Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, April 5, 2019

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 8C/30/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5318201261
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lýdia Stehurová
ECLI: ECLI:SK:OSCA:2019:5318201261.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou Mgr. Lýdiou Stehurovou v právnej veci žalobcu: L. U., B..
XX.X.XXXX, X. XXX XX G. XXX, zastúpeného splnomocneným zástupcom Občianske združenie
Centrum právnej pomoci Bratislava, so sídlom Silvánska 11, 841 04 Bratislava, IČO: 51 937 573,
konajúcim prostredníctvom N.. W. V. proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a. s., so sídlom
Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava 25, IČO: 31 320 155, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou

Černejová & Hrbek, s.r.o., Kýčerského 7, 811 05 Bratislava, IČO: 36 857 513, v konaní o vydanie
bezdôvodného obohatenia takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ýzaplatiť žalobcovi sumu 2.300,28 €, v lehote do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 26.4.2018, doručenou súdu dňa 4.5.2018, domáhal voči označenému

žalovanému zaplatenia sumy 2.300,28 € a náhrady trov konania. V rámci skutkových tvrdení uviedol,
že dňa 28.11.2013 žalobca uzatvoril s predchodcom žalovaného - spoločnosťou Consumer Finance
Holding, a.s. zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky č. H. alebo XXXXXXX (nakoľko zmluva obsahuje
oba údaje). Výška pôžičky predstavovala 5.000,- € a celková suma, ktorú mal uhradiť, 8.655,- €. Pôžičku
uhrádzal v mesačných splátkach vo výške 138,43 €, následne v splátke zvýšenej na sumu 159,68
€. Ku dňu 20.2.2018 uhradil na uvedený úver celkovo 7.300,28 €. Suma 2.300,28 €, ktorú požaduje

od žalovaného, predstavuje bezdôvodné obohatenie. Žiada, aby súd podrobil uvedenú zmluvu súdnej
kontrole, nakoľko podľa jeho názoru v rozpore so zákonom o spotrebiteľských úveroch neobsahuje
všetky zákonné náležitosti, a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, termín
konečnej splatnosti a obsahuje nesprávny údaj RPMN. Tiež poukazoval na rozhodnutia iných súdov,
ktoré konštatovali rozpor zmlúv uzatváraných právnym predchodcom žalovaného so spotrebiteľmi so
zákonom. Poukazoval na nekalé praktiky, neprijateľnosť podmienok, ktoré predchodca žalovaného
do zmlúv zapracovával, ktoré sú spôsobilé založiť hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v

neprospech spotrebiteľa a podobne. K žalobe pripojil zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky zo dňa
28.11.2013, štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere čl. 14, splátkový kalendár čl. 18,
prehľad splátok a úhrad čl. 19 a 20, zmenu výšky mesačnej splátky čl. 21, tabuľku čl. 22, 23, odpoveď
Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 16.2.2018 čl. 25, návrh na mimosúdnu dohodu čl. 32, vyjadrenie
k mimosúdnej dohode čl. 34 a predžalobnú upomienku čl. 38. V replike zo dňa 5.12.2018 čl. 101 na
svojich tvrdeniach zotrval. Opätovne poukázal na viaceré rozhodnutia iných súdov, vrátane súdov druhej

inštancie, ktoré hodnotili úver poskytnutý právnym predchodcom žalobcu, resp. iným subjektom, pre
absenciu zákonných náležitostí, ktoré chýbajú aj spornej zmluve, za bezúročný a bez poplatkov. Tiež
uviedol, že k zmluve bolo dohodnuté aj poistenie úveru, ktoré však žalobcovi nikdy nebolo vysvetlené,ani mu nebola predložená poistná zmluva. Poukázal tiež na to, že predmetná zmluva sa považuje podľa
§ 37 Občianskeho zákonníka za absolútne neplatnú. Tiež uviedol, že splátkový kalendár mu bol zaslaný
dodatočne, pri podpise zmluvy predložený nebol. Výška úrokovej sadzby je neprimeranou odplatou,

