Uznesenie – Príslušnost ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 2, 2012

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoP/72/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211208574
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2211208574.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: V. R. E., nar. XX.X.XXXX, bytom
ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej
Strede, dieťa rodičov - matky: Ing. Z. S., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F. B., V. XX, prechodne
Maďarská republika, A., R. L. X/F, zastúpenej advokátkou: JUDr. Darina Jelínková, so sídlom Bratislava,
Janotova 14 a otca: C. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. B., V. XX, zastúpeného advokátkou: JUDr. Eva

Skačániová, so sídlom Dunajská Streda, Korzo Bélu Bartóka 789/3, o návrhu otca na úpravu styku, na
odvolanie otca maloletého proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda, zo dňa 22. mája 2012,
č.k. 5P/32/2011-100, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením prvostupňový súd vyhlásil, že v danej veci nemá právomoc a konanie vo
veci zastavil. Rozhodnutie s poukazom na iné rozhodnutie Okresného súdu Dunajská Streda č.k.
8P/48/2011-86 a potvrdzujúce uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k. 23CoP/9/2012-100 v konaní o
návrhu otca na zmenu umiestnenia maloletého, odôvodnil v podstate tým, že návrh na úpravu styku
otca s maloletým dieťaťom v danej veci bol podaný 2.6.2011, keď dieťa od februára 2009 sa zdržiavalo v
Maďarskej republike, kde mu vznikol obvyklý pobyt po uplynutí jedného roka, teda vo februári 2010, do

ktorej doby otec dieťaťa nepodal návrh na príslušný orgán so žiadosťou o návrat dieťaťa. S poukazom
na ust. § 103 a § 104 ods. 1 O.s.p. s použitím oddielu 3, článku 17 Nariadenia ES 2201/2003 o
súdnej právomoci a uznávaní o výkone rozsudkov manželských veciach vo veciach rodičovských práv
a povinností, súd následne vyhlásil, že na konanie o návrhu nemá právomoc a konanie ako také pre
neodstrániteľný nedostatok podmienky konania musel zastaviť.

Proti tomuto rozhodnutiu podal prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odvolanie otec maloletého,
ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil. S poukazom na

Nariadenie rady ES č. 2201/2003 vyslovil názor, že hoci v čase začatia predmetného konania bol už
maloletý syn s matkou v Maďarskej republike, matka ho tam premiestnila neoprávnene, keďže na zmene
jeho pobytu sa s otcom nedohodla, z čoho vyvodil, že právomoc si zachoval súd toho členského štátu,
v ktorom malo dieťa svoj obvyklý pobyt pred neoprávneným premiestnením a to až do doby, kým dieťa
nenadobudne obvyklý pobyt v inom členskom štáte. Potvrdil, že nepodal žiadosť o návrat maloletého
dieťaťa do jedného roka a jeho premiestnenie trpel, pretože jeho styk so synom bez problémov fungoval

do mája 2011. Naviac pobyt matky v Maďarskej republike nepovažoval za dlhotrvajúci, ale len za
prechodný a neuvážený. Podľa odvolateľa rozsudok č.k. 9P/6/2010-55 z 25.3.2010 možno považovať
za rozsudok, ktorým si súd založil právomoc ako súd členského štátu, v ktorom mal maloletý obvyklý
pobyt pred neoprávneným premiestnením.Matka maloletého ani kolízny opatrovník odvolací návrh nepodali.

Matka maloletého vo svojom písomnom vyjadrení k doručenému odvolaniu otca podľa obsahu navrhla,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie, z ktorého obsahom sa stotožňuje, potvrdil. Zdôraznila, že otec

maloletého mal plnú vedomosť o pobyte maloletého v Maďarskej republike, s ktorým v plnom rozsahu
súhlasil a nikdy pobyt syna nenamietal. Naopak takýto stav mu vyhovoval. Maloletý v A. chodí riadne
do školy, navštevuje krúžky, záujmovú činnosť, má tu spolužiakov, priateľov, má tu i rodinu, pričom
neovláda slovenský jazyk. Pokiaľ právna zástupkyňa otca opiera odvolanie o ustanovenie Európskej
rady v Tampere, zasadnutie bolo v roku 1999, v ktorej boli stanovené priority EÚ iba na najbližších
5 rokov, pričom v tom čase Slovenská republika ešte nebola členom Európskej únie a odvtedy bolo

zrušené aj Nariadenie ES 1347 z roku 2003 a nahradené Nariadením č. 2201/2003.

Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol vzhľadom na záujem dieťaťa
potvrdiť odvolaním napadnuté uznesenie a „odvolanie otca zamietnuť“. Vyslovil názor, že v danom
prípade nešlo o neoprávnené premiestnenie maloletého dieťaťa, pretože uplynula zákonom daná ročná
lehota, na základe ktorej otec mal možnosť neoprávnené premiestnenie maloletého dieťaťa riešiť

žiadosťou o návrat, čo neurobil, na základe čoho dieťa medzičasom získalo obvyklý pobyt na území
Maďarskej republiky, ktorá je členským štátom a podľa ktorej sa posudzuje miestna príslušnosť. Okresný
súd v Dunajskej Strede preto nemá právomoc vo veci konať.

