Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 26, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/292/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7514201311
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7514201311.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členov
senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobcu: Z. Z., I.. XX. XX. XXXX, Z.
B. - H. XXX, zastúpeného JUDr. Vladimírou Houdek Běhalovou, advokátkou so sídlom v Košiciach,
Rastislavova 68, proti žalovanej: Obec Perín - Chym, so sídlom Perín - Chym 180, IČO: 00 324612,
zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Marián Macko s.r.o., so sídlom v Košiciach, Čsl. armády 6,

o umožnenie výkonu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu
Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 20. 06. 2019 č.k. 14C/33/2014-182 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o trovách konania.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej len „súd prvej inštancie") uznesením zastavil konanie a rozhodol,
že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodol tak po tom, ako žalobca písomným podaním, doručeným súdu dňa 17. 05. 2019 oznámil, že
berie žalobu, ktorou sa domáhal voči žalovanému umožnenia výkonu práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu, späť. Dôvodom späťvzatia je skutočnosť, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzavretá

Dohoda o zrušení, úprave a zriadení vecného bremena. Súčasťou tejto dohody bolo, že žalobca zoberie
žalobu späť a žalovaná so späťvzatím udelí súhlas, pričom žalobca požiada súd, aby mu priznal náhradu
trov konania. V bode 4 ods. 12 spomínanej dohody sa žalovaná zaviazala uhradiť žalobcovi trovy
konania na základe právoplatného uznesenia súdu. Nakoľko zápis v katastri nehnuteľností ohľadom
spomínaného vecného bremena na základe dohody bol vykonaný, žalobca zobral žalobu v celom
rozsahu späť. Žalobca podal žalobu dôvodne po tom, čo sa snažil situáciu so žalovanou riešiť, avšak

bezvýsledne. Pokiaľ by k dohode so žalovanou nedošlo, bol by v konaní úspešný. K späťvzatiu žaloby
došlo len z dôvodu správania žalovanej, ktorá po uplynutí piatich rokov od začatia konania uzavrela
so žalobcom dohodu a umožnila tak žalobcovi do budúcnosti vykonávať práva z vecného bremena
spočívajúceho v prejazde a prechode k rodinnému domu žalobcu.

3. S poukazom na § 144, § 145 ods. 1 C.s.p. súd prvej inštancie konanie zastavil po tom, ako žalobca

zobral žalobu späť a žalovaný so späťvzatím žaloby vyslovil súhlas.

4. O trovách konania rozhodol v zmysle § 256 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi priznal nárok na
náhradu trov konania voči žalovanej v plnom rozsahu. Dôvodom späťvzatia žaloby bola dohoda o
mimosúdnom usporiadaní sporu medzi účastníkmi konania a po porovnaní žalobnej žiadosti s obsahom
tejto mimosúdnej dohody mal súd za to, že zastavenie konania procesne zavinila žalovaná. Preto jej

vznikla povinnosť nahradiť trovy konania žalobcovi.5. Proti tomuto uzneseniu, a to (len) voči výroku o trovách konania v zákonnej lehote podala odvolanie
žalovaná a odvolaciemu súdu navrhla, aby napadnutý výrok zmenil tak, že žiadnej zo sporových strán
neprizná náhradu trov konania. Žalovaná poukázala na to, že nezapríčinila zastavenie konania, ako

nesprávne uzavrel súd prvej inštancie. Medzi stranami sporu došlo k uzavretiu dohody o zrušení, úprave
a zriadení vecného bremena, táto však vychádzala z riešenia rôznych vzťahov a záujmov a zakladá
nové usporiadanie vzťahov zmluvných strán do budúcna. Žalobca mal pôvodne zriadené len oprávnenie
z vecného bremena typu in personam, ktoré sa viazalo len k jeho osobe a nemal ani reálnu technickú
možnosť prejsť na svoj pozemok na základe pôvodnej dohody, podľa ktorej by musel prejsť odtokový

kanál (tzv. šanec), strom a existujúci železný plot na betónových základoch. Nová dohoda založila nové
právaapovinnosti,vecnébremenoinrem.Dohodoutakdošlokinémuusporiadaniuvzťahov,akobolona
základe pôvodnej dohody. Obsah dohody bol logickým konsenzuálnym zastrešením situácie v záujme
oboch sporových strán, avšak zastavenie konania vzhľadom na jej obsah nezapríčinila žalovaná. Žiadna
zistená okolnosť nenasvedčuje tomu, že by žaloba bola podaná dôvodne. Súd prvej inštancie bližšie
nerozviedol svoje úvahy o porovnaní žalobnej žiadosti a obsahu mimosúdnej dohody, jeho rozhodnutie

je tak nedostatočné a arbitrárne. K odvolaniu pripojila spomínanú dohodu, výpis z LV a geometrický
plán k pôvodnej dohode a novej dohode, ako aj fotografie preukazujúce, že pôvodný vstup žalobcu pred
dohodou musel byť cez tzv. šanec a plot.

6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol potvrdiť napadnutý výrok ako vecne správny.

Uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. K odvolacím námietkam uviedol, že pôvodne vecné bremeno
bolo zriadené na základe geometrického plánu vypracovaného na základe objednávky žalovanej.
Žalobca sa snažil so žalovanou uvedenú situáciu riešiť, keďže pôvodné vecné bremeno nikdy nesiahalo
až po hlavnú cestu, ale iba po plot, ktorý je vidno na fotografii predloženej žalovanou. Problém bol
v tom, že žalobca sa nemohol dostať na pozemok zaťažený vecným bremenom z hlavnej cesty.

Žiadal preto žalovanú o súčinnosť pri premiestnení stĺpu a zhotovenie premostenia cez rigol. Žalovaná
neumožnila žalobcovi premiestnenie stĺpa ani zhotovenie premostenia, preto žalobca využíval vecné
bremeno v rozsahu, v akom bolo zriadené. Po tom, čo obec prenajala obecnú budovu (kultúrny dom)
súkromníkovi, ktorý si v nej zriadil pizzeriu, zákazníci pizzerie začali parkovať motorové vozidlá na
pozemku zaťaženom v prospech žalobcu vecným bremenom. Aj túto situáciu sa žalobca snažil riešiť

so žalovanou, avšak bezvýsledne. Žalovaná pritom mohla urobiť kroky vedúce k tomu, aby na parcele
zaťaženej vecným bremenom nemohli parkovať autá zákazníkov pizzerie. Žalobu podal z dôvodu, že so
žalovanou sa nevedel na týchto skutočnostiach dohodnúť. Za nelogickosť pôvodného vecného bremena
mohla žalovaná, ktorá zadala vypracovanie geometrického plánu, ktorý nezohľadňoval situáciu v teréne.
Dohodaozrušenípôvodnéhoazriadenínovéhovecnéhobremenaniejevýhodnálenprežalobcu,avšak

aj pre žalovanú, ktorá bola povinná umožniť výkon práva z vecného bremena. Takýmto spôsobom by
prišla o nájomcu obecnej budovy, pretože zákazníci pizzerie by nemali kde parkovať.

7. Žalovaná v reakcii na vyjadrenie žalobcu zotrvala na svojej odvolacej argumentácii.

8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia pojednávania
v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.") v rozsahu
danom ust. § 379 a § 380 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je opodstatnené.

9. Uznesenie je v napadnutom výroku o trovách konania vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle

ust. § 387 ods. 1 C.s.p., potvrdil.

10. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

11. V prípade zastavenia konania platí, že súd pri rozhodovaní o trovách konania zohľadňuje, či
niektorý z účastníkov nezavinil, že sa konanie muselo zastaviť. V takom prípade je povinný nahradiť
jeho trovy. Otázku, či účastník konania zavinil, že konanie muselo byť zastavené treba posudzovať
podľa procesného výsledku. Ak žalobca vezme návrh späť a nejde o prípad, že sa tak stalo z dôvodu
správania žalovaného, z procesného hľadiska zásadne platí, že žalobca zavinil zastavenie konania.

Preto je povinný nahradiť trovy konania žalovanému.

12. Odvolací súd považuje za správny názor súdu prvej inštancie, že v danom prípade z procesného
hľadiska zavinila zastavenie konania žalovaná. Dôvodom späťvzatia žaloby zo strany žalobcu bola táskutočnosť, že strany sporu usporiadali sporné vzťahy medzi nimi na základe dohody upravujúcej výkon
práva žalobcu vyplývajúceho z vecného bremena.

13. Žaloba bola zo strany žalobcu podaná z dôvodu, že žalovaná mu bránila vo výkone práva
vyplývajúceho z vecného bremena, dohodnutého medzi stranami sporu. V dôsledku uzavretia
mimosúdnej dohody došlo k usporiadaniu vzájomných vzťahov medzi stranami sporu s tým, že práva
vyplývajúceho z vecného bremena zostali žalobcovi zachované, aj keď v inej podobe, ako boli pôvodne
dojednané. Práve uzavretie mimosúdnej dohody bolo tou skutočnosťou, ktorá prispela k vyriešeniu

vzájomných vzťahov medzi stranami sporu tým, že práva vyplývajúceho z vecného bremena žalobcovi,
aj keď v inej podobe, zostali zachované. Nemožno sa stotožniť s názorom žalobcu, že v konaní by bol
úspešným,keďževdnomprípadenedošlokvecnémupreskúmaniužalobyarozhodnutiusúduvzhľadom
na späťvzatie žaloby zo strany žalobcu. Niet však pochýb o tom, že práva vyplývajúceho z vecného
bremena zostali žalobcovi zachované a zároveň podaním žaloby dosiahol, že vzťahy medzi stranami
sporu sa usporiadali tak, že žalobca má zabezpečený nerušený výkon práva užívať prístupovú cestu k

svojej nehnuteľnosti, čo bolo aj cieľom podanej žaloby.

14. Na základe týchto úvah možno jednoznačne konštatovať, že z procesného hľadiska zastavenie
konania zavinila žalovaná, ktorá prejavila ochotu usporiadať vzájomné vzťahy so žalobcom tak, aby bol
zabezpečený nerušený výkon práv žalobcu, vyplývajúcich z vecného bremena.

15. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd v súlade s § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil uznesenie v
napadnutom výroku o trovách konania ako vecne správne.

16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s

§ 255 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania voči
neúspešnej žalovanej.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).