Decision was made at the court Najvyšší súd Slovenskej republiky
Judgement was issued by JUDr. Jozef Kolcun
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zrušujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2MCdo/12/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5905205711
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Kolcun
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2012:5905205711.1
Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu M. G., bývajúceho v X., zastúpeného JUDr.
Pavlom Baďom, advokátom v Ružomberku, K. Salvu č. 1985/5, proti žalovanému Poľnohospodárskemu
družstvu Likavka, so sídlom v Likavke, zastúpenému JUDr. Petrom Malachovským, advokátom v
Likavke, ul. Partizánov č. 760, o určenie členstva v Poľnohospodárskom družstve Likavka, vedenej
na Okresnom súde Ružomberok pod sp. zn. 4 C 40/2005, o mimoriadnom dovolaní generálneho
prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 31. augusta 2010 sp. zn. 5
Co 281/2010 a rozsudku Okresného súdu Ružomberok z 18. mája 2010 č.k. 4 C 40/2005-206, takto
r o z h o d o l :
Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Žiline z 31. augusta 2010 sp. zn. 5 Co 281/2010
a rozsudok Okresného súdu Ružomberok z 18. mája 2010 č.k. 4 C 40/2005-206 a vec vracia
Okresnému súdu Ružomberok na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Ružomberok rozsudkom (tretím v poradí) z 18. mája 2010 č.k. 4 C 40/2005-206 určil,
že členstvo žalobcu M. G., bývajúceho v X., v Poľnohospodárskom družstve Likavka, so sídlom v
Likavke, trvá naďalej. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 1 374,05
€ v lehote do troch dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku. V odôvodnení svojho rozhodnutia
uviedol, že predmetom tohto konania bolo určiť, či došlo k platnému ukončeniu členského pomeru u
žalobcu zo strany žalovaného v súlade s právnymi predpismi účinnými v čase zrušovania členského
pomeru (t.j. v zmysle zákona č. 90/1988 Zb. o poľnohospodárskom družstevníctve) a teda, či členstvo
žalobcu v Poľnohospodárskom družstve Likavka trvá naďalej. Z predložených dokladov mal súd
za preukázané, že žalobca písomným podaním doručeným žalovanému 24. apríla 1990 požiadal o
rozviazanie pracovného pomeru - zrušenie pracovného pomeru od 15. mája 1990 z dôvodu podania
žiadosti o starobný dôchodok. Žalobca však týmto nežiadal zrušenie členstva, resp. vystúpenie z
družstva. Dňa 27. apríla 1990 zasadalo predstavenstvo žalovaného a zrušilo členský pomer žalovaného
od 15. mája 1990. Súd poukázal na skutočnosť, že nie je možné spájať zrušenie pracovného pomeru
so zrušením členstva v družstve. Žalovaný navyše nepreukázal doručenie oznámenia o ukončení
členského pomeru žalobcovi. Žalobca sa o skutočnosti, že nie je členom Poľnohospodárskeho
družstva Likavka dozvedel až vo februári 1996, keď si uplatňoval nárok na vydanie majetkového podielu.
Žalovaný upovedomil žalobcu, že nesplnil podmienky na vydanie majetkového podielu, pretože nie
je členom Poľnohospodárskeho družstva Likavka. Vzhľadom k tomu, že predstavenstvo nepredložilo
žiaden hodnoverný doklad o tom, že rozhodnutie o zrušení členstva žalobcu v Poľnohospodárskom
družstve Likavka bolo písomne oznámené žalobcovi, nemohol sa žalobca domáhať súdnej ochrany. Súd
pokladal za preukázané, že členský pomer žalobcu u žalovaného trvá naďalej, preto návrhu žalobcu v
celom rozsahu vyhovel. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Krajský súd v Žiline na odvolanie žalovaného rozsudkom z 31. augusta 2010 sp. zn. 5 Co 281/2010
potvrdil rozsudok okresného súdu. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho
konania v sume 62,70 € k rukám právneho zástupcu žalobcu v lehote do 3 dní od právoplatnostirozsudku. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožnil so
skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Za správne pokladal skúmanie otázky ne/platného
ukončenia členského pomeru žalobcu zo strany žalovaného ako otázky predbežnej, ktorej vyriešenie
súviselo s predmetom sporu a bolo podkladom pre rozhodnutie vo veci samej. Podľa názoru
odvolacieho súdu prvostupňový súd správne riešil aj otázku zrušenia pracovného pomeru v
súvislosti so zrušením členstva v družstve v súlade so zákonom č. 90/1988 Zb., ktorý bol platný a
účinný v čase uskutočňovania uvedených právnych úkonov. O trovách odvolacieho konania odvolací
súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, § 150, § 224 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu v spojení s rozsudkom okresného súdu podal na základe
podnetu žalovaného mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243e ods.
1 O.s.p. v spojení s § 243f písm. b/, c/ O.s.p.). Žiadal zrušiť oba rozsudky súdov nižšieho stupňa
a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Uviedol, že jedným zo základným cieľov zákona č.
42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách (tzv.
transformačný zákon) bolo upraviť majetkové vzťahy a vysporiadať majetkové nároky v družstvách. V
zmysle uvedeného zákona bol majetok družstva rozdelený medzi oprávnené osoby, ktorými boli členovia
družstva, pokiaľ boli členmi družstva k 30. novembru 1991, vlastníci pôdy a vlastníci ostatného
majetkuužívanéhodružstvomaobčania,ktorýmsapodielnaimanídružstvaustanovilpodľareštitučných
predpisov. Tento podiel mohli oprávnené osoby vložiť do družstva, súčasne podať prihlášku do družstva
a stať sa jeho členom, alebo tento podiel ponechali v družstve, pričom jeho členom sa nestali. Žalobca si
nárok na vydanie majetkového podielu voči žalovanému uplatnil listom zo 14. februára 1996. Družstvo
reagovalo listom z 29. februára 1996, podľa ktorého prerokovalo žiadosť žalobcu o vydanie podielu
z transformácie družstva a uviedlo, že žalobca podmienky na vydanie majetkového podielu nespĺňal.
Dňa 8. augusta 2005 sa žalobca obrátil na žalovaného s novou žiadosťou na vydanie majetkového
podielu. Žalovaný reagoval listom zo 16. augusta 2005, ktorým žalobcovi oznámil, že k 30. novembru
1991 nebol členom Poľnohospodárskeho družstva Likavka a k majetkovému podielu za vnesený
majetok nedoložil hodnoverné doklady. Ďalej generálny prokurátor Slovenskej republiky poukázal na to,
že súdy oboch stupňov viazané v zmysle § 153 ods. 2 O.s.p. petitom návrhu, zamerali dokazovanie na
len určenie ne/platnosti zrušenia členstva žalobcu v Poľnohospodárskom družstve Likavka. Súdy ale
opomenuli, že v čase medzi ukončením členského pomeru žalobcu a vydaním rozsudku (§ 154 ods. 1
O.s.p.) došlo k transformácii žalovaného. Pri uvedenej transformácii sa vyžadoval od každej oprávnenej
osoby prejav vôle stať sa alebo nestať sa členom transformovaného družstva. Touto otázkou sa súdy
vôbec nezaoberali. Generálny prokurátor Slovenskej republiky preto dospel k záveru, že súdy vec
nesprávne právne posúdili. Súčasne pre rozhodnutie vo veci považuje za nevyhnutné vykonanie dôkazu
oboznámením sa s transformačným projektom žalovaného a až v nadväznosti na toto oboznámenie sa
s transformačným projektom, posúdenie otázky vzniku členstva, resp. splnenia podmienok existencie
členstva ku dňu rozhodnutia súdu aj v novom transformovanom družstve. Nevykonaním tohto dôkazu
súdy svoje konanie zaťažili tiež inou vadou konania, majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci.
