Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 3, 2020

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 5C/16/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6419203029
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2020:6419203029.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou právnej veci žalobcu
v1. rade: R. Q., W.. XX.XX.XXXX, M. T.: XXX XX L. E. XXX, žalobkyne v 2. rade: U. Q., C.. N., W..
XX.XX.XXXX, M. T.: XXX XX L. E. XXX, obaja zastúpení advokátom JUDr. Peter Krchnák, Dolná 13,
969 01 Banská Štiavnica, IČO: 45019339 proti žalovanému v 1. rade: E. V., W.. XX.XX.XXXX, M. T.: F.
XXX/XX, XXX XX Ž., žalovanej v 2. rade: Y. V., C.. Y., W.. XX.XX.XXXX, M. T.: F. XXX/XX, XXX XX Ž.E.

o žalobe o zriadenie vecného bremena, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcov v 1.) a v 2.) rade z a m i e t a.

Žalobcovia v 1.) a v 2.) rade súp o v i n n íspoločne a nerozdielne zaplatiť žalovaným trovy konania
v rozsahu 100% do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd rozhodne o ich výške.

Súd p r i z n á v a štátu náhradu trov konania na obhliadku na mieste samom v rozsahu 100% voči

žalobcom v 1.) a v 2.) rade.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcovia v 1. a 2. rade sa podanou žalobou prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhali
zriadenia vecného bremena spočívajúce v práve prechodu pešo a prejazdu motorovými vozidlami
vlastníka stavby - rodinného domu súp. č. XXX postavený na CKN parc. č. XXXX o výmere 144 m2,
zastavaná plocha a nádvorie zapísané na LV č.XXX k.ú. Žarnovica cez nehnuteľnosť v bezpodielovom
spoluvlastníctve žalovaných CKN parc. č. XXXX o výmere 866 m2, zastavaná plocha a nádvorie,

zapísaný na LV č.XXXX k.ú. Žarnovica podľa priloženého geometrického plánu vypracovaného súdnym
znalcom určeným súdom s tým, že žalovaní sú povinní vykonávanie práva prechodu pešo a prejazdu
motorovými vozidlami zriadeného vecným bremenom strpieť. Zároveň žiadal sebe uložiť povinnosť
zaplatiť žalovaným jednorazovú peňažnú náhradu za zriadenie vecného bremena vo výške určenej
znaleckým posudkom.

2.Žalobcovia žalobu odôvodnili tým, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi stavby - rodinného domu

súp. č. XXX postavený na CKN parc.č. XXXX o výmere 144 m2, zastavená plocha a nádvoria, vedené
na LV č.XXX k.ú. Žarnovica. Žalovaní sú bezpodielovými spoluvlastníkmi CKN parc. č. XXXX o výmere
866 m2, zastavaná plocha a nádvorie, zapísaný na LV č.XXXX k.ú. Žarnovica. Ide o priľahlý pozemok k
stavbežalobcov,pričomprístupžalobcovktejtostavbenemožnozabezpečiťinak,lenceztentopozemok
žalovaných. Na uvedenom pozemku žalovaných je zriadená asfaltová cesta pripojená na verejnú
komunikáciu. Žalobcovia sa nažili dohodnúť so žalovanými na zriadení vecného bremena spočívajúce

v práve cesty (prechodu, prejazdu) k stavbe žalobcov cez uvedený priľahlý pozemok žalovaných, avšak
žalovaní uzavretie takejto dohody odmietli. Vo veci navrhli, okrem iného, vykonať dôkaz obhliadkou na
mieste samom a nariadiť znalecké dokazovanie na vyhotovenie geometrického plánu, ktorý by vecnébremeno zakreslil, ako aj znalecké dokazovanie na určenie výšky primeranej peňažnej náhrady za
zriadenie vecného bremena. Ako dôkaz predložili súdu LV č. XXX, LV č.XXXX k.ú. Žarnovica ako aj
Informatívnu kópiu katastrálnej mapy.

