Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 6, 2012

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoP/37/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2311231957
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Príbelská, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2311231957.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: U. O., nar. X.XX.XXXX, bytom ako
matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, dieťa rodičov
- matky: N. W., nar. XX.X.XXXX, bytom X., A. X. XX, zastúpenej spoločnosťou: Advokátska kancelária
KUHAJDA, s.r.o., so sídlom O. XX, W., IČO: 47 232 773 a otca: G.. G. O., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom
X. F. XX, zastúpeného spoločnosťou: Valko Marián & partners, s.r.o., so sídlom Porubského 2, Bratislava,
IČO: 35 916 192, v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o
návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu
Galanta zo dňa 29.2.2012 č.k. 13P/338/2011-135, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e s tým, že v prípade, že
sa styk otca s maloletým nebude môcť z vážnych dôvodov uskutočniť v stanovenom čase, rodič j
e p o v i n n ý oznámiť túto skutočnosť bezodkladne druhému rodičovi, najneskôr do 24 hodín pred
začiatkom styku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nariadil predbežné opatrenie, ktorým upravil styk otca
s maloletým U. tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým dieťaťom počnúc dňom nariadenia
predbežného opatrenia každý párny kalendárny týždeň v mesiaci od soboty od 9.00 hod. do nedele do
19.00 hod. až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Matka je povinná v stanovenej lehote
maloleté dieťa otcovi pripraviť a odovzdať v mieste jej bydliska a otec je povinný v stanovenej lehote
maloleté dieťa matke vrátiť taktiež v mieste jej bydliska. Rozhodnutie prvostupňový súd s použitím § 102
ods. 1 O.s.p., § 75 ods. 1 O.s.p. a § 75 ods. 2, 4, 6 a § 8 O.s.p. vecne odôvodnil v podstate tým, že
vyhovel návrhu a upravil styk otca s maloletým tak ako to vyplýva z výroku, pretože má za to, že v tomto
smere sa rodičia nevedia dohodnúť a je treba dočasne upraviť pomery účastníkov tak, aby maloleté
dieťa do rozhodnutia vo veci samej bolo v pravidelnom styku s otcom, aby nedošlo k odcudzeniu dieťaťa.
Argumentoval tiež tým, že maloletý v súčasnosti býva s matkou, s ktorou je v dennodennom styku a
na druhej strane otec sa s maloletým nedokáže stretávať, nakoľko nebýva v mieste bydliska matky.
Návrhu otca v časti, ktorou sa domáhal úpravy styku tak, aby mohol mať maloletého u seba každý
párny kalendárny týždeň od štvrtka od 15.00 hod. do nedele do 19.00 hod nevyhovel, nakoľko dočasne
považoval styk upravený v rozsahu každej párnej kalendárnej soboty od 9.00 hod. do nedele do 19.00
hod. za dostatočný. Takýto stav bude trvať len dovtedy, pokiaľ nebude vo veci rozhodnuté o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností rozhodnutím vo veci samej.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie otec maloletého prostredníctvom jeho právneho zástupcu, v
ktorom namietal, že súd prvého stupňa vec nesprávne vec posúdil po právnej stránke a okrem dospel
i k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázal na to, že miestom trvalého bydliska otca je X. F. v
okrese P., pričom miesto trvalého bydliska matky a maloletého je X.. Miesta bydlísk otca a matky
maloletého sú od seba vzdialené viac ako 200 kilometrov a jednosmerná cesta z bydliska otca do
bydliska matky trvá vyše dvoch hodín. Vzhľadom na takúto vzdialenosť bydlísk účastníkov konania