Žalobca pokladá mimoriadne dovolanie za nedôvodné a navrhol ho zamietnuť.
Žalovaný sa k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora Slovenskej republiky nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.),
po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas (§ 243g O.s.p.) generálny prokurátor Slovenskej
republiky (§ 243e ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 v spojení s §
243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutia v rozsahu podľa § 243i ods. 2 O.s.p. v spojení
s § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora je podané
opodstatnene.
Ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu
alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený
zákon, a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických
osôb alebo štátu, a túto ochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá protitakémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie (§ 243e ods. 1 O.s.p.). Mimoriadnym dovolaním
možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e O.s.p., ak a) v
konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, c) rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.
Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania, ale aj dôvodmi uplatnenými v
mimoriadnomdovolaní.Obligatórne(§243iods.2vspojenís§242ods.1O.s.p.)sazaoberáprocesnými
vadami uvedenými § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Vady v zmysle § 237 O.s.p. generálny prokurátor nenamietal a tieto vady nevyšli
najavo ani v dovolacom konaní.
Mimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza, že súdy svoje konanie zaťažili inou vadou konania,
majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p.). Vadu v zmysle §
243f ods. 1 písm. b/ O.s.p. dovolací súd však nezistil.
Generálny prokurátor Slovenskej republiky ďalej namietal, že napadnuté rozhodnutia spočívajú na
nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.).
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou
práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
V predmetnej veci sa žalobca domáhal určenia, že jeho členstvo v Poľnohospodárskom družstve
Likavka trvá. Súdy posúdenie odôvodnenosti návrhu žalobcu odvíjali len od vyriešenia otázky, či
jeho členstvo v družstve bolo skončené platne, resp. neplatne. Nakoľko túto predbežnú otázku
vyriešili tak, že dospeli k záveru, že členský pomer žalobcu bol žalovaným skončený neplatne (resp.
za nepreukázané považovali doručenie listiny o ukončení členského pomeru žalobcovi), uzavreli,
že jeho členstvo v družstve trvá aj naďalej. Tu je potrebné poukázať na skutočnosť, že v čase medzi
sporným ukončením členského pomeru žalobcu (1990) a vydaním rozsudku súdom prvého stupňa
(2010) došlo k transformácii družstva (1992). Treba mať na zreteli, že pre súdy je rozhodujúci stav v
čase vyhlásenia rozhodnutia. Pre rozsudok súdu nemôže byť rozhodujúci stav, ktorý tu už nie je. V
danom prípade, ako vyplýva aj z odôvodnení rozhodnutí súdov oboch stupňov, tieto sa sústredili len na
vyriešenie jedinej vyššie uvedenej predbežnej otázky, pričom však opomenuli, že predmetom konania
nie je určenie neplatnosti skončenia členského pomeru žalobcu, ale určenie, že členstvo žalobcu u
žalovaného naďalej trvá. Úlohou súdov bude preto následne skúmať, či členstvo žalobcu skutočne
trvá aj naďalej a to s prihliadnutím na následné udalosti (skutočnosti), ktoré nastali po ne/platnom
skončení členského pomeru žalobcu v Poľnohospodárskom družstve Likavka. Z uvedeného je
zrejmé, že z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia bol v prejednávanej veci nedostatočne zistený
skutkový stav.
Generálny prokurátor Slovenskej republiky preto dôvodne podal mimoriadne dovolanie podľa § 243e
O.s.p. v spojení s § 243f ods. 1 O.s.p., keďže to vyžadovala ochrana práv a ním chránených
záujmov účastníkov konania a túto nebolo možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Najvyšší súd
Slovenskej republiky preto rozhodnutie krajského a okresného súdu v zmysle § 243b ods. 2 vety prvej
O.s.p. a § 243b ods. 3 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p. zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania i dovolacieho konania (§ 243d
ods. 1 O.s.p.).Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.