Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 26, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13CoE/29/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713204493
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8713204493.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu
JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Mariany Muránskej v exekučnej veci oprávneného F. P. P. P., so sídlom
X. U. XXXX/XX, XXX XX P., proti povinnému W. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. F. XXXX/XX, J.
XX. P., o udelenie poverenia a vykonanie exekúcie - zastavenie exekúcie, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Poprad, č.k. 15Er/424/213-18 zo dňa 02. októbra 2018, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku I..

II. Žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že:
„I. Exekúciu zastavuje.

II. Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,83 eur do 3 dní od
právoplatnosti rozhodnutia.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 243h ods. 1, § 196, § 197, § 199, § 205 ods. 5, § 203 ods. 2 zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení

ďalších zákonov, § 9a ods. 1, § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1, 5 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov účinného
do 31.03.2017, § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.

3. Vychádzal zo zistenia, že na návrh oprávneného sa začalo exekučné konanie voči povinnému
na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie oprávneného č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/

XX zo dňa XX.XX.XXXX. Súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora dňa 05.04.2013. Dňa
02.02.2018 súdny exekútor predložil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor zistil, že povinný má účet v P. s
blokáciou vo výške 82.111,86 Eur, ďalej má dlh v F. P. v sume 12.792,71 Eur a dlh na zdravotnom
poistení v sume 5.244,31 Eur. Dlh na daňovom úrade predstavuje sumu 4.433,01 Eur. Povinný má
celkovo 43 exekučných konaní od roku 2008. Súdny exekútor ďalej uviedol, že povinný má vo vlastníctve

nehnuteľnosti, ale oprávnený odmietol podať návrh na zriadenie exekučného záložného práva. Trovy
exekúcie si vyčíslil v sume 39,83 Eur.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z podania súdneho exekútora mal za preukázané, že povinný
nevlastní žiadny reálne postihnuteľný hnuteľný alebo nehnuteľný majetok a ani iné postihnuteľné aktíva,
nakoľko oprávnený oznámil súdnemu exekútorovi, že nepodá návrh nariadenie exekučného záložného

práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve povinného. Účelom konania je vysporiadanie pohľadávky
oprávneného od povinného, pričom súdny exekútor má dbať aj na účelnosť nákladov vynakladaných vsúvislosti s vymáhaním pohľadávky. Vzhľadom na skutočnosti v súlade s citovanou zákonnou úpravou
súd exekúciu zastavil. O náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi rozhodol tak, že v prípade, ak
dôjde k zastaveniu exekúcie, pretože majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich

oprávnený. S prihliadnutím na uvedené uložil oprávnenému uhradiť trovy exekúcie vyčíslené v súlade
s príslušnými ustanoveniami vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. a z uplatnených trov priznal súdnemu
exekútorovi paušálnu odmenu v minimálnej stanovenej výške 39,83 Eur.

5. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, a to proti výroku, ktorým súd exekúciu

zastavil. Uviedol, že nesúhlasí so zastavením exekučného konania z dôvodu nemajetnosti povinného,
nakoľko povinný je aj naďalej držiteľom živnostenského oprávnenia a k danému dňu nemá toto
živnostenské oprávnenie ukončené a taktiež nie je vylúčená zmena majetkových pomerov povinného z
dôvodu, že povinný je v produktívnom veku. Uviedol, že taktiež eviduje úhrady z účtov tretích osôb, resp.
úhrad od súdnych exekútorov priamo na účet oprávneného na iné nedoplatky, ktoré evidoval oprávnený
voči povinnému v období podania návrhu na vykonanie exekúcie až doposiaľ v celkovej výške 3.147,03

Eur, ktoré sa však nevzťahovali na exekučné konanie EX 841/2013. Poukázal na to, že povinný je aj
naďalej evidovaný v F. ako samostatne zárobkovo činná osoba, nakoľko podľa údajov poskytnutých
z Finančného riaditeľstva SR dosahoval príjmy z podnikania. Z uvedených dôvodov mal za to, že
súdny exekútor nezisťoval prípadných dlžníkov povinného, ktorým by mohol zaslať exekučný príkaz a
nevykonal všetky úkony smerujúce k vymoženiu pohľadávky oprávneného v predmetnom exekučnom

konaní. Z uvedených dôvodov naďalej trvá na pokračovaní vymáhania pohľadávky a nesúhlasí so
zastavením exekučného konania. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť v plnom rozsahu.

6. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie
§ 34 C.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p.
a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym skutkovým zistením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o

odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

9.Vovecisavdostatočnomrozsahuzistilskutkovýstavazozistenýchskutočnostíbolvyvodenýsprávny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným

súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

10. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci

pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

11. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, exekúciu súd zastaví, ak
majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

12. Podľa § 58 ods. 5 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, proti rozhodnutiam podľa § 57
ods. 1 písm. a), b), f) až h), k) až m) je prípustné odvolanie.

