Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 1, 2012

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 2T/178/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2511010973
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Javorková

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2012:2511010973.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v L. v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Javorkovej a prísediacich

Kláry Pastorkovej a Marty Múčkovej, v trestnej veci obžalovaného I. G., nar. XX.XX.XXXX v O., pre
zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa
XX.XX.XXXX rozhodol

r o z h o d o l :

Obžalovaný I. G., nar. XX.XX.XXXX v O., trvale bytom V.S., O. XXXX/XX, prechodne bytom V., X. X,
t.č. ÚVV I.,

j e v i n n ý, ž e

1. dňa XX.XX.XXXX v čase okolo 11.10 hod. v meste I., na križovatke ulíc T. H. V., viedol bicykel
nezistenej značky, pričom sa postavil do cesty poškodenej T. U. tým spôsobom, aby ho nemohla obísť,
vložil si ruku do vrecka nohavíc a so slovami „Keď mi nedáš peniaze, tak ti ublížim a potom uvidíš, čo
na teba vytiahnem,“ od nej požadoval vydanie bližšie neurčenej finančnej hotovosti, v dôsledku čoho

mu poškodená zo strachu vydala bankovku v hodnote 5,- Eur a začala utekať, načo za ňou zakričal,
aby mu dala ďalších 10,- Eur a následne z miesta činu ušiel, čím spôsobil poškodenej T. U.P. škodu
vo výške 5,- Eur,

2. dňa XX.XX.XXXX v čase okolo 08.35 hod. v V., na ulici L. Č.. XX, vyšiel točitým schodiskom, ktoré sa
nachádzana dvore obytnéhodomu,naterasu,kde použitímnásiliazatlačilna drevenédvere bytového
priestoru, následkom čoho poškodil dve kovové zábrany, následne vošiel na chodbu bytu s úmyslom
niečo odcudziť, pričom bol vyrušený nájomcom nehnuteľnosti poškodenou U. L. a na jej naliehanie byt

opustil a ušiel na neznáme miesto, a to napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu L. sp. zn.: XT/
XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným dňa XX.XX.XXXX uznaný vinným zo spáchania prečinu
krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno f) Trestného zákona,
t e d a

v bode 1/
- proti inému použil hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci,

v bode 2/
- konaním, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil v úmysle
spáchať trestný čin, si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal vlámaním hoci bol za
taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený, pričom k dokonaniu trestného
činu nedošlo,

- neoprávnene vnikol do obydlia iného,t ý m s p á c h a l :

v bode 1/
- zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona

v bode 2/
- prečin krádeže v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona, § 212 odsek 2 písmeno a),

odsek 3 písmeno b) Trestného zákona,

- prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona

z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona, § 41 odsek 2 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody
v trvaní 7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 odsek 4 Trestného zákona sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku je povinný zaplatiť poškodeným:

1/ U. L.Í., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V., V. Č.. XXXX/XX, škodu vo výške 10,- euro,
2/ T. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I., V. Č.. XXXX/X, škodu vo výške 5,- euro.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby podanej Okresnou prokuratúrou v L. na Okresný súd L. dňa XX.XX.XXXX vykonal

súd na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného a svedkov: T. U., X. Š.G., T. V., U.
L., prečítaním výpovede svedka T. W., oboznámením listinných dôkazov, ako aj ďalšieho obsahu spisu.

Z vykonaného dokazovania bol zistený a preukázaný skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Obžalovaný I. G. na hlavnom pojednávaní uviedol ku skutku z XX.XX.XXXX, že poškodenú iba zastavil,
chcel sa s ňou zoznámiť, spýtal sa jej, či by nešla na kávu. Normálne pri nej zastal bicyklom a začal
sa rozprávať. Ona nešla, povedala, že daj mi pokoj, lebo zavolám políciu, asi si myslela, že je pedofil.
Zakričala niečo a ušla. Mal pri sebe 30 euro, zarobil ich na stavbe. Poškodená mu nedala žiadne

