Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Bratislava III

Judgement was issued by Mgr. Maroš Fekete

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 23Cb/114/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1311213369
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Maroš Fekete
ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2015:1311213369.7

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom Mgr. Marošom Feketem v právnej veci navrhovateľa:
bura.bura s.r.o., Nobelova 18/A, Bratislava, IČO: 36 281 522, proti odporcovi: Syspan s.r.o., Obchodná
39, Bratislava, IČO: 44 230 133, o zaplatenie 879,29 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania zo dňa 04. 11. 2011 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporcu,
označeného ako DOHODA BB s. r. o., Mládežnícka 43, Banská Bystrica IČO: 36 647 152 na zaplatenie
sumy 879,29 eura s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne od 16. 12. 2008 až do zaplatenia
a náhradu trov konania. Navrhovateľ svoj návrh na začatie konania odôvodnil tým, že odporca bez
právneho dôvodu vyfakturoval navrhovateľovi elektronické obrazy na základe falošného dodacieho
listu a jeho úpravou sfalšovaním dodacieho listu patriaceho k inému obchodnému vzťahu, k inému
právnemu subjektu a inému právnemu účelu. Odporca vystavil faktúry, ktoré k tomuto sfalšovanému
dodaciemu listu dodatočne vyhotovil a preložil faktúry na preplatenie navrhovateľovi, hoci faktúry
neboli daňovým dokladom potvrdzujúcim samotnú existenciu obchodného vzťahu. Faktúry neboli
podložené objednávkou, ani obchodnou zmluvou, ani dodacím listom. Odporca požadoval preplatenie
vystavených faktúr, čo odôvodňoval dodatočným doložením tvrdeného obchodného stavu, ktorý mal
vzniknúť písomnou dohodou s predchádzajúcim vedením navrhovateľa a prisľúbil dodatočne doručenie
potvrdených objednávok a dodacích listov. Navrhovateľ zistil dňa 03. 11. 2011, že dodacie listy, o ktoré
opieral odporca tvrdenie, sú falzifikátmi a týkajú sa inej obchodnej spoločnosti a iného právneho i
obchodného vzťahu. Na výzvu o vydanie neoprávneného majetkového prospechu odporca finančné
plnenie prevzaté bez právneho dôvodu dňa 04. 11. 2008 vo výške 15 000,- Sk a dňa 15. 12. 2008 vo
výške 20 919,- Sk dobrovoľne odmietol vydať.

Počas konania sa pôvodne označený odporca DOHODA BB s. r. o., Mládežnícka 43, Banská Bystrica
IČO: 36 647 152 zlúčil so spoločnosťou RMA system, s. r. o., Dobrovského 2199/5, Bratislava, IČO: 44
230 133, ktorá sa na základe univerzálnej sukcesie stala novým odporcom, takže v ďalšom texte tohto
rozsudku ho súd bude označovať „odporca“.

Odporca v konaní uviedol, že navrhovateľ si uplatňuje neexistujúcu pohľadávku a teda nemá nárok
na akékoľvek plnenie od odporcu. Navrhovateľ žiadal vydanie bezdôvodného obohatenia od odporcu,
avšak k návrhu na začatie konania nepriložil žiadne dôkazy preukazujúce, že by akékoľvek plnenie v
žalovanej výške z akéhokoľvek dôvodu odporcovi poskytol. Rovnako navrhovateľ požaduje zaplatenie
čiastky 879,29 eura, avšak nevysvetľuje, ako túto sumu vypočítal. V návrhu na začatie konania síce

spomína finančné plnenie vo výške 15 000,- Sk a 20 919,- Sk, avšak tieto sumy sú spolu vyššie ako
žalovaná čiastka. Navrhovateľ rovnako tvrdil, že mu boli predložené na preplatenie faktúry, ktoré však
nepriložil k návrhu na začatie konania.