13. Podľa § 9a Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní
podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

14. Účelom exekučného konania je nútená realizácia vykonaná zásahom do absolútnych majetkových
práv povinného, ktorá sa uskutočňuje za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými
predpismi, s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľnýmrozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Povinný ručí celým svojím majetkom a oprávnený sa môže
domáhať uspokojenia svojej pohľadávky z celého tohto majetku. Na druhej strane je však nevyhnutné,
aby exekučné právo zabezpečovalo ochranu povinného i práva tretích osôb pred nadmernými a

neopodstatnenými zásahmi vykonanými prostriedkami núteného výkonu rozhodnutí.

15. Exekučný poriadok v znení účinnom do 31.03.2017 upravoval v § 57 dôvody na zastavenie exekúcie,
pričom jedným z dôvodov na zastavenie exekúcie je aj nemajetnosť povinného. Súd v súlade s týmto
zákonnýmustanovenímjepovinnýskúmať,čisúpreukázanédôvodynazastavenieexekúciepodľatohto

zákonného ustanovenia. Súd v súlade s uvedeným zákonným ustanovením je tak povinný skúmať, či sú
preukázané dôvody na zastavenie exekúcie v zmysle zákonného ustanovenia, teda súd nesmie zostať
pasívny pri skúmaní existencie dôvodov tvrdených v návrhu na zastavenie exekúcie, aj keď samozrejme
zistenia exekútora preukazujúce existenciu týchto dôvodov sú podstatné a z nich môže exekučný súd
vychádzať.

16. Odvolací súd tiež nepopiera právo oprávneného domáhať sa vymoženia pohľadávky voči
povinnému, ktorá mu bola exekučným titulom priznaná, v danom prípade je však neprípustné a v rozpore
s princípom proporcionality uprednostňovať právo oprávneného na peňažné plnenie pred právom
povinnéhonaživot,zachovaniedôstojnosti,ktorépatriakzákladnýmľudskýmprávam(čl.15a19Ústavy
SR).

17. Z obsahu spisu vyplýva, že súdny exekútor uskutočnil všetky potrebné kroky pre zistenie, či možno
v exekúcii pokračovať vo vzťahu k majetku povinného. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie
mal tiež preukázané, že povinný nevlastní žiaden hnuteľný či nehnuteľný majetok, ktorý by bol reálne
postihnuteľný a tiež z obsahu spisu vyplýva, že voči povinnému sa vedie pomerne veľké množstvo

exekúcií (43), pričom jeho celková výška dlhov ku dňu lustrácie súdneho exekútora predstavovala spolu
sumu 22.470,03 Eur, pričom na účte povinného vedenom v P. je blokácia vo výške 82.111,86 Eur.

18.Knámietkeoprávneného,žepovinnýjevproduktívnomvekuaježivnostníkom,pričomdobudúcnosti
sa môže jeho majetková situácia zmeniť odvolací súd uvádza, že napriek uvedeným skutočnostiam

odvolací súd má za to, že vymožiteľnosť predmetnej pohľadávky do budúcna nebude reálne možná a
to z dôvodu celkového počtu exekúcií, ktoré sú vedené voči povinnému od roku 2008 a celkovej výšky
dlhov povinného. Napriek skutočnosti, že povinný je vlastníkom nehnuteľností, samotný oprávnený
odmietol podať návrh na zriadenie exekučného záložného práva, čím ešte podstatnejšie obmedzil
možnosť domôcť sa svojej pohľadávky. Nemajetnosť povinného tak reálne znemožňuje uspokojenie

pohľadávky oprávneného. Pokračovaním v exekúcii by dochádzalo k neúčelnému navyšovaniu trov
exekúcie, čo je v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti vedenia exekučného konania. Po
zistenej nemajetnosti povinného a z ničoho nevyplývajúci reálny predpoklad vymožiteľnosti pohľadávky
v budúcnosti, by pokračovanie v exekúcii bolo len zvyšovaním trov, ktoré v prípade nemajetnosti
povinného hradí oprávnený. V uvedenom teda možno vidieť tiež ochranu oprávneného pred zbytočným

zvyšovaním trov exekúcie.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že záver súdu prvej inštancie o nemajetnosti
povinného, ktorá je dôvodom pre zastavenie exekúcie podľa § 57 odsek 1 písm. h) Exekučného poriadku
bol správny.

20. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto
napadnuté uznesenie ako správne potvrdil v súlade s ustanovením § 387 odsek 1 a 2 C.s.p..

21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení

s § 255 odsek 1 C.s.p. tak, že žiadnemu uz účastníkov odvolacieho konania neboli priznané trovy
odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na
náhradu trov odvolacieho konania a ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).