Uznesenie Judgement was issued on Thursday, August 22, 2012

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6To/9/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8310010637
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emil Dubňanský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8310010637.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov
JUDr. Antona Lukáča a JUDr. Petra Reváka na verejnom zasadnutí konanom dňa 22.8.2012, v trestnej
veci obžalovaného T. P. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/, f/ Tr. zák. a iné, o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 1T/146/2010 zo dňa 23.1.2012 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku odvolanie obžalovaného T. P. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 1T/146/2010 zo dňa 23.1.2012 bol obžalovaný T. P.
podľa § 285 písm. b/ Tr. por. oslobodený spod skutku obžaloby kvalifikovaného ako prečin subvenčného
podvodu podľa § 225 ods. 1 Tr. zák., ktorý mal spáchať tak, že písomnou žiadosťou zo dňa 06.08.2007
požiadal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Humennom o poskytnutie dávky v hmotnej núdzi, ktorá
mu bola priznaná rozhodnutím č. 2007/43199/1 zo dňa 14.08.2007 vo výške 1.700,- Sk a postupne
upravovaná a až do konca mesiaca apríl 2010 vyplácaná v rôznych sumách, kde podľa evidenčnej karty
vozidla si dňa 28.08.2009 od L. T. z V. zakúpil za sumu 3.500,- Eur osobné motorové vozidlo zn. Chrysler
300 M ev. č. HE-525 BC aj napriek tomu, že pri podávaní žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi bol poučený,
že v lehote 8 dní je povinný oznámiť úradu výšku svojich príjmov a hodnotu majetku, ohlásiť zmenu v
ich výške, ako aj ohlásiť zmenu v rodinných a majetkových pomeroch, ktoré sú rozhodujúce na určenie
výšky dávky a príspevku, čo potvrdil svojím vlastnoručným podpisom, túto skutočnosť však zamlčal,
a tak uviedol Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné do omylu v otázke splnenia podmienok
na poberanie dávok v hmotnej núdzi, čím takto vylákal príspevok zo štátneho rozpočtu a Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny v Humennom spôsobil škodu vo výške 619,37 Eur,

lebo skutok nie je trestným činom.

Podľa § 285 písm. c/ Tr. por. bol obžalovaný T. P. oslobodený spod dielčich skutkov obžaloby
kvalifikovaných ako súčasť pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/, f/, ods. 3 písm.
a/ Tr. zák., ktoré mal spáchať tak, že spolu s obv. M.A.

- po predchádzajúcej vzájomnej dohode v dobe od 10.00 hod. dňa 03.04.2010 do 09.00 hod. dňa
04.04.2010 odstránili kovovú mrežu na budove predajne potravín PROBE na ul. Osloboditeľov č.
170 v obci W. B. S., okres Humenné, potom nezisteným predmetom vylomil vstupné plastové dvere
do tejto predajne, takto sa dostali do jej priestorov a v kancelárii tejto predajne vylomil dvierka na
riadne uzamknutej bezpečnostnej skrinke, ukotvenej na stene tejto miestnosti, odkiaľ odcudzil finančnú
hotovosť vo výške 3.063,- Eur a presne nezistený počet jedálnych kupónov spoločnosti DOXX a Chéque
Déjeuner, čím takto svojím konaním spôsobili majiteľovi tejto predajne U. P. z Kamenice nad Cirochou
škodu krádežou finančnej hotovosti vo výške 3.063,- Eur, krádežou stravných lístkov v hodnote 1.169,21
Eur, pričom 7 ks stravných lístkov im bolo vrátených, ďalej zničením trezoru v hodnote 132,44 Eur,

opravou vchodových dverí v hodnote 249,- Eur, opravou mreží v hodnote 121,- Eur a sumu 272,27 Eur
za stavebné práce, celkovo teda vo výške 5.006,92 Eur,