ide o hrubú úžeru, RPMN je nesprávne vypočítaná. Žalobca platnú disciplínu dodržiaval, nikdy nebol
so splácaním v omeškaní, nakoľko hneď na začiatku uhrádzal splátky v mesačných intervaloch. Na
pojednávaní dňa 5.4.2019 na svojich tvrdeniach zotrval. V rámci úvodného prednesu produkovaného
prostredníctvom splnomocneného zástupcu okrem iného uviedol, že na náhrade trov konania v zmysle
pôvodnej žaloby netrvá. Na otázku súdu vo vzťahu k potrebe ozrejmenia, resp. odstránenia rozporu,

vzhľadom k tomu, že v žalobe i v replike poukazoval aj na neplatnosť právneho úkonu - zmluvy za
účelom právnej kvalifikácie nároku z bezdôvodného obohatenia uviedol, že požaduje určiť, že úver je
bezúročný a bez poplatkov, neplatnosť zmluvy určiť nepožaduje. Skutkové tvrdenia doplnil, uviedol, že
v roku 2018 bola štátnou tajomníčkou T. Y. vydaná brožúrka, v zmysle ktorej splnomocnený zástupca
požiadal Ministerstvo spravodlivosti SR a dal posúdiť ministerstvu zmluvu uzavretú medzi predchodcom
žalovaného a žalobcom. Zo samotnej odpovede, ktorú k žalobe pripojil, a to odpovede ministerstva zo

dňa 16.2.2018, vyplýva, že úver je bez úrokov a bez poplatkov. S poukazom na to, že po 16.2.2018 sa
o odpovedi ministerstva dozvedel, ďalšiu splátku už neuhradil. Tiež uviedol, že iný spor medzi stranami
sporu na súde neprebieha.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 15.10.2018 čl. 62 vyjadril nesúhlas so žalobou. Podľa jeho

názoru zmluva o úvere obsahovala všetky náležitosti vyžadované zákonom v čase jej uzavretia, a to tak
ohľadom výšky splátky 144,25 €, resp. 148,43 €, s poistením, pri počte splátok 60 a výške mesačného
poistenia 4,18 €, ako aj termín konečnej splatnosti vyjadrený mesiacom a rokom 11/2018, čo v spojení s
ostatnými údajmi vďaka jednoduchému porozumeniu čítaného textu je zrejmé, keď v zmysle článku VII
bodu 6 odsek 6.2 zmluvy k 20. dňu v danom mesiaci bola splatná posledná splátka úveru, teda ku dňu

20.11.2018. Tento údaj navyše vyplýva aj zo splátkového kalendára, ktorý je za neoddeliteľnú súčasť
zmluvy označený v bode 6.1 vyššie spomínaného článku. Pritom zákonná požiadavka uvádzať tzv.
rozpissplátokvzmluveospotrebiteľskomúvereneexistovalaaneexistuje.Predovšetkýmpoukazovalna
eurokonformný výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch a na potrebu
aplikácie článku 10 ods. 2 písm. h) Smernice 2008/48 a v súvislosti s uvedeným odkázal na rozsudok

Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 9.11.2016 vo veci C - 42/2015 Home Credit Slovakia, a.s. proti
Kláre Bíroovej. Ďalej dôvodil správnosťou výšky RPMN, údaje v zmluve v tejto hodnote sú uvedené
správne. Tak ročná úroková sadzba, ako aj RPMN bola vo výške 27 %. Tiež uviedol, že zmluva o úvere
neobsahuje žiadne neprijateľné zmluvné podmienky. Vo vzťahu k poisteniu poukázal na článok IV prvej
strany zmluvy o úvere, kde mal žalobca možnosť voľby prijať základný súbor poistenia, komplexný

súbor poistenia alebo poistenie odmietnuť. Vo formulári s názvom štandardné európske informácie o
spotrebiteľskom úvere bol žalobca oboznámený s tým, že poistenie nie je potrebné uzatvoriť. V článku
V. zmluvy o úvere je uvedená taktiež výška mesačnej splátky bez a s poistením. Požadoval žalobu
zamietnuť. K žalobe pripojil splátkový kalendár čl. 69 a 70, výpočet RPMN čl. 87 rub (kalkulačka -
internet), zmluvu o úvere čl. 89, vrátane štandardných európskych informácii o spotrebiteľskom úvere.