je nutnosť prepravy v dĺžke trvania viac ako dve hodiny pri prevzatí maloletého a dve hodiny pri
odovzdaní maloletého, preto navrhoval vo svojom návrhu, aby si maloletého mohol prevziať vo štvrtok
večer, v piatok a v sobotu s ním byť a s tým, že v nedeľu poobede ho privezie naspäť do bydliska
matky. Aj napriek uvedeným skutočnostiam súd prvého stupňa zúžil styk otca s maloletým na čas
od soboty od 9.00 hod. do nedele do 19.00 hod. Za takýchto okolností otec nebude môcť tráviť s
maloletým ani jeden celý deň. Má za to, že súd prvého stupňa pri nariaďovaní predmetného predbežného
opatrenia vôbec nezohľadnil vzdialenosť bydlísk rodičov maloletého. Za takýchto okolností aj rodičovské
práva otca sú preto neoprávnene obmedzené a otcovi je uprené základné rodičovské právo svojmu
maloletému dieťaťu. Otec sa už od odsťahovania matky s maloletým zo spoločnej domácnosti tzn. od
29.11.2011 snaží o styk s maloletým, pričom matka koná zámerne účelovo tak, aby styk otca s maloletým
zrealizovaný nebol a tak otec už takto vyše troch mesiacov nemôže vykonávať svoje rodičovské práva
k svojmu dieťaťu a maloletý nemôže rozvíjať svoj vzťah k otcovi a so svojimi nevlastnými súrodencami,
nakoľko od momentu svojvoľného odsťahovania sa matky zo spoločnej domácnosti boli tieto väzby
maloletého U. so súrodencami prerušené. Počas krátkeho obdobia vymedzeného súdom prvého stupňa
tieto väzby nemôžu byť obnovené. Nie je v záujme maloletého, aby väčšinu času, ktorý má kvalitne
tráviť s otcom a svojimi súrodencami trávil cestovaním z miesta bydliska matky do miesta bydliska do
miesta bydliska otca a späť a to počas dvoch hneď za sebou nasledujúcich dní. V závere poukázal na
nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I.ÚS 618/05 v zmysle ktorého predbežné opatrenie upravujúce styk
rodičov s deťmi musí byť použité s ohľadom na charakter a význam ním chráneného záujmu, ktorým
je umožniť rodičovi, ktorý s dieťaťom trvale nežije, pravidelný a čo najširší kontakt, pretože je to práve
množstvo času, v ktorom je možné realizovať i neverbálne výchovné pôsobenie rodiča. Je nutné mať
na zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu rodič - dieťa v dôsledku odcudzenia je v neskoršej dobe len
ťažko napraviteľná.

Matka maloletého a kolízny opatrovník odvolanie nepodali.

Matka k podanému odvolaniu podala prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomné vyjadrenie,
v ktorom navrhla napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Poukázala na to, že s návrhom
odporcu, ktorý je obsiahnutý v jeho odvolaní, nesúhlasí najmä z dôvodu, že maloletý navštevuje
predškolské zariadenie v mieste trvalého bydliska tzn. v Seredi každý deň v týždni, tzn. aj v piatok.
Narušenie pravidelného týždenného režimu maloletého by nebolo v jeho prospech.

Kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu vecne nevyjadril. V písomnom vyjadrení zo dňa 25.4.2012
len uviedol , že súhlasí, aby o odvolaní bolo odvolacím súdom rozhodnuté bez nariadenia odvolacieho
pojednávania.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom jeho rozsahu bez
ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a) v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p.), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa je správne.

V zmysle § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie ak je potrebné,
aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia
bol ohrozený.

V zmysle § 75 ods. 7 O.s.p. súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu
účastníkov. Podľa ods. 9 tohto ustanovenia o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez
vyjadrenia ostatných účastníkov.

Ust. § 76 ods. 1 O.s.p. zakotvuje demonštratívny výpočet možných predbežných opatrení čo do ich
obsahu, je preto možné vydať predbežné opatrenie aj iného obsahu. Podľa písm. b) cit. ust. predbežným
opatrením môže súd uložiť účastníkovi, aby odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov, alebo
do starostlivosti toho, koho označí súd. Ustanovenie je ale na prípady predbežnej úpravy styku rodiča
s dieťaťom nenáležité a neaplikovateľné. Keďže dočasnú úpravu styku rodiča s dieťaťom nie je možné
subsumovať ani pod jedno z demonštratívne vymenovaných predbežných opatrení pod písm. a) až h)
citovaného ustanovenia, predbežné opatrenie o úprave styku sa preto spravuje všeobecne ust. § 76
ods. 1 O.s.p.

V zmysle § 75 ods. 5 ak sú rozhoduje o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1
písm. b), rozhodne najneskôr do 7 dní od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa ods. 2.

