Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 28, 2013

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Cob/23/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3810217559
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3810217559.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Márie Prikrylovej a členov senátu JUDr.

Dariny Legerskej a JUDr. Petra Tótha, v právnej veci žalobcu: AB-SPED s.r.o., Medová 412, 020 61
Lednické Rovne, IČO: 36 318 396, právne zast. L.. Y. Y., advokátom, F.., X. XXX/X, XXX XX P. V., proti
žalovanému: Progressive FR, s.r.o., Palárikova 220/15, 919 21 Zeleneč, IČO: 45 269 343, o zaplatenie
2.792,11 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, č.k.
14Cb/13/2011-125 zo dňa 04. januára 2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania - trovy právneho
zastúpenia v sume 130,48 eur k rukám právneho zástupcu L.. Y. Y..

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 2.355,67 eur s 9%
úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.300 eur od 12.11.2010 do zaplatenia a zaviazal ho nahradiť trovy
konania vo výške 270,75 eur na účet žalobcu a trovy konania vo výške 1.365,55 eur na účet L.. Y. Y.,
zároveň zaviazal žalovaného zaplatiť trovy štátu vo výške 6,50 eur na účet Okresného súdu Prievidza
a konanie v časti o zaplatenie 452,20 eur zastavil. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že
žalobca pre žalovaného vykonal prepravu tovaru zo Slovenska do Veľkej Británie, ako aj to, že žalovaný
mu cenu za prepravu nezaplatil. Dôvodnosť uplatneného nároku mal súd prvého stupňa za preukázané
medzinárodným nákladným listom, faktúrami, výpoveďou U. F., ako aj prednesmi účastníkov konania.

Uviedol, že svedok U. F. vo svojej výpovedi potvrdil, že i keď objednávku zaslala spoločnosť Eler
Cosmetics s.r.o. a práve na pokyn tejto spoločnosti boli žalovanému zaslané faktúry, pretože tovar sa
prepravoval pre žalovaného. Za dôležitú považoval súd prvého stupňa skutočnosť, a to medzinárodný
nákladný prepravný list, z ktorého zistil, že tento listinný dôkaz vypĺňal žalovaný a uviedol sa tam ako
odosielateľ. Ďalším dôkazom, že zmluvu so žalobcom uzatváral žalovaný nasvedčuje aj ďalší listinný
dôkaz, a to inventarizácia pohľadávok, ktorú podpísal žalovaný, pričom časť svojho dlhu splnil, keď
faktúru č. 20100963 zaplatil v celom rozsahu. Ďalej v rozhodnutí poukázal na to, že bola vykonaná len

jedna preprava a faktúra sa týkala len tejto cesty, pričom vo Veľkej Británii musel žalobca urobiť cestu
z jedného miesta do druhého, pretože žalovaný uviedol zlé miesto vykládky tovaru. Žalovaný neuniesol
dôkazné bremeno a nepreukázal, že si neobjednal prepravu, resp. že preprava nebola vykonaná pre
neho.

Súdprvéhostupňaustálil,žežalobcasiriadnesplnilsvojepovinnostiaprepravuvykonalaprávenaopak,
žalovaný si nesplnil riadne a včas svoj záväzok, a preto ho zaviazal k povinnosti zaplatiť sumu 2.355,67
eur s príslušenstvom, ktorá suma pozostáva z istiny 2.300 eur a úroku z omeškania za oneskorenúúhradu faktúry č. 20100963 a sčasti aj faktúry č. 20100705 a zároveň zaviazal žalovaného i k zaplateniu
9% úroku z omeškania zo sumy 2.300 eur od 12.11.2010 do zaplatenia.

Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 756 a § 625 Obch. zákonníka a čl. 1, 4, 9 Vyhl. č. 11/1975 Zb. o

dohovore o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave, ako aj § 323 ods. 1, 2 a §
407 ods. 3 Obch. zákonníka.

Úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania, a to trovy konania vo výške 270,75 eur žalobcovi za
zaplatený súdny poplatok z návrhu a náhradu cestovného a náhradu trov advokáta vo výške 1.365,55
eur a podľa § 148 O.s.p. zaviazal žalovaného na náhradu trov štátu vo výške 6,50 eur a to za súdny
poplatok za vyhotovenie rovnopisu návrhu a jeho príloh podaných elektronicky.

Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, a to hlavne z dôvodu skutkových zistení, keď
podľa názoru žalovaného objednávateľom prepravy bola iná spoločnosť ako žalovaný. Uviedol, že so
žalobcom nemal žiadny obchodný vzťah a samotná skutočnosť, že na medzinárodnom nákladnom liste
(CMR)jeuvedenýžalovanýakoodosielateľešteneznamená,žeprepravnénákladyspojenésprepravou

má znášať on. Podľa názoru žalovaného, podstatnou vecou je to, že objednávateľom bol iný subjekt
ako žalovaný.

V odvolaní vytýkal súdu prvého stupňa aj procesné pochybenie, keď vec bola prejednaná a rozhodnutá
v neprítomnosti žalovaného, ktorý sa riadne ospravedlnil dňa 02.01.2012 (pojednávanie bolo dňa
04.01.2012). Práve na tomto pojednávaní chcel žalovaný predložiť listinné dôkazy a vyvrátiť tvrdenie

žalobcu. Rozhodnutie súdu prvého stupňa o náhrade trov konania je podľa názoru žalovaného
neprehľadné a nevie sa presne určiť, za čo a koľko si žalobca účtoval a za čo mu bola náhrada trov
právneho zastúpenia priznaná.

K odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvého stupňa
ako vecne správny potvrdiť. Podľa žalobcu súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový

stav veci a na základe tohto zistenia dospel k správnemu právnemu posúdeniu veci, keď po tom, čo
žalobca vzal v časti o zaplatenie 452,20 eur konanie späť, vo zvyšnej časti žalobe vyhovel. Nestotožnil
sa s odvolacím dôvodom žalovaného, že tým, že súd prvého stupňa vec prejednal a rozhodol v jeho
neprítomnosti, keď sa riadne ospravedlnil, mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Poukázal na
zápisnicu z pojednávania zo dňa 04.01.2012, v ktorej súd prvého stupňa konštatuje, že žalovaný sa na

pojednávanie nedostavil napriek tomu, že mal doručenie riadne vykázané, z neúčasti na pojednávaní sa
neospravedlnil a nepredložil žiadne dôkazy. Ospravedlnenie, ktoré je priložené k odvolaniu ako príloha,
sa v deň pojednávania v spise nenachádzalo, a preto súd prvého stupňa postupoval správne, keď vec
prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Do pozornosti odvolaciemu súdu dal aj tú skutočnosť, že
dôvod, ktorý uvádza žalovaný v ospravedlnení, nie je dôležitým dôvodom pre ospravedlnenie, keď ako

dôvod uviedol, že nemá kam dať svoju deväťročnú dcéru, nakoľko táto má prázdniny. Podľa názoru
žalobcu, keď súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti, žalovanému nebola odňatá možnosť
konať pred súdom.

Pokiaľ sa týka odvolacieho dôvodu, podľa ktorého medzi žalobcom a žalovaným nevznikol obchodno-
záväzkový vzťah, tak toto tvrdenie sa nezakladá na pravde, pretože, tak ako to uviedol súd prvého

stupňa vo svojom odôvodnení, právne vzťahy v danom prípade sa musia posudzovať podľa § 756
Obch. zákonníka a podľa Vyhl. č. 11/1975 Zb. a § 625 Obch. zákonníka, nakoľko predmetný dohovor
prepravné neupravuje. Nesporným dôkazom o tom, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol vzťah,
je medzinárodný nákladný list č. SK7182504 zo dňa 02.07.2010, v ktorom je ako odosielateľ uvedený
žalovaný a žalobca je tam uvedený ako dopravca. Podľa čl. 4 Dohovoru CMR dokladom o uzavretí

prepravnej zmluvy je nákladný list, bez ohľadu na to, kto objednával prepravu.Výška odmeny advokáta bola uplatnená a priznaná v súlade s § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/, b/, c/, §
15 a § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. a bola priznaná správne. Aj keď v rozsudku nie je najpodrobnejšia
špecifikácia, trovy právneho zastúpenia boli priznané v súlade so zákonom.

Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a napadnutý rozsudok je
potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody.

Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie dostatočným
spôsobom, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v § 132 O.s.p. a zo zisteného
skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď konštatoval, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným
bol založený medzinárodným nákladným listom č. SK7182504 zo dňa 02.07.2010, pretože z tohto
listinného dôkazu vyplýva, že odosielateľom danej prepravy bol žalovaný a dopravcom bol žalobca.

Zmluva o preprave veci je konsenzuálny a neformálny kontrakt a na vznik záväzku je potrebná dohoda
odosielateľa a dopravcu o podstatných náležitostiach zmluvy, čo v danom prípade z medzinárodného
nákladného listu jednoznačne vyplýva. Odvolací súd dáva do pozornosti tú skutočnosť, že súd prvého
stupňa postupoval správne, keď predmet sporu posudzoval jednak podľa ust. § 756 Obch. zákonníka,
ale aj podľa § 625 Obch. zákonníka, nakoľko Dohovor o prepravnej zmluve v medzinárodnej

cestnej nákladnej doprave prepravné neupravuje. Okrem úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku
sa na právne vzťahy súvisiace s prepravou tovaru v prípade cudzieho prvku použijú ustanovenia
medzinárodných dohovorov, ktoré majú prednosť pred slovenskou právnou úpravou. V cestnej doprave
jetakýmtoprávnympredpisomDohovoroprepravnejzmluvevmedzinárodnejcestnejnákladnejdoprave
ako Vyhl. č. 11/1975 Zb. Podľa čl. I sa vzťahuje táto právna úprava na každú zmluvu o preprave zásielok

za odplatu cestným vozidlom, ak miesto prevzatia zásielky a predpokladané miesto jej dodania ležia
v dvoch rôznych štátoch, z ktorých aspoň jeden je zmluvným štátom Dohovoru. Toto vymedzenie platí
bez ohľadu na trvalé bydlisko a štátnu príslušnosť strán, preto sa Dohovor aplikuje aj v prípadoch
vzťahu dvoch tuzemských subjektov pri preprave v rámci viacerých štátov. Aj odvolací súd je názoru,
že žalovaný vystavil medzinárodný nákladný list, ktorý žalobca akceptoval, a preto vznikol medzi nimi

obchodno-záväzkový vzťah, v dôsledku ktorého žalobca vykonal službu - prepravu tovaru a na základe
vykonanej služby vystavil faktúru č. 20100705 a č. 20100963, ktoré žalovaný čiastočne i plnil. Odvolací
súd mal za preukázané, že žalovaný faktúru č. 20100963 uhradil v celosti po podaní žaloby a z faktúry č.
20100705 uhradil 353,70 eur. Tvrdenie žalovaného, že faktúry boli vystavené neoprávnene, a preto mali
byť zrušené ako zmätočné v konaní nepreukázal, práve naopak, žalobca preukázal nielen čiastočné

plnenie faktúr, ale aj to, že žalovaný dňa 28.10.2010 potvrdil inventarizáciu pohľadávok, v ktorej boli
uvedené faktúry a nebránil sa žalovaný tým, že sú vystavené neoprávnene.

Odvolacísúdkonštatuje,žežalovanýnapriektomu,žepredsúdomprvéhostupňa,akoajpredodvolacím
súdom tvrdil určité skutočnosti, tieto nepreukázal, a preto odvolací súd na tieto tvrdenia nemohol
prihliadnuť. Poukazuje pritom na ust. § 101 ods. 1 O.s.p., v ktorom ustanovení je vyjadrená procesná

zásada, podľa ktorej sú účastníci konania povinní opísať rozhodujúce skutočnosti tak, aby z nich mohol
súd vychádzať. V spojení s ust. § 120 ods. 1 O.s.p. vzniká účastníkom konania tzv. povinnosť tvrdenia
a dôkazná povinnosť. Žalovaný je povinný v konaní predniesť relevantné skutkové okolnosti a predložiť
o nich dôkazy. V danom prípade žalovaný bol súdom prvého stupňa poučený o tom, že tieto dôkazy má
predložiť, ale ich nepredložil. Preto na tvrdenia, ktoré neboli doložené listinnými dôkazmi, súd prvého

stupňa ani odvolací súd nemohol prihliadnuť.

Odvolací súd sa zaoberal aj odvolacou námietkou, v ktorej žalovaný namietal procesný postup súdu
prvého stupňa, keď vec rozhodol v neprítomnosti žalovaného a týmto postupom mala byť žalovanému
odňatá možnosť konať pred súdom a dospel k záveru, že súd prvého stupňa nepochybil. Odvolací súd
skúmal, či žalovanému, ktorý sa nezúčastnil pojednávania dňa 04.01.2012, kedy súd prvého stupňa vec

prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného, bola alebo nebola postupom súdu odňatá možnosťkonať pred súdom, ako vada konania a ktorá sa považuje podľa § 211 ods. 1 písm. f/ O.s.p. za dôvod
zmätočnosti a z tohto dôvodu zrušenia rozhodnutia. Zákonná sudkyňa dňa 05.12.2011 nariadila na deň
04.01.2012 v právnej veci pojednávanie. Na termín pojednávania volala právneho zástupcu žalobcu a

žalovaného. Žalovaný písomnosť prevzal dňa 22.12.2011. Spolu s termínom pojednávania bol vyzvaný
žalovaný, aby súdu v lehote 10 dní od doručenia doručil zoznam prijatých a neuhradených faktúr za júl
2010. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 04.01.2012 (z čl. 115 - 118) odvolací súd zistil, že žalovaný
sa pojednávania nezúčastnil, z neúčasti na pojednávaní sa neospravedlnil, ani nepožiadal z dôležitého
dôvodu o odročenie pojednávania. Z obsahu spisu nevyplýva tvrdená skutočnosť žalovaným, že sa z

neúčasti na pojednávaní ospravedlnil a požiadal o odročenie pojednávania.

Podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne
predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže
súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a doposiaľ
vykonané dôkazy.

V danom prípade bol zachovaný postup podľa § 101 ods. 2 O.s.p. a úradným postupom súdu prvého

stupňa nebola žalovanému odňatá možnosť konať pred súdom.

Odvolací súd potvrdil aj výrok o náhrade trov konania, pretože jednotlivé úkony právnej služby boli
priznané v súlade s § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/, b/, c/, § 15 a § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.
Úkony boli uplatnené a priznané tak, ako vyplývajú zo spisu a paušálna náhrada, ako aj náhrada za
stratu času, 20% DPH a cestovné boli uplatnené a priznané v súlade so zákonom.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa sa dôkladne zaoberal všetkými tvrdeniami a dôkazmi
produkovanými účastníkmi konania a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil, preto bol rozsudok podľa §
219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdený. Napadnutému rozsudku niet čo vytknúť a odvolací
súd na jeho odôvodnenie v podrobnostiach odkazuje.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods.1 a § 142 ods. 1 O.s.p., keď

úspešnému žalobcovi bola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby,
a to vyjadrenie k odvolaniu po 101,25 eur, 1x paušál po 7,63 eur a 20% DPH v sume 21,60 eur, spolu
130,48 eur, a to podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. Odvolací súd nepriznal žalobcovi na náhrade trov právneho
zastúpenia za rokovanie s klientom ohľadne vyjadrenia sa k odvolaniu v sume 33,75 eur a 1x paušál v
sume 7,63 eur, pretože tieto náklady nepovažuje za účelne vynaložené na účelné bránenie práv žalobcu.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.