3.Žalovaní v 1. a 2. rade sa na výzvu súdu k podanej žalobe nevyjadrili (lehota na vyjadrenie do
24.10.2019). Súdu až dňa 2.12.2019 (dva dni pred pojednávaním 4.12.2019) doručili súdu (a priamo
aj zástupcovi žalobcov) vyjadrenie k žalobe. V uvedenom vyjadrení uviedli, že s podanou žalobou
nesúhlasia a žiadajú ju zamietnuť. Poukázali na to, že žalobcovia nadobudli predmetné nehnuteľnosti

až v čase, keď už žalovaní boli vlastníkmi pozemku a muselo im byť známe, že neexistuje zriadené
vecné bremeno. Žalovaní nebránili žalobcom v nevyhnutne potrebnom rozsahu v prechode cez sporný
pozemok k stavbe. K bráne, ktorá oddeľuje sporný pozemok od verejnej komunikácie žalobcovia
mali aj majú kľúče. Vzhľadom na túto skutočnosť sú toho názoru, že žaloba podaná žalobcami je
podaná predčasne, prekvapivo a špekulatívne. Žalobcovia majú prístup k stavbe zabezpečený inak a to
konkludentným súhlasom žalovaných a to aj vo väčšom rozsahu ako je v nevyhnutnej miere.

4.Pojednávaie konané dňa 4.12.2019 súd odročil, za účelom poskytnutia lehoty stranám sporu na jeho
mimosúdne vyriešenie.

5.Na pojednávaní dňa 10.02.2020 strany sporu zotrvali sa svojich tvrdeniach, s tým, že k mimosúdnej

dohode medzi mini nedošlo. Žalovaní prejavili záujem vec vyriešiť uzavretím dohody o bezodplatnom
užívaní na dlhé obdobie, s čím žalobcovia nesúhlasili. Na pojednávaní právny zástupca žalobcov doplnil,
že žalobcovia majú kľúče od prvej brány, avšak od druhej brány už kľúče nemajú. Práve cez túto druhú
bránu sa žalobcovia domáhajú prechodu, nakoľko až za ňou majú veľkú bránu k rodinnému domu,
ktorá slúži aj k prístupu motorových vozidiel k domu. Keďže žalovaní im prechod cez druhú bránu

neumožňujú, je zrejmé, že je medzi nimi spor. Takýto prechod, cez prístupovú cestu žalovaných , cez
prvú a cez druhú bránu považujú za primeraný. Popierajú konkludentnú dohodu medzi stranami sporu.
Na pojednávaní aj žalovaní prostredníctvom svojho zástupcu zotrvali na svojich tvrdeniach. Súd na
pojednávaní vykonal navrhnutý dôkaz a to výsluch žalobkyne v 2. rade. Žalobkyňa v 2. rade uviedla, že
v minulosti bola snaha o mimosúdnu dohodu pokiaľ sa týka ich prechodu až po koniec ich parcely č.

XXXX (čiže prechodu až za druhú bránu), avšak nakoniec sa nedohodli. Pokiaľ by bola ich veľká brána
predložená pred druhú bránu žalovaných, pre nich by to bolo nevyhovujúce, pretože by sa tade nedalo
prejsť väčším motorovým vozidlom a za druhou bránou žalovaných je priestor širší. Súd na pojednávaní
vykonal aj navrhnutý dôkaz a to výsluch žalovaného v 1. rade. Žalovaný v 1. rade uviedol, že na základe
dohody so žalobcami preniesol ich veľkú bránu pred jeho druhú bránu, kadiaľ by žalobcovia mihli chodiť.

