Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 28, 2012

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Cob/81/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8011899750
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Šebeň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8011899750.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Šebeňa a sudcov JUDr.

Ireny Dobňákovej a JUDr. Milana Majerníka, v právnej veci žalobcu: T. Q. - Poľnohospodárska činnosť,
s miestom podnikania 059 05 Matiašovce č. 170, IČO: 30314682, právne zastúpeného advokátom
JUDr. Stanislavom Beňom, so sídlom Poprad 058 01, Námestie sv. Egídia č. 95, proti žalovanému:
Lesopôdohospodárske pozemkové spoločenstvo Matiašovce, so sídlom Matiašovce 059 05, právne
zastúpeného advokátom JUDr. Michalom Piskoríkom, so sídlom Poprad, Štefánikova č. 96/63, o
zaplatenie 3.567,91 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok
č. k. 2Cb 32/1999-159 zo dňa 17.2.2009 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. 2Cb 32/1999-188 zo

dňa 21.6.2011, zhodou hlasov členov senátu takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. 2Cb
32/1999-188 zo dňa 21.6.2011.

N e p r i z n á v aúčastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu na uloženie povinnosti odporcovi (v ďalšom
texte žalovaný - § 79 ods. 1 O.s.p.) zaplatiť navrhovateľovi (v ďalšom texte žalobcovi - § 79 ods. 1 O.s.p.)
3.567,91 eur (107.487,-- Sk) so 17,6 % úrokom z omeškania od 1.6.1996 do zaplatenia.

Po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že medzi účastníkmi bola dňa 22.11.1995 uzavretá
dohoda o vykonávaní lesných prác, v zmysle ktorej sa žalobca zaviazal vykonávať v zmluve

špecifikované lesné práce a tieto mal odovzdávať na vyhodnotenie lesohospodárovi spoločenstva.
Žalované pozemkové spoločenstvo má právnu subjektivitu. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno
ohľadom svojich tvrdení. V tejto súvislosti súd poukázal na výpovede takmer všetkých svedkov, vyjmúc
svedka B. a na znalecký posudok vypracovaný Ing. T. L., ktorý bol vypočutý aj na pojednávaní. Z týchto
dôkazov je zrejmé, že žalobca nevyťažil, nepriblížil a nezmanipuloval také množstvo a taký druh dreva,
aký fakturoval vyššie spomenutou faktúrou. Žalobca fakturoval o 140 m3 drevnej hmoty viac, ako vyťažil
a nesprávne fakturoval náklady spojené s údajným odvozom drevnej hmoty. V rozpore so zmluvou

vykonané práce neodovzdal kompetentným, a teda predsedovi a odbornému lesnému hospodárovi.
Bolo tiež zistené a svedčí o tom záznam, ktorý sa nachádza v spise, že bolo ťažené nielen smrekové,
ale aj borovicové a jedľové drevo a objem nezodpovedal tomu, čo udávali žalobca a svedok B.. Tento
svedok od polovice februára 1996 do práce nechodil a dňa 29.2.1996 s ním bol rozviazaný pracovný
pomer. Z faktúry číslo 67/B/96 vystavenej dňa 21.5.1996, na základe ktorej bola podaná žaloba, žalobca
fakturuje obdobie od apríla 1996, teda nie obdobie, v ktorom spornú ťažbu vykonával. Touto faktúrou
fakturuje bližšie nešpecifikované lesné práce, ťažbu, zbližovanie a manipuláciu dreva v množstve 242m3 čiastkou 100.043,-- Sk a za odvoz, tiež bez špecifikácie, sumu 7.444,-- Sk. Aj keď práce vykonával
v januári a vo februári, faktúra bola vystavená až v máji 1996 a uvádza sa v nej apríl 1996. Zvlášť
treba poukázať na záznam z 8.3.1996, ktorý bol urobený zodpovednými členmi výboru a vychádzal zo

skutočností zistených na mieste samom, ako aj na záznam z 29.2.1996. Vtedy bolo zistené na mieste
samom, že drevo nebolo zmanipulované, ani označené. Povinnosťou žalobcu bolo drevo sústreďovať
na odvozné miesto. Po 29.2.1996 žiadne drevo nezaviezol, ani žiadne neťažil. Znalecký posudok Ing.
L. bol vypracovaný v rámci trestného konania. Faktúra, ktorú žalobca vystavil, neobsahuje základné
údaje svedčiace o tom, kedy malo byť drevo vyťažené, v akom rozsahu, o aké drevo sa jednalo, v akom

množstve a podobne. Faktúra je teda nepreskúmateľná. Doklad, ktorý svedčí o tzv. meraní dreva, ktoré
mal vykonať svedok B., je dokladom vystaveným dodatočne. Je z neho zrejmé, že malo ísť o jeden druh
dreva, pričom aj sám svedok na pojednávaní potvrdil, že išlo minimálne o 3 druhy dreva. Rovnako aj
ostatné údaje nekorešpondujú so skutočnosťou.

