Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, August 20, 2012

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/129/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111217013
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5111217013.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci navrhovateľa:
T. S., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/XX, S., právne zastúpený Mgr. Richardom Karkóm,
advokátom so sídlom D. R. XX, XXX XX S., proti odporkyni: B. S., nar. X.X.XXXX, bytom T. S. XXX/
XXX, XXX XX S., právne zastúpená JUDr. Kristínou Jošthovou, advokátkou so sídlom M.. M. R. F. XX,
XXX XX S., v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom Angelike S.,
nar. XX.X.XXXX, T. S., nar. XX.X.XXXX a M. S., nar. X.X.XXXX, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Žilina, č. k. 4C/123/2011-103 zo dňa 13.1.2012, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti o určení výživného otca na maloleté
deti J., T. a M. S. na čas po rozvode

p o t v r d z u j e .

V ostatnej časti, nenapadnutej odvolaním, ponecháva rozsudok okresného súdu

n e d o t k n u t ý .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd rozviedol manželstvo účastníkov T. S., rod. S. a B. S., rod. S.,
uzatvorené dňa 27.11.1999, zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu Žilina, vo zv. 39, roč. 1999,
na str. 57, pod por. č. 451. Maloleté deti J. S., T. S. a M. S. na čas po rozvode boli zverené do osobnej
starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok. Otec bol zaviazaný platiť výživné

na mal. J. S. vo výške 110,- € mesačne, na mal. T. S. vo výške 110,- € mesačne a mal. M. S. vo výške
110,- € mesačne, ktoré výživné je splatné vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky
maloletých detí. Styk otca s deťmi okresný súd upravil tak, že otec je oprávnený stýkať sa s mal. deťmi
J., T. a M. každú párnu sobotu od 10.00 do 18.00 hod. a každú párnu nedeľu od 12.00 do 18.00 hod.,
a to počas prvých troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku za prítomnosti matky. Matka je povinná
deti na stretnutie s otcom včas a riadne pripraviť, otec je povinný deti si prevziať v mieste bydliska
maloletých detí od matky a v určený deň a v určenú hodinu ich na tom istom mieste matke vrátiť. O

trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Na základe zisteného skutkového a právneho stavu okresný súd dospel k záveru, že manželstvo
účastníkov je rozvrátené, manželia nežijú v spoločnej domácnosti od augusta 2010, odkedy spoločnenehospodária. Intímne spolu nežijú od roku 2008. Obaja manželia vylúčili obnovenie manželského
spolužitia. Okresný súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov neplní žiadnu zo svojich funkcií, za
účelom ktorých bolo vytvorené, a preto sú splnené všetky podmienky pre rozvod takéhoto manželstva.

Podľa ust. § 24 ods. 1 Zákona o rodine upravil okresný súd výkon rodičovských práv a povinností
k mal. deťom J., T. a M. na čas po rozvode tak, že maloletých na základe návrhu otca, matky a
kolízneho opatrovníka zveril do osobnej starostlivosti matky. Vyživovaciu povinnosť otca voči maloletým
okresný súd upravil vo výške 110,- € mesačne na každé dieťa, pričom pri určení výšky výživného
vychádzal z výšky čistej priemernej mesačnej mzdy otca, a to najmä s poukazom na skutočnosť, že

matka je v súčasnej dobe nezamestnaná a nemá žiadny príjem. Po zhodnotení a porovnaní zárobkových
pomerov navrhovateľa a odporkyne, s prihliadnutím na potreby mal. detí, ako i na schopnosti a možnosti
povinného, teda otca maloletých, dospel okresný súd k záveru, že otec maloletých bude schopný
plniť si svoju vyživovaciu povinnosť vo výške 110,- € na každého maloletého mesačne. Pri určení
výživného okresný súd zohľadnil zásadu, že obidvaja rodičia by sa mali podieľať rovnakou mierou
na zabezpečovaní potrieb maloletých detí pri zohľadnení svojich možností, schopností a majetkových

