Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, April 25, 2012

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6MCdo/1/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5107216475
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rudolf Čirč
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2012:5107216475.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne H. bývajúcej v Q., proti žalovaným 1/ H.
a 2/ J., obom bývajúcim v P., o zaplatenie 3 335,99 EUR s príslušenstvom, vedenej na Okresnom
súde Trenčín pod sp. zn. 19 C 210/2008, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej
republiky proti rozsudku Okresného súdu Trenčín z 1. februára 2011 č.k. 19 C 210/2008-159, takto

r o z h o d o l :

Konanie o mimoriadnom dovolaní z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trenčín rozsudkom z 1. februára 2011 č.k. 19 C 210/2008-159 uložil žalovaným 1/ a
2/ povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 3 335,99 EUR s 9 % úrokmi z omeškania od 22.8.2006 do
zaplatenia. Zároveň rozhodol, že žalobkyni sa nepriznáva náhrada trov konania. Rozsudok bol doručený
do vlastných rúk žalobkyne dňa 2.3.2011 a do vlastných rúk zástupcu žalovaných JUDr. Mareka

Pavlíka (ustanoveného za zástupcu žalovaných na ich žiadosť uznesením Okresného súdu Trenčín zo
17. mája 2010 č.k. 19 C 210/2008-131) rovnako dňa 2.3.2011, pričom žalovaní nepodali proti
nemu odvolanie. Podľa vyznačenej doložky právoplatnosti nadobudol tento rozsudok právoplatnosť dňa
18.3.2011.

Na podnet žalovaného 1/ podal proti označenému rozsudku v časti výroku, ktorým bolo rozhodnuté
o povinnosti úhrady úrokov z omeškania, mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej
republiky. Navrhol rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť Okresnému súdu Trenčín na ďalšie

konanie. Vyčítal okresnému súdu nesprávne právne posúdenie veci v otázke priznania úrokov z
omeškania od podania žaloby, a tiež tzv. inú vadu konania spočívajúcu v nedostatočnom odôvodnení
rozhodnutia v napadnutej časti.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že mimoriadne
dovolanie bolo podané včas na to oprávnenou osobou (§ 243e ods. 1 a § 243g O.s.p.) skúmal
predovšetkým splnenie podmienok konania o mimoriadnom dovolaní, ktoré musia byť splnené už pri

jeho podaní. Dospel pritom k záveru, že jednu z takýchto podmienok v prejednávanej veci nemožno
považovať za splnenú.

Ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu
alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon
(§ 243f), a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických
osôb alebo štátu a túto ochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá

proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie (§ 243e ods. 1 O.s.p.).Citované ustanovenie vymedzuje (nad rámec podmienok konania v prvom stupni, odvolacieho konania
a tiež konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch podávaných účastníkmi konania) ďalšie tri
podmienky konania, ktorých splnenie zákon vyžaduje práve v konaní o mimoriadnom dovolaní

generálneho prokurátora Slovenskej republiky. Prvou z týchto podmienok je okolnosť porušenia zákona
právoplatným rozhodnutím súdu, druhou požiadavka na ochrane práv a zákonom chránených záujmov
fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a treťou nemožnosť dosiahnutia ochrany inými právnymi
prostriedkami. Pretože všetky uvedené podmienky konania o mimoriadnom dovolaní musia byť splnené
súčasne, nedostatok ktorejkoľvek z nich bráni vecnému prejednaniu mimoriadneho dovolania.

Podľa názoru dovolacieho súdu ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb,

právnických osôb alebo štátu zásadne vyžaduje intervenciu (mimoriadnym dovolaním generálneho
prokurátora) vtedy, ak sám účastník využil všetky právom predpokladané prostriedky na zvrátenie
stavu založeného rozhodnutím porušujúcim zákon, no nebol úspešný. Požiadavka na ochrane práv a
zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu ako podmienka konania o
mimoriadnomdovolanínie jedanávtedy,aksámpodnecovateľmimoriadnehodovolaniavkonaní

predchádzajúcom podaniu takéhoto mimoriadneho opravného prostriedku opomenul hájiť svoje práva
najmä nepodaním niektorého z opravných prostriedkov vrátane mimoriadnych opravných prostriedkov,
resp. ich oneskoreným podaním, hoci ich mohol účinne využiť.

