Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, August 23, 2012

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5CoE/80/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8708210243
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8708210243.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09
Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Martin Máčaj, advokát so sídlom Pribinova 25, 811 09
Bratislava, proti povinnej E. K., bytom E. XXX, E., o vymoženie 589,53 eur s príslušenstvom, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. 12Er/418/2008-21 zo dňa 02.03.2012
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie v časti o zastavení exekučného konania čo do úroku z omeškania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh Asociácie užívateľov služieb, ochrana
spotrebiteľov, Skuteckého 30, Banská Bystrica na jeho vstup ako vedľajšieho účastníka na strane
povinného.

Zamietol návrh Asociácie užívateľov služieb, ochrana spotrebiteľov, Skuteckého 30, Banská Bystrica na

zastavenie exekúcie.

Zamietol návrh Asociácie užívateľov služieb, ochrana spotrebiteľov, Skuteckého 30, Banská Bystrica na
odklad exekúcie.

Exekučné konanie proti povinnej o vymoženie úrokov z omeškania 0,25% denne zo sumy 581,56 eur
od 29.03.2008 do zaplatenia zastavil.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 37 Exekučného poriadku, § 93 ods. 1 až 4 Občianskeho
súdneho poriadku, § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní a § 369 ods. 1 Obchodného

zákonníka.

Vo vzťahu k návrhu Asociácie užívateľov služieb, ochrana spotrebiteľov, Skuteckého 30, Banská
Bystrica na jej vstup do konania ako vedľajšieho účastníka súd prvého stupňa konštatoval, že vedľajšie
účastníctvo je možné iba v sporovom konaní. Exekučné konanie je čisto procesným konaním, ktoré
slúži k vykonaniu exekučných titulov a pomoc zo strany vedľajšieho účastníka je v exekučnom konaní
nepotrebná.

V zmysle horeuvedeného súd prvého stupňa posudzoval aj spôsobilosť Asociácie užívateľov služieb,

ochrana spotrebiteľov, Skuteckého 30, Banská Bystrica podať v exekučnom konaní návrh na zastavenie
exekúcie a návrh na odklad exekúcie, pričom konštatoval, že nakoľko v zmysle § 37 ods. 1, 2Exekučného poriadku nie je prípustné, aby vedľajší účastník vystupoval v exekučnom konaní, nie je
prípustné ani podanie návrhu na zastavenie exekúcie a návrhu na odklad exekúcie takouto osobou v
exekučnom konaní.

PretosúdprvéhostupňazamietolnávrhAsociácieužívateľovslužieb,ochranaspotrebiteľov,Skuteckého
30, Banská Bystrica na vstup do konania, návrh na odklad a návrh na zastavenie exekúcie zamietol.

Rozhodnutie o zastavení exekučného konania v časti vymoženia úrokov z omeškania vo výške
0,25% denne zo sumy 581,56 eur od 29.03.2008 do zaplatenia odôvodnil súd prvého stupňa tak, že
rozhodcovský rozsudok, ktorý je v predmetnej veci exekučným titulom, zaväzuje povinnú ako účastníčku
konania na plnenie, ktoré odporuje dobrým mravom, a to v časti uplatneného úroku z omeškania vo

výške 0,25% denne.

Podľa prvostupňového súdu, takýto úrok z omeškania je neprimeraný a priečiaci sa dobrým mravom.
Výška úroku z omeškania 0,25% denne predstavuje ročný úrok z omeškania 91,25% a takúto výšku
úroku z omeškania nemožno považovať za primeranú. Rozhodcovský rozsudok zaväzuje povinnú v tejto
časti na plnenie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi.

Preto prvostupňový súd exekúciu v časti 0,25%-ného denného úroku z omeškania od zo sumy 581,56
eur 29.03.2008 do zaplatenia zastavil.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený.

Namietal, že povinný podpísaním zmluvy o úvere vyjadril súhlas so zmluvnými podmienkami, t. j. okrem
iného aj s bodom 6 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou

zmluvy o úvere. Úrok z omeškania 0,25% denne má sankčný charakter a dlžníkovi sa účtuje len v
prípade, že poruší zmluvné podmienky, Dohodnutá výška úrokov 0,25% denne nie je neprimeraná a
nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a to aj vzhľadom na podmienky, za ktorých
oprávnený poskytuje úvery.

Podľa oprávneného zo zákona a ani z iných právnych predpisov nie je možné odvodiť pre obchodné

záväzkové vzťahy obmedzenie výšky úrokovej sadzby, ktorú si môžu zmluvné strany dohodnúť.

Oprávnený ďalej namietal, že pokiaľ prvostupňový súd svoje rozhodnutie oprel o rozsudok NS ČR sp.
zn. 21 Cdo 1484/2004, tento judikát nemožno aplikovať na skutkový stav veci. Exekučný súd opomenul
rozdiel medzi povahou a zmyslom úrokov a úrokov z omeškania. Z ich rozdielu je zrejmé, že výška úroku
z omeškania môže byť a spravidla aj je vyššia ako výška úroku. Pri úroku z omeškania má ten, kto sa k

úhrade úrokov zaviaže, vždy možnosť plnenie týchto úrokov odvrátiť tým, že si svoje povinnosti riadne
a včas splní. Povinná si svoje povinnosti neplnila, preto by mala znášať vopred dohodnutú sankciu.