Ďalším výrokom rozsudku bola uložená žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému trovy právneho
zastúpenia vo výške 1.130,39 eur a súdny poplatok za podaný odpor vo výške 142,60 eur.

Tento výrok súd zdôvodnil odkazom na ustanovenie § 142 ods. 1 a § 149 ods. 1 O.s.p.. Trovy právneho
zastúpenia pozostávajú zo 4 úkonov po 1.280,-- Sk, z 2 úkonov po 3.874,-- Sk, z 3 úkonov po 3.350,--
Sk, z režijného paušálu 4 x 100,-- Sk, 2 x 128,-- Sk, 3 x 190,-- Sk, z náhrady za stratu času v rokoch
1999 až 2001 40,-- Sk, v roku 2003 4 x 567,-- Sk, t. j. 2.268,-- Sk, v roku 2008 7 x 794,-- Sk, t. j. 3.176,--
Sk, pojednávanie 27.1.2009 111,-- Sk a k tomu prislúchajúci režijný paušál 6,95 eur.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že súd rozhodol

v merite veci správne rozsudkom zo dňa 9.8.1999. Ani odvolací súd uznesením zo dňa 24.5.2000
nevytýka súdu prvého stupňa nesprávne rozhodnutie, čo do podstaty nároku.

Žalobca nemá vedomosť, prečo súd s odstupom 11 rokov od prvého rozhodnutia a 14 rokov od vzniku

nároku posúdil vykonané dôkazy opačne a rozhodol v neprospech žalobcu. Pritom výpovede svedkov
N. a Y. nemajú žiadnu právnu relevanciu k predmetu konania, výpovede svedkov B., Q. a A. sú
ovplyvnené tým, že títo boli alebo sú zamestnancami žalovaného. Znalec Ing. L. vypracoval posudok
na objednávku žalovaného. Oproti tomu svedok B., ktorý ako jediný môže právne relevantne objasniť
sporné skutočnosti, vypovedal zhodne ako vo svojej prvej výpovedi. Žalobca trvá na tom, že jeho nárok

na zaplatenie odmeny za vykonanie diela je dôvodný, pričom v plnom rozsahu poukazuje na doposiaľ
vykonané dôkazy.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a zaviazať žalobcu
aj na zaplatenie odvolacích trov. Ako dôvod uviedol, že žiaden svedok menom N. vo veci vypočutý
nebol a ani žiadny znalec Ing. L. nevypracoval znalecký posudok. Aj svedok B. bol zamestnancom

žalovaného, a to dokonca vo funkcii lesného hospodára. Krajský súd v Prešove v uznesení č. k. 1Cob
150/00 zo dňa 24.5.2000 vytýkal v predchádzajúcom rozhodnutí vážne hmotnoprávne pochybenia,
nesprávne hodnotenie dôkazov a nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Nemožno teda argumentovať
tým, že prvostupňový súd mal vyniesť také isté rozhodnutie, ako bol pôvodný prvostupňový rozsudok.
Po zrušení veci prvostupňový súd vykonal rozsiahle dokazovanie a správne dospel k záveru, že žalobca

nepreukázal oprávnenosť svojho nároku a neuniesol dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností, ktoré
tvrdil, čí už v návrhu na začatie konania, alebo uviedol vo faktúre. Výpoveďou svedkov - členov výboru,
členov komisie, ako aj dokladmi o vykonanej ohliadke, ťažbe, odvoze žalovaný plne vyvrátil tvrdenie
žalobcu, ako aj svedka B., ktorý nevykonával svoje povinnosti, ale aj dodatočne vydával podklady pre
žalobcu, ktoré neboli pravdivé. Žalobca svojvoľne ťažil drevo, toto odvážal a predával ako drevo vlastné,

čo má za následok, že je proti nemu vedených niekoľko trestných stíhaní. Bolo by anomáliou, aby bol
žalovaný zaviazaný zaplatiť za ťažbu a odvoz dreva žalobcovi, ktoré drevo mu odcudzil a predal ako
vlastné.Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 21.6.2011 prvostupňový súd rozhodol, že žalobca je povinný zaplatiť
Slovenskej republike na účet Okresného súdu v Kežmarku trovy konania vo výške 16,43 eur, a to do
15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Tento rozsudok zdôvodnil skutočnosťou, že žalobca v spore úspešný nebol, preto v súlade s § 166 ods.
1, 2, 3 a § 148 ods. 1 a § 152 ods. 2 O.s.p. zaviazal na úhradu trov štátu žalobcu. Tieto trovy spočívajú
zo svedočného Ing. T. L. zo dňa 29.11.2001 vo výške 242,-- Sk a svedkovi F. B. po podaní svedeckej
výpovede dňa 27.1.2009 vo výške 8,40 eur.