Splnenie uvedenej požiadavky ako jedného zo základných predpokladov prípustnosti mimoriadneho
dovolania generálneho prokurátora súvisí s jedným zo základných princípov právneho štátu, a to s

princípom právnej istoty, ktorého zákonným naplnením v civilnom procese je inštitút právoplatnosti
súdnych rozhodnutí, teda ich záväznosti a nezmeniteľnosti. Ak jeden z účastníkov občianskeho súdneho
konania nevyužije svoje právo na účinné podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu súdu, hoci
mu v tom nebránili dôležité, resp. závažné dôvody (čím realizuje svoje procesné dispozičné právo zdržať
sa, resp. nevyužiť možnosť podať riadny či mimoriadny opravný prostriedok), právna istota druhého

účastníka, spoliehajúceho sa na záväzné a nezmeniteľné súdne rozhodnutie, nemôže byť narušená
inštitútom mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora.

V súvislosti s týmto záverom dovolací súd dáva do pozornosti nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky z 10. septembra 1996 sp. zn. PL. ÚS 43/95, v odôvodnení ktorého sa okrem
iného poukazuje na „Zásady civilného procesu na lepšie fungovanie justície“ prijaté Výborom ministrov

Rady Európy v roku 1984, v ktorých sa odporúča, aby sa obmedzili najmä dozorové opravné prostriedky,
čo sa týka najmä oprávnení generálnych prokurátorov. Tento cieľ sa napĺňa predovšetkým možnosťou
účastníkov konania podať proti rozhodnutiu súdu riadny opravný a prípadne aj mimoriadny opravný
prostriedok.

Požiadavku na využití riadnych a prípadne aj mimoriadnych opravných prostriedkov samotným

účastníkom možno odôvodniť aj zásadou (princípom) „vigilantibus iura scripta sunt“ („práva patria
bdelým“ alebo „nech si každý stráži svoje práva“ alebo „zákony sú písané pre bdelých“).

Ústavnú súladnosť vyššie uvedeného výkladu a aplikácie ustanovenia § 243e ods. 1 O.s.p. v obdobnej
právnejvecikonštatovalajÚstavnýsúdSlovenskejrepublikyvrozhodnutísp.zn.II.ÚS391/09(dostupné
na www.concourt.sk).

V riešení uvedenej otázky sa dovolací súd nestotožňuje so stanoviskom publikovaným v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 36/2008,
podľa ktorého podanie mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom nie je podmienené
využitím riadneho opravného prostriedku účastníkom konania. Uvedené stanovisko argumentujúce
tým, že právna úprava výslovne nepodmieňuje podanie mimoriadneho dovolania využitím riadneho

opravného prostriedku účastníkom konania, neprihliada na výnimočnosť mimoriadneho dovolania a na
výklad rešpektujúci vyššie uvedené právne princípy a zásady.Označené stanovisko nie je v súlade ani s názorom pléna Ústavného súdu Slovenskej republiky
vyjadreným v uznesení z 19. júla 2000 sp. zn. PL. ÚS 57/99, v ktorom ústavný súd zaujal
stanovisko ku kritériám prípustnosti mimoriadneho dovolania. Vychádzajúc z výnimočnosti tohto

opravnéhoprostriedkuústavnýsúdvuvedenomrozhodnutívyslovilnázor,žekritériomakceptovateľnosti
právnej úpravy mimoriadneho dovolania je okrem iného, povinnosť vyčerpať iné, dostupné právne
(procesné) prostriedky nápravy pochybení vytýkaných v mimoriadnom opravnom prostriedku, že
ochrana poskytovaná mimoriadnym dovolaním je prípustná len subsidiárne, t.j. vtedy, ak osoba, ktorá sa
domáha mimoriadneho dovolania, neúspešne využila všetky zákonom dovolené a efektívne prostriedky

na ochranu svojich práv a zákonom chránených záujmov alebo také prostriedky nemala k dispozícii
alebo jej bolo zákonnými prekážkami znemožnené využiť tieto právne prostriedky nápravy, a že
oprávnenie generálneho prokurátora vzniká až vtedy, ak sa preukáže, že účastník tieto prostriedky buď
nemal, alebo mal a bol s nimi neúspešný, prípadne objektívne prekážky mu znemožnili ich využitie.