pomerov, osobnej starostlivosti matky o mal. deti, ako i po prihliadnutí na všetky príjmy a výdavky
navrhovateľa a odporkyne. Okresný súd na výdavky otca, a to na splátky pôžičiek, pri rozhodovaní o
výške výživného neprihliadal, nakoľko prioritne si musia rodičia plniť vyživovaciu povinnosť voči mal.
deťom a len primerane svojim príjmom a výdavkom si zabezpečovať svoje potreby ďalšími finančnými
prostriedkami z úverov a pôžičiek. Pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že úver, ktorý si zobral v októbri 2010, použil

na zariadenie bývania po odchode zo spoločnej domácnosti s odporkyňou, toto tvrdenie odporkyňa
v písomnom vyjadrení k návrhu na začatie konania rozporovala a tvrdila, že má vedomosť o tom,
že úvery boli použité na splatenie predchádzajúcich dlžôb pochádzajúcich z poskytnutých úverov,
prostriedky z ktorých použil na vlastnú potrebu, nie však na svoje bývanie. Navrhovateľ neuvádzal
na tieto tvrdenia navrhovateľky žiadne protiargumenty a v konaní tiež neprodukoval žiadne dôkazy

preukazujúcejehotvrdenie,žefinančnéprostriedkyzúveruvynaložilnazabezpečeniebývania.Okresný
súd preto po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že stanovená vyživovacia povinnosť otca je
primeraná potrebám maloletých a schopnostiam a možnostiam povinného. Okresný súd o úprave styku
otca s mal. deťmi rozhodol tak, že otec je oprávnený stýkať sa s mal. deťmi každú párnu sobotu od
10.00 hod. do 18.00 hod. a každú párnu nedeľu od 12.00 hod. do 18.00 hod., pričom počas prvých troch

mesiacov od právoplatnosti rozsudku bude prítomná pri styku otca s maloletými i matka maloletých. O
trovách konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 144 O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo
na náhradu trov o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Súd však môže priznať náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo
pomery účastníkov, ktoré okresný súd nezistil, a preto rozhodol tak, že náhradu trov konania účastníkom

nepriznal.

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí prostredníctvom
právneho zástupcu, čo do určenia výšky výživného. V tejto časti žiadal rozhodnutie okresného súdu
zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Uviedol, že súdom určená vyživovacia povinnosť
nezodpovedá jeho aktuálnym príjmovým možnostiam a majetkovým pomerom. Poukázal na to, že

síce dosahuje príjem, z ktorého by bolo možné výživné v súdom určenej výške platiť, avšak sú tu
výdavky, ktoré majú povahu výdavkov odôvodnených, nevyhnutných a ktoré by mali byť zohľadnené.
Ak tak okresný súd neurobil, potom podľa názoru navrhovateľa pochybil. Okresný súd mal prihliadať
na jeho výdavky spojené s bývaním v celkovej výške 111,28 €, ale tiež na výdavky spočívajúce v
splátkach manželských pôžičiek a to v sume 124,13 € mesačne (Slovenská sporiteľňa, a.s.) a v sume

75,-€ mesačne (GE Money), ktorých poskytnutie a výška splátok boli zo strany navrhovateľa v konaní
preukázané, pričom dôvodnosť týchto, ako aj ich využitie tvrdené navrhovateľom, nebolo odporkyňou
spochybnené, jednalo sa o pôžičky, ktoré boli účastníci nútení si vziať za účelom pokrytia potrieb
spoločnej domácnosti účastníkov, a teda aj odôvodnených potrieb maloletých detí, následkom čoho
mali byť tieto tiež vyhodnotené ako výdavky dôvodné a súd na ne mal pri určení vyživovacej povinnosti

prihliadať a následne (reflektujúc tiež bežné výdavky odporcu na stravu, oblečenie, hygienické potreby,
ktoré sa pohybujú v sume cca 150,-€ mesačne) dospieť k záveru, že platenie výživného v súdom určenej
výške nie je pre navrhovateľa reálne možné. Zároveň navrhovateľ poukázal na to, že výdavky maloletých
detí, ktoré by platenie výživného v súdom určenej výške odôvodňovali, neboli v konaní zistené. Pokiaľ
ide o výdavky špecifikované v odôvodnení rozsudku, tieto ani v prípade jedného z detí nedosahujú