Navrhovateľ k veci ešte uviedol, že odporca svojim tvrdením existencie zmluvného vzťahu na dodávku
obrazov písomne dohodnutých s bývalým konateľom navrhovateľa Miroslavom Mendelom zo dňa 04.
05. 2006 vymohol od navrhovateľa platbu za dodávku elektronických obrazov v celkovej sume 879,29
eura špecifikovaných v prílohe 1 a 2 návrhu na začatie konania. Napriek argumentácii navrhovateľa, že
žiadnu zmluvu na uvedenú dodávku obrazov nikdy neuzatvoril, ani takúto zmluvu nikdy nevidel, ani ju
nepodpísal jediný štatutár navrhovateľa a dotknuté faktúry boli vystavené odporcom právne nedôvodne
odporca tvrdil, že faktúry na uvedené obrazy musia byť riadne uhradené s poukazom na to, že tieto
podpísal za navrhovateľa predchádzajúci konateľ spoločnosti Miroslav Mendel. Po tom, čo navrhovateľ
obdržal v inom súdnom konaní pred Okresným súdom Bratislava III č.k. 29Cb 47/2011 dôkaz, že
podkladová zmluva, na ktorú sa odporca odvolával, sa týka iného obchodného vzťahu (zapožičanie
obrazov) inej obchodnej spoločnosti (spoločnosť KeramiS - Keramické závody s.r.o.) a nie navrhovateľa,
týkajúca sa na iného miesta plnenia (predajňa spoločnosti KeramiS - Keramické závody s.r.o. v NC
Aupark) a za odberateľa mal zmluvu podpísať v zmluve uvádzaný štatutár Dušan Mendel navrhovateľ
zistil, že sa jedná o neexistujúcu zmluvu, ktorú jediný štatutár a konateľ spoločnosti KeramiS - Keramické
závody s.r.o. Dušan Mendel a zároveň súčasný štatutár navrhovateľa nikdy neuzavrel, čo potvrdil i v
súdnom spore č.k. 29Cb 47/2011 konateľ odporcu, ktorý uviedol, že konateľa navrhovateľa stretol prvý
krát až na pojednávaní a s ním nikdy žiadne dohody ani ústne ani písomné neuzavrel, teda nepodpísal
ani zmluvu zo dňa 04. 05. 2006, o ktorú oprel odporca svoju požiadavku platby za elektronické obrazy.
Na zmluve o výpožičke, ako i jej prílohách zo dňa 04. 05. 2006 sú napodobeniny mena „Mendel“, ktoré
nie sú podpismi konateľa navrhovateľa. Z nájomnej zmluvy medzi spoločnosťou KeramiS - Keramické
závody s.r.o. a spoločnosťou AUPARK, a.s. je zrejmé, že v máji 2006 navrhovateľ nemohol disponovať
obchodom v NC Aupark, a teda konateľ navrhovateľa nemohol prevziať žiadne obrazy od odporcu,
nakoľko v tom čase predmetný obchod bol v zmluvnom nájme spoločnosti KeramiS - Keramické závody
s.r.o. a uvedené obrazy zmluvou zo dňa 04. 05. 2006 prevzala spoločnosť KeramiS - Keramické závody
s.r.o.

