Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, July 6, 2012

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 23P/302/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211223122
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. G.Tomčovčíková Šandalová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2012:7211223122.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci

starostlivosti súdu o maloleté deti I. - K., E.. XX.X.XXXX, A., E.. XX.X.XXXX, W., E.. XX.XX.XXXX, S.,
E.. X.XX.XXXX W. W., E.. X.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, pracovisko Košice II, na návrh matky W. I., E..
XX.XX.XXXX, trvale bývajúcej K. D. E. G. Q. Č.. XX, t.č. sa zdržiavajúcej na adrese Z. Č. XX K. D., za
účasti otca A. I., E.. XX.X.XXXX, trvale bývajúceho K. D. E. Q. Z. Č.. XX, v konaní o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností takto

r o z h o d o l :

Zveruje maloleté deti I. - K., E.. XX.X.XXXX, A., E.. XX.X.XXXX, W., E.. XX.XX.XXXX, S., E.. X.XX.XXXX

W. W., E.. X.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná sa o maloleté deti
osobne starať, zastupovať ich a spravovať ich majetok a zaväzuje otca prispievať na výživu maloletých
detíI.od1.7.2012dobudúcnavýživným,namaloletúK.,E..XX.X.XXXXsumou33€mesačne,navýživu
maloletého A., E.. XX.X.XXXX sumou 33 € mesačne, na výživu maloletého W., E.. XX.XX.XXXX sumou
29 € mesačne, na výživu maloletého S., E.. X.XX.XXXX sumou 29 € mesačne a na výživu maloletého
W., E.. X.XX.XXXX sumou 27 € mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho-
ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletých detí.

V prevyšujúcej časti konanie zastavuje.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka maloletých detí doručila tunajšiemu súdu dňa 17.8.2011 návrh, ktorým žiadala o úpravu výkonu
rodičovskýchprávapovinnostírodičovvočiichspoločnýmdeťompochádzajúcimzmanželstvaK.,A.,W.
W. S., ktoré deti žiadala zveriť do svojej osobnej starostlivosti a zo strany otca určiť výživné vo výške po
30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa od podania návrhu do budúcna, ktorý
návrh odôvodňovala tým, že z manželstva rodičov detí, ktoré bolo uzavreté B. XX.X.XXXX v tom čase
pochádzali štyri maloleté deti K., A., W. W. S., rodičia žili v spoločnej domácnosti do februára 2011 kedy
sa otec detí zo spoločnej domácnosti odsťahoval, od odchodu na potreby detí prispieval nepravidelne v

rôznych sumách podľa jeho aktuálnych možností, občas deťom prispel i na stravu alebo plienky. Matka
s deťmi na základe nájomnej zmluvy obývala 1-izbový byt v s kuchyňou a príslušenstvom kde ďalšie
osoby s nimi nežili, náklady na bývanie predstavovali sumu 145 € nájomné úhrada spotreby elektriny
40 € mesačne, ktorú úhradu hradila matka sama, maloletá K. od septembra 2011 opakovala prvý ročník
základnej školy kde na začiatku školského roka 2010/2011 matka uhradila poplatok ZRPŠ 5 € ročne,
mala náklady na nákup pomôcok na vyučovanie v sume 5 € a hradila povinné aktivity organizované
školou ako boli návšteva divadla, nákup MHD pri kultúrnych aktivitách, mimoškolským aktivitám samaloletá nevenovala, bola zdravá, prekonala iba bežné detské ochorenia, maloletý synovia A., W. W. S.
bolivcelodennejstarostlivostimatky,odseptembra2011maloletýA.malnastúpiťdo1.ročníkazákladnej
školy, maloletý S. bol celodenne plienkovaný, náklady na jeho jednorázové hygienické potreby boli 37

€ mesačne, matku mu zabezpečovala i náhradnú mliečnu výživu s potrebou úhrady 100 € mesačne,
s deťmi mala matka ináč výdavky bežného charakteru a ich jediným príjmom bol rodičovský príspevok
v sume 190,10 €, boli jej vyplácané aj rodinné prídavky na 4 nezaopatrené deti, spolu 88,04 €, iný
príjem nemala. Otec pracoval v B. X. K. D. v trvalom pracovnom pomere, výšku ktorého príjmu matka
nepoznala. K návrhu pripojila vo fotokópiách rodné listy detí.