- po predchádzajúcej vzájomnej dohode v dobe od 21.30 hod. dňa 29.04.2010 do 04.30 hod. dňa
30.04.2010 vošli cez pootvorené okienko do priestorov WC v objekte COOP Jednota SD na ulici J. č. XX
v V., kde nezisteným predmetom vylomili dvere z WC na chodbu, po chodbe prešli ku vchodovým dverám
do kancelárie pokladne, na ktorých z ochrannej mreže nezisteným spôsobom odstránili visiace zámky,
následne nezisteným predmetom ulomili cylindrickú vložku zámku dverí a následne otvorili vchodové
dvere, kde po ich otvorení vnikli do miestnosti, kde vyvŕtali a vyrezali okolie zámku ohňovzdornej skrine,
kde po jej otvorení z nej odcudzili 4.660 kusov stravných lístkov značky Chéque Déjeuner v nominálnej
hodnote 2,79 Eur za kus, čím bola spoločnosti spôsobená škoda v hodnote 12.582,- Eur, z čoho bolo
vrátených 779 kusov v hodnote 2.157,- Eur a finančnú hotovosť 2.760,07 Eur, poškodením starožitného
trezoru bola spôsobená škoda 4.000,- Eur a príručnej pokladničky v hodnote 30,- Eur, pričom svojim
konaním následne poškodili vchodové dvere a cylindrické vložky zámkov do kancelárie sekretariátu,
kancelárie pošty a ďalších dvoch kancelárií, čím takto krádežou pre COOP Jednota SD V. a poškodením
zariadenia budovy spôsobili škodu vo výške 4.153,66 Eur,

lebo nebolo dokázané, že skutky spáchal obžalovaný.

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný T. P. uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods.
2 písm. a/, f/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods.
1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

- v presne nezistenom čase v nočnej dobe od 16.00 hod. dňa 25.02.2010 do 07.00 hod. dňa 26.02.2010
vnikol bez oprávnenia na dvor rodinného domu č. XXX v obci P., okres T., kde z chodníka pri stene
rodinného domu odcudzil hliníkový rebrík o dĺžke 4,6 metra, ktorý následne použil na inú trestnú činnosť,
čím spôsobil krádežou pre poškodeného P. X. z P. škodu vo výške 25,- eur,

- v presne nezistenom čase od 16.00 hod. dňa 25.02.2010 do 07.00 hod. dňa 26.02.2010 vnikol do
budovy Obecného úradu v obci P., okres Michalovce, a to tak, že kameňmi rozbil sklenenú výplň na
okne v prednej časti budovy na kancelárii matriky, podateľne a pokladne, kde následne vypáčil trezor
v miestnosti, kde z tohto odcudzil jednu kovovú pokladničku v hodnote 18,- eur s hotovosťou vo výške
2.001,50 eur, čím spôsobil odcudzením vecí škodu vo výške 2.019,50 eur a poškodením zariadenia,
a to omietky v okolí okna, rozbitím okna, vylomením trezoru, poškodením kartotéky, vylomením dverí
vedúcich z miestnosti na chodbu a poškodením ich zámku, rozbitím rádiomagnetofónu, poškodením
omietky pri trezore a vylomením jednej pokladničky škodu najmenej 383,- eur pre Obec P. a tohto
konania sa dopustil aj napriek tomu, že bol dňa 08.07.2009 postihnutý OO PZ v Humennom uložením
blokovej pokuty vo výške 30,- eur, číslo bloku A 0727141-150 za krádež v nákupnom centre Kaufland
v Humennom z toho istého dňa.

Za to mu podľa § 212 ods. 1, 2 Tr. zák. s použitím § 37 písm. h/, m/ Tr. zák., § 38 ods. 2, 4 Tr. zák. uložil
úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. pre výkon trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obžalovanému uložil povinnosť nahradiť obci P., okres Michalovce, škodu
vo výške 383,- eur.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. so zvyškom nároku obec Vinné odkázal na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote, avšak len čo do výroku o treste, podal odvolanie
obžalovaný. V písomných dôvodoch odvolania uvádza, že nie je spokojný s rozsudkom vo výroku o
treste, ktorý považuje za neprimerane prísny. Poukazuje na to, že uznesením Okresného súdu Humenné
zo dňa 18.5.2010 bol vzatý do väzby pre skutok kvalifikovaný ako prečin krádeže. Vo väzbe bol
od 14.5.2010 do 24.4.2011. Trest rovnajúci sa výkonu väzby považuje za dostačujúci. Nesúhlasí so
záverom súdu, že v jeho prípade nebola zistená žiadna poľahčujúca okolnosť. Ku skutku, ktorého sa mal

dopustiť v obci P., okres Michalovce, sa priznal a túto skutočnosť je potrebné hodnotiť ako poľahčujúcu
okolnosť. Bol ochotný s poškodenou stranou uzatvoriť zmier, dohodnúť sa a škodu uhradiť. Pre iné
skutky bol však vzatý do väzby. Z týchto ďalších skutkov však nebol uznaný za vinného. Poslednýkrát bol
právoplatne odsúdený za skutky, ktoré sa udiali pred takmer 7 rokmi. Z vyššie uvedených dôvodov trvá
na podanom odvolaní, žiada zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste a uložiť mu miernejší trest.

Na základe podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ust. § 317 ods. 1 Tr. por., podľa
ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo nezruší rozsudok podľa
§ 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým
odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby,
ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa §
371 ods. 1 Tr. por.