Nakoľko sa navrhovateľ pri preukazovaní ním tvrdeného skutkového stavu odkazoval na dôkazy,
vykonávané v konaní tunajšieho súdu č.k. 29Cb 47/2011, súd uznesením č.k. 23Cb 114/2011 zo dňa
01. 06. 2012 prerušil prebiehajúce konanie do právoplatného skončenia súdneho konania vedeného
pod č.k. 29Cb 47/2011 na tunajšom súde, ktorý v uvedenej veci č.k. 29Cb 47/2011 vydal dňa 11. 12.
2012 rozsudok, ktorým zaviazal odporcu v 1. rade (v prebiehajúcom konaní navrhovateľa - spoločnosť
bura.bura s.r.o., IČO: 36 281 522) spolu so spoločnosťou FUN TIME, s.r.o., IČO: 44 539 622 ako odporcu
v 2. rade a Dominikom Szekeresom, IČO: 44 705 361 ako odporcu v 3. rade spoločne a nerozdielne na
zaplatenie sumy 1 011,08 eura s príslušenstvom z dôvodu, že obchodný vzťah medzi navrhovateľom (v
prebiehajúcom konaní pôvodným odporcom - spoločnosťou DOHODA BB s. r. o., IČO: 36 647 152) a
odporcom v 1. rade (v prebiehajúcom konaní navrhovateľom - spoločnosťou bura.bura s.r.o., IČO: 36
281 522) bol založený ústnou komisionárskou zmluvou a fungoval tak, že navrhovateľ (v prebiehajúcom
konaní pôvodný odporca - spoločnosť DOHODA BB s. r. o., IČO: 36 647 152) dodal odporcovi v 1.
rade (v prebiehajúcom konaní navrhovateľ - spoločnosť bura.bura s.r.o., IČO: 36 281 522) elektronické
obrazy do prevádzky v OC Aupark v Bratislave a po ich predaji navrhovateľ (v prebiehajúcom konaní
pôvodný odporca - spoločnosť DOHODA BB s. r. o., IČO: 36 647 152) fakturoval odporcovi v 1. rade
(v prebiehajúcom konaní navrhovateľ - spoločnosť bura.bura s.r.o., IČO: 36 281 522) ich cenu zníženú
o províziu. Odvolací súd, ktorým bol Krajský súd v Bratislave svojím rozsudkom č.k. 1Cob 185/2013
zo dňa 16. 10. 2014 potvrdil predmetný rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 29Cb 47/2011 zo
dňa 11. 12. 2012 s uvedením, že mal preukázané, že medzi navrhovateľom (v prebiehajúcom konaní
pôvodným odporcom - spoločnosťou DOHODA BB s. r. o., IČO: 36 647 152) a odporcom v 1. rade
(v prebiehajúcom konaní navrhovateľom - spoločnosťou bura.bura s.r.o., IČO: 36 281 522) prebiehala
obchodná spolupráca - komisionálny predaj elektronických obrazov. Odvolací súd sa stotožnil s popisom
obchodnej spolupráce medzi účastníkmi konania a keďže nebolo preukázané ukončenie komisionálnej
zmluvy pred vystavením sporných faktúr, ani odvezenie vyfakturovaných obrazov z nezaplatených faktúr
v celkovej sume 1 011,08 eura, súd prvého stupňa správne rozhodol, keď na ich zaplatenie zaviazal
odporcov v 1., 2. a 3. rade spoločne a nerozdielne.

Odporca sa na pojednávanie, konané dňa 04. 11. 2015 nedostavil, i keď doručenie predvolania mal
vykázané riadne a včas v zmysle ust. § 48 ods. 2 O.s.p. Súd preto pojednával na tomto pojednávaní v
jeho neprítomnosti podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p., pretože svoju neúčasť neospravedlnil včas a vážnymi
okolnosťami.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom štatutárneho zástupcu navrhovateľa a listinnými dôkazmi, a to:
zmluvou o výpožičke zo dňa 04. 05. 2006 vrátane jej príloh č. 1 a č. 2, dodatkom č. 5 zo dňa 14. 04.
2005 ku zmluve o nájme nebytových priestorov, výdavkovým pokladničným dokladom zo dňa 05. 06.
2006, potvrdením o vklade hotovosti zo dňa 05. 06. 2006, výpismi z obchodného registra spoločností
navrhovateľa a odporcu, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi, založenými v spise, a zistil skutkový stav
veci, preukázaný vykonaním týchto dôkazov.

Podľa ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) občiansky zákonník upravuje majetkové
vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy
vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.

Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 veta prvá OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa
získal.

Podľa § 458 ods. 1 veta prvá OZ musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.

Podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa ust. § 120 ods. 3 O.s.p. ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia
založené na zhodnom tvrdení účastníkov.

Podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že
všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým
sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie ( § 115a) najneskôr do
vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr
súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok
uvedených v § 205a.

Podľa ust. § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných
dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich
pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa ust. § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Keďže sa navrhovateľ domáhal vydania bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. § 451 ods. 1 a 2
Občianskeho zákonníka, súd na tento spor aplikoval s odvolaním sa na ust. § 1 ods. 2 Občianskeho
zákonníka ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Dôkazná povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia v
zmysle ust. § 120 ods. 1 a 4 O.s.p. znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne
na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení,
nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového
stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý
síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo
do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné
bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom

vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle,
že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov,
ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie. Aby účastník mohol splniť
svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia.
Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností účastníkom, tzv. bremeno tvrdenia.
Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak účastník nesplní svoju
povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže
splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za
následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla
nebude predmetom dokazovania. (Najvyšší súd SR č.k. 4 Cdo 285/2008).

Navrhovateľ v konaní tvrdil, že „odporca svojim tvrdením existencie zmluvného vzťahu na dodávku
obrazov písomne dohodnutých s bývalým konateľom navrhovateľa Miroslavom Mendelom zo dňa 04. 05.
2006 vymohol od navrhovateľa platbu za dodávku elektronických obrazov v celkovej sume 879,29 eura
napriek argumentácii navrhovateľa, že žiadnu zmluvu na uvedenú dodávku obrazov nikdy neuzatvoril,
ani takúto zmluvu nikdy nevidel, ani ju nepodpísal jediný štatutár navrhovateľa a dotknuté faktúry boli
vystavené odporcom právne nedôvodne. Z nájomnej zmluvy medzi spoločnosťou KeramiS - Keramické
závody s.r.o. a spoločnosťou AUPARK, a.s. je zrejmé, že v máji 2006 navrhovateľ nemohol disponovať
obchodom v NC Aupark, a teda konateľ navrhovateľa nemohol prevziať žiadne obrazy od odporcu,
nakoľko v tom čase predmetný obchod bol v zmluvnom nájme spoločnosti KeramiS - Keramické závody
s.r.o. a uvedené obrazy zmluvou zo dňa 04. 05. 2006 prevzala spoločnosť KeramiS - Keramické závody
s.r.o.“

Súd však mal rozsudku tunajšieho súdu č.k. 29Cb 47/2011 zo dňa 11. 12. 2012 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave č.k. 1Cob 185/2013 zo dňa 16. 10. 2014 za preukázané, že skutkový stav
sa udial tak, že obchodný vzťah medzi navrhovateľom (v prebiehajúcom konaní pôvodným odporcom -
spoločnosťou DOHODA BB s. r. o., IČO: 36 647 152) a odporcom v 1. rade (v prebiehajúcom konaní
navrhovateľom - spoločnosťou bura.bura s.r.o., IČO: 36 281 522) bol založený ústnou komisionárskou
zmluvou a fungoval tak, že navrhovateľ (v prebiehajúcom konaní pôvodný odporca - spoločnosť
DOHODA BB s. r. o., IČO: 36 647 152) dodal odporcovi v 1. rade (v prebiehajúcom konaní navrhovateľ
- spoločnosť bura.bura s.r.o., IČO: 36 281 522) elektronické obrazy do prevádzky v OC Aupark v
Bratislave a po ich predaji navrhovateľ (v prebiehajúcom konaní pôvodný odporca - spoločnosť DOHODA
BB s. r. o., IČO: 36 647 152) fakturoval odporcovi v 1. rade (v prebiehajúcom konaní navrhovateľ
- spoločnosť bura.bura s.r.o., IČO: 36 281 522) ich cenu zníženú o províziu, navyše v tomto konaní
nebolo preukázané ukončenie komisionálnej zmluvy pred vystavením sporných faktúr, ani odvezenie
vyfakturovaných obrazov z nezaplatených faktúr v celkovej sume 1 011,08 eura.