Otec sa k návrhu spočiatku nevyjadril.

Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov doporučil zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti matky
a zo strany otca určiť výživné zohľadňujúce jeho aktuálne príjmy, majetkové pomery a predovšetkým
odôvodnené potreby detí.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím obidvoch rodičov, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi a zistil
tento skutkový stav:

Všetkyvyššieuvedenéštyrimaloletédetipochádzajúzmanželstvarodičov,ktorédoposiaľprávnetrvá.V
priebehu konania matka doplnila svoj návrh a žiadala i o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
rodičov voči ich ďalšiemu maloletému spoločnému dieťaťu W. I., E.. X.XX.XXXX, ktorého taktiež žiadala
zveriť do svojej osobnej starostlivosti a zo strany otca určiť výživné. O uvedenom matka ako dôkaz
založila do spisu rodný list dieťaťa.

Rodičia detí od februára 2011 nežijú v spoločnej domácnosti, ich manželstvo doposiaľ právne trvá,
výkon ich rodičovských práv a povinností voči maloletým deťom doposiaľ súdom upravený nebol.

Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice vyplýva, že matka detí je poberateľkou
rodičovského príspevku vo výške 190,10 €, v evidencii uchádzačov úradu práce nie je a ani nebola.

Zo správ zamestnávateľa otca B. X. D. súd zistil, že v období 12 mesiacov pred začiatkom sporného

obdobia jeho priemerný mesačný čistý príjem bol 328,38 € čo znamená v období od augusta 2010 do
júla 2011, od začiatku sporného obdobia doposiaľ jeho priemerný mesačný čistý príjem je 332,90 €, zo
správ zamestnávateľa ďalej vyplýva, že otec je zamestnancom divadla v trvalom pracovnom pomere.

Na pojednávaní konanom dňa 28.3.2012, ktoré bolo konané bez prítomnosti matky, keďže táto sa na
pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavila a predvolanie na uvedené pojednávanie jej bolo riadne a

včas doručené, uviedol, že s návrhom súhlasí, teda súhlasil so zverením detí do starostlivosti matky, s
určením minimálneho výživného na každé z detí, pričom zároveň žiadal i upraviť styk s maloletými deťmi,
ktorý bližšie špecifikovať chcel následným písomným podaním adresovaným súdu, uviedol, že s matkou
detí nežijú v spoločnej domácnosti spätne po dobu 2 - 3 rokov a že k rukám matky zasiela výživné na
matku samotnú 36 € mesačne a na maloleté deti spolu mesačne k jej rukám po 150 € mesačne. Okrem

detí z manželstva ďalšie vyživovacie povinnosti nemá a nemá žiaden majetok, tvrdil, že býva u svojho
brataO.I.E.D.XXK.D.,ktorémunanákladynabývanieneprispievakeďžetentotoodnehonepožaduje,
v domácnosti býva i manželka jeho brata, v tejto domácnosti sa zdržiava v zásade denne po 15. - 18.00
hod. s výnimkou prípadov keď je zúčastnený na zájazdoch a podobne. Pokiaľ ide o styk s deťmi s týmito
sakontaktuje,matkamukontaktsdeťmiumožňujealeneumožňujemubrávaťsidetisosebounanoc,so

staršími K. a A. chodí i na väčšie nákupy. Napriek uloženej povinnosti otcovi dokladovať svoje tvrdenia o
príspevkoch na potreby detí v spornom období túto povinnosť si otec nesplnil a na ostatnom pojednávaní
vo veci konanom dňa 6.7.2012 uviedol, že doklady o takýchto svojich príspevkoch na potreby detí v
spornom období súdu predložiť nevie.Na pojednávanie konané vo veci dňa 9.5.2012 sa nedostavil žiaden z rodičov, prítomná bola iba kolízna
opatrovníčka, ktorá bola prítomná aj na prechádzajúcom pojednávaní a uviedla, že vykonala šetrenie v
domácnosti u matky 2.5.2012 opakovane, matka bola zastihnutá, medzičasom jej pribudla vyživovacia