Následne však žalobcovia svoju veľkú bránu dali na pôvodné miesto, čiže za jeho druhú bránu. Uviedol,
že v minulosti chcel nehnuteľnosti žalobcov odkúpiť len z toho dôvodu, aby bol pokoj, pretože on ich
nepotrebuje. Uviedol, že postavenie jeho druhej brány bolo nevyhnuté z dôvodu jeho podnikateľského
zámeru. Poukázal aj na to, že pokiaľ by veľká brána žalobcov bola preložená pred jeho druhú bránu
vytočil by sa tam aj kamión, pretože on to komunikoval so šoférmi, je tam šírka 6 metrov. Nesúhlasil s

tvrdení žalobkyne v 2. rade, že by im bolo lepšie vytočiť sa až po prejazde cez jeho druhú bránu, nakoľko
on tam má výklenok a má tam podnikateľský plán.

6.Súd dňa 10.03.2020 vykonal dôkaz navrhnutý stranami sporu a to obhliadku na mieste samom.

7.Právny zástupca žalobcov doručil súdu dňa 25.5.2020 podanie (pojednávanie určené na termín
3.6.2020), ktorým navrhol zmenu petitu žaloby. Žiadal eventuálny petit tak, že pokiaľ by súd nevyhovel
primárnemu petitu uvedenému v žalobe, navrhol, aby vyhovel subsidiárnemu petitu, ktorým by súd
určil, že na nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných CKN parc. č. XXXX o výmere
866 m2, zastavaná plocha a nádvorie, zapísaný na LV č.XXXX k.ú. Žarnovica existuje vecné bremeno

spočívajúce v práve prechodu pešo a prejazdu motorovými vozidlami vlastníka stavby- rodinného domu
súp.č. XXX postavený na CKN parc.č. XXXX o výmere 144 m2, zastavaná plocha a nádvorie zapísané
na LV č.XXX k.ú. Žarnovica podľa priloženého geometrického plánu vypracovaného súdnym znalcom
určeným súdom. Zmenu petitu odôvodil tým, že žalobcovia a ich právna predchodkyňa po dohode so
žalovanými právo zodpovedajúce žiadanému vecnému bremenu ako oprávnení držitelia vykonávali od

roku 2000, t.j. viac ako 10 rokov, ktorá skutková okolnosť nie je medzi stranami sporu sporná, pretože
to vo svojej výpovedi potvrdil na pojednávaní dňa 10.02.2020 žalovaný v 1. rade.8.Následne žalovaní doručili žalobcom návrh na vyriešenie sporu a to uzavretím Zmluvy o užívaní
nehnuteľnosti, ktorú žalobcom aj vypracovanú k podpisu predložili. V zmysle uvedenej Zmluvy by
mohli žalobcovia užívať predmetnú cestu žalovaných a to až za tzv. druhú bránu žalovaných (tak ako

žalobcovia aj požadovali zriadenie vecného bremena) pešo aj motorovými vozidlami, bezodplatne, na
dobu 99 rokov s tým, že ako dôjde k zmene vlastníka stavby a nový vlastník stavby prejaví vôľu stúpiť
do právneho postavenia užívateľov podľa tejto zmluvy, stáva sa jej účastníkom namiesto užívateľov. Na
pojednávaní dňa 03.06.2020 zástupca žalovaných žalobcom krátkou cestou aj doručil kľúče (diaľkové
ovládanie) od tejto brány (tzv. druhej brány), ktoré aj prevzali. Žalobcovia na pojednávaní uviedli, že

nemajú záujem takúto Zmluvu uzavrieť, pretože chcú mať zriadené vecné bremeno. Žalobkyňa v 2.
rade na pojednávaní dňa 03.06.2020 vzniesla výhrady k uvedenej Zmluve, v tom zmysle, že je otázne,
či by porušila uvedenú zmluvu, pokiaľ by zastala pred bránou autom, pretože by si bránu musela
otvoriť, tiež je v nej ustanovenie o možnosti jednostranného odstúpenia od zmluvy, ak by užívatelia
opakovaneporušovalipodmienkyzmluvy,uvedenésajejnepáči,pretožepodľanejniejepotrebnétakéto
ustanovenie do zmluvy dávať. Zástupca žalovaných poukázal na to, nie je problém, aby tieto výhrady

neboli zakomponované do Zmluvy. Napriek uvedeným skutočnostiam žalobcovia zotrvali na podanom
návrhu a neprejavili záujem Zmluvu o užívaní nehnuteľnosti uzavrieť (aj v prípade zapracovania ich
výhrad).