V duplike zo dňa 22.1.2019 čl. 111 na svojich vyjadreniach zotrval. Požadoval žalobu v celom rozsahu
zamietnuť a priznať náhradu trov konania. Uviedol, že replika žalobcu neobsahuje žiadne nové skutkové
a právne tvrdenia vo vzťahu k prejednávanej veci.

3. Súd na prejednanie uvedeného sporu nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie

oboznámením listinných dôkazov, z ktorých zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

4. Žalobca s právnym predchodcom žalovaného - spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. uzavrel
dňa 28.11.2013 zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky č. H., na základe ktorej bola žalobcovi poskytnutá
pôžička vo výške 5.000,- €. Pri celkových nákladoch spotrebiteľa 3.655,- € mala celková čiastka

predstavovať8.655,-€.Tútosumusažalobcazaviazaluhradiťv60splátkach,pričomvovzťahuktomuto
údaju absentuje uvedenie, či malo ísť o splátky mesačné, týždenné, resp. iné. Zo zmluvy vyplývajú
aj ďalšie údaje: mesačná výška poistenia 4,18 €, splátka 144,25 € a splátka s poistením 148,43 €.
Termín konečnej splatnosti bol uvedený ako 11/2018. Fixná ročná úroková sadzba 27 %, RPMN 27
%, priemerná hodnota RPMN 21,09 %. Pod bodom 7 v rámci čl. VII. - zmluvných podmienok na čl.

11 je znázornený vzorec pre výpočet RPMN. Zo splátkového kalendára na čl. 18 vyplýva, že žalobca
mal pôžičku vo výške 5.000,- € uhradiť v 56 splátkach pri výške splátky 159,68 €, RPMN 31,13 % a
ročnej úrokovej sadzbe 31,13 %. Termínom čerpania pôžičky bol deň 28.11.2013. Z prehľadu splátok
a úhrad čl. 19 vyplýva, že žalobca na daný úver uhradil 7.300,28 €, pričom posledná úhrada bolarealizovaná dňa 26.1.2018. Z oznámenia právneho predchodcu žalobcu zo dňa 29.4.2014 čl. 21 vyplýva,
že na základe súhlasu žalobcu mu boli započítané splátkové prázdniny v trvaní troch mesiacov. Na
základe uvedeného došlo k zmene výšky mesačnej splátky na sumu 159,68 €. Z odpovede Ministerstva

spravodlivosti SR zo dňa 16.2.2018 čl. 25 vyplýva, že MS SR boli doručené žiadosti žalobcu o posúdenie
viacerých zmlúv, v rámci nich i zmluvy o poskytnutí najľahšej pôžičky č. XXXXXXX zo dňa 28.11.2013.
Vo vzťahu k uvedenej zmluve na čl. 29 MS SR poukázalo na absenciu povinných náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Zbierky zákonov o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách, a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Keďže žalobca pripojil

k svojej žiadosti aj splátkový kalendár, MS SR poukázalo na to, že pokiaľ mu bol predložený v deň
uzavretia zmluvy, v takom prípade táto náležitosť sa považuje za v zmluve uvedenú. MS SR má tiež
zato, že predmetná zmluva obsahuje aj neprijateľné podmienky, ktoré považuje za podmienky, ktoré sú
spôsobilé založiť hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, napríklad
poistenie, vyhlásenie spotrebiteľa v zmluve, že sa oboznámil so zmluvnými podmienkami, keď sa de
facto prenáša na spotrebiteľa dôkazné bremeno v otázke skutočného a riadneho oboznámenia sa či

už s obchodnými podmienkami, sadzobníkom poplatkov, informáciami o poistení a podobne. Zo zmluvy
tiež vyplýva vysoká výška ročnej percentuálnej miery nákladov a ročnej úrokovej sadzby, keď podľa
štatistík NBS bola v čase uzatvorenia zmluvy RPMN vo výške 15,75 % a úroková sadzba pre úvery
so splatnosťou od 1 do 5 rokov 15,18 %. MS SR tiež upozornilo na rozsudok ES DC-42/15 zo dňa
6.11.2016 vo veci Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bíroovej, konkrétne na článok 10 ods. 1, 2

Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES z 23.4.2008. Z predžalobnej upomienky zo dňa
28.3.2018 na čl. 38 vyplýva, že žalovaný vyzval žalobcu k úhrade nedoplatku na splátkach z uvedenej
zmluvy v celkovej výške 479,04 €. Žalobca uviedol, že doposiaľ iný spor medzi stranami neprebieha. Vo
vzťahukuvedenémustranažalovanéhoneprodukovalainétvrdeniačidôkazy.Zosplátkovéhokalendára
predloženého žalovaným na čl. 69 vyplýva výška pôžičky 5.000,- €, počet splátok 60, výška splátky

148,43 €, RPMN i ročná úroková sadzba 27 %, termín čerpania úveru 28.11.2013. Žalovaný predložil
výpočet RPMN prostredníctvom internetovej kalkulačky na čl. 87 rub spisu. Z údajov do kalkulačky
uvedených vyplýva, že v rámci nich uviedol pri výške splátky sumu 144,25 €.

5. Vzhľadom na dátum uzavretia zmluvy - 28.11.2013, súd v prejednávanej veci aplikoval ustanovenia

právnych predpisov účinných k tomuto dňu.
6. Podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 OBZ za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno

dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa ust. § 1 ods. 2 z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ) spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom

spotrebiteľovi.
Podľa ust. § 2 písm. a), b) a d) ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba,
ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania,
povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo
poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere

zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.
Podľa ust. § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré

je dostupné spotrebiteľovi.
Podľaust.§9ods.2písm. c,f,j,k ZoSUzmluvaospotrebiteľskomúvereokremvšeobecnýchnáležitostí
podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti: c) adresu veriteľa, na ktorej môže
spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku,

ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej
miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, vktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSU poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez

poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 451 ods. 1, 2 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2)

Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
7. Posudzovaný právny vzťah medzi žalobcom a predchodcom žalovaného je od svojho vzniku
zmluvným vzťahom medzi spotrebiteľom a dodávateľom a zmluva, ktorá boli medzi stranami sporu
uzavretá, je spotrebiteľskou v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko žalobca

ako spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzatvorenie
úverovej zmluvy. Súd dospel k záveru, že ide zároveň o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, keďže jej
predmetom bolo poskytnutie úveru, ktorý sa žalobc zaviazal predchodcovi žalovaného ako veriteľovi
v dohodnutých splátkach vrátiť, teda ide o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru (§ 1 ods. 2 ZoSÚ). Predchodca žalovaného bol v čase

uzavretia zmluvy v postavení veriteľa a zároveň dodávateľa (§ 2 písm. b) ZoSÚ v spoj. s § 52 ods. 3
OZ) s poukazom na predmet podnikania a žalobca bol v postavení spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní
zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (táto okolnosť z
pripojenej zmluvy nevyplýva a žalovaný opak tohto postavenia žalobcu nepreukázal žiadnymi dôkazmi,
resp. ani netvrdil). Tento právny vzťah sa preto spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a

právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (z. č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch, príp. zákon o ochrane spotrebiteľa).
8. Pre spotrebiteľské zmluvy je vo všeobecnosti charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného
vzťahu s dodávateľom spravidla z pozície „slabšej“ zmluvnej strany, nakoľko práve dodávateľ je tvorcom
zmluvných podmienok, ktoré sú vopred určené a ktoré spotrebiteľ spravidla nemá možnosť reálne

