Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, January 14, 2014

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 10C/178/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7711216512
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenko Švárny
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2014:7711216512.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce v právnej veci navrhovateľov X) C.. R. O., L.. XX.X.XXXX, J. E. X. XXX, X)
G.. R. Y., L.. XX.X.XXXX, J. C., A.. I. XX, X) C.. C. O., L.. XX.XX.XXXX, J. J., A.. O. XXX, zastúpených
JUDr. Jánom Kizivatom, advokátom so sídlom AK Michalovce, ul. kpt. Nálepku 8, proti odporcovi X./.
W.. I. L., L.. X.XX.XXXX, J. C., A.. I. XX, zastúpený JUDr. Líviou Krnčokovou, advokátkou so sídlom AK
Bratislava, ul. 29. augusta 5, X./. C.. C. L., O.. P., L.. X.XX.XXXX, J. C., A.. I. XX. v konaní o zrušenie

a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo k hnuteľným veciam a to
- Dominant B2(výrobné číslo 72510183)
- Romayor B3 - 314 (výrobné číslo 31419760)
- Viktoria B2 (výrobné číslo 13837, nepoužíva sa)