9.Súd návrh žalobcov na zmenu petitu na pojednávaní dňa 03.06.2020 zamietol s poukazom na to,

že výsledky doterajšieho dokazovania nemôžu byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe, nakoľko
navrhovaný eventuálny petit by vyžadoval ďalšie dokazovanie k posúdeniu, či žalobcovia nadobudli
právozodpovedajúcevecnémubremenuvýkonomprávačiževydržaníprisplnenízákonnýchpodmienok
v zmysle § 134 Občianskeho zákonníka v spojení s § 129, § 130 ods.1 Občianskeho zákonníka, pričom
tvrdenie žalobcov, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu nadobudli vydržaním žalovaný rozporujú.

Vzhľadom na to, že na pojednávaní boli prítomní zástupcovia strán sporu uznesenie nebolo treba
písomne vyhotovovať a doručovať (§ 142 CSP, § 143 ods.1 CSP) Voči uzneseniu odvolanie nie je
prípustné (§ 355 ods.2 CSP v spojení s § 357 CSP). Súd po nepripustení zmeny žaloby pokračoval v
konaní o pôvodnej žalobe (§ 143 ods.3 CSP).

10.Súd vo veci vykonal dokazovanie a to oboznámením s listinami: výpisom z LV č. XXX, XXXX
k.ú. Žarnovica, kópiu katastrálnej mapy, fotodokumentáciou predmetu sporu, súd vykonal dokazovanie
obhliadkou na mieste samom, výsluchom žalobkyne v 2. rade a žalovaného v 1. rade, oboznámením
s ostatným spisovým materiálom.

11.Podľa § 151n ods.1 Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci
v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva
zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria
určitej osobe.

12.Podľa § 151n ods.2 Občianskeho zákonníka vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti
prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

13.Podľa § 151n ods.3 Občianskeho zákonníka pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na
základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať

primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady
znášať podľa miery spoluužívania.

14.Podľa § 151o ods.1 Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na
základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím

príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

15.Poľa § 151o ods.3 Občianskeho zákonníka ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého

pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby
zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

16.Podľa § 217 ods.1 prvá veta CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.17.Vecné bremená obmedzujú vlastnícke právo k veci v prospech iného subjektu. Toto obmedzenie
sa môže vzťahovať len na nehnuteľnosti (§ 119 ods. 2). Na základe tohto právneho vzťahu vlastníkovi

nehnuteľnosti vzniká povinnosť v prospech oprávneného subjektu niečo strpieť (pati). Každej povinnosti
vyplývajúcej z právneho vzťahu vecného bremena zodpovedajú na druhej strane práva oprávneného
subjektu. Medzi tieto práva (oprávnenia) z vecných bremien patria aj vecné bremená, ktoré sú
spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti (pôsobia in rem). Z týchto vecných bremien je oprávnený
každý vlastník tejto nehnuteľnosti. Oprávnenia prechádzajú na každého ďalšieho vlastníka na základe

singulárnejalebouniverzálnejsukcesie.Vecnébremenátohtodruhuslúžianaúčelnejšieaprospešnejšie
využívanie nehnuteľnosti patriacej vlastnícky oprávnenému. Sú to najmä vecné bremená, ktorým
zodpovedá napríklad právo cesty - prechodu alebo prejazdu cez susedný pozemok. Pokiaľ ide o
náklady súvisiace so zachovaním a opravami nehnuteľnosti, ktorá sa užíva v súvislosti s výkonom práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu, ich znášanie je upravené predovšetkým dohodou účastníkov.
Dohoda môže byť uzavretá v ľubovoľnej forme a jej účinnosť nie je viazaná na vklad do katastra

nehnuteľností. Ak takáto dohoda nebola uzavretá, každý, kto je oprávnený užívať cudziu nehnuteľnosť
na základe vecného bremena, je povinný znášať tieto náklady primerane s prihliadnutím na rozsah
a spôsob tohto užívania. Na úhradu týchto nákladov je povinný prispievať pomerne aj sám vlastník
povinnej nehnuteľnosti, ak ju spoluužíva.