ovplyvniť. Účelom citovanej právnej úpravy je vyrovnávať túto nerovnováhu v právnom postavení
dodávateľa a spotrebiteľa. Vychádza sa totiž z predpokladu, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára
zmluvu s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný
tovar koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Súd v záujme naplnenia
ochrany spotrebiteľa preto preskúmal dôvodnosť žalovaného nároku, najmä v kontexte jeho súladu

s príslušnými právnymi normami upravujúcimi ochranu spotrebiteľov. Pre posúdenie dôvodnosti
uplatneného nároku bolo potrebné zaoberať sa samotnou zmluvou o poskytnutí najľahšej pôžičky a
podrobiť ju preskúmaniu. Zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky, uzavretú medzi právnym predchodcom
žalovaného (spoločnosťou Consumer Finance Holding, a. s.) v postavení veriteľa a žalobcom v
postavení dlžníka dňa 28.11.2013, súd vyhodnotil ako platnú. Tvrdenia žalobcu v tomto smere neboli

jednoznačné, dostatočne konkretizované. Súd však nezistil dôvody neplatnosti zmluvy, resp. jej časti,
vzhľadom k čomu by potom bolo možné nárok uplatnený žalobou právne kvalifikovať ako bezdôvodné
obohatenie získané prijatím plnenia bez právneho dôvodu, nie z neplatného právneho úkonu. Najskôr
úverovú zmluvu, a to z pohľadu náležitostí, ktoré má podľa § 9 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských
úveroch obsahovať, preskúmal. Zmluva bola uzavretá písomne, bola uzavretá platne, nespĺňa však

všetky zákonom požadované náležitosti, preto sa úver na základe nej poskytnutý považuje za bezúročný
a bez poplatkov.

9. Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. H., resp. XXXXXXX (nebolo sporné, že šlo o jednu a tú istú
zmluvu) zo dňa 28.11.2013 neobsahuje všetky náležitosti určené § 9 ods. 2 ZoSU, a to adresu, na

ktorej je spotrebiteľ oprávnený uplatniť sťažnosť. Neobsahuje ani náležitosť týkajúcu sa vymedzenia
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Súd poukazuje na to, že tento údaj má byť v zmluve uvedený
jednoznačne, teda uvedením konkrétneho dňa, mesiaca a roku, pričom pokiaľ tieto údaje majú vyplývať
zo všeobecných obchodných podmienok, tak k tomu súd uvádza, že obchodné podmienky majú iba
bližšie špecifikovať a vysvetľovať údaje, ktoré sú uvedené v zmluve a všetky zákonné náležitosti musí

obsahovať samotná zmluva.

10. Zmluve chýba i ďalšia náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSU: výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať kjednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia. V tejto súvislosti považoval súd za podstatné poukázať na tú skutočnosť, že zákonom
stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru prehľadne vymedzuje povinnosti dlžníka

tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi
uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Súd zdôrazňuje, že predmetný úver bol spotrebiteľovi
poskytnutý dodávateľom a teda spotrebiteľ legitímne očakával, že dodávateľ bude pri poskytovaní
úveru postupovať voči nemu s odbornou starostlivosťou tak, ako mu to ukladá zákon. Spotrebiteľ
v zásade uzatvára úverovú zmluvu s dôverou v pravdivosť a hodnovernosť údajov, ktoré dodávateľ

pripraví v písomnej podobe a predloží spotrebiteľovi na podpis. V tomto smere legitímne očakávania
žalobcu ako spotrebiteľa naplnené neboli. Dodávateľ ako odborník musel vedieť o obsahových
náležitostiach úverovej zmluvy v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý vyžaduje, aby zmluva
o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne obsahové náležitosti. Cieľom tejto právnej úpravy je ochrana
spotrebiteľa ako slabšieho účastníka zmluvného vzťahu zo spotrebiteľského úveru.