Podľa § 201 veta prvá O.s.p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním,
pokiaľ to zákon nevylučuje. V zmysle ustanovenia § 159 ods. 1 O.s.p. doručený rozsudok, ktorý už

nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný. Rozsudok nie je možné napadnúť odvolaním okrem
iného aj vtedy, ak uplynula lehota na podanie odvolania všetkým osobám oprávneným na podanie
odvolania. Právoplatný rozsudok je záväzný v rozsahu stanovenom v § 159 ods. 2 O.s.p. a je prekážkou
právoplatne rozsúdenej veci (§ 159 ods. 3 O.s.p.).

V prejednávanej veci žalovaný 1/, namietajúci vo svojom podnete nesprávnosť rozsudku súdu prvého

stupňa v časti priznania úrokov z omeškania, nepodal proti nemu odvolanie ako riadny opravný
prostriedok, hoci zákon podanie odvolania nevylučoval. Podaním odvolania mohol dosiahnuť začatie
odvolacieho konania a preskúmanie vecnej správnosti prvostupňového rozsudku odvolacím súdom. Z
obsahu spisu pritom nevyplývajú žiadne objektívne prekážky, ktoré by žalovanému 1/ znemožnili využitie
tohto opravného prostriedku. Nebola preto splnená podmienka konania o mimoriadnom dovolaní, a to

že jeho podanie vyžaduje ochrana práv žalovaného 1/.

So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie o mimoriadnom dovolaní pre
nedostatok jednej z podmienok takého konania a neodstrániteľnosť takej prekážky konania podľa § 243i
ods. 2, § 243c, § 243e ods. 1 a § 104 ods. 1 vety prvej O.s.p. zastavil.

O trovách konania o mimoriadnom dovolaní rozhodol podľa § 243i ods. 2, § 243b ods. 5 a § 146 ods.

1 písm. c/ O.s.p., pretože konanie o mimoriadnom dovolaní bolo zastavené a žiadnemu z účastníkov v
tomto konaní žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 2 : 1.

Odlišné stanovisko sudcu JUDr. Ladislava Górásza

Podľa § 243b ods. 6 Občianskeho súdneho priadku pripájam toto odlišné stanovisko k uzneseniu

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. apríla 2012 sp. zn. 6 MCdo 1/2012:

Nesúhlasím s väčšinovým rozhodnutím senátu, ktorým bolo konanie o mimoriadnom dovolaní
generálneho prokurátora Slovenskej republiky zastavené z dôvodu, že ochrana poskytovaná
mimoriadnym dovolaním je prípustná len subsidiárne, t.j. len vtedy, ak osoba, ktorá sa domáha podania
mimoriadneho dovolania, neúspešne využila všetky zákonom dovolené a efektívne prostriedky na

ochranu svojich práv a právom chránených záujmov alebo takéto právne prostriedky nemala k dispozícii,
resp. boli tu objektívne prekážky, ktoré jej znemožnili ich využitie.

Mám za to, že povinnosť účastníka konania využiť riadne opravné prostriedky pred podaním podnetu na
podanie mimoriadneho dovolania nevyplýva zo žiadneho z ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.
Generálny prokurátor je oprávnený napadnúť mimoriadnym dovolaním aj také právoplatné rozhodnutieokresného súdu, proti ktorému žiaden z účastníkov nepodal riadny opravný prostriedok. Vychádzam
pritom zo stanoviska občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikovaného
v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 36/2008 [Čl.

20 bod 14. Rokovacieho poriadku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (č. 291/2006 Z.z.)]. Odlišné
stanovisko opieram aj o nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 178/2008.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.