18.Spôsoby vzniku vecných bremien a práv zodpovedajúcich vecným bremenám sú v zákone uvedené
taxatívne. Novelou (zákonom č. 568/2007 Z.z.) bol do ustanovenia § 151o Občianskeho zákonníka
doplnený nový odsek 3, ktorý umožňuje zriadiť vecné bremeno rozhodnutím súdu v tých prípadoch,
ak vlastník stavby nie je zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno
zabezpečiť inak. Návrh na zriadenie vecného bremena môže podať vlastník stavby, v prospech ktorého

súd zriadi vecné bremeno spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok. Priľahlý pozemok je
pozemok, cez ktorý sa vlastník stavby môže dostať ku komunikácii, prípadne k pozemku, z ktorého má
možnosť dostať sa ku komunikácii.

19.Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú evidovaný na LV č. XXX k.ú.

Žarnovica, ako vlastníci CKN parc.č. XXXX druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 144
m2, CKN parc.č.XXXX druh pozemku záhrada o výmere 194 m2, CKN parc.č.XXXX druh pozemku trvalý
trávny porast o výmere 1747 m2 a rodinného domu súp. č. XXX postavenom na CKN parc.č. XXXX
a žalovaní v 1. a 2. rade sú evidovaní na LV č. XXXX k.ú. Žarnovica ako vlastníci, okrem iného, CKN
parc.č. XXXX druh pozemku zastavaná plocha a nádvoria o výmere 866 m2, využívaná ako cesta.

20.Medzi stranami sporu nebola sporná ani tá skutočnosť, že žalobcovia ako vlastníci stavby dom
súp. č. 483 nie sú zároveň vlastníkmi priľahlého pozemku a preto je potrebné ich prístup k domovej
nehnuteľnosti zabezpečiť.

21.Žalovaní so zriadením vecného bremena nesúhlasili, s poukazom aj na neprimerané obmedzenie
ich vlastníckeho práva a poukázali na to, že prístup žalobcov k ich stavbe možno zabezpečiť inak a
to uzavretím Zmluvy o užívaní nehnuteľnosti, ktorú vyhotovenú a pripravenú k podpisu predložili ako
súdu tak aj žalobcom. Súd musí prioritne zisťovať, či prístup žalobcov k ich stavbe nemožno zabezpečiť
inak, než zriadením vecného bremena. Ustanovenie § 151 o ods. 3 Občianskeho zákonníka rieši možný

konflikt výkonu vlastníckych práv možnosťou zriadenia vecného bremena rozhodnutím súdu, avšak len v
podobe práva cesty cez cudzí pozemok, pod čím je potrebné rozumieť právo prechodu a prejazdu, ak je
to pre riadne využitie nehnuteľnosti potrebné. Uvedené ustanovenie však použitím pojmu „môže zriadiť“
priamonaznačuje,žesúdnemápovinnosťvždytakurobiť.Povinnosťzriadiťvecnébremenonemávtedy,
ak jeho zriadenie by malo za následok také obmedzenie vlastníckych práv, ktoré by bolo vo výraznom

nepomere k výkonu vlastníckych práv vlastníka stavby, a ktoré by bolo možné spravidla označiť aj ako
výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Pri úvahe súdu o tom, či zriadi alebo nezriadi vecné bremeno sa
súd vždy zaoberá aj princípom proporcionality platným pri obmedzení základných práv. Predpokladom
pre zriadenie vecného bremena je aj to, že vlastník stavby, ktorý nemá prístup k stavbe si nemôže tento
prístup zabezpečiť inak. Zriadenie vecného bremena v prospech oprávnenej osoby má byť krajným