V zmysle § 102 ods. 1 veta prvá O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov
alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými
ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

I keď sa to v citovanom ust. § 102 ods. 1 O.s.p. výslovne neuvádza, v kontexte s ust. § 74 a nasl.
O.s.p. vyplýva, že po začatí konania súd nariadi predbežné opatrenie buď za účelom dočasnej úpravy
pomerov účastníkov, alebo za účelom zaistenia budúceho výkonu rozhodnutia.

Jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v občianskom súdnom konaní je inštitút predbežného
opatrenia. Predbežné opatrenie slúži dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených
práv účastníkov konania a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu.
Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky
skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť
vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie
je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie predbežného
opatrenia a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo existencia reálnej obavy, že by
výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že predbežným
opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch účastníkov, ani že
v dôsledku predbežného opatrenia nevznikne neprimeraná ujma účastníkovi, teda že ujma povinného
nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením predbežného opatrenia získa druhá strana. Pre
úspešnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda
nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečie
bezprostredne hroziacej ujmy.

V zmysle § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, sa môžu kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ust. § 25 a § 26 sa použijú primerane.

V zmysle § 25 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým
dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s
maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku
s maloletým dieťaťom, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode. Ak je to
potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom, alebo ho zakáže.
Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým
dieťaťom upravený súdom, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. Ak je to
potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa
aj s blízkymi osobami.

V zmysle § 28 ods. 1 a 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti v celom ich rozsahu
majú v zásade obaja rodičia. Rodič, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do starostlivosti uplatňuje
svoju úlohu vo výchove dieťaťa prostredníctvom styku s dieťaťom. Zákon pritom vo vyššie citovaných
ustanoveniach uprednostňuje dohodu rodičov o styku s maloletým dieťaťom, iba ak sa rodičia
nedohodnú, upraví styk súd.

Pri rozhodovaní o rozsahu styku je pritom dôležité zvážiť okolnosti tak na strane maloletého dieťaťa: jeho
vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá v starostlivosti, doterajší spôsob a rozsah styku,
denný režim, ako aj okolnosti na strane rodičov, ich vzájomný vzťah, ich časové a ekonomické možnosti,
rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča a podobne.

Z obsahu spisu bolo zistené, že matka maloletého sa návrhom predloženým prvostupňovému súdu
dňa 29.12.2011 domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému U. tak, že dieťa
bude zverené do jej osobnej starostlivosti, navrhla otcovi určiť povinnosť platiť na maloletého výživné
a zároveň navrhla zakázať styk otca s maloletým.

V priebehu tohto konania podaním doručeným prvostupňovému súdu dňa 13.10.2011 otec podal návrh
na nariadenie predbežného opatrenia, podľa ktorého bude oprávnený stretávať sa s maloletým každý
víkend od piatku od 15.00 hod do nedele do 20.00 hod. Návrh odôvodnil tým, že matka mu opakovane a
účelovo bráni v styku s maloletým U. a nie je prístupná, aby sa ohľadne styku mohli dohodnúť. Maloletý
až do odchodu matky z domácnosti otca tzn. do 29.11.2011 žil v prostredí, ktoré mu vyhovovalo po
každej stránke. V dome u otca, ktorý je uprostred prírody mal svoju izbu a dvor s detským ihriskom. Aj
v súčasnosti trávenie času v tomto prostredí by bolo maloletému na prospech a okrem toho by sa mu
zabezpečil i kontakt s otcovými dvomi synmi, ktorých má otec vo výchove a na ktorých bol maloletý
zvyknutý.

Matka poukázala na to, že otec má výbušnú agresívnu povahu a preto môžu byť obavy, že by
maloletému mohol i ublížiť. Okrem toho v minulosti bol prípad, keď otec si svojvoľne, proti vôli matky
chcel maloletého zobrať z nemocnice k sebe.

Z obsahu spisu tiež vyplýva, že vykonaným dokazovaním bolo zatiaľ predbežne osvedčené (teda
nie nepochybne preukázané, čo ale pre potreby predbežného opatrenia postačuje), že po narodení
maloletého žila rodina v domácnosti otca dieťaťa spolu s jeho dvomi synmi. V novembri 2011 matka
odišla zo spoločnej domácnosti a maloletého si zobrala so sebou. Z dosiaľ osvedčeného je zrejmé, že
doterajší styk otca s dieťaťom neprebiehal bezproblémovo a rodičia majú problém sa na ňom dohodnúť.