Na základe vyššie uvedeného mal súd preukázané, že navrhovateľ poukazoval platby odporcovi na
základe existujúceho právneho vzťahu, ktorým bola ústna komisionárska zmluva, čím bolo vyvrátené
tvrdenie navrhovateľa, že poukazoval platby odporcovi bez právneho vzťahu.

Navrhovateľ v zmysle ust. § 118 ods. 4 a § 120 ods. 4 O.s.p. bol povinný súdu preukázať vykonanie
ním vykonaných platieb odporcovi dňa 04. 11. 2008 vo výške 15 000,- Sk a dňa 15. 12. 2008 vo výške
20 919,- Sk, ktoré údajne vykonal v prospech odporcu bez právneho dôvodu a požadoval ich titulom
bezdôvodného obohatenia odporcu vydať navrhovateľovi. Navrhovateľ ako jediný dôkaz na preukázanie
realizácie týchto platieb predložil výdavkový pokladničný doklad zo dňa 05. 06. 2006 a potvrdenie o
vklade hotovosti zo dňa 05. 06. 2006, z ktorých však súd zistil, že:
- výdavkovým pokladničným dokladom bola dňa 05. 06. 2006 platená suma 50,- Sk spoločnosťou
KeramiS - Keramické závody s.r.o. spoločnosti AUPARK, a.s., z čoho je zrejmé, že tento nepreukázal
dôkaz platbu navrhovateľa odporcovi, pretože sa týkal iných subjektov, než ako sú účastníci konania,
- potvrdením o vklade hotovosti zo dňa 05. 06. 2006 spoločnosť KeramiS - Keramické závody s.r.o.
prostredníctvom konateľa M. Mendela zaplatila sumu 50,- Sk spoločnosti AUPARK, a.s., z čoho je
zrejmé, že ani tento nepreukázal dôkaz platbu navrhovateľa odporcovi, pretože sa týkal iných subjektov,
než ako sú účastníci konania.

Keďže navrhovateľ nepreukázal súdu žiadnym relevantným a hodnoverným dôkazom, že naozaj reálne
odporcovi zaslal žalovanú sumu vo výške 879,28 eura, a to navyše kedykoľvek a bez právneho dôvodu,
súd mal za to, že v súvislosti s ust. § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p., kde účastníci sú povinní označiť

dôkazy na preukázanie svojich tvrdení navrhovateľ neuniesol svoje dôkazné bremeno, a preto súd návrh
navrhovateľa ako neodôvodnený zamietol.

Súd na uvedenom pojednávaní dňa 04. 11. 2015 vyhlásil uznesenie o skončení dokazovania podľa ust.
§ 118 ods. 4 a § 120 ods. 4 O.s.p. a vyhlásil rozsudok vo veci samej.

Navrhovateľ v konaní ani nenavrhol vykonať žiadne iné dôkazy podľa ust. § 118 ods. 4 a § 120
ods. 4 O.s.p., a to ani do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania podľa ust. § 120 ods. 4
O.s.p. na pojednávaní dňa 04. 11. 2015. Súd na uvedenom pojednávaní vyhlásil uznesenie o skončení
dokazovania podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p., ako bolo uvedené vyššie, pretože uvedeným správaním dal
navrhovateľ súdu na vedomie, že napriek tomu, že bol poučený v zmysle uvedeného zákonného ust. §
118 ods. 4 a § 120 ods. 4 O.s.p. (a to písomne spolu s predvolaním na pojednávanie dňa 04. 11. 2015),
nemieni už žiadne ďalšie dôkazy súdu predkladať.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku
a návrh navrhovateľa na začatie konania ako zjavne nedôvodný zamietol.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Z týchto dôvodov rozhodol súd o náhrade trov konania s odkazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pretože odporcovi síce vznikol nárok na náhradu
trov konania, nakoľko bol v konaní úspešný, avšak odporcovi v konaní žiadne trovy nevznikli, takže mu
súd ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne,
dvojmo, cestou tunajšieho súdu.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ust. § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.