peniaze. K trestnému činu lúpeže sa priznal pod nátlakom a hoci jeho obhajca bol prítomný pri jeho
výsluchu obžalovaný tvrdí, že za nátlak považoval to, že policajti mu povedali, že mu hrozí sedem rokov
ak sa neprizná a strašili ho, preto sa priznal k tomu, čo neurobil. Taktiež sa priznal pred sudkyňou
pre prípravné konanie, pretože o lúpeži nevedel. Priznal sa len ku krádeži. Čo sa týka krádeže z
XX.XX.XXXX tak uviedol, že išiel tam niečo hľadať, vytlačil dvere, nevie čo hľadal, chcel niečo

odcudziť, ale potom ho prekvapila tá pani a vyhodila ho odtiaľ. Dovnútra nevošiel, bol len pri dverách
a chytili ho policajti. Na základe rozporov vo výpovediach bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného
konania, kde obžalovaný na č.l. XX- XX uviedol, že XX.XX.XXXX bol na ulici L.Á. v V.. Vošiel na dvor,
na ktorom je schodisko, prišiel pri dvere jedného bytu, vytlačil vchodové dvere, dovnútra vošiel do
chodbičky a niečo zhodil, nastal tam buchot. Vyšla pani, ktorá sa ho spýtala, čo tam robí, nič jej

nepovedal a ona ho následne vyhnala. Odišiel normálnou chôdzou preč. Do bytu išiel s úmyslom niečo
odcudziť a potom veci predať, je mu to ľúto čo urobil. Čo sa týka skutku z XX.XX.XXXX, tak sa nachádzal
v I. na bicykli, myslí si, že bola sobota. Vozil sa po I., potreboval nejaké peniaze, tak zbadal nejakú mladú
slečnu, prišiel k nej na bicykli, zastavil ju, opýtal sa jej koľko má peňazí, na čo mu odpovedala, že nič
nemá, aby jej dal pokoj. Obžalovaný je na to povedal, že jej dá pokoj, keď mu dá peniaze, ona mu

nechcela nič dať, stále hovorila, že nemá. Preto po nej zahučal silnejším hlasom, ona sa zľakla a zkabelky vytiahla 5 eur, ktoré mu podala a odišla preč tak, že obišla jeho bicykel. Potom išiel smerom
na železničnú stanicu, kde si kúpil jedlo a najedol sa. Svedkyňa sa pokúšala z miesta odísť, ale zastal
s bicyklom tak, aby nemohla odisť a požadoval od nej peniaze, povedala jej, že ak mu peniaze nedá,

ublíži jej. Ruku mal vo vrecku preto, aby sa zľakla a aby si myslela, že tam niečo má. Ku skutku sa
priznáva a ľutuje to.

Svedkyňa a poškodená T. U. na hlavnom pojednávaní uviedla, že XX.XX.XXXX išla z vlakovej stanice,
pričom na križovatke T. a V. ju obišiel obžalovaný s bicyklom, ale po ulici išli ľudia. Vrátil sa až potom,

keď ľudia na ulici neboli, a žiadal od nej peniaze. Povedala, že nemá. On na ňu naliehal, že má ukázať,
čo má v kabelke. Mala z neho strach, lebo sa vyhrážal, že jej ublíži, ak mu nedá peniaze. Dala mu 5
euro a začala utekať. Počula, že za ňou ešte niečo vykrikoval. Keď sa hrabal vo vačku, myslela si, že
tam má zbraň. Hovoril, že vytiahne niečo z vačku. Schovala sa u svojej tety a tam plakala, všetko tete
povedala. Poškodená v pojednávacej miestnosti opoznala obžalovaného ako osobu, ktorá ju prepadla.
Z dôvodu rozdielnych výpovedí obžalovaného a svedkyne súd vykonal medzi nimi konfrontáciu, pričom

obaja zotrvali na svojich výpovediach.

Svedkyňa X. Š. na hlavnom pojednávaní uviedla, že bola v nedeľu v kostole, pričom prišla domov okolo
11.00 hod. a bola u nich T. U., ktorá strašne plakala. Je to jej neter, ktorá bola rozrušená a povedala,
že ju prepadli. Potom prišla pre ňu jej mama a išli na políciu. Hovorila, že páchateľ chcel od nej peniaze

a kabelku, a tiež ho aj popísala. Na základe popisu jej svedkyňa uviedla, že ho videla v kostole, lebo
povedala, že mal žlté tričko a šedé nohavice. Potom si svedkyňa spomenula, že videla obžalovaného
pri omši v kostole ako vošiel do kostola, vyšiel z neho, znova vošiel a vyšiel, pričom ona stála pred
kostolom. Z dôvodov rozporov vo výpovediach súd konfrontoval obžalovaného so svedkyňou, pričom
obaja zotrvali na svojich výpovediach. Obžalovaný uviedol, že to čo hovorí svedkyňa, nie je pravdou.

