povinný mať platný cestovný lístok pri nastúpení do autobusu, ak mu ho vydala výdajňa cestovných
lístkov mimo autobusu, alebo bezprostredne po nastúpení do autobusu, ak ho vydáva vodič alebo iný
člen osádky autobusu, alebo ak sa cestovný lístok stáva platným až jeho označením v autobuse, ako
aj po celý čas prepravy a pri vystupovaní z autobusu.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobu žalobcu zamietol, nakoľko nemal
preukázanú jej dôvodnosť. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi účastníkmi
konania došlo k uzavretiu zmluvy o preprave osôb, na základe ktorej bol žalobca povinný prepraviť
žalovanú riadne a včas do miesta určenia a žalovanej vznikla povinnosť zaplatiť cestovné. Potvrdením o
uzavretí zmluvy o preprave osôb a dokladom o zaplatení cestovného bol cestovný lístok, ktorý žalovaná
pri nastúpení do vozidla žalobcu mala a aj sa ním pri kontrole revízorom žalobcu preukázala. Uvedená
skutočnosť nebola medzi účastníkmi konania sporná. Podľa prepravného poriadku žalobcu sa však
cestovný lístok stáva platným až jeho označením v označovači, pričom cestujúci je povinný tak učiniť
ihneď pri nástupe do vozidla. Z vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že žalovaná si síce
cestovný lístok ihneď pri vstupe do vozidla v označovači neoznačila, avšak v okamihu, keď tak bezpečne
ona resp. jej spolucestujúca kolegyňa učiniť mohli a chceli, zabránil im v tom revízor žalobcu. Žalovaná
sa od začiatku konania bránila tým, že cestovný lístok neoznačila z dôvodu nedostatku času, nakoľko
pri nástupe do vozidla najskôr bolo nevyhnutné zabezpečiť batožinu, ktorú aj spolu so svojou kolegyňou

mali, proti pohnutiu. Žalovaná podrobne popísala a jej tvrdenia boli potvrdené aj výpoveďou svedkyne
C. K., že do autobusu nastupovali ako posledné, preto nemali dostatok času na bezpečné uloženie
batožiny počas nastupovania ďalších spolucestujúcich. Ihneď po nastúpení do autobusu sa autobus zo
zastávky pohol. O to viac bolo sťažené uloženie batožiny žalovanou a jej kolegyňou, ktoré tak museli
učiniť už za pohybu autobusu. Žalovaná, ako aj jej kolegyňa, mali po tri kusy batožiny, pričom len kufor
vážil minimálne 20 kg. Už uvedená skutočnosť nepochybne sťažovala manipuláciu s batožinou, zvlášť
keď žalovaná aj jej kolegyňa mali ešte každá po cestovnej taške s hmotnosťou minimálne 5 kg, ako
aj kabelku. Je potrebné uviesť, že zákonné ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka ustanovuje
každému všeobecnú prevenčnú povinnosť, t. j. povinosť počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Nakoniec aj podľa článku 3 ods. 8 Prepravného
poriadku, je cestujúci povinný sa vo vozidle správať tak, aby svojím správaním neohrozoval bezpečnú
a plynulú prepravu ostatných cestujúcich, nespôsoboval škodu ostatným cestujúcim a oprávneným
osobám dopravcu. Bolo teda povinnosťou žalovanej, aby po nástupe do autobusu bezpečne uložila svoju
batožinu tak, aby ju zabezpečila proti pohybu, prípadne proti spadnutiu, aby tak nedošlo ku škode na
zdraví resp. veciach spolucestujúcich, prípadne aj na zdraví resp. veciach samotnej žalovanej, prípadne
jej kolegyne. Až po uvedenom zabezpečení batožiny mohla žalovaná označiť cestovné lístky. Napriek
tomu, že prepravný poriadok ustanovuje povinnosť cestujúceho ihneď pri vstupe do vozidla označiť si
cestovný lístok, je nepochybné, že takto môžu konať len osoby, ktoré nastupujú do vozidla bez batožiny
a majú vytvorený dostatočný časový priestor na to, aby cestovný lístok ihneď pri nastupovaní do vozidla
označili v označovači. Žalovaná, resp. jej kolegyňa, ktorá mala cestovné lístky pri sebe, nepochybne
ihneď po tom, ako to bolo v jej možnostiach, hodlala cestovné lístky označiť. V označení lístkov jej
však bolo zabránené konaním povereného pracovníka žalobcu - revízora. Pokiaľ uvádzal žalobca vo
svojom vyjadrení k odporu, že žalovaná mala dostatočný čas na označenie cestovných lístkov, keďže
revízor nastúpil až na nasledujúcej zastávke, uvedené tvrdenia boli vyvrátené výpoveďou žalovanej,
