Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 16, 2012

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/232/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111213392
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6111213392.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.
Ferdinanda Zimmermanna a sudcov JUDr. Márie Rišiaňovej a JUDr. Danice Kočičkovej, v právnej veci
navrhovateľa P. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. X., W. X, v konaní právne zastúpeného advokátom
JUDr. Pavlom Porubským, Advokátska kancelária so sídlom v Banskej Bystrici, Skuteckého 12, proti
odporcovi Y. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. X., I. X, . v konaní o návrhu navrhovateľa na zrušenie
vyživovacej povinnosti voči odporcovi, o návrhu odporcu na zvýšenie výživného, o odvolaní navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 16C/93/2011-89 zo dňa 28. 05. 2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd návrh navrhovateľa o zrušenie
vyživovacej povinnosti zamietol a v súvisiacom výroku o trovách konania, p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol o návrhu navrhovateľa zo dňa 22. 06.
2011, ktorým sa navrhovateľ domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti voči odporcovi tak, že návrh
navrhovateľa zamietol (prvý výrok). Zároveň rozhodol aj o návrhu odporcu, ktorý podaním zo dňa
27. 07. 2011 navrhol zvýšiť určené výživné na sumu 120,- Eur mesačne tak, že návrh odporcu na
zvýšenie výživného zamietol (druhý výrok). O trovách konania rozhodol tak, že súd náhradu trov konania
účastníkom nepriznáva (tretí výrok).

V dôvodoch rozsudku okresný súd zhodnotiac výsledky vykonaného dokazovania uviedol, že rozsudkom
Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 31P/237/2004-201 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Banskej Bystrici č. k. 13CoP/41/2005-222 bol navrhovateľ zaviazaný prispievať na výživu odporcu
sumou 66,38 Eur (2 000,-- Sk mesačne). Zistil, že odporca dňa 26. 05. 2011 ukončil Strednú odbornú
školu automobilovú v Banskej Bystrici, pričom momentálne je na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny
v Banskej Bystrici evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Z vyjadrení, ktoré podal Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny v Banskej Bystrici, Študentský servis, pracovná agentúra Galanta, Samsung
Electronics LCD Slovakia s.r.o. Voderady, Agip čerpacia stanica Banská Bystrica, OTTO Slovensko
s.r.o., Spojená škola - Stredná odborná škola automobilová v Banskej Bystrici mal súd za zrejmé,
že žiadne pracovné ponuky pre odporcu vzhľadom na jeho kvalifikáciu nemajú. Aj svedkyňa Štefánia
Brňáková, matka odporcu, uviedla, že napriek tomu, že odporca je v hľadaní si zamestnania neúspešný,
stále sa pokúša nájsť si prácu.

Súd návrh navrhovateľa o zrušenie vyživovacej povinnosti zamietol, lebo mal preukázané, že odporca
nie je schopný sa zamestnať, a to vzhľadom na súčasnú ekonomickú situáciu. Súd zamietol aj
návrh odporcu na zvýšenie vyživovacej povinnosti, lebo súčasne stanovená vyživovacia povinnosť
navrhovateľa vzhľadom na jeho osobné a majetkové pomery je postačujúca.

Proti rozsudku okresného súdu sa do výroku, ktorým okresný súd návrh navrhovateľa na zrušenie
jeho vyživovacej povinnosti voči odporcovi zamietol, včas navrhovateľ odvolal. Žiadal rozhodnutie
prvostupňového súdu zmeniť tak, že odvolací súd jeho návrhu vyhovie. Podľa jeho názoru rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhovateľ sa nestotožnil s názorom súdu, že
dnešná ekonomická situácia nedovoľuje sa zamestnať, čo je dôvodom, prečo odporca nie je schopný
nájsť si zamestnanie. Poukázal na skutočnosť, že súd preveroval dôkazy o voľných pracovných miestach
po uplynutí značného časového odstupu, keď už voľné pracovné miesta boli obsadené. Tvrdenie
odporcu v priebehu konania, že vedel o voľných pracovných miestach, ale nemal telefón, aby tam
zavolal (resp. finančné prostriedky, aby tam vycestoval), sú účelové. Zdôraznil tiež, že bolo jeho úmyslom
pomôcť odporcovi pri hľadaní práce a že platil výživné aj v čase, keď prišiel o zamestnanie. Podľa
jeho názoru postoj odporcu sa dokonca prieči dobrým mravom vo vzťahu otca a syna. Odporca je
slobodný, schopný pracovať, nie je odkázaný žiť, bývať a pracovať v Banskej Bystrici. Môže si tak hľadať
zamestnanie aj v iných regiónoch Slovenska, kde je viac pracovných ponúk tykajúcich sa robotníckych
profesií.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že vyživovacia povinnosť sa nekončí tým, že
je plnoletý, ale trvá do času, kým nie je schopný sám sa živiť. Pravidelne sa chodí hlásiť na úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny, hľadá si prácu cez inzeráty a aj cez internet. Prácu si nehľadá len v
Banskej Bystrici. O jeho flexibilite svedčí aj to, že odišiel aj do Anglicka, „aby si niečo zarobil“. Podľa jeho
názoru všetka starostlivosť bola len na jeho matke, navrhovateľ mu je dokonca dlžný aj na výživnom.
Uviedol tiež, že navrhovateľ si kúpil nové auto, zobral si úver, pričom ho netrápilo, či „mám za čo žiť“.
Preto navrhol, aby odvolací súd „nezrušil vyživovaciu povinnosť“, zvážil jeho situáciu a rozhodol v jeho
prospech.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 zákona
č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej „O.s.p.“), bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej
časti ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

Podľa ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov
(ďalej „Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá
trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí
podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný
plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima
na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne
stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Krajský súd zo spisu zistil, že navrhovateľ na okresnom súde podal dňa 22. 06. 2011 návrh, ktorým
sa domáhal zrušenia jeho vyživovacej povinnosti voči odporcovi. Dôvodil to tým, že odporca ukončil
strednú školu a je schopný sám sa živiť. Následne odporca doručil k návrhu navrhovateľa dňa 27.

07. 2011 písomné vyjadrenie, ktorým žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť. Súčasne v tomto vyjadrení
žiadal zvýšiť vyživovaciu povinnosť zo sumy 66,- Eur mesačne na sumu 120,- Eur. Nepoprel, že ukončil
stredoškolské štúdium, ale vzhľadom na súčasný stav, nie je schopný sa nikde zamestnať, musí ho živiť
matka, resp. mu pomáhajú jeho súrodenci.

Okresný súd Banská Bystrica rozhodol, tak ako bolo vyššie konštatované, rozsudkom č.k.
16C/93/2011-89 zo dňa 28. 05. 2012, potom ako z vykonaného dokazovania zistil, že rozsudkom
Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 31P/237/2004-201 zo dňa 01. 06. 2005 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 13CoP/41/2005-222 zo dňa 26. 10. 2005 bol navrhovateľ
zaviazaný prispievať na výživu odporcu sumou 66,38 Eur (2 000,-Sk mesačne).

Navrhovateľ je zamestnaný s priemerným mesačným zárobkom v sume 451,94 Eur. Žije s P. J., ktorá je
tiež zamestnaná. Spolu sa podieľajú rovnakou mierou na chode domácnosti. Z potvrdenia Spojenej školy
- Stredná odborná škola automobilová, Školská 7, Banská Bystrica, súd zistil, že odporca ukončil 26.
05. 2011 Strednú odbornú školu automobilovú v Banskej Bystrici, teraz je evidovaný ako nezamestnaný.
Vychádzajúc z vyjadrení Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Bystrici, Študentského servisu,
pracovnej agentúry Galanta, Samsungu Electronics LCD Slovakia s.r.o., Voderady, Agipu čerpacia
stanica Banská Bystrica, OTTA Slovensko s.r.o., Spojenej školy - Stredná odborná škola automobilová
v Banskej Bystrici mal preukázané, že na súčasnom pracovnom trhu nie sú vzhľadom na kvalifikáciu
odporcu pracovné ponuky. Odporca žije spolu so svojou matkou P. X. v spoločnej domácnosti, ktorá
je práceneschopná. Odporcovi prispieva na kredit na mobil a mestskú hromadnú dopravu. Iné príjmy
odporca ani ona nemá. Musia žiť len z toho, čo im zostane. Odporca si stále hľadá pracovné miesto,
ktoré však ani spoločne so svojou matkou nevie nájsť.

Odvolací súd vychádzajúc z obsahu odvolania navrhovateľa zistil, že napadol odvolaním tú časť
rozhodnutia okresného súdu, ktorým okresný súd zamietol jeho návrh na zrušenie jeho vyživovacej
povinnosti voči odporcovi.

Odvolací súd po preskúmaní rozsudku prvostupňového súdu aplikujúc ustanovenie § 219 ods.
2 O.s.p., sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť
dôvodov a právnych úvah, na podklade ktorých prvostupňový súd rozhodol.

Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie. Z obsahu
spisu možno konštatovať, že odporca nie je schopný sám sa živiť, a teda rodičia majú voči nemu stále
vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu z vyššie citovaného ustanovenia § 62 Zákona o rodine. Súd zohľadnil
predovšetkým záujem dieťaťa. Uprednostňovaním práva dieťaťa (aj plnoletého) na výživu, ako jeho
základnej a nevyhnutnej životnej potreby pred inými potrebami rodiča, zákon zdôrazňuje skutočnosť,
že vyživovacia povinnosť rodiča voči dieťaťu je jeho prvoradou zákonnou povinnosťou, ktorej sa rodič
nemôže zbaviť.

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Kedy
nastane takýto faktický stav závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory
na strane dieťaťa patrí vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať
prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a pod. Len samotná skutočnosť, že dieťa
nadobudlo pracovnoprávnu spôsobilosť, nemá vplyv na zánik vyživovacej povinnosti rodičov. Rovnako
nestačí preukázanie skutočností, že už dieťa je schopné nejakej - hocijakej - zárobkovej činnosti (pozri
aj PAVELKOVÁ, B. 2011. Zákon o rodine, Komentár. Praha: C. H. BECK, 2011. s. 379-380. ISBN
978-80-7400-359-2). Odvolací súd v týchto súvislostiach poukazuje aj na nález Ústavného súdu ČR z
21. 4.2011, sp. zn. II. ÚS 3113/2010, ktorý v jeho odôvodnení konštatoval, že schopnosť samostatne
sa živiť znamená, že dieťa je schopné samostatne uspokojovať všetky svoje potreby, a to hmotné,
kultúrne a ďalšie vrátene bytových. Inými slovami to znamená, že dieťa má určitý trvalý príjem finančných
prostriedkov, z ktorého uhrádza svoje potreby.

Na druhej strane, rozhodne povinnosť rodičov živiť svoje dieťa netrvá, ak dieťa už skončilo prípravu
na povolanie, má primeraný zdravotný stav, existujú preň pracovné príležitosti, avšak dieťa o ne nemá
záujem a z vlastnej vôle nepracuje.

Odvolací súd nepopiera navrhovateľom tvrdené skutočnosti, teda, že odporca je slobodný, mladý
a jeho zdravotný stav mu umožňuje vykonávať prácu vo vyštudovanom odbore (Stredná odborná
škola automobilová) v oblasti automobilových služieb a automobilového priemyslu. Na druhej strane
je odvolaciemu súdu známe z jeho činnosti, že práve uplatnenie absolventa na trhu práce je veľmi
náročné. Dôležitým faktorom, ktorý odvolací súd zohľadnil, je reálna možnosť odporcu zamestnať sa
vo vyštudovanom odbore predovšetkým vzhľadom na skutočnosť, že je absolvent bez pracovných
skúseností, čím je sťažená jeho možnosť zamestnať sa.

Navrhovateľ v konaní, a to ani v odvolacom, nepreukázal, že odporca je schopný sám sa živiť, teda
samostatne uspokojiť svoje potreby. Nepreukázal ani to, že odporca má negatívny, laxný postoj k
získaniu práce, že by odporca konal nezodpovedne a ľahostajne v súvislosti s cieľom nájsť si prácu. Toto
nevyplýva ani z vykonaného dokazovania. Z vyjadrenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská
Bystrica vyplýva, že odporca si aktívne hľadá prácu, čo preukazuje minimálne raz za mesiac na mieste
určenom úradom práce. V danom prípade tak nejde o zneužívanie rodičovskej vyživovacej povinnosti
zo strany odporcu. Neobstojí ani odvolacia námietka navrhovateľa, že „postoj odporcu sa dokonca prieči
dobrým mravom vo vzťahu otca a syna“. V danom prípade právo oprávneného na výživné od povinného
je v súlade s dobrými mravmi. Nie je naplnený zákonný predpoklad (§ 75 ods. 2 Zákona o
rodine) prekážky rozporu s dobrými mravmi. Správanie odporcu voči navrhovateľovi nie je také, ktoré
by spôsobovalo stratu práva priznať výživné.

Naviac vychádzajúc z dôvodov odvolania, krajský súd konštatuje, že navrhovateľ v odvolaní neuviedol
žiadne nové skutočnosti majúce vplyv na zrušenie jeho vyživovacej povinnosti k odporcovi. Všetky
skutočnosti, ktoré v odvolaní zdôraznil boli známe súdu už v štádiu prvostupňového konania a podstatné
je, že okresný súd tieto skutočnosti ako relevantné aj zohľadnil.

Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti podľa
§ 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.

Vo zvyšnej, odvolaním nenapadnutej časti, ostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože odporca, ktorý bol v odvolacom
konaní úspešný, návrh na rozhodnutie o trovách konania nepodal (§ 151 ods. 1 O. s. p. ).

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 .

Poučenie:

proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.