11. Zákon uvádza, že zmluva musí obsahovať "výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov". Niet pochybností, že zákon celkom jednoznačne požaduje vyjadrenie tak splátok istiny, ako
aj splátok úrokov a splátok iných poplatkov. K výkladu tohto ustanovenia zákona existuje konštantná
judikatúra slovenských súdov (potvrdená rozsudkami Najvyššieho súdu SR, desiatkami rozhodnutí
krajských súdov a stovkami rozhodnutí okresných súdov SR), v zmysle ktorej sa má toto ustanovenie

vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov,
inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona o
spotrebiteľských úveroch za bezúročnú a bez poplatkov. V zmysle zmlúv, ktoré nečlenia splátky na
splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, má spotrebiteľ plniť úver v jednotlivých splátkach, ale od
samotného počiatku nevie, koľko má hradiť na istinu úveru a koľko má hradiť na odplatu veriteľa - úroky

úveru a poplatky úveru.

12. V súvislosti s uvedenou náležitosťou podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSU si súd dovoľuje poukázať na
rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 9.11.2016 pod zn. C-42/15, Home Credit Slovakia,
a.s. c/a Klára Bíróová, na ktoré napokon obe strany odkazujú, v ktorom súd zmluve o spotrebiteľskom

úvere nevytýkal len absenciu výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ale aj
neuvedenie údaju o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a neuvedenie správnej RPMN,
ktoré sú ako náležitosti zmluvy o úvere upravené nielen v zákone č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, ale aj v smernici 2008/48, pričom článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že
nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva

neobsahuje všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať
za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť
možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Podľa názoru súdu pri istine úveru 5 000 € a
celkovej sume, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť, v danom prípade vo výške 8 655 €, je pri absencii
zákonných náležitostí táto pochybnosť daná.

13. Niet však žiadnych pochybností o tom, že slovenská právna úprava ide nad rámec smernice
2008/48/ES a celkom jednoznačne požaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere definovala tak splátky
istiny, ako aj splátky úrokov a iných poplatkov. Ak by slovenský zákonodarca chcel vyjadriť to isté, čo
požaduje smernica, použil by rovnakú terminológiu. Slovenský zákonodarca zároveň jasne definoval,

aké následky sú s absenciou obligatórnych náležitostí spojené. Krajský súd Žilina vo veci vedenej
pod sp. zn. 5Co 105/2018 uviedol, že „výklad zákona č. 129/2010 Z. z. nemôže narúšať všeobecné
právne zásady, najmä zásadu právnej istoty, ktorá je v Civilnom sporovom poriadku zakotvená v čl. 2
ods. 2, v zmysle ktorej právna istota predstavuje stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že
jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a

ak takej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý
spravodlivo. Ustálená judikatúra slovenských súdov podala aj podáva stabilný výklad ustanovenia
zákonaospotrebiteľskýchúverochohľadnepotrebyštruktúrovaniasplátokspotrebiteľskéhoúveru.Preto
pokiaľ aj existujú rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (v počte dva, pričom na jeden z nich žalobca
poukazuje), ktoré predstavujú odklon od zaužívanej praxe a zaužívaného riešenia predmetných sporov,

podľa záverov odvolacieho súdu nemožno tieto rozhodnutia považovať za ustálenú rozhodovaciu prax
v zmysle čl. 2 ods. 2 CSP“.14. Súd v týchto súvislostiach poukazuje napríklad aj na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k.
9Co/262/2016-49 zo dňa 31.10.2017, v ktorom odvolací súdu uviedol, že „v danom prípade je tu
zrejmý konflikt medzi Smernicou a zákonom o spotrebiteľských úveroch. To však neznamená, že sa

má bez ďalšieho automaticky uplatniť pred vnútroštátnym právom Smernica. V takom prípade totiž
musí vnútroštátny súd skúmať, či môže Smernici priznať priamy účinok, resp. nepriamy účinok. Podľa
ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami
v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice
zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu, v

ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci. 29. V prípadoch, kedy súdy Slovenskej republiky rozhodujú
o sporoch medzi veriteľmi a spotrebiteľmi ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských
úverov podľa Zákona, resp. Smernice, sa jedná o spory medzi jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie je
možné, aby vnútroštátne súdy poskytli Smernici priamy účinok. ... 32. Odvolací súd je preto názoru,
že napriek poukazu žalovaného na Smernicu, zákon o spotrebiteľských úverov jednoznačne určuje
náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a v prípade absencie čo i len jednej z nich, tak ako to ustanovuje § 9

ods. 2 zákon o spotrebiteľských úveroch, ktorý aplikoval okresný súd, je úver potrebné považovať za
bezúročný a bez poplatkov.“ Súd ešte dodáva, že pre posúdenie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom
úvereje(preabsenciuprechodnýchustanoveníkzmeneúpravy)potrebnéaplikovaťustanoveniazákona
účinné v čase uzatvorenia zmluvy.

15. Súd prvej inštancie si v tejto súvislosti dovoľuje poukázať aj na ďalší rozsudok Krajského súdu v
Trnave č.k. 23Co/294/2017-85 zo dňa 23.04.2018, v ktorom odvolací súd vyjadril názor, s ktorým sa
tunajší súd stotožňuje, že „na to, aby bolo možné vykladať zákon v súlade so Smernicou je potrebné
ZoSÚ novelizovať zosúladiť s textom Smernice, inak by bola porušená zásada právnej istoty (výkladom
contra legem). Následkom citovaného rozhodnutia Súdneho dvora EÚ je nová legislatívna zmena

účinná od 1.5.2018 (vykonaná novelou zák. č. 279/2017 Z.z., ktorým sa mení zákon o bankách),
kde sa uvádza, že vzhľadom na toto rozhodnutie sa upravuje náležitosť zmluvy tak, že sa nahrádza
„rozčlenenie“ pojmom „frekvencia“ (na čo sám odvolací súd v tomto spore poukázal). Je teda evidentné,
že zákonodarca pristúpil k legislatívnej zmene a súd nemôže vykladať sporné ustanovenie zákona o
spotrebiteľských úveroch rovnako v prípade dvoch rôznych znení zákona len z dôvodu, aby vyhovel

požiadavke žalobcu. Požadovaný výklad sporného ustanovenia bude možný až pri posudzovaní zmlúv
uzavretých po účinnosti spomenutej novely (aby neodporoval princípu zákazu retroaktivity).“ Ako už súd
ajvodseku5.uviedol,vdanejveciaplikovalprávnunormu(zákonospotrebiteľskýchúveroch,Občiansky
zákonník) účinnú v čase vzniku právneho vzťahu medzi stranami, teda ku dňu uzavretia zmluvy.

16. Ďalej súd zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ
správne uvedenú ročnú percentuálnu mieru nákladov, keď tento údaj je uvedený vo výške 27 %, avšak
táto hodnota nebola určená správne. Súd vychádzal z nasledujúceho. Zo samotnej zmluvy vyplýva
výška splátky s poistením 148,43 € (v splátkovom kalendári predloženom žalobcom na čl. 18 sú už
zapracované zmeny v dôsledku započítania splátkových prázdnin v trvaní troch mesiacov v zmysle listu

predchodcu žalovaného zo dňa 29.4.2014 na čl. 21, v dôsledku čoho došlo počnúc mesiacom 7/2014 k
zmene výšky mesačnej splátky na 159,68 €, vrátane poistenia). Tento údaj vyplýva aj z oboch prehľadov
splátok doručených stranami sporu. Nebolo sporné, že žalovaný do výšky splátky (144,25 €) započítal
aj splátku poistenia (4,18 €). Súd sa aj na námietku žalobcu zaoberal uzavretím poistnej zmluvy. Dospel
k záveru, že v spore nebolo žalovaným preukázané platné uzatvorenie poistnej zmluvy. Poistenie pod

bodom 8. zmluvy, označené ako poistenie schopnosti splácať splátky, ktoré malo vzniknúť na základe
rámcovej zmluvy o poistení uzavretej medzi predchodcom žalovaného a Poisťovňou Cardif Slovakia,
a. s. a na základe všeobecných poistných podmienok Poisťovne Cardif Slovakia, a. s., pričom nie je
zrejmé, či s týmito podmienkami bol žalobca vôbec oboznámený, podľa názoru súdu nezodpovedá
ustanoveniam § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka o poistných zmluvách. Okrem toho súd uvádza, že