Svedok T. V. na hlavnom pojednávaní uviedol, že je príslušníkom Obvodného oddelenia Policajného
zboru V., pričom boli stálou službou vyslaný na preverenie vlámačky do bytu v V. na D.. L., kde volala
matka, že je tam s deťmi a vystrašila páchateľa. Dala aj jeho popis oblečenia, čo im povedali na stálej
službe. Stretli manžela poškodenej, a hľadali osobu podľa popisu. Neskôr stretli obžalovaného, ktorý mal

v ruke kameň. Najskôr nechcel povedať totožnosť, zobrali ho do auta, oznámili mu, že bude predvedený
za účelom zistenia totožnosti. Keď ho mali v aute, prišla poškodená L. a povedala, že to je osoba, čo sa
jej vlámala do bytu. Obžalovaný to poprel a povedal, že si bol pre nejakú kartu.

Z prečítanej výpovede svedka T. W. súd zistil, že XX.XX.XXXX mal službu na Obvodnom oddelení

Policajného zboru V., pričom bol zaradení v hliadke s T. V.Č.. Stála služba ich vyslala na preverenie
oznámenia na L. Č.. XX v V., pričom U. L. oznámila, že jej neznámy páchateľ vykopol dvere na byte
na druhom poschodí. Presunuli sa na túto ulici, podľa popisu malo ísť o občana rómskeho pôvodu v
sivých kraťasoch a oranžovom tričku. Po ceste ich zastavila dodávka bielej farby, vodič povedal, že je
manžel U. L. a následne sa začali na služobnom aute presúvať na ulicu L.. Pri T. ulici našli páchateľa,

ktorý zodpovedal popisu. Osoba sa predstavila ako I. G., ktorý však nemal pri sebe doklad totožnosti.
Spomínal, že si bol pre kartu, ale pre akú, to neuviedol. Potom s nimi prestal komunikovať. Osoba bola
obmedzená na osobnej slobode ako podozrivá zo spáchania trestného činu a eskortovaná na Obvodné
oddelenie Policajného zboru V..

Svedkyňa a poškodená U. L. na hlavnom pojednávaní uviedla, že býva v V. B. D. L. Č.. XX s manželom
a s dvomi deťmi, pričom ráno okolo 08:10 hod. počula buchot a keď prišla, páchateľ stál v jej byte a
boli vykopnuté dvere. Na hlavnom pojednávaní opoznala obžalovaného ako osobu, ktorá vošla do jej
bytu, a ktorú pozná, že sa pohybovala v dome, pretože dole je záložňa. Následne volala manželovi,
ktorý privolal políciu.

Trestnú činnosť obžalovaného preukazujú aj listinné dôkazy nachádzajúce sa v spisovom materiály,
najmä zápisnice o rekogníciach osoby podľa fotoalbumu, kde T. U. označila obžalovaného ako osobu
páchateľa, ktorý ju olúpil dňa XX.XX.XXXX. Zo zápisnice o ohliadke miesta činu, konkrétne bytu na
ulici L. Č.. XX P. V., vyplynulo, že k trestnému činu prišlo, a že do bytu sa páchateľ dostal vlámaním,

teda vypáčením vchodových dverí. Pohyb obžalovaného na mieste činu zachytáva aj fotodokumentácia
z kamerového systému.Z vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že obžalovaný I. G. svojim konaním
naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu lúpeže a to tak po stránke subjektívnej ako
aj objektívnej, pretože proti inému použil hrozbu takým násilím, ktoré malo byť vykonané ihneď, ak sa

napadnutý nepodrobí jeho vôli, pričom stačí aj konkludentné konanie, ak z takéhoto je zrejmé, že násilie
sa uskutoční ihneď, a to v úmysle zjednať si s vecou možnosť nakladania s vylúčením toho, kto ju
mal doposiaľ vo svojej moci.

Obžalovaný taktiež svojim konaním naplnil všetky zákonné znaky pokusu prečinu krádeže vlámaním

podľa§14odsek1k§212odsek2písmenoa),odsek3písmenob)Trestnéhozákona atotakpostránke
subjektívnej, ako aj objektívnej, pretože sa dopustil konania, ktoré smerovalo k prekonaniu prekážky,
ktorej účelom bolo zabrániť vniknutiu v úmysle získať trvalú dispozíciu s vecou a vylúčiť doterajšieho
vlastníka alebo držiteľa veci z držby, užívania veci a nakladania s vecou, avšak k dokonaniu skutku
neprišlo, hoci bol už za takýto čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený.

Zároveň svojim konaním obžalovaný naplnil aj všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu
porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona a to tak po stránke subjektívnej,
ako aj objektívnej, pretože bez súhlasu oprávneného vlastníka a proti jeho vôli vnikol od bytu iného.

Z takéhoto konania je obžalovaný jednoznačne usvedčovaný svedeckou výpoveďou svedkyne

a poškodenej T. U., ktorá uviedla, že obžalovaný ju obišiel s bicyklom, počkal kým nebudú na ulici
ľudia a naliehal na ňu, aby mu dala peniaze, pretože ak mu ich nedá, tak jej ublíži, hrabal sa vo
vačku, na čo si myslela, že tam má zbraň. Svedkyňa sa bála, preto mu dala 5 euro, a začala utekať
preč. Obžalovaný za ňou ešte niečo vykrikoval. Obžalovaný je usvedčovaný aj svedeckou výpoveďou
svedkyne a poškodenej U. L., ktorá popísala ako obžalovaný vylomením dverí vnikol do jej bytu, v

ktorom sa nachádzala s dvomi maloletými deťmi, na čo zavolala manželovi, a ten zavolal políciu. Obe
svedkyne a poškodené opoznali obžalovaného na hlavnom pojednávaní ako osobu páchateľa trestného
činu. Nepriamo obžalovaného usvedčujú aj svedecké výpovede svedkyne X. Š., ktorá uviedla že
jej neter prišla k nej v predmetný deň a popísala jej čo sa stalo, že neznámy páchateľ ju prepadol,
popísala , že mal žlté tričko a šedé nohavice, pričom si svedkyňa spomenula, že takéhoto videla pri

kostole a následne ho spoznali aj na kamerovom systéme. Taktiež obžalovaného usvedčuje svedok
T. V. spolu so svedkom T. W., ktorí ako príslušníci Policajného zboru zadržali obžalovaného po skutku
dňa XX.XX.XXXX, kde na základe hlásenia stálej služby boli vyslaní na ulicu L. preveriť vlámanie do
bytu. Po ceste našli podľa popisu páchateľa obžalovaného, ktorý mal v ruke kameň. Najskôr nechcel
povedať totožnosť, ale keďže naňho popis sedel, zobrali ho do auta. Medzitým prišla poškodená

L. a povedala, že je to osoba, ktorá sa jej vlámala do bytu. Obžalovaného usvedčujú aj zápisnice o
rekogníciach, kde svedkyňa U. opoznala obžalovaného ako páchateľa, ktorý ju lúpežne prepadol v I..
Spáchanieskutkupreukazujeajzápisnicaoohliadke miesta činunaL.D.Č..XXP.V.,zktorej vyplynulo,
že skutok sa stal tak, ako ho popísala poškodená, teda, že do jej bytu vnikol páchateľ vlámaním.

Obžalovaný sa najskôr v prípravnom konaní aj pred sudkyňou, ktorá rozhodovala o vzatí do väzby k
trestnej činnosti v celom rozsahu priznal, a túto oľutoval. Na hlavnom pojednávaní podľa názoru súdu
účelovo poprel spáchanie zločinu lúpeže a uviedol, že v prípravnom konaní sa priznal iba pod nátlakom
policajtov, to však bolo vyvrátené aj jeho obhajcom, ktorý bol prítomný pri výsluchu obžalovaného.
Popieranie skutku obžalovaným, čo sa týka zločinu lúpeže považoval súd za účelové, v snahe

obžalovaného vyhnúť sa zodpovednosti za žalovaný skutok.