Proti tomuto dopĺňaciemu rozsudku odvolanie podané nebolo.

Odvolací súd preskúmal napadnuté rozsudky bez zopakovania, či doplňovania dokazovania

vykonaného súdom prvého stupňa a preto tak urobil bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 213
ods. 3, 4, 5 a § 214 ods. 2 O.s.p.). Nakoľko rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, bol
termín verejného vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu

uverejnený v zákonom stanovenej lehote na úradnej tabuli súdu (§ 159 ods. 1, 3 O.s.p.). Pri
preskúmavaní napadnutých rozsudkov bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej

miery, že nebol oprávnený tieto rozsudky preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli

výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní napadnutých
rozsudkov dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené. Odvolací súd
konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a len na zdôraznenie jeho správnosti k tam

uvedeným dôvodom dodáva:

Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa (§ 213 ods. 1 O.s.p.)
s výnimkami uvedenými v § 213 ods. 3, 4, 5 O.s.p.. V dôsledku toho by mohol odvolací súd dospieť k
inému skutkovému záveru len za predpokladu, že by zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané súdom
prvého stupňa. Takéto dokazovanie nenavrhol žalobca ani v podanom odvolaní.

Pritom obaja účastníci boli v súlade s § 120 ods. 4 O.s.p. poučení o tom, že sú povinní všetky
dôkazy a skutočnosti predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí
dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr, súd neprihliada. Napriek
takémuto poučeniu žalobca ani pri prednášaní svojho záverečného návrhu, ani v podanom odvolaní
nenavrhol vykonanie ďalších dôkazov, ani netvrdil nové skutočnosti, s ktorými by sa prvostupňový súd

nebol vyporiadal. Je teda možné konštatovať, že prvostupňový súd vykonal dokazovanie v rozsahu
navrhnutom účastníkmi konania, pričom dôkazy vyhodnotil v súlade s § 132 O.s.p. hodnotiac každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s § 219 ods. 2 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa
vo veci samej.

Potvrdený bol aj výrok o náhrade trov prvostupňového konania. Odvolací súd je viazaný dôvodmi
podaného odvolania aj pokiaľ ide o rozhodnutie o náhrade trov. Pretože žalobca sa ani v najmenšom
nezmieňuje v podanom odvolaní o trovách prvostupňového konania a ich výšku nijako nespochybňuje,
musel byť bez ďalšieho potvrdený aj tento výrok.

To isté platí aj pokiaľ ide o výrok dopĺňacieho rozsudku o náhrade trov štátu.

Na správnosti rozhodnutia vo veci samej, ako aj čo do trov konania nemení nič nesprávne označenie
obchodného mena žalovaného v rozsudku zo dňa 17.2.2009, ktoré nie je v súlade s jeho obchodnýmmenom zapísaným v rozhodnutí Obvodného úradu Spišská Stará Ves zo dňa 1.3.1996 o jeho registrácii.
V tejto súvislosti sa jedná o zrejmú nesprávnosť zo strany prvostupňového súdu, ktorá je kedykoľvek
opraviteľná postupom podľa § 164 O.s.p..

Úspech v odvolacom konaní mal žalovaný. Preto mu v súlade s § 142 ods. 1 a § 224 ods. 1 O.s.p. vzniklo
právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov odvolacieho konania. Žalovaný si takúto náhradu
aj uplatnil návrhom uvedeným vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu. Keďže do rozhodnutia odvolacieho
súdu žalovaný nevyčíslil výšku uplatňovanej náhrady, bolo v súlade s § 151 ods. 1 O.s.p. rozhodnuté
len o prisúdení náhrady trov odvolacieho konania žalovanému. Nakoľko však žalovaný v lehote

nasledujúcich 3

pracovných dní nevyčíslil uplatnenú náhradu trov odvolacieho konania, prestal byť odvolací súd viazaný
svojím rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi

a v súlade s § 151 ods. 2 a § 224 ods. 1 O.s.p. rozhodol o nepriznaní náhrady trov odvolacieho konania
obom účastníkom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.