výšku súdom určeného výživného. Podľa názoru navrhovateľa, okresný súd pochybil aj pokiaľ sa
jedná o vyhodnotenie príjmových možností a schopností na strane odporkyne, a teda aj schopnostisa podieľať na uspokojovaní odôvodnených potrieb maloletých detí, keď ich úhradu v celom rozsahu
preniesolvýlučnenanavrhovateľaavprípadeodporkynepovažovalzapostačujúcuosobnústarostlivosť
o maloleté deti. V konaní bolo zistené, že odporkyňa je bez akéhokoľvek príjmu, že predchádzajúci

pracovný pomer skončila dohodou. Následne okresný súd túto skutočnosť bez ďalšieho akceptoval a
na úhradu všetkých potrieb maloletých detí zaviazal výlučne navrhovateľa, s čím navrhovateľ nesúhlasil
a tvrdil, že odporkyňa sa bezdôvodne vzdala príjmu a súčasne, že za stavu, keď deti chodia do školy
a škôlky je pre ňu možné, aby sa aj vzhľadom na dosiahnuté vzdelanie opäť zamestnala. Okresný súd
mal teda pri vyhodnotení príjmových možností odporkyne použiť ust. § 62 ods. 2 a § 75 Zákona o rodine.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedla, že považuje rozhodnutie okresného súdu v
celom rozsahu za správne, vychádzajúce z objektívne zisteného skutkového stavu. V celom rozsahu
sa stotožnila s odôvodnením rozsudku, v tom smere, že navrhovateľ súhlasil s určením výživného na
maloleté deti tak, ako je uvedené v právoplatnom rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 21P/83/2011 zo
dňa 7.7.2011, ktorým bola schválená rodičovská dohoda ohľadne práv a povinností k maloletým deťom a
teda aj výška výživného. Navrhovateľ súhlasil s výškou výživného na mal. J. 110,-€, na mal. T. 110,-€, na

mal. M. 80,-€ mesačne. V čase vyhlásenia citovaného rozhodnutia boli na strane navrhovateľa rovnaké
príjmové, ako aj majetkové pomery, ako v čase vyhlásenia napadnutého rozhodnutia navrhovateľom.
Navrhovateľ poberá rovnakú mzdu, je zamestnaný u rovnakého zamestnávateľa. V tom čase existovali
a v súčasnosti existujú rovnaké pôžičky, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva v odvolaní a ktoré by mali
byť dôvodom na zníženie výživného. Naopak sa zmenili pomery na strane odporkyne, ktorá v čase

vyhlásenia nepoberala ani rodičovský príspevok ani sociálne dávky, iba prídavky na deti vo výške 66,-
€ mesačne. Odporkyňa nepopierala, že pôžičky, ktoré navrhovateľ uvádza boli zobraté, ale popierala
dôvod týchto pôžičiek. Pravým dôvodom bola skutočnosť, že navrhovateľ svojim hraním dostal svoju
rodinu do takej situácie, že na úhradu všetkých nákladov už nepostačovali len prostriedky, ktoré mala
odporkyňazrodičovskýchpríspevkovazdohodyovykonanípráceapretobolinútenísizobraťpôžičky.V

tejto súvislosti odporkyňa poukázala na to, že v súčasnej dobe spláca viacero pôžičiek, ktoré boli zobraté
počas trvania manželstva za rovnakým účelom, pričom celková výška splátok za mesiac predstavuje
sumu 239,50 €, pričom ich výška narastá, keďže navrhovateľ si dobrovoľne neplní vyživovaciu
povinnosť a prostriedky matky nepostačujú na úhradu všetkých nákladov na chod domácnosti a na
uspokojenie potrieb maloletých detí. Všetky náklady domácnosti bola odporkyňa v čase, keď bývala

s navrhovateľom v spoločnej domácnosti, nútená hradiť zo svojich prostriedkov alebo z prostriedkov
zobratých na jej meno, keďže navrhovateľ jej neprispieval na chod spoločnej domácnosti a pre maloleté
deti žiadnu sumu. Po tom, ako navrhovateľ opustil spoločnú domácnosť v roku 2010, odporkyni
žiadnym spôsobom neprispieval na úhradu odôvodnených potrieb maloletých detí, ako aj na vedenie
domácnosti, deti nenavštevoval, nekupoval im žiadne darčeky, veci, oblečenie. Neplnením si svojich