riešením vzhľadom na zásah do vlastníckych práv povinnej osoby a nemá nahrádzať iné právne inštitúty
umožňujúce komplexné riešenie vzájomných vlastníckych vzťahov spravodlivým, logickým a prijateľným
spôsobom. Zriadenie prípadného vecného bremena na pozemky žalovaných v nadväznosti k stavbe
žalobcov, neprináša tak spravodlivé usporiadanie vzťahov.22.Súd vo veci dospel k záveru, že prístup žalobcov k ich stavbe možno zabezpečiť inak a to uzavretím
Zmluvyoužívanínehnuteľnosti,ktorúvyhotovenúapripravenúkpodpisupredložiližalovaníakosúdutak

ajžalobcom.Žalovanínaviacpodporilisvojzáujemvecvyriešiťinakakozriedenímvecnéhobremenaato
uzavretím Zmluvy o užívaní nehnuteľnosti aj svojim konaní, v tom zmysle, že žalobcom dali do dispozície
kľúče (diaľkové ovládanie) na otváranie tzv. druhej brány, pričom v spore nebolo sporné, že žalobcovia
majú k dispozícii aj kľúče od tzv. prvej brány, ktoré aj využívajú. Z vykonanej obhliadky na mieste samom,
vyplýva, že rozsah užívania nehnuteľnosti (cesty), ktoré ponúkajú žalovaní žalobcom v zmysle návrhu

Zmluvy o užívaní nehnuteľnosti, prevyšuje rozsah nevyhnutého prístupu ku stavbe, ktorý by sa javil byť
postačujúcivprechodeaprejazdevrozsahu predtzv,druhoubránou(bezprechodutzv.druhoubránou),
nakoľko CKN parc. č. XXXX žalobcov, na ktorej sa nachádza stavba, je priamo spojená s CKN parc
č. XXXX žalovaných (cestou). Súd zdôrazňuje, že zriadenie vecného bremena má byť úplne krajným
riešením, s poukazom na zásah do vlastníckeho práva žalovaných a jednoznačne nemá nahrádzať
iné právne inštitúty umožňujúce riešenie prechodu a prejazdu žalobcov. Súd poukazuje aj na to, že

pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 217 ods.1 CSP), pričom je nepochybné, že
žalobcovia majú aktuálne možnosť prístupu k stavbe cez pozemok žalovaných (cestu) a to dokonca
v ich žiadanom rozsahu (aj prejazdom a prechodom cez tzv. druhú bránu), čo môžu realizovať aj bez
prípadného uzavretia Zmluvy o užívaní nehnuteľnosti, nakoľko žalovaní im dali k dispozícii aj diaľkové
ovládanie od tzv. druhej brány, čím prejavili svoju vôľu prechod a prejazd v uvedenom rozsahu umožniť.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, keďže napriek vyššie uvedenému skutkovému stavu žalobcovia na
podanej žalobe zotrvali, súdu neostala iná možnosť ako žalobu žalobcov zamietnuť.

23.Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

24.Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhoduje súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

25.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26.V spore súd realizoval dôkaz, navrhnutý stranami sporu a to obhliadku na mieste samom dňa
10.03.2020. S vykonaním obhliadky vznikli štátu trovy konania. Vzhľadom na to, že žalobcovia boli v
spore neúspešní, súd ich zaviazal spoločne a nerozdielne k úhrade týchto trov v rozsahu 100 %. O
ich výške rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, vyšší súdny úradník a to

samostatným uznesením.

27.Žalovaní boli v konaní úspešní v plnom rozsahu, preto im súd priznal náhradu trov konania v
pomere 100 % trov konania voči žalobcom, ako neúspešnej strane sporu. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku
na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Toto právo nemajú účastníci, ktorí sa ho vzdali písomne do zápisnice
súdu.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej

inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo u ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (exekučný poriadok). Exekúciu
vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním

poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak .