Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, August 22, 2012

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/253/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111230598
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6111230598.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom
Bratislava, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o.,
so sídlom Bratislava, Údernícka 5, IČO: 36 613 843, proti odporkyni E. Y., narodenej XX. XX. XXXX,
bytom V., Q. U. XX/B, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odpokyne Združenia na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Važecká 16, IČO: 42 176 778, právne zastúpeného JUDr. Igorom
Šafrankom, advokátom, Advokátska kancelária Svidník, Ul. Sovietskych hrdinov 163/66, o zaplatenie
439,28 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica
č. k. 7C/95/2012-53 zo dňa 13. 06. 2012, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie vo výroku, ktorým okresný súd uložil povinnosť navrhovateľovi nahradiť trovy konania
vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu vo výške 94,- Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia, p o t v r d z u j e ;

vo zvyšku zostáva uznesenie nedotknuté.

Navrhovateľovi a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zastavil konanie podľa § 96 ods. 1 O. s. p. z dôvodu späťvzatia
návrhu na jeho začatie v celom rozsahu. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá
OSP, pretože navrhovateľ vzal návrh späť, teda procesným spôsobom zavinil zastavenie konania.
Je preto povinný nahradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne vyčíslené v
súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“). Zároveň rozhodol o tom,
že navrhovateľovi vracia časť zaplateného súdneho poplatku vo výške 19,37 eur v zmysle § 11 ods. 3,
4, 6 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.

Proti uzneseniu okresného súdu, a to proti výroku o náhrade trov konania vedľajšiemu účastníkovi
na strane odporcu, podal odvolanie navrhovateľ v zákonnej 15-dňovej lehote (§ 204 ods. 1 veta
prvá O. s. p.). Odôvodnil ho tým, že okresný súd vec nesprávne právne posúdil, pretože v
danom prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva.
Poukázal na cieľ Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS (ďalej len „ Združenie“), ktorým je
kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, zastupovanie
spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho
účastníka. Zdôraznil, že nevidí význam nie vo vstupe vedľajšieho účastníka do konania, ale v jeho
právnom zastúpení, keďže samotnou úlohou Združenia je ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských
sporoch. Nemožno ani vyhodnotiť, že by právny zástupca vedľajšieho účastníka poskytol právne služby,

ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu a ktoré by nemohlo uskutočniť samotné Združenie
bez právneho zastúpenia. Podľa údajov registrácie Ministerstvom vnútra SR samotné Združenie má v
radoch členov, ktorí evidentne majú právnické vzdelanie. Vyjadril názor, že ak sa Združenie rozhodne
využiť pre zastupovanie v konaniach pomoc advokáta, musí trovy právneho zastúpenia znášať z
vlastných prostriedkov. V opačnom prípade jeho konanie vytvára dojem účelovosti. Konaním vedľajšieho
účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia tak potom dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov
konania a nehospodárnosti konania a na túto skutočnosť by mal súd prihliadnuť a reflektovať i použitím
ustanovenia § 150 O. s. p.. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok o trovách konania preskúmal
a v zmysle ustanovenia § 220 O. s. p. ho zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania
neprizná.

Vo vyjadrení k odvolaniu vedľajší účastník uviedol, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a
povinnosti ako účastník, koná však iba sám za seba. Poukázal na článok 47 ods. 2 Ústavy SR, podľa
ktorého má každý právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi
verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom. Podporne poukázal i
na uznesenie Najvyšieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/71/2010 ako aj prvé vydanie komentára k Občianskemu
súdnemu poriadku, ktoré bolo vydané v nakladateľstve C. H. Beck (Števček/Ficová a kolektív , Občiansky
súdny poriadok, komentár, prvé vydanie 2011, prípadne Drápal/Bureš a kolektív Občanský soudní řád
1, Velké komentáře, prvé vydání 2009). Účasť vedľajšieho účastníka v konaní považuje za efektívnu, v
zmysle cieľov a účelu, na ktorých je Združenie založené. Konanie bolo zastavené práve potom, čo vzal
navrhovateľ svoj návrh späť v celom rozsahu, a to až po vstupe Združenia do konania. Združenie svojou
činnosťou napĺňa ciele politiky EÚ v oblasti spotrebiteľov a na naplnenie týchto cieľov je odkázané
na právne služby. K odvolacej námietke navrhovateľa, v ktorej zastáva navrhovateľ názor, že ak sa
Združenie rozhodne využívať zástupcu v konaniach pomocou advokáta, musí jeho trovy uhrádzať
z vlastných prostriedkov, lebo v opačnom prípade sa vytvára účelovosť konania, ktorej činnosť by
spočívala len vo vstupe do konania spolu so splnomocnením advokáta za cieľom dosiahnutia odmeny,
uviedol, že takéto úvahy sú namieste, ale vo vzťahu k navrhovateľovi a nie vo vzťahu k vedľajšiemu
účastníkovi. Nevidí ani dôvod pre aplikáciu ust. § 150 O. s. p.. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) prejednal odvolanie v medziach daných odvolaním,
v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 214 ods. 1, 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu v napadnutom výroku o náhrade trov konania
vedľajšieho účastníka podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

Z dôvodov napadnutého uznesenia vyplýva, že okresný súd konanie vo veci zastavil podľa § 96
ods. 1 O. s. p., pretože navrhovateľ vzal návrh na jeho začatie späť v celom rozsahu pred prvým
pojednávaním. V súdenej veci vedľajší účastník na strane odporcu vstúpil do konania po oznámení o
vstupe do konania, ktoré došlo okresnému súdu dňa 27. 01. 2012. Okresný súd Banská Bystrica pod č.
k. 16Ro/505/2011-18 zo dňa 10. 01. 2012 rozhodol o návrhu navrhovateľa vydaním platobného rozkazu.
Proti tomuto platobnému rozkazu podal vedľajší účastník na strane odporkyne odpor, v ktorom vzniesol
námietku premlčania celej pohľadávky navrhovateľa uplatnenej návrhom, nakoľko návrh bol súdu
doručený dňa 27. 12. 2011, teda po uplynutí premlčacej lehoty. Následne došlo zo strany navrhovateľa
podaním zo dňa 31. 05. 2012 (došlé okresnému súdu dňa 05. 06. 2012) k späťvzatiu návrhu na jeho
začatie v celom rozsahu.

Podľa § 142 ods. 1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 146 ods. 2 veta prvá OSP, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je
povinný uhradiť jeho trovy.

Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky je
aj to, že účastník konania, ktorý v konaní uspel má zásadne právo na to, aby sa mu nahradili všetky trovy,

ktoré zaplatil vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva. Ak sa chce súd odchýliť od tohto
pravidla, musí vychádzať zo zákona a túto odchýlku aj náležite odôvodniť, inak porušuje základné právo
na súdnu ochranu dotknutého účastníka. Základným predpokladom, za splnenia ktorého vznikne nárok
na náhradu trov konania (v danom prípade vedľajšiemu účastníkovi), je však i účelnosť trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou
alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v
zmysle článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za
účelne vynaložené trovy považujú. Trovy potrebné na účelné vynaloženie alebo ochranu práva, sa však
nemôžu posudzovať ako celok a aj keď má účastník nárok na ich náhradu, nakoľko bol úspešný, každý
úkon alebo každé platenie trov treba posudzovať samostatne. Trovy vynaložené účastníkom konania
(vedľajším účastníkom konania) v spore musia byť v príčinnej súvislosti s predmetom konania. Ich
vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana
proti takémuto tvrdenému nároku.

Z obsahu spisu je zrejmé, že k zastaveniu konania došlo v dôsledku kvalifikovanej obrany poskytnutej
odporcovi prostredníctvom Združenia, ktoré v tomto konaní po oboznámení sa s návrhom a po vydaní
platobného rozkazu okresným súdom podalo voči nemu odpor, v ktorom dôvodne vznieslo námietku
premlčania a až na základe tohto odporu došlo k späťvzatiu návrhu navrhovateľom v celom rozsahu.
Zásada účinnej súdnej ochrany ako je stanovená v článku 47 Charty základných práv Európskej únie, sa
má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby a pomoc poskytnutá
na základe tejto zásady môže zahŕňať najmä oslobodenie od platenia trov konania alebo zastupovanie
advokátom.