Poukazujúc na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 1Obdo 34/2004 a ďalšie (sp. zn. 2 Obdo
26/2004, 2 Obdo 28/2004) a na komentár k Občianskemu zákonníku (Švestka, J., Spáčil, J., Škárová,
M., Hulmák, M. a kol; C.H.Beck 2009), oprávnený argumentoval tým, že dohodnutý úrok z omeškania je

sankciou a postihuje dlžníka, ak tento poruší povinnosti, vyplývajúce mu z dohodnutej zmluvy. Na dobré
mravy sa nemôže odvolávať ten, kto ich ako prvý svojím konaním porušil. Pri úroku z omeškania má
ten, kto sa k úhrade úrokov z omeškania zaviaže, vždy možnosť platenie týchto úrokov odvrátiť tým, žesi svoje povinnosti riadne a včas splní. Povinný si svoje povinnosti nesplnil a za porušenie povinností
by mal znášať vopred dohodnutú sankciu.

V prípade, ak prvostupňový súd mal za preukázané, že dohodnutá výška úrokov z omeškania je v

rozpore s dobrými mravmi, mal po náležitom odôvodnení priznať úrok z omeškania v časti, v ktorej je
podľa jeho názoru v súlade so zákonom. Zo žiadnych ustanovení právnych predpisov nevyplýva zákaz
zníženia úroku z omeškania zo strany súdu.

Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd uznesenie v napadnutej časti zrušil.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci kompetencií podľa § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal
uznesenie v napadnutej časti, t.j. vo výroku o zastavení konania čo do úroku z omeškania, ako aj konanie

mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 ods. 1, O.s.p. bez nariadenia
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. ) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Nedôvodnou je odvolacia námietka oprávneného, že úrok z omeškania vo výške 0,25% denne je
primeraným a v súlade so zásadami poctivého obchodného styku.

Ani také podmienky poskytovania úverov, na ktoré sa oprávnený odvoláva, neodôvodňujú prekročenie

medze zmluvnej voľnosti. Zmluvná voľnosť, ako jedna zo všeobecných zásad súkromného práva,
nemôže odporovať ďalšej zásade, uplatňovanej vo sfére obchodnoprávnych vzťahov, a to zásade
poctivého obchodného styku. Táto zásada, vyjadrená v konkrétnej podobe v ustanovení § 265
Obchodného zákonníka, sa prejavuje výslovným zákazom určitých praktík v obchodných vzťahoch
a predstavuje určité hranice (medze) zmluvnej voľnosti. Povinnosť dodržiavať zásadu poctivého

obchodného styku v reálnom živote je zabezpečená tým, že pokiaľ by zmluvné strany prijali také
dojednanie, ktoré by síce neporušilo žiadny výslovný, v zákone uvedený zákaz, ale ktoré by bolo v
rozpore s touto zásadou, jeho následkom by bola nemožnosť ho súdne vymáhať, lebo nepožíva súdnu
ochranu.

V kontexte s uvedeným preto námietka oprávneného, že „ani zo zákona a ani z iných právnych predpisov

nie je možné odvodiť pre obchodné záväzkové vzťahy obmedzenie výšky úrokovej sadzby, ktorú si
môžu zmluvné strany dohodnúť“, nemôže byť dôvodnou, lebo v jej prospech nesvedčí nielen právna
úprava týkajúca sa obchodnoprávnych vzťahov, ale ani platné právo a jeho všeobecne uznávané a
prijaté zásady a princípy ako také.

Vo vzťahu k námietke oprávneného, týkajúcej sa nesprávneho použitia judikátu Najvyššieho súdu

Českej republiky (21Cdo 1484/2004), považuje ju odvolací súd za dôvodnú. Súčasne však odvolací
súd poukazuje na skutočnosť, že rozhodnutia súdov nie sú formálnym prameňom práva, pretože
tieto pôsobia iba vo vzťahu k účastníkom v konkrétnom konaní. Rozhodnutia súdov môžu byť a sú
tým prvkom, ktorý výraznou mierou prispieva k jednotnému výkladu práva a predovšetkým k stabilite
judikatúry, ako také však nemôžu byť výlučným prameňom, o ktorý sa opiera rozhodnutie súdu.

Aj keď sa súd prvého stupňa v tejto konkrétnej veci odvolával na judikát, pod ktorý nemožno subsumovať
tento prípad, pri svojom rozhodovaní správne použil záväzné právne pravidlá vydané v štátom
predpísanej a uznanej forme (pramene vo formálnom zmysle), jeho rozhodnutie zodpovedá príslušným
ustanoveniam hmotného práva, neboli ním porušené procesné predpisy a je vecne správne.Pokiaľ ide o námietku oprávneného, podľa ktorej sa mala skúmať výška úroku z omeškania
neodporujúca zákonu, táto nie je právne významná. Ide totiž o skutkové a právne okolnosti, ktoré
si mal objasniť rozhodcovský súd a nie exekučný súd v exekučnom konaní. Účelom exekučného

konania je vykonávanie vykonateľných titulov uvádzaných v ust. § 41 Exekučného poriadku. Právoplatné
rozhodnutie rozhodcovského súdu, i keď zaväzujúce na plnenie nedovolené, exekučný súd meniť a ani
inak upravovať nemôže. Takéto rozhodnutie preto netvorí podklad pre exekučné konanie a dokiaľ nie je
nahradené iným rozhodnutím zaväzujúcim na plnenie dovolené, chýba pre vykonanie exekúcie základný
predpoklad, ktorým je exekučný titul.

So zreteľom na uvedené preto odvolací Krajský súd v Prešove ustálil, že výrok napadnutého uznesenia

o zastavení exekučného konania o vymoženie v prevyšujúcej časti nad istinu 581,56 eur, a to v časti
úroku z omeškania, postupom podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Vzhľadom na skutočnosť, že exekučným titulom vo veci je rozsudok rozhodcovského súdu, odvolací súd
dáva do pozornosti prvostupňovému súdu v ďalšom konaní skúmať rozhodcovskú doložku, na základe
ktorej bol rozhodcovský rozsudok vydaný, ako celok.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.