S prihliadnutím na obsah spisu a dosiaľ preukázané resp. osvedčené okolnosti prípadu odvolací súd
zhodne s názorom prvostupňového súdu dospel k záveru, že v danom prípade vzťahy medzi oboma
rodičmi sú zložité, v dôsledku toho súd v rámci konania vo veci samej, za účelom posúdenia ktorému z
rodičov je vhodné zveriť dieťa do osobnej starostlivosti, prípadne do ich striedavej starostlivosti , nariadil
uznesením zo dňa 10.2.2012, č.k.13P/338/2011-122 znalecké dokazovanie. Až jeho výsledky preukážu,
ktoré výchovné prostredie je pre dieťa vhodnejšie. Pokiaľ ide o úpravu styku odvolací súd sa stotožnil so
závermi prvostupňového súdu, že v danom prípade sú splnené podmienky pre nariadenie predbežného
opatrenia o úprave styku otca s maloletým. Bolo osvedčené, že vyššie citovanými ustanoveniami Zákona
o rodine priznané právo otca, ale i dieťaťa na stretávanie sa je dané, pričom maloletý U. sa už dlhodobo
s otcom stretáva iba sporadicky a preto tieto práva sú bezprostredne ohrozené. Keďže vo veci ešte len
prebieha konanie o úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletému a vzhľadom na nariadené
znalecké dokazovanie, je dôvodné očakávať, že vo veci samej bude rozhodnuté až s istým časovým
odstupom. Vzhľadom na to je daná naliehavá potreba úpravy styku otca s dieťaťom predbežným
opatrením.

Vzhľadom na skutočnosť, že vzťahy medzi otcom a dieťaťom boli dobré, maloletý je v predškolskom
veku, pričom bolo zistené, že otec má vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť o dieťa, i odvolací

súd považoval za žiaduce, aby bol styk upravený v primeranom rozsahu tak, aby umožnil jednak
výchovné pôsobenie otca na dieťa i utužovanie ich vzájomných citových väzieb, ako i väzieb medzi
maloletým a otcom i otcovou rodinou, ale zároveň, aby nebol narušený predškolský režim maloletého v
zariadení, ktoré navštevuje počas celého týždňa a tiež aby maloletý nebol vystavený nebezpečenstvu,
ktorého sa zo strany otca sa obáva matka maloletého.

Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa a tiež považuje za primeranú okolnostiam
daného prípadu, úpravu styku predbežným opatrením tak, ako ju nariadil prvostupňový súd, teda
každý druhý víkend od soboty dopoludnia, do nedele večera s prihliadnutím i na otcom akcentovanú
vzdialenosť bydlísk. Ide o rozhodnutie, ktoré má len dočasný charakter a zabezpečuje sa ním styk otca
s maloletým bez vykonania dokazovania a bez zistenia aké sú pomery u otca a tiež aké sú vzájomné
väzby otca s maloletým, ako aj s deťmi otca. Vzhľadom na časovú obmedzenosť tejto úpravy takýto styk
otca s maloletým je primeraný a obmedzuje sa ním i matkou prejavovaná obava z chovania otca. Pre
vzdialenosť bydlísk oboch rodičov odvolací súd považoval ale za vhodné uložiť rodičom povinnosť v
prípade vzniku vážnej prekážky realizácie styku túto skutočnosť bezodkladne druhému rodičovi oznámiť,
podľa možnosti najneskôr do 24 hodín pred začiatkom styku.

Žiada sa dodať, že podľa konštantnej súdnej judikatúry (napríklad ÚS SR sp. zn. III.ÚS209/2004)
súd nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia dať odpovede na úplne všetky otázky (resp. námietky)
nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam. Preto odvolací súd
svoje rozhodnutie založil na vyššie uvedených relevantných skutočnostiach.

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, boli splnené podmienky, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa ako v podstate vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil s tým,
že vo svojom rozhodnutí iba zmenil a spresnil okolnosti styku (s použitím § 220 O.s.p.), spôsobom
uvedeným vo výroku tohto uznesenia.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.