Právo na právnu pomoc sa priznáva každému, fyzickej osobe aj právnickej osobe, štátnemu orgánu,
ak vystupuje v spore ako žalovaná strana. Hlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v tom,
že orgány uvedené v článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky majú zodpovedajúcu povinnosť
nebrániť účastníkom, aby v konaní pred nimi využívali právnu pomoc. Súčasťou základného práva na
právnu pomoc je aj právo na úhradu účelne vynaložených trov konania. V tejto súvislosti má vedľajší
účastník rovnaké možnosti ako ktorýkoľvek iný účastník v konaní v súvislosti s riešením otázky svojho
právneho zastúpenia v rámci zákonom upravených možností, t. j. nemôže byť vopred vylúčený z voľby
možnosti zvoliť si na svoje zastupovanie advokáta. Trovy právneho zastúpenia boli vynaložené účelne,
nakoľko boli v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania (viď nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/03), ak po dôvodne vznesenej námietke premlčania
pôsobil jeho vstup pre navrhovateľa odradzujúceho v tom zmysle, že uvedomujúc si neopodstatnenosť
uplatňovaného nároku vzal späť svoj návrh na začatie konania v celom rozsahu a konanie žiadal
zastaviť. Vstup vedľajšieho účastníka v tomto konaní bol dostatočne účinným prostriedkom ochrany
spotrebiteľa v súdnom konaní. Odvolací súd preto považoval odvolanie navrhovateľa za nedôvodné,
pretože v danom prípade možno prijať právny záver, že právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal
úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, t. j. poskytol právne služby, ktorých vykonanie malo vplyv na
rozhodnutie súdu.

K námietke navrhovateľa v odvolaní, že konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho
zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania, odvolací
súd poznamenáva, že k neúčelnému vzniku trov konania dochádza samotným podaním návrhu v
prípade, ak bol následne navrhovateľom v celom rozsahu vzatý späť, a teda sám zastavenie konania
zavinil. Na základe týchto skutočností je preto i aplikácia ust. § 150 ods. 1 O. s. p. vylúčená. Ani
odvolací súd nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa resp. výnimočné okolnosti, ktoré by jeho aplikáciu
odôvodňovali.

Z uvedeného vyplýva, že ak v tomto prípade okresný súd pri rozhodovaní o náhrade trov právneho
zastúpenia vedľajšieho účastníka postupoval podľa § 146 ods. 2 veta prvá O. s. p. a tieto priznal ako
účelné, postupoval vecne správne. Odvolací súd preto uznesenie okresného súdu vo výroku o náhrade
trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka potvrdil podľa § 219 ods. 1 O. s. p..

Proti ostatným výrokom uznesenia okresného súdu odvolanie nebolo podané, preto v týchto výrokoch
uznesenie zostalo nedotknuté (§ 206 ods. 3 O. s. p.).

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s ust. § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení
s ust. § 224 ods. 1 O. s. p.. Navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný, preto mu právo na
náhradu trov odvolacieho konania nevzniklo a odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal. V súvislosti s uplatnením náhrady trov odvolacieho konania vedľajším účastníkom odvolací
súd poznamenáva, že trovy právneho zastúpenia pozostávajúce z podania písomného vyjadrenia k
odvolaniu (v celkovej výške 28,64 eur) nie sú trovami, ktoré by boli v príčinnej súvislosti s procesným
postojom odporcu, resp. vedľajšieho účastníka na strane odporcu k predmetu konania. Na podanie
predmetného vyjadrenia nebol vedľajší účastník vyzvaný, nešlo teda o podanie urobené na základe
výzvy súdu, prípadne podanie za účelom procesného presadzovania uplatneného nároku, resp.
procesnej ochrany proti takémuto tvrdenému nároku. Keďže každý úkon alebo každé platenie trov treba
posudzovať samostatne, tento úkon považoval odvolací súd za nadbytočný, a preto s prihliadnutím na
jeho neúčelnosť náhradu trov odvolacieho konania vedľajšiemu účastníkovi nepriznal.

Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.