V prieskumnom konaní bolo zistené, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15.12.2010
po zákonnom poučení, urobil vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku ku skutkom
uvedeným pod bodom 2. a 3. obžaloby, ktoré bolo po splnení procesného postupu podľa § 333 ods.
3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Tr. por. a po návrhu prokurátora prijaté súdom s tým, že ďalšie dokazovanie
ohľadne viny sa ku týmto skutkom nevykonávalo a vykonali sa dôkazy o vine ku skutkom uvedeným
v bode 1, 4 a 5 obžaloby a k uloženiu trestu a náhrade škody. Správne postupoval okresný súd,
keď prijal takéto vyhlásenie o vine, pretože skutkové okolnosti napadnutého rozsudku sú výsledkom
prípravného konania, v ktorom sa postupovalo podľa ustanovení Trestného poriadku a v ktorom nedošlo
k chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci, pokiaľ ide o zistenie, že
skutky uvedené v bode 4. a 5. obžaloby sa stali spôsobom popísaným vo výrokovej časti napadnutého
rozsudku, že tieto spáchal obžalovaný a že z jeho konania nastal tam uvedený následok. Tieto zistenia
vyplývajú jednak zo samotného priznania sa obžalovaného ku skutkom, ako aj z iných v trestnom spise
sa nachádzajúcich listinných a vecných dôkazov. S prihliadnutím aj na tieto skutočnosti, odvolací súd
nemal žiadne pochybnosti o vyššie uvedenom závere týkajúcom sa viny obžalovaného.

Krajský súd následne preskúmal napadnutý výrok rozsudku, teda výrok o treste a dospel k záveru, že
odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ktoré skutočnosti vzal súd prvého stupňa do úvahy
pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu, pritom prihliadal aj na priťažujúce a poľahčujúce okolnosti,
na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Okresný súd nezistil žiadnu poľahčujúcu
okolnosť, naproti tomu boli zistené dve priťažujúce okolnosti spočívajúce v tom, že obžalovaný spáchal
viac trestných činov a v minulosti bol už za úmyselný trestný čin odsúdený ( § 37 písm. h/, m/ Tr. zákona),
s čím sa v celom rozsahu stotožnil aj nadriadený súd.

Obžalovaný je recidivistom ohľadne páchania majetkovej trestnej činnosti, preto mu súd uložil v rámci
stanovenej trestnej sadzby trest odňatia slobody v hornej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby.
Pri úvahe o tom, aký druh trestu a v akej výmere súd trest uloží, však z odôvodnenia rozsudku nevyplýva,
aby vyhodnotil aj spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, osobu obžalovaného, jeho
pomery a možnosť nápravy a teda vysporiadal sa so všetkými hľadiskami ukladania trestu vyplývajúcimi
z ust. § 34 ods. 4 Tr. zák. Tieto skutočnosti však nemali vplyv na správnosť vyššie uvedených záverov,
ako aj zákonnosť a odôvodnenosť rozhodnutia o treste.

Ako z obsahu spisového materiálu vyplýva, obžalovaný bol dňa 8.7.2009 postihnutý za priestupok proti
majetku podľa § 50 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb., za čo mu bola uložená pokuta vo výške 30,- eur,
ktorá bola na mieste zaplatená. Priestupku sa dopustil tak, že uvedený deň v Humennom v obchodnom
dome Kaufland odcudzil rôzny tovar v celkovej hodnote 14,65 eur. Podľa hodnotenia Ústavu na výkon
väzby a ústavu na výkon trestu odňatia slobody Košice zo dňa 19.7.2010 bol obžalovaný vo výkone
väzby. Počas výkonu väzby správal sa slušne a disciplinovane. Neboli konštatované nedostatky. Úlohy a
nariadenia vyplývajúce z ústavného poriadku sa snažil plniť. K príslušníkom a zamestnancom ústavu sa
správa slušne, nebol mu uložený disciplinárny trest. Zo správy o povesti spracovanej Mestskou políciou
v Humennom vyplýva, že nemajú o ňom žiaden záznam, aby sa dopustil trestnej, či inej protiprávnej
činnosti, pre ktorú by muselo byť voči nemu vedené konanie orgánom miestnej alebo štátnej správy.
Jeho povesť v mieste bydliska je dobrá.