uvedenie údajov týkajúcich sa poistenia bolo už súčasťou vopred pripravenej zmluvy a za takéhoto stavu
možno potom s najväčšou pravdepodobnosťou predpokladať, že žalobca sa pre poistenie nerozhodol
po uzavretí úverovej zmluvy a prípadnom zvážení istého rizika, ale prijal už naformulované poistenie.
Súd je preto toho názoru, že v tomto prípade ide o dojednanie spôsobujúce značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V súvislosti s náležitosťou RPMN

súd poukazuje na to, že do RPMN sa nezahŕňajú len jednorazové poplatky, ako napríklad poplatok za
poskytnutiepôžičky,aleajpoplatkypravidelné,ktorésaplatiakaždýmesiackusplátkepôžičky,napríklad
poplatok za vedenie účtu alebo aj poplatok za poistenie úveru a podobne. Predchodca žalovaného síce
v zmluve k sume 4,18 % uviedol, že ide o mesačnú výšku poistenia a v rámci vyjadrení dôvodil, že tátosa neuvádza medzi údaje potrebné pre výpočet RPMN, s čím sa však súd v danom prípade nemohol
stotožniť. Je toho názoru, že keďže nedošlo k platnému uzavretiu poistnej zmluvy v súlade s § 788
Občianskeho zákonníka, uvedenú sumu započítanú do splátky úveru možno kvalifikovať ako pravidelný

mesačný poplatok za poistenie úveru, ktorý je potrebné do RPMN zahrnúť. Pri zahrnutí sumy splátky
obsahujúcej aj poistenie, teda 148,43 €, predstavuje RPMN nie 27 %, ale 28,79 %. V zmluve je teda
uvedená nesprávne, v nižšej výške, teda v neprospech spotrebiteľa.

17. Vzhľadom k tomu, že zmluva neobsahuje viaceré základné zákonné náležitosti, úver na základe nej

poskytnutý, sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalovanému tak mohol vzniknúť len nárok na
úhradu rozdielu medzi poskytnutým úverom a plneniami žalobcu. Nebolo sporné, že z úveru 5 000 €
žalobca uhradil celkovo sumu 7 300,28 €, teda o 2 000,28 € viac, než mal. V tomto rozsahu (plnenia
prevyšujúceho výšku poskytnutej pôžičky) sa žalovaný obohatil, pričom jeho obohatenie spočívalo
v prijatí plnenia bez právneho dôvodu. Vzhľadom ku všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam súd
považoval žalobu za dôvodnú a vyhovel jej.

18. Záverom súd poukazuje aj na to, že sa v spore zaoberal aj otázkou pasívnej vecnej legitimácie
žalovaného.Vychádzalzaktuálnehovýpisuzobchodnéhoregistraaúdajovverejnedostupnýchvsúlade
s § 185 CSP. Vyplýva z nich, že predchodca žalovaného - spoločnosť Consumer Finance Holding, a.
s. (veriteľ) ku dňu 1.1.2018 zanikol, pričom jeho právnym nástupcom sa stal popri spoločnosti VÚB

Leasing, a. s. aj žalovaný. Napokon, žalovaný svoju pasívnu vecnú legitimáciu nenamietol.

19. O trovách tohto sporového konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP v spojení s § 262 ods.
1 CSP, podľa úspechu v spore. Žalobca, ktorého žalobe súd v celom rozsahu vyhovel, bol úspešný
v rozsahu 100 %, v tomto rozsahu mu voči neúspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov

konania. Ich náhradu si však neuplatnil, súd mu ju preto nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže odvolanie podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to
v lehote 15 dní od jeho doručenia, písomne, na Okresnom súde Čadca.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Vodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(označeniesúdu,ktorémujeurčené,ktohorobí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

Podľa § 125 ods. 3 CSP podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby

každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podania urobil.