Z obsahu spisu bolo zistené, že otec maloletého sa návrhom doručeným na Okresný súd Dunajská
Streda dňa 2.6.2011 domáhal upraviť styk s maloletým. Z obsahu spisu bolo tiež zistené, že matka sa

aj s maloletým od februára 2009 zdržiava v Maďarskej republike, kde majú bývanie, kde má ona svoje
zamestnanie, kde maloletý navštevuje základnú školu i záujmové krúžky.

Podľa nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27.11.2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone
rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje
nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len citované nariadenie) kritéria právomoci rodičovských práv a

povinností, upravené týmto nariadením sú tvorené tak, aby zodpovedali najlepšiemu záujmu dieťaťa,
najmä kritériu blízkosti. To znamená, že právomoc by mal mať v prvom rade členský štát obvyklého
pobytu dieťaťa s výnimkou určitých prípadov zmeny pobytu dieťaťa alebo v dôsledku dohody medzi
nositeľmi rodičovských práv a povinností.

Podľa kapitoly I, článok 1 ods. 1 písm. b) citovaného nariadenia toto nariadenie sa uplatňuje bez

ohľadu na povahu súdu v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na nadobúdanie, výkon, prenesenie,
obmedzenie alebo odňatie rodičovských práv a povinností.

Podľa kapitoly I. článok 2 ods. 9 citovaného nariadenia pojem „opatrovnícke právo“ zahŕňa práva a
povinnosti súvisiace s osobnou starostlivosťou o dieťa, najmä právo určiť miesto pobytu dieťaťa.

PodľakapitolyII.oddielu2, čl.8,odsek1a2citovanéhonariadeniasúdyčlenskéhoštátumajúprávomoc

vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v
čase začatia konania. Odsek 1 sa uplatňuje s výhradou ustanovení článkov 9,10 a 12.

Podľa kapitoly II. oddielu 2, čl. 10 citovaného nariadenia v prípade neoprávneného premiestnenia alebo
zadržiavania dieťaťa si súdy členského štátu, v ktorom malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne
pred svojím neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, zachovajú právomoc, až kým dieťa

nenadobudne obvyklý pobyt v inom členskom štáte a:

a/ každá osoba, orgán, alebo iný subjekt, ktorý vykonáva opatrovnícke právo sa zmieril s premiestnením
alebo zadržaním, alebob/ dieťa sa zdržiavalo v tomto inom členskom štáte najmenej jeden rok po tom, ako sa osoba, orgán
alebo iný subjekt, ktorý vykonáva opatrovnícke právo, dozvedel, alebo mohol dozvedieť o mieste pobytu
dieťaťa, dieťa sa usadilo v novom prostredí a je splnená najmenej jedna z týchto podmienok :

i) do jedného roka odvtedy, ako sa nositeľ opatrovníckeho práva dozvedel alebo mohol dozvedieť o
mieste pobytu dieťaťa, sa nepodala žiadosť o návrat dieťaťa na príslušné orgány členského štátu, do
ktorého bolo dieťa premiestnené alebo v ktorom je zadržiavané,

ii) nositeľ opatrovníckeho práva vzal späť svoju žiadosť o návrat a v lehote stanovenej v bode i) sa
nepodala nová žiadosť,

iii) konanie na súde členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred

neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, sa skončilo podľa článku 11 ods.

iv) súdy členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred neoprávneným
premiestnenímalebozadržaním,vydalirozsudokoopatrovníckompráve,zktoréhonevyplývapovinnosť
návratu dieťaťa.

Podľa ust. oddielu 3, čl. 17 vyššie uvedeného nariadenia Rady (ES) ak sa začalo konanie na súde

členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto
nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.

Podľa čl. 7 Ústavy SR Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a
vyhlásenáspôsobomustanovenýmzákonom,alebonazákladetakejzmluvypreniesťvýkončastisvojich
práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty ES a EÚ majú prednosť pred

zákonmi SR.

Podľa ust. § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa ust. § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť,
súd konanie zastaví.

Za obvyklý pobyt dieťaťa možno v zmysle rozsudku vo veci C-523/07 ESD považovať miesto, ktoré
odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia. Na tento účel treba
vziať do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu a
presťahovanie rodiny do tohto členského štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej
dochádzky, jazykové znalosti, ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava v danom štáte. Je na

vnútroštátnom súde, aby určil, kde má dieťa obvyklý pobyt, majúc na pamäti všetky osobitné skutkové
okolnosti každého jednotlivého prípadu.