Krajský súd doplnil dokazovanie na verejnom zasadnutí oboznámením aktuálneho odpisu z registra
trestov. Z neho vyplýva, že obžalovaný bol v minulosti už súdne trestaný a to rozhodnutím Okresného
súdu Humenné zo dňa 30.5.1996 sp. zn. 3T/338/1994 za trestný čin krádeže formou spolupáchateľstva
podľa § 9 ods. 2 k § 247 ods. 1 písm. a/, b/, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. a iné a bol mu uložený
trest odňatia slobody nepodmienečne na dva roky so zaradením do nápravnovýchovného ústavu pre
mladistvých, z výkonu ktorého bol podmienečne prepustený 5.12.1996. V súvislosti s týmto rozsudkom
sa na obžalovaného hľadí, akoby nebol odsúdený. Podobne bol odsúdený rozhodnutím Okresného
súdu Humenné zo dňa 7.8.1997 sp. zn. 2T/262/1997 za trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 1
písm. e/ Tr. zák. k peňažnému trestu vo výške 6.000,- Sk, ktorý zaplatil dňa 4.2.1998, takže sa neho
hľadí, akoby nebol odsúdený. Ďalej má záznam, že rozhodnutím Okresného súdu Humenné zo dňa
14.7.1999 sp. zn. 4T/190/99 bol odsúdený za trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 1 písm. b/ a §
porušovania domovej slobody podľa 238 ods. 1 Tr. zák., k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní
6 mesiacov nepodmienečne so zaradením pre výkon trestu do I. NVS, ktorý vykonal dňa 28.9.1999.
Rozhodnutím Okresného súdu Humenné zo dňa 22.3.2001 sp. zn. 4T/30/2000 bol odsúdený za trestný
čin krádeže formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 k § 247 ods. 1 písm. b/, ods. 2 Tr. zák., trestný
čin porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1, 2, § 247 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/, ods.
4 Tr. zák. a iné, za čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov nepodmienečne
so zaradením pre výkon trestu do II. nápravnovýchovnej skupiny, z výkonu ktorého bol dňa 19.9.2002
podmienečne prepustený so skúšobnou dobou na tri roky. Osvedčil sa dňa 26.10.2006. A napokon v
odpise z registra trestov je záznam, podľa ktorého bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Humenné
zo dňa 11.6.2008 sp. zn. 4T 18/2006 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.1.2011
sp. zn. 2To/60/2010 za pokus spolupáchateľstva krádeže podľa § 247 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. na trest
odňatia slobody nepodmienečne v trvaní 1 rok a 8 mesiacov so zaradením pre výkon tohto trestu do
II. nápravnovýchovnej skupiny.

Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v osobe obžalovaného ide o páchateľa náchylného
na páchanie majetkovej trestnej činnosti, a to najmä trestnej činnosti krádeže a porušovania domovej
slobody. Aj napriek skutočnosti, že odsúdený sa v niektorých prípadoch osvedčil a hľadí sa na neho,
akoby nebol odsúdený, nezahladzuje sa samotné spáchanie trestného činu. Krajský súd zároveň
poukazuje aj na to, že obžalovaný bol naposledy odsúdený rozsudkom Okresného súdu Humenné zo
dňa 11.6.2008 sp. zn. 4T 18/2006 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.1.2011 sp.
zn. 2To/60/2010, pričom prvostupňový rozsudok bol vynesený už dňa 11.6.2008, ktorý síce nenadobudol
právoplatnosť z dôvodu podania odvolania, avšak obžalovaný po vynesení tohto rozsudku (rešpektujúc
zásadu prezumpcie neviny vzhľadom na podané odvolanie) sa opätovne dopustil prečinu krádeže v
teraz stíhanej trestnej veci a to dňa 25.2.2010. Aj táto okolnosť svedčí o tom, že ide o osobu náchylnú
na páchanie trestnej činnosti.

Z trestného spisu zároveň vyplýva, že obžalovaný v čase spáchania predmetnej trestnej činnosti bol
nezamestnaný, nemal pravidelný zdroj finančných prostriedkov a zrejme táto okolnosť ho donútila k
tomu, aby získal finančné prostriedky protiprávnym konaním, v čom vidí krajský súd zištnú pohnútku
páchania tejto trestnej činnosti.

Ako už je vyššie konštatované, okresným súdom u obžalovaného boli zistené dve priťažujúce okolnosti
uvedené v § 37 písm. h/, m/ Tr. zákona a neboli zistené žiadne poľahčujúce okolností.

K odvolacej námietke obžalovaného, že nesúhlasí so záverom súdu, že v jeho prípade nebola zistená
žiadna poľahčujúca okolnosť, konkrétne, že ku skutkom, ktorých sa mal dopustiť v obci Vinné, okres
Michalovce, sa priznal a že túto okolnosť je potrebné hodnotiť ako poľahčujúcu okolnosť, krajský súd
uvádza nasledovné.

