Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 13, 2012

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/193/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211201203
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7211201203.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: G. C. so sídlom v H., pobočka Y., Q. T. 1, Y.,
IČO: XX XXX XXX proti povinnému: Q. S. s.r.o., U. 4, Y., IČO: XX XXX XXX, o vymoženie 3.770,06 eur
s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. N. Y., Exekútorský úrad I., Š. U. XX, I., pod sp. zn.
EX 12/2011, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II, č.k. 48Er/56/2011-11
zo dňa 22.5.2012 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť
súdnemu exekútorovi JUDr. N. Y., so sídlom v I., Š. U. č.XX trovy exekúcie v sume 79,54 eur do troch
dní od právoplatnosti uznesenia.

Toto rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe návrhu oprávneného zo dňa 5.1.2011 a poverenia k

vykonaniu exekúcie vydaného dňa 13.1.2011 bol exekúciou poverený súdny exekútor JUDr. N. Y.. Dňa
27.4.2012 bol súdu prvého stupňa doručený návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, nakoľko
majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie. Súd prvého stupňa preverením majetkových
pomerov povinného zistil, že tento je nemajetný, preto v zmysle s ustanovením § 57 ods. 1 písm. h/
zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) exekúciu
zastavil.

O trovách exekúcie súd prvého stupňa rozhodol podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého
ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich
oprávnený. Pretosúdprvéhostupňazaviazaloprávnenéhozaplatiťsúdnemuexekútorovitrovyexekúcie
79,54 eur.

O výške trov exekúcie rozhodol podľa vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov platnej od 1.5.2008 (ďalej len vyhláška). Tieto trovy pozostávajú - § 14 ods.
1 vyhlášky, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví,

odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé
úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eur. Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky paušálna suma za každý
jednotlivýúkonexekučnejčinnostije3,32eur.Podľa§15ods.1vyhláškypaušálnousumousaodmeňujú
vykonané úkony exekučnej činnosti v zmysle písm. a/ až písm. j/.Súd prvého stupňa priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu za výkon exekučnej činnosti po 3,32
eur v zmysle § 14 ods. 1 písm. b) a ods. 2 vyhlášky vykonané podľa ustanovenia § 15 ods. 1 písm. a/,
c/, i/, j/ vyhlášky vo výške 13,28 eur za úkon - a)získanie poverenia na vykonanie exekúcie, c) doručenie

upovedomenia o začatí exekúcie, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku
povinného. Súdnemu exekútorovi súd prvého stupňa priznal aj 20 % DPH vo výške 2,65 eur z paušálnej
odmeny 33,19 eur. Súdnemu exekútorovi tiež priznal náhradu hotových výdavkov vo výške 54,90 eur za
poštovné a 20 % DPH vo výške 8,71 eur v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky. Celková suma trov exekúcie
je vo výške 79,54 eur.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený

a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na nové
konanie, alternatívne, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil. V dôvodoch odvolania oprávnený
poukázal na to, že súd prvého stupňa rozhodol o zastavení exekučného konania podľa ustanovenia
§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Dôvod zastavenia exekúcie je nepreskúmateľný, pretože
nemožno z napadnutého uznesenia zistiť, akým spôsobom exekútor dospel k záveru, že povinný je

nemajetný. Povinný počas exekučného konania navrhol zaplatenie svojho záväzku v splátkach. Súdny
exekútor však splácaniu pohľadávky nevenoval dostatočnú pozornosť, pretože až približne po roku
vydal exekučné príkazy na prikázanie pohľadávky z účtu dlžníka. Z uvedeného vyplýva, že povinný
počas exekučného konania vykonával podnikateľskú činnosť a pohľadávku oprávneného bolo možné
uspokojiť. Preto považoval zistenia súdneho exekútora- nemajetnosť povinného za nesprávne a žiadal

o nové prehodnotenie dôvodov na zastavenie exekúcie. Oprávnený namietal výšku hotových výdavkov
na poštovnom vo výške 54,90 eur a nesúhlasil so sumou, pretože nie je známe, akým spôsobom a v
akom rozsahu súdny exekútor doručoval jednotlivé zásielky v exekučnom konaní a ani nevie posúdiť,
či sú tieto výdavky preukázané. Poukázal na to, že exekútor nepožadoval cestovné náhrady, z čoho
vyplýva, že exekútor majetok povinného ani osobne nepreveroval. Rozhodnutie súdu prvého stupňa v

časti priznania hotových výdavkov za poštovné je nepreskúmateľné. Namietal, že poštovné ako služba
zahŕňa v sebe aj DPH, preto nemožno z tejto sumy DPH priznať exekútorovi opakovane vo výške 8,71
eur. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec prvostupňovému súdu na
nové konanie.

Súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a bolo odvolaciemu
súdu predložené na rozhodnutie o odvolaní so stanoviskom sudcu súdu prvého stupňa, ktorý oznámil,
že odvolaniu nemieni vyhovieť v celom rozsahu podľa § 374 ods. 4 O.s.p., preto odvolanie prejednal
odvolací súd.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods.1,3

O.s.p.beznariadeniapojednávaniapodľa§214ods.2O.s.p.,pretoženejdeotakéodvolaniepodľa§214
ods.1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje
proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na
doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu súdneho exekútora odvolací súd uvádza nasledovné:

Oprávnený podal odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa, nakoľko nesúhlasil so zastavením
exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, namietal predčasnosť a neexistenciu dôvodov pre takéto
rozhodnutie. Namietal aj výšku priznaných trov exekúcie súdnemu exekútorovi (poštovné).Podľa § 36 ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína na návrh.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia však exekútor môže začať vykonávať exekúciu až
udelením poverenia súdu na jej vykonanie ( § 44 ).

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z
pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora , náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie ( § 196 ). Oprávnený a exekútor majú

nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj
o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1 O.s.p. ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže
uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Odvolací súd z predloženého súdneho a exekučného spisu ( sp. zn. EX 12/2011) zistil, že predmetné
exekučné konanie sa začalo dňa 5.1.2011, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného
na vykonanie exekúcie. Po tom, čo bol súdny exekútor poverený súdom prvého stupňa na vykonanie

exekúcie v predmetnej veci, dňa 24.1.2011 vydal upovedomenie o začatí exekúcie. Následne zisťoval
majetkové pomery povinného a keďže bolo zistené, že obchodná spoločnosť povinného je nefunkčná
od 16.2.2011, nevykonáva žiadnu obchodnú činnosť ani výrobnú činnosť. Spoločnosť bola činná od
22.2.2008 do 16.2.2011. Neeviduje žiadne pohľadávky, nedisponuje žiadnym hnuteľným majetkom a
bola vyzvaná na doloženie účtovných dokladov. Spoločnosť je bezmajetná, preto súdny exekútor podal

dôvodne podnet na zastavenie exekúcie. Oprávnený v konaní nepreukázal opak zistenia súdneho
exekútora teda, že povinný má majetok, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie.

Odvolací súd dospel k záveru, že exekúcia bola zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného
poriadku dôvodne, pretože majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, čo súdny exekútor
preukázal.

V posudzovanej veci súd prvého stupňa správne na náhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného,
pretože (tak ako to vyplýva zo šetrenia súdneho exekútora) povinný je bezmajetný, nevlastní žiaden
hnuteľný a ani nehnuteľný majetok, čo bolo aj dôvodom pre zastavenie exekúcie podľa ustanovenia
§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Pokiaľ dôvodom zastavenia exekúcie bola skutočnosť,že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša trovy exekúcie oprávnený ( podľa
§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku).

Výšku odmeny súdneho exekútora, náhrady jeho hotových výdavkov, náhrady za stratu času a spôsob

ich určenia upravuje vyhláška č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, ktorú v
posudzovanom prípade je potrebné použiť v znení účinnom od 1.5.2008 ( podľa ustanovenia § 27a -
prechodné ustanovenia účinné od 1.5.2008), pretože exekučné konanie v tejto veci začalo podaním
návrhu na vykonanie exekúcie ( § 36 ods. 1 Exekučného poriadku) dňa 5.1.2011.

Pri rozhodovaní o trovách exekúcie súd prvého stupňa vychádzal z podnetu súdneho exekútora zo dňa
27.4.2012, v ktorom žiadal priznať trovy exekúcie vo výške 79,54 eur s 20 % DPH. Vo vyúčtovaní

exekútor žiadal priznať daň z pridanej hodnoty. Toto vyúčtovanie exekučný súd akceptoval v plnom
rozsahu.

Osobitným zákonom o platení dane z priadnej hodnoty je zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej
hodnoty.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. predmetom dane je

a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení
zdaniteľnej osoby,

b) poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou
osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby,

c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len

"členský štát"),

d) dovoz tovaru do tuzemska.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. zdaniteľnou osobou je každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle
akúkoľvek ekonomickú činnosť podľa odseku 2 bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. ekonomickou činnosťou (ďalej len "podnikanie") sa rozumie

každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov
služieb vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné
povolanie podľa osobitných predpisov, duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť. Za podnikanie sa
považuje aj využívanie hmotného majetku a nehmotného majetku na účel dosahovania príjmu z tohto
majetku; ak je majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, považuje sa jeho využívanie na

účel dosahovania príjmu za podnikanie v rovnakom pomere u každého z manželov, ak sa manželia
nedohodnú inak.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru
podľa § 8, vrátane

a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo

inému duševnému vlastníctvu,

b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok,

c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav,d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe
zákona.

Podľa citovaného ustanovenia § 2 ods. 1 písm. b/ zákona č. 222/2004 Z.z. predmetom dane z pridanej

hodnotyjedodanieslužbyzaprotihodnotu.Hotovévýdavkysúdnehoexekútorapodľa§196Exekučného
poriadku môžu byť napr. cestovné, poštovné, telefónne poplatky, známky, kolkové známky a pod. Tieto
služby pre súdneho exekútora poskytuje pošta, telekomunikačné spoločnosti, dopravné spoločnosti a
platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa § 3 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. je osoba, ktorá tieto služby
súdnemu exekútorovi poskytla.

Novelou uskutočnenou zákonom č. 348/2011 Z. z. účinnou od 1.1.2012 bolo do ustanovenia § 196

zavedené, že o daň z pridanej hodnoty sa zvyšujú aj náhrady hotových výdavkov exekútora.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

V súlade s citovaným ustanovením patrí súdnemu exekútorovi aj zvýšenie náhrady hotových výdavkov
- poštovné o daň z pridanej hodnoty 20 %.

Z citovaného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že Exekučný poriadok rozlišuje medzi odmenou,
náhradou hotových výdavkov a náhradou za stratu času, ktoré tvoria tri zložky trov, na náhradu ktorých
má súdny exekútor nárok. Nárok na DPH pri odmene a náhrade exekútora je upravený priamo zákonom

č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších
predpisov a zákona č. 348/2011 Z.z. účinného od 1.1.2012, ktorý výslovne ustanovuje, že ak je exekútor
platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené
podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Odvolací súd nepovažuje za dôvodné tvrdenie oprávneného o nesprávnom priznaní náhrady hotových

výdavkov za poštovné. Z obsahu spisu vyplýva, že súdny exekútor doručoval najmenej tridsať
doporučených zásielok (doručovanie výzvy na poskytnutie súčinnosti, doručovanie príkazu na začatie
exekúcie, doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie oprávnenému a povinnému, doručovanie
exekučného príkazu oprávnenému, povinnému, výzvy na súčinnosť), čomu zodpovedá suma náhrady
hotových výdavkov o výške 54,90 eur.

Podľa § 22 ods. 1 citovanej vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí odmena aj náhrada hotových výdavkov
účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä
cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Výšku hotových
výdavkov musí exekútor preukázať právne relevantnými listinnými dôkazmi.

Súdnemu exekútorovi boli priznané trovy exekúcie vo výške 79,54 eur. Tieto pozostávajú z paušálnej

odmeny podľa § 14 ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. vo výške 13,28 eur, z 20% DPH z odmeny vo výške
2,65 eur, z náhrady hotových výdavkov vo výške 54,90 eur za poštovné, z 20% DPH z náhrady vo výške
8,71 eur. Rozhodnutie o výške trov exekúcie považuje odvolací súd za správne.

Odvolací súd preto podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vo
výroku o zastavení exekúcie a vo výroku o trovách exekúcie ako vecne správne.O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s ustanovením § 142
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.
Oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania,

súdnemu exekútorovi a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli, preto im neboli
priznané.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.757/2004 Z.z. v znení
účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.