vyživovacích povinností dostal odporkyňu do existenčných problémov, čím ohrozuje aj vývoj maloletých
detí. Odporkyňa je nútená čerpať prostriedky z úverových kariet, aby mohla zabezpečiť nevyhnutné
potreby pre maloleté deti a tiež musela odhlásiť deti zo záujmových krúžkov. Poukázala na to, že len
inkaso predstavuje cca 170,-€, plus poplatky za vodu, smeti, poistky detí, stravu, oblečenie, lieky, pričom
doklady preukazujúce uvedené výdavky boli predložené do spisu 21P/83/2011. Z dôvodu neplnenia si

vyživovacej povinnosti navrhovateľom, odporkyňa podala návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie
bežného výživného, ako aj zameškaného výživného. Odporkyňa poukázala na to, že zabezpečuje
odôvodnené potreby maloletých detí aj osobným výkonom, nielen finančnými prostriedkami, ktoré má z
prídavkov na deti vo výške 66,-€ mesačne, z ktorých musí hradiť náklady na bývanie, oblečenie, stravu,
školské potreby, záujmové krúžky, hygienu lieky. Výživné určené v napadnutom rozsudku odôvodňujú

potreby detí a sú pritom zohľadnené všetky aspekty dôležité pre určenie výšky výživného. Vyživovaciu
povinnosť majú obaja rodičia, ale neplnia ju rovnakým dielom, ale v takom pomere, ktorý zodpovedá ich
schopnostiam a možnostiam a teda ten z rodičov, ktorý má viac schopností a možností plniť vyživovaciu
povinnosť, musí ju plniť vo väčšom rozsahu ako ten, ktorého schopnosti a možnosti sú menšie. Z
uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ by mal svoju vyživovaciu povinnosť hradiť vo väčšej miere ako

odporkyňa, ktorá nemá dostatok prostriedkov. Pri stanovení vyživovacej povinnosti musí súd prihliadnuť
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa stará o dieťa. Odporkyňa sa o maloleté deti stará a tiež ich
zabezpečuje aj finančne podľa svojich schopností, zatiaľ čo navrhovateľ neprispieva ničím, ani finančne,
starostlivosťou či naturálne. Vzhľadom na uvedené odporkyňa žiadala, aby odvolací súd rozhodnutie
okresného súdu ako vecne správne potvrdil a navrhovateľa zaviazal k úhrade trov právneho zastúpenia

v odvolacom konaní vo výške 66,32 € na účet právneho zástupcu odporkyne, JUDr. Kristíny Jošthovej.Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu mu danom ustanovením § 212
ods.1O.s.p.abeznariadeniapojednávania(vsúladesust.§214ods.2O.s.p.vspojenísust.§156ods.
3 O.s.p.) rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti o určení výživného otca na maloleté

deti v súlade s ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. V ostatnej časti, odvolaním
nenapadnutej, ponechal odvolací súd rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmaním rozsudku okresného súdu v napadnutom rozsahu,
spisového materiálu a vyhodnotením tvrdení účastníkov v odvolacom konaní, dospel k záveru, že
okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre určenie výšky výživného na maloleté
deti, vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, starostlivo zvážil všetky preukázané skutočnosti a preto

sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi rozhodnutia okresného
súdu.

Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že okresný súd v dostatočnom rozsahu preskúmal pomery
tak na strane maloletých detí, ako aj otca a matky maloletých. Odvolací súd sa stotožnil s rozhodnutím
okresného súdu, ktorým uložil navrhovateľovi - otcovi povinnosť platiť výživné na maloletú J. vo výške

110 € mesačne, na maloletého T. 110,-€ mesačne a na maloletú M. 110,-€ mesačne.

Zákon o rodine vychádza z filozofie, že dieťa má právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok a rodičom je
uložená povinnosť, aj keď na úkor svojho minima ju plniť a má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Zároveň je potrebné, aby súd pri rozhodovaní prihliadal aj na osobnú starostlivosť o dieťa niektorým z
rodičov, keďže táto skutočnosť má nepochybne vplyv i na určenie výšky výživného. Pri určení rozsahu

vyživovacej povinnosti súd vychádza zo schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča
v čase vyhlásenia rozsudku, v prípade rozhodovania za čas minulý sa rozsah určuje podľa schopností
a možností v čase, v ktorom sa výživné priznáva. Na strane oprávneného zákon ustanovuje hľadisko
odôvodnenosti potrieb, pričom za odôvodnené potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti možno
považovať náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady

súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami.

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že rozsudkom č. k. 21P/83/2011- 45 zo dňa 7.7.2011,
právoplatným 20.7.2011 Okresný súd Žilina schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej sa otec
zaviazal platiť výživné na mal. J. a T. vo výške 110,-€ mesačne a na mal. M. sumou 80,-€ mesačne s
účinnosťou od 1.8.2010.

Napadnutým rozsudkom bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené, maloleté deti boli zverené
do osobnej starostlivosti matke. Z dokazovania vykonaného pred okresným súdom vyplynulo, že matka
maloletých detí zabezpečuje v plnej miere starostlivosť o deti, zabezpečuje pre maloleté deti bývanie,
platí poplatky spojené s bývaním, vznikajú jej výdavky na stravu, hygienické potreby a oblečenie, obutie
pre deti, lieky. Mal. J. navštevuje 3. ročník základnej školy a mal. T. 2. ročník základnej školy. Z tohto

dôvodu matke vznikajú ďalšie náklady, a to na stravné v školskej jedálni 2x 24,-€ mesačne, 2x 10,-€
mesačne za školský klub detí, 2x ZRPŠ 10,-€ polročne. Mal. J. navštevuje Tanečnú školu v Kysuckom
Novom Meste, kde poplatok za školné polročne predstavuje 13,-€. Maloletá M. navštevuje materskú
školu, kde školné mesačne predstavuje 13,-€, strava 24,-€, ZRPŠ 33,-€. Mal. J. a T. sú evidovaní v
Imunologickom centre v Martine, J. na hematológii a T. na očnom oddelení, nakoľko je po operácii oka.

Matke vznikajú tiež výdavky na školské potreby a pomôcky pre deti.Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že matka maloletých je v súčasnej dobe nezamestnaná,
poberá iba prídavky na deti vo výške 66,-€. Otec detí od odchodu zo spoločnej domácnosti si svoju
vyživovaciu povinnosť voči deťom plní nepravidelne, nad rámec výživného im neprispieva ničím.

Priemerná čistá mesačná mzda otca predstavovala v období od 1/2011 do 9/2011 sumu 715,56 €.
Podľa názoru odvolacieho súdu, okresný súd pri určovaní výšky výživného správne neprihliadal na
splátky pôžičiek zo strany otca, keďže tento jednak nepreukázal, že si pôžičky vzal za účelom zariadenia
domácnosti (keďže odporkyňa tvrdila, že pôžičky si bral za účelom úhrady predchádzajúcich dlžôb) a
jednak je potrebné zdôrazniť, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Súd pri skúmaní

schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča neberie do úvahy výdavky povinného
rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Na strane odporkyne je však potrebné zohľadniť aj osobnú starostlivosť matky o deti, ktorá je postavená
na roveň finančným plneniam, keďže v zmysle ustanovení Zákona o rodine súd pri určení rozsahu
vyživovacej povinnosti prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ako už
bolo konštatované, matka zabezpečuje starostlivosť o deti v plnej miere sama, otec sa s deťmi stýka a

starostlivosť o ne zabezpečuje len minimálne, ak vôbec.

Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že okresným súdom určené
výživné na maloleté deti J., T., M. po 110,-€ mesačne na každé z detí zodpovedá tak možnostiam,
schopnostiam a preukázaným majetkovým pomerom povinného rodiča - otca, ako aj odôvodneným
preukázaným potrebám maloletých detí.

Z týchto dôvodov odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácií navrhovateľa - otca maloletých
detí, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. v
spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu; keďže odvolacie konanie sa týka

výlučne starostlivosti súdu o maloleté deti - výživného na maloleté deti, je teda konaním, ktoré mohlo
začať aj bez návrhu.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.