povinnosť voči ďalšiemu spoločnému dieťaťu rodičov maloletému W., narodenému v B. XXXX, matka
zdôvodňovala neúčasť na predchádzajúcom pojednávaní tým, že mala choré dve mladšie deti a bola
upozornená na potrebu preberania si zásielok, bola oboznámená s termínom pojednávania vo veci dňa
9.5.2012, aj o čísle pojednávacej miestnosti. Kolízny opatrovník vykonal šetrenie aj v domácnosti u brata
otca u ktorého otec tvrdil, že býva a bolo zistené, že brat otca býva v 1-izbovom byte, ktorý je dobre

zariadený, kde okrem brata otca a jeho družky bývajú aj ich tri maloleté deti, prítomný brat otca a jeho
družka potvrdili, že otec u nich sporadicky prespáva a vyjadrili súhlas pre prípad ak by mal upravený
styk s maloletými deťmi, že by s niektorými z nich mohol prespávať v ich domácnosti.

Zo správy kolízneho opatrovníka zo septembra 2011 vyplýva, že šetrením kolízneho opatrovníka bolo
okrem iného zistené, že matka s deťmi býva v 1-izbovom sociálnom byte s kuchyňou a príslušenstvom,
ktorého je oficiálnou nájomníčkou, ďalšie osoby tam nebývajú, byt je zariadený štandardným vkusným

nábytkom, úžitkovými predmetmi, náklady na bývanie znáša matka sama spolu vo výške 185 €,
vzhľadom na neúčasť matky na predchádzajúcich dvoch pojednávaniach bolo nariadené predvedenie
matky na pojednávanie konané dňa 6.7.2012 na ktorom matka vo svojej výpovedi trvala na pôvodne
podanom návrhu, zároveň žiadala upraviť i výkon rodičovských práv a povinností rodičov voči
maloletému W. I., E.. X.XX.XXXX, ako je uvedené vyššie, doplnila, že od februára 2011 s otcom dieťaťa

žili v spoločnej domácnosti ešte v mesiacoch apríl až jún 2011, v spoločnej domácnosti definitívne nežijú
od 1.7.2011 a medzičasom podala i návrh na rozvod manželstva rodičov detí v máji 2012. Matka ďalšie
vyživovacie povinnosti nemá.

Maloletá K. v školskom roku 2011/2012 ukončila 1.ročník základnej školy, so štúdiom dieťaťa matka
mala výdavky spolu za rok 20 €, v čom je zahrnutý poplatok ZRPŠ 5 €, nákup školských pomôcok 5

€ a výdavky súvisiace s návštevami divadla a podobne organizovanými školou, maloletá sa stravovala
doma, zdravotné problémy nemá a nemala, voľnočasovým plateným aktivitám sa nevenuje.

Maloletý A. bol v uvedenom školskom roku taktiež žiakom 1.ročníka základnej školy, matka s ním mala
obdobné výdavky ako s K., ináč má potreby primerané veku dieťaťa.

MaloletédetiW.,S.W.W.boliasúvcelodennejstarostlivostimatkyamatkasnimimápotrebyprimerané

veku detí.

K príspevkom otca na potreby detí matka uviedla, že na základe jej výziev občas zakúpi deťom napr.
plienky, sunár, občas uhradí niečo do školy.