Z listinných dôkazov bolo zistené, že obžalovaný bol viackrát uznaný vinným z priestupku. Obžalovaný
bol už navyše aj jedenkrát súdne trestaný a to Okresným súdom X. N.. dňa XX.XX.XXXX pod sp. zn.:
XT/XXX/XX rozhodnutím právoplatným dňa XX.X.XXXXX pre trestný čin krádeže podľa § 212 odsek 2

Trestného zákona, na trest odňatia slobody v trvaní 2 mesiace so skúšobnou dobou do XX.XX.XXXX.
Zároveň je na obžalovaného podaná obžaloba na Okresnom súde v L. pod sp. zn.: XT/XXX/XXXX,
kde vo veci ešte nebolo právoplatne rozhodnuté pre zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1 Trestného
zákona a iné.

Taktiež je obžalovaný odsúdený rozsudkom Okresného súdu L. pod sp. zn.: XT/XX/XXXX pre zločin
vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1
písmenoa) Trestnéhozákonana trestodňatiaslobody vtrvaní2(dva)rokyspodmienečnýmodkladom
na skúšobnú dobu v trvaní 2 ( dva ) roky. Vec sa nachádza na Krajskom súde v O. v odvolacom konaní.Pri výmere druhu trestu súd postupoval podľa § 34 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona, pričom vzal do
úvahy spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce

okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Súd u obžalovaného I. G. nezistil žiadne poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 Trestného zákona, ani
žiadne priťažujúce okolnosti uvedené v § 37 Trestného zákona.

Podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 41 odsek 2 Trestného zákona ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac
úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými
skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie

trestného o jednu tretinu, súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby
odňatia slobody.

Podľa § 212 odsek 3 Trestného zákona možno pre prečin krádeže uložiť trest odňatia slobody na šesť
mesiacov až tri roky.

Podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona možno za prečin porušovania domovej slobody uložiť trest
odňatia slobody až na dva roky.

Podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona možno za zločin lúpeže uložiť trest odňatia slobody na tri roky

až osem rokov.

Súd sa teda pri výmere trestu spravoval trestnou sadzbou pre zločin lúpeže v trvaní tri roky až osem
rokov, ktorú podľa § 41 odsek 2 Trestného zákona za použitia asperačnej zásady upravil na šesť rokov
a desať mesiacov až desať rokov a osem mesiacov.

Trest je právnym následkom trestných činov, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu
( zásada proporcionality trestu ). Je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona.
Tým je určená aj jeho funkcia v tom, ako má pôsobiť zákon jednak na ochranu spoločnosti, jednak pred
páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie ( zabránenie v páchaní trestnej

činnosti ) a prvok individuálnej prevencie ( výchova k riadnemu životu )ako aj voči ďalším občanom
- potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie. Trest ale musí
obsahovať aj morálne odsúdenie páchateľa.

S poukazom na závažnosť spáchaného zločinu, berúc do úvahy osobu obžalovaného, jeho

predchádzajúci život súd vymeral obžalovanému prevýchovný trest odňatia slobody v trvaní sedem
rokov, ktorý považoval za potrebný na jeho nápravu.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu
vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, bolo potrebné ho

podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona zaradiť do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia.

Podľa § 48 odsek 4 Trestného zákona súd môže zaradiť páchateľa aj do ústavu na výkon trestu
do iného stupňa stráženia než do ktorého má byť podľa odseku 2 zaradený, ak má zo zreteľom na

závažnosť trestného činu a mieru narušenia páchateľa za to, že v ústave na výkon trestu iného stupňa
stráženia bude jeho náprava lepšie zaručená.

Obžalovaný sa nachádza vo väzbe, odkiaľ je negatívne hodnotený, zohľadniac závažnosť zločinu, ktorý
mu je kladený za vinu a mieru jeho narušenia dospel súd k záveru, že jeho náprava bude lepšie

zaručená jeho zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.Keďže poškodené U. L. a T. U. riadne a včas uplatnili nárok na náhradu škody, bol im tento v celom
rozsahu priznaný v zmysle § 287 odsek 1 Trestného poriadku, nakoľko súd nemal o týchto nárokoch
žiadne pochybnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, do 15
( pätnásť ) dní odo dňa oznámenia rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým
výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť
odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku
alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.