Poľahčujúcu okolnosť spočívajúcu v priznaní páchateľa k spáchaniu trestnej činnosti a úprimné
oľutovanie možno považovať za splnenú len v prípade, ak priznanie nebolo urobené len formálne
a páchateľ nesmel byť k nemu akýmkoľvek spôsobom donútený. Ľútosť páchateľa nad spáchanou
trestnou činnosťou musí byť úprimná, nestačí len formálny prejav. Zo spisu vyplýva, že dňa 17.5.2010
obžalovanému bolo vznesené obvinenie pre prečin porušovania domovej slobody podľa ust. § 194 ods.
1 Tr. zák. v súvislosti s odcudzením hliníkového rebríka v obci P., okres Michalovce, ku škode P. X.. Toto
uznesenie mu bolo doručené dňa 21.6.2010 a písomným podaním zo dňa 21.6.2010 podal proti nemu
sťažnosť s tým, že s napadnutým uznesením nesúhlasí, pretože skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, sa

nedopustil. Do obydlia domu poškodeného P. X. nevstúpil, a preto sa necíti byť vinným zo spáchania
skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. Obžalovaný bol vypočutý pred vyšetrovateľom dvakrát, kedy sa priznal
ku skutkom, za ktoré je odsúdený. Z jeho výpovedí pred vyšetrovateľom nevyplýva, žeby tieto skutky
oľutoval. Pokiaľ ide o priznanie sa obžalovaného ku skutku spočívajúcom vo vlámaním sa do obecného
úradu Vinné, k tomuto sa podľa názoru krajského súdu priznal pod ťarchou vecných dôkazov, pretože z
doručeného uznesenia o vznesení obvinenia pre tento prečin a z jeho dôvodov vyplýva, že k vzneseniu
obvinenia došlo na základe záverov znaleckého posudku KEÚ Košice, pretože boli stotožnené DNA na
zaistených krvných stopách č. 2A a 2B z miesta činu s osobou obžalovaného T. P.. Z toho vyplýva, že
bol zaistený nezvratný dôkaz o jeho prítomnosti na obecnom úrade. Pokiaľ ide o oľutovanie, obžalovaný
len v závere hlavného pojednávania, teda v záverečnej reči uviedol, že svoje konanie ľutuje. Krajský súd
nepovažuje takto učinenú ľútosť páchateľa nad spáchanou trestnou činnosťou za účinnú ľútosť, pretože
táto musí byť úprimná a odvolací súd ju považuje len za formálny prejav.

Z vyššie uvedených dôvodov preto krajský súd, v zhode s prvostupňovým súdom, konštatuje
neexistenciu poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona. U obžalovaného teda je prevaha
priťažujúcich okolností. V zmysle § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd
musí prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Keďže
existuje prevaha priťažujúcich okolností, v zmysle § 38 ods. 4 Tr. zák. zvyšuje sa dolná hranica zákonom
ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 Tr. zák. je možné
uložiť trest odňatia slobody až na dva roky, pri zvýšení dolnej hranice o jednu tretinu tak možno uložiť
obžalovanému trest odňatia slobody od 8 mesiacov až do 2 rokov. Prvostupňový súd uložil trest vo
výmere 18 mesiacov, teda v druhej polovici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Krajský súd použijúc
zásady pre ukladanie trestu vyplývajúce z ust. § 34 ods. 4 dospel k záveru, že trest uložený okresným
súdom vo výmere tak, ako ho uložil, je trestom na nápravu obžalovaného postačujúcim tak z hľadiska
generálnej aj individuálnej prevencie.

Pri úvahách o výške uloženého trestu nemožno nechať bez povšimnutia, že obžalovaný sa už v minulosti
opakovane dopúšťal rôznej majetkovej trestnej činnosti, pričom od jej páchania ho neodradili ani ďalšie
opakované tresty odňatia slobody tak podmienečne odložené na skúšobnú dobu, ako aj tresty spojené
s výkonom trestu odňatia slobody. Táto skutočnosť potom bráni záveru, že by s ohľadom na osobu
obžalovaného, najmä na jeho doterajší život, bolo možné dôvodne predpokladať, že trest nižší, než ako
ho uložil prvostupňový súd, by bol spôsobilý zabezpečiť ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo
výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, správne preto prvostupňový
súd obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. por. pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia. Obžalovaný totiž z posledného výkonu trestu bol prepustený dňa
19.9.2002.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd riadny opravný prostriedok obžalovaného T. P.
vyhodnotil ako nedôvodný a jeho odvolanie zamietol postupom podľa § 319 Tr. poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.