Následne rodičia zhodne uviedli, že počas celého sporného obdobia otec prispieval na potreby všetkých
detí spolu mesačne čiastkou 90 € okrem ktorej k rukám matky poskytoval aj ďalších 36 € ako príspevok

na výživu matky a matka následne žiadala určiť výživné zo strany otca na všetky maloleté deti od
1.7.2012 do budúcna, v prevyšujúcej časti svoj návrh vzala späť, v tejto časti žiadala konanie zastaviť,
s čím otec detí súhlasil. Otec detí napriek tomu, že je riadne zamestnaný nesúhlasil so stanovením
vyššieho výživného než je 26 € mesačne na každé z detí, čo je minimálne zákonom stanovené výživné
a svoj nesúhlas odôvodňoval tým, že má vysoké náklady v súvislosti so zamestnaním, mesačne si napr.

musí kupovať topánky z ktorých najlacnejšie ho vychádzajú na 20 - 30 €, pravidelne si musí dokupovať
oblek na ktorý máva náklady 50 - 100 €, na uvedenom pojednávaní vzal otec späť návrh na úpravu jeho
styku s maloletými deťmi dôvodiac tým, že na uvedenom sa s matkou detí vedia dohodnúť.

Podľa ust. § 36 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez

návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových

pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného
prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak,

že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť
voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,

ktoré povinný na seba berie.

Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre
maloleté dieťa.

Podľa § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné
vždy na mesiac dopredu.

Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o
výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

Podľa § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa
začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce
z tohto zákona sa premlčujú.

Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné

sa nevracia.Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa ust. § 79 Zákona o rodine, kto celkom alebo sčasti splnil za iného vyživovaciu povinnosť, je
oprávnený od neho požadovať úhradu tohto plnenia.

Toto právo sa premlčuje podľa osobitného predpisu.

Podľa § 96 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo
celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie
v tejto časti zastaví.

Súdkonanienezastaví,akodporcasospäťvzatímnávrhuzvážnychdôvodovnesúhlasí;vtakomprípade
súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo
pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu
manželstvo je alebo nie je.

Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami,
súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a zveril všetky maloleté deti I. K.,

A., W., S. W. W. do osobnej starostlivosti matky, ktorá starostlivosť o deti zabezpečuje dlhodobo od
rozchodu rodičov sama, túto starostlivosť zabezpečuje na požadovanej úrovni a preto je v záujme detí
aby boli zverené do jej starostlivosti, s čím napokon súhlasil ako otec tak i kolízny opatrovník detí. Pri
stanovení výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletých detí, ktorými potrebami
sú potreby súvisiace s bývaním, ošatením, stravovaním, ako i potreby súvisiace s ich vzdelávaním a

kultúrno spoločenským vyžitím na strane dvoch najstarších maloletých detí, taktiež súd prihliadol k
primeranej časti plnenia si vyživovacej povinnosti zo strany matky o deti formou osobnej starostlivosti
o ne, k zásade, že deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, na stranách ktorých súd
vychádzal zozistenýchvýšokichpríjmovkdenastranematky prihliadolnato,žejedinýmzdrojommatky
je rodičovský príspevok a tento zdroj príjmov si matka vzhľadom na starostlivosť o maloleté deti nemôže

doplňať ďalšou formou a na strane otca súd vychádzal zo zistenej výšky jeho priemerného mesačného
čistého príjmu pričom zároveň zohľadnil, že otec nemá náklady na bývanie keďže v domácnosti u
svojho brata býva bezodplatne a vzhľadom na všetky tieto skutočnosti súd dospel k záveru, že súdom
stanoveným výživným otec môže prispievať na úhradu potrieb svojich detí bez ohrozenia potrieb svojich
a svojej domácnosti. Na stranách rodičov zároveň súd prihliadol na to, že žiaden z nich okrem týchto

detí ďalšie vyživovacie povinnosti nemá.

Vzhľadom na to, že otec vzal svoj návrh na úpravu styku s maloletými späť a matka vzala späť svoj
návrh ktorým žiadala o určenie výživného zo strany otca na to ktoré z detí od podania návrhu t.j. od
17.8.2011 do 30.6.2012 späť v súlade s ust. § 96 ods. 1 O.s.p. súd v týchto častiach konanie zastavil.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z

účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez
návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že po:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2
O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na
súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).