ako aj svedkyne K.. Navyše, samotný žalobca uvádzal rozporné tvrdenia ohľadne vykonania kontroly
cestovných lístkov žalovanej. V odpovedi na sťažnosť žalobca uviedol, že revízori nastúpili na zastávke
Fatruny, ktorá je druhou zastávkou od letiska, a až po odchode zo zastávky začali vykonávať kontrolu
cestovných lístkov, teda žalovaná mala dostatočný čas na označenie cestovných lístkov. Podľa tvrdení
žalobcu v odpovedi na sťažnosť však vozidlo zastavilo na zastávke Fatruny o 10.46.46 hod. a zo
zastávky sa pohlo o 10.47 hod. Podľa tvrdení žalobcu o fungovaní systému Dallas kľúča mohlo teda
dôjsť k zablokovaniu označovačov až o 10.47.15 hod., avšak podľa hlásenia o porušení tarifných a
prepravných podmienok ku kontrole žalovanej došlo už o 10.46 hod., t. j. ešte pred zastavením vozidla
na zastávke Fatruny. Od odchodu vozidla zo zastávky Letisko o 10.45.10 hod. do vykonania kontroly
žalovanej o 10.46 hod. teda uplynulo len 50 sekúnd, čo nepochybne nepredstavuje neprimeranú časovú
dobu na bezpečné uloženie batožiny vo vozidle tak, aby nedošlo k vzniku škody. Je tiež potrebné uviesť,
že súd mal nepochybne preukázanú vôľu žalovanej označiť si zakúpené cestovné lístky v označovači.
Žalovaná, ako aj svedkyňa K., zhodne vypovedali, že do Bratislavy cestujú 2 krát ročne, pričom zväčša
cestujú autom, nepotrebujú teda využívať služby žalobcu. Nebol teda preukázaný žiaden dôvod, pre
ktorý by si žalovaná a jej kolegyňa po tom, ako si kúpili cestovné lístky, tieto ponechali bez toho, aby
ich označili, keďže nebol predpoklad ich využitia pri preprave prostredníctvom žalobcu v budúcnosti.
V súlade s ustanovením § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a právnych záujmov iných
a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Výkon práva, ktorého jediným cieľom je poškodiť iného, je
považovaný za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, preto mu nie je možné poskytnúť ochranu. Súd
mal v konaní preukázané, že výkon práva povereným zamestnancom žalobcu - revízorom, bol v rozpore
s dobrými mravmi, nakoľko svojím konaním zabránil žalovanej resp. jej kolegyni označiť si cestovné
lístky, ktoré si nepochybne zakúpili a pri kontrole revízorom ich mali, pričom vzhľadom na čas, uplynutý od
nástupu žalovanej do vozidla, počet a hmotnosť batožiny, ktorú mala, bolo zrejmé, že tak nemohla učiniť
už pri vstupe do vozidla bez toho, aby ohrozila seba resp. spolucestujúcich. Cieľom konania revízora
teda nebolo dosiahnuť, aby si žalovaná riadne zakúpený lístok označila a za zaplatené cestovné využila
prepravné služby žalobcu, čím by došlo k naplneniu obsahu zmluvného vzťahu medzi účastníkmi z
uzatvorenej zmluvy o preprave, ale naopak, len udelenie postihu za cestovanie bez platného cestovného
lístka. Takýto výkon práva žalobcu však nemôže požívať právnu ochranu.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

V súlade s citovaným zákonným ustanovením vzniklo právo na náhradu trov konania v konaní úspešnej
žalovanej. Súd priznal žalovanej náhradu trov konania v celkovej výške 88,75 eura, pozostávajúcich zo
zaplateného súdneho poplatku za odpor vo výške 16,50 eura a trov právneho zastúpenia vo výške 72,25
eura za 3 úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia, podanie odporu proti platobnému
rozkazu a účasť na súdnom pojednávaní dňa 20. 2. 2012 (§ 10 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 1 písm. a/,
b/, c/ citovanej vyhlášky) po 16,60 eura, spolu 49,80 eura a režijný paušál k 2 úkonom právnej služby
vykonaným v roku 2011 po 7,41 eura a k 1 úkonu právnej služby vykonanému v roku 2012 vo výške
7,63 eura (§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky). Nakoľko žalovaná bola v konaní zastúpená splnomocneným
zástupcom, ktorý je advokátom, súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť náhradu trov konania advokátovi
žalovanej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o p o d a ť odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku
prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov.