Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 29, 2012

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3CoE/74/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2110228218
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Šramelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2110228218.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, proti povinnému:
K. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX, XXX XX B., za účasti súdneho exekútora: JUDr. Rudolfa
Krutého, Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 60, o zastavení exekúcie, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava pod č. k. 38Er/828/2010-14 zo dňa 28. júna 2011,

EX 15539/10, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu (vedenú u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého pod sp. zn. EX 15539/10) zastavil.

Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanoveniami § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok"), § 45 ods. 1 a 2 zákona č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“), § 2, § 3
zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 25 ods.1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka účinného do 31.12.2009, ako aj smernicou Rady 93/13/EHS93/13/EHS z 5. apríla 1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a vecne tým, že súdneho exekútora JUDr. Rudolfa

Krutého poveril rozhodnutím č. 5207 088963* zo dňa 15.12.2010 vykonaním exekúcie na základe
exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave pod č. k. SR
17641/09 zo dňa 23.08.2010, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu
vo výške 1.565,46 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.565,46
Eur od 20.04.2009 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 1.565,46 Eur

od 25.08.2009 do zaplatenia, trovy rozhodcovského konania vo výške 328,10 Eur, a to všetko do
3 dní od právoplatnosti rozsudku. Následne súd preskúmal zmluvu o úvere, ktorá bola uzatvorená
medzi účastníkmi exekučného konania dňa 10.12.2008 (ako zmluva spotrebiteľská), ako aj všeobecné
obchodné podmienky, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou predmetnej zmluvy a zistil, že v týchto je
obsiahnutá rozhodcovská doložka, ktorá je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods.1
Občianskeho zákonníka v znení do 31.12.2009, nakoľko celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a preto je v zmysle § 53 ods.4
Občianskeho zákonníka v znení do 31.12.2009 neplatná. Neplatná rozhodcovská doložka nemôže
založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť a preto je rozhodcovský rozsudok
nulitný a ako exekučný titul je neúčinný. Tým je podľa názoru okresného súdu daný rozpor exekučného
titulu so zákonom, čo bolo dôvodom na zastavenie exekúcie.Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V odvolaní okrem
iného uviedol, že nesúhlasí s tvrdením okresného súdu, že uzavretá zmluva medzi ním (oprávneným) a
povinnýmjezmluvouspotrebiteľskou,nakoľkobolpovinnémuposkytnutýúverresp.peňažnéprostriedky

na účely zamestnania. Pokiaľ ide o dohodnutú výšku úrokov, táto nie je podľa názoru odvolateľa
neprimeraná a ani v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nakoľko oprávnený poskytuje
úveryzvlastnýchzdrojov,nevyžadujezabezpečeniapriposkytovaníúveru,berienasvojuzodpovednosť
i ďalšie obchodné riziká, pričom ani zo zákona a ani z iných právnych predpisov nie je možné
odvodiť pre obchodné záväzkové vzťahy obmedzenie výšky úrokovej sadzby, ktorú si môžu zmluvné

strany dohodnúť. V tejto súvislosti poukazoval i na rozhodnutia tunajších i zahraničných súdov. Ďalej
uviedol, že rozhodcovská doložka v úverovej zmuve je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou,
nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom
rozhodcovského konania alebo súdneho konania a teda nevyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Taktiež z textu uzavretej rozhodcovskej doložky
vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na tzv. alternatívne určenej právomoci súdu na riešenie sporov.

V závislosti od druhu podanej žaloby prichádzalo teda do úvahy buď rozhodcovské konanie alebo
konanie pred všeobecným súdom. Nemožno sa preto stotožniť s právnym názorom konajúceho súdu
o výlučne danej právomoci rozhodcovského súdu. Ďalej poukazuje na skutočnosť, že tzv. alternatívne
doložky sú právne prípustné, a to jednak v zmysle vnútroštátneho práva, ale aj európskeho práva.
Zdôraznil, že v zmysle príslušnej smernice ( č.93/13/EHS) sa neprípustnosť týka len rozhodcovského

konania, ktoré nespadá pod príslušné právne prepisy, ide teda o prípady rozhodcovských konaní ad
hoc uskutočňovaných bez príslušného právneho podkladu. V danom prípade podľa názoru odvolateľa
rozhodcovské konanie prebiehalo podľa rozhodcovskej doložky plne v súlade so zákonom a na základe
Zákona o rozhodcovskom konaní. Na základe týchto a ostatných podrobných dôvodov odvolania
oprávnený žiadal, aby krajský súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané
oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 OSP) a zistení, že odvolanie
spĺňa náležitosti § 205 a nasl. OSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie byť viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Preto
uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 OSP potvrdil. Toto uznesenie bolo

prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v
znení neskorších zmien a doplnení).

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa dospel k záveru, že súd
prvého stupňa správne zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil a z tohto dôvodu sa odvolací
súd stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a na toto poukazuje.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že

exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prípade,
že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, je povinný preskúmať exekučný titul aj podľa
kritérií uvedených v § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, teda exekučný súd musí zistiť,
či exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok, nemá nedostatok uvedený v § 40 písm. a), b)
zákona o rozhodcovskom konaní, alebo či nezaväzuje na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom

nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi. V prípade, ak exekučný súd zistí, že rozhodcovský
rozsudok má niektorý z týchto nedostatkov uvedených v § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní,musí v zmysle § 44 ods. 2 zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Ak exekučný
súd už vydal poverenie na vykonanie exekúcie a až následne zistí nedostatky exekučného titulu v zmysle
§ 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, ide síce o pochybenie exekučného súdu, ktorý predmetné

poverenie vôbec nemal vydať, ale zároveň toto svoje pochybenie môže a musí exekučný súd odstrániť
len tak, že exekúciu zastaví (príp. zastaví v časti). Exekučný súd musí počas celej doby vykonávania
exekúcie dbať o to, aby sa exekúcia vykonávala v súlade so zákonom.

Ďalej je treba uviesť, že súd prvého stupňa správne posúdil vzťah medzi účastníkmi konania z
predmetnej zmluvy ako spotrebiteľský, nakoľko oprávnený konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej

činnosti a uzatvoril zmluvu s povinným ako nepodnikateľom. Súd prvého stupňa mal povinnosť
preskúmať,čiplnenia,naktorépovinnéhozaväzujerozhodcovskýrozsudoknevyplývajúzneprijateľných
zmluvných podmienok. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa a všetky zmluvné
podmienky posúdené súdom prvého stupňa ako neprijateľné považuje aj odvolací súd za neprijateľné,
pretože tieto zmluvné dojednania neboli individuálne dojednané, nakoľko sú súčasťou všeobecných
zmluvných podmienok, povinný ich mohol len ako celok prijať alebo odmietnuť a spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pretože
neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné, súd prvého stupňa správne
rozhodol o zastavení exekúcie. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že neprijateľnou podmienkou
je jednoznačne rozhodcovská doložka, ktorá znemožňuje voľbu povinného dosiahnuť rozhodovanie
sporu všeobecným súdom, ak veriteľ podá žalobu u rozhodcu, nejde o individuálne dojednanú zmluvnú

podmienku a táto spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. V prípade, ak je neprijateľnou podmienkou samotná rozhodcovská doložka, je
to dôvod na zastavenie exekúcie, nakoľko táto potom prebieha na základe nespôsobilého exekučného
titulu.

Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne rozhodol,

keď exekučné konanie zastavil a preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v zmysle
§ 219 ods. 1 a ods. 2 OSP potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.