Obdobne v zmysle rozsudku SDC497/2010, pojem obvyklý pobyt, sa má vykladať v tom zmysle, že tento
pobyt zodpovedá miestu, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného
prostredia, pričom treba vziať do úvahy najmä na jednej strane trvanie, pravidelnosť, podmienky a

dôvody pobytu na území tohto členského štátu a dôvody presťahovania rodiča, a na druhej strane
najmä z dôvodu veku dieťaťa, geografický a rodinný pôvod matky, ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré
matka a dieťa udržiavajú v tom istom členskom štáte. Je na vnútroštátnom súde, aby určil kde má dieťa
obvyklý pobyt a zohľadnil pritom všetky osobitné skutkové okolnosti každého jednotlivého prípadu. Iba
za predpokladu, že by k uplatneniu uvedených kritérií viedlo vo veci samej k záveru, že obvyklý pobyt

dieťaťa nemožno určiť, určenie príslušného súdu musí byť vykonané na základe kritéria „prítomnosti
dieťaťa“, v zmysle článku 13 Nariadenia.

Z obsahu spisu vyplýva, že obaja rodičia i maloleté dieťa majú štátnu príslušnosť Slovenskej republiky,
a otec na území Slovenskej republiky i trvalo býva. Matka maloletého i s maloletým dieťaťom, ktoré boloprávoplatným rozsudkom zverené do jej osobnej starostlivosti, bývajú od februára 2009 v Maďarskej
republike. Matka tu pracuje, dieťa, ktoré neovláda slovenský jazyk, tu navštevuje základnú školu i
záujmové krúžky, majú to príbuzných. Otec podal predmetný návrh na súd až dňa 2.6.2011. Z obsahu

spisu tiež nesporne vyplýva, čo otec nepoprel, že o pobyte matky s dieťaťom v Maďarskej republike
vedel už od počiatku, teda od februára 2009. Hoci tvrdí, že matka sa s dieťaťom odsťahovala bez jeho
vedomia a súhlasu, nevyužil možnosť v zmysle citovaného nariadenia podať žiadosť na príslušné orgány
členského štátu o vydanie rozsudku, aby dosiahol návrat dieťaťa, ktoré bolo podľa neho neoprávnene
premiestnené v inom členskom štáte. S poukazom na citovaný článok 10 Nariadenia oddielu 2, kapitoly

II., i ak by podľa tvrdenia otca v odvolaní nebolo možné tvrdiť, že boli splnené podmienky písmena
a), že teda každý subjekt, ktorý vykonáva opatrovnícke právo sa zmieril s premiestnením, boli splnené
podmienky písmena b) a i), že do jedného roka odkedy sa otec dozvedel o mieste pobytu dieťaťa,
nepodal žiadosť o jeho návrat na príslušné orgány členského štátu, do ktorého bolo dieťa premiestnené.
V dôsledku toho nemohlo dôjsť k zachovaniu právomoci súdov Slovenskej republiky ako miesta
pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa. S prihliadnutím na všetky okolnosti daného prípadu, novým

obvyklým pobytom dieťaťa sa stala Maďarská republika, ktorý bol daný už i v čase začatia predmetného
konania a právomoc majú súdy členského štátu aktuálneho obvyklého pobytu dieťaťa teda Maďarskej
republiky. Za splnenia týchto podmienok nie je rozhodné, či otec s premiestnením dieťaťa súhlasil.

Vzhľadom na vyššie uvedené bolo teda dôvodným, aby Okresný súd Dunajská Streda, na ktorom
sa začalo predmetné konanie, keďže ide o vec v ktorej podľa citovaného nariadenia tento súd nemá

právomoc konať a ktorá zároveň podľa citovaného nariadenia patrí do právomoci súdu iného členského
štátu, aj bez návrh ex offo, vyhlásil, že nemá právomoc a zároveň konanie zastavil.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vo výroku
vecne správne, s použitím ustanovenia § 219 O.s.p., potvrdil.

Žiada sa dodať, že pokiaľ v danej veci bolo právoplatným rozhodnutím Okresného súdu Dunajská

Streda, zo dňa 30.8.2011 č. k. 5P/32/2011-25, ktoré bolo zmenené uznesením Krajského súdu v Trnave,
zo dňa 16.11.2011, č.k. 24CoP/72/2011-75, ktoré nadobudli právoplatnosť dňom 8.12.2011, nariadené
predbežnéopatrenie,ktorýmbolupravenýstykotcasmaloletýmV.R.,ustanoveniečlánku20citovaného
nariadeniaumožňujevnaliehavýchprípadoch,akýmjeipotrebaurýchlenejdočasnejúpravystykurodiča
s maloletým dieťaťom, súdom členského štátu prijať predbežné opatrenie, aj keby podľa Nariadenia mal

právomoc rozhodovať o veci samej súd iného členského štátu.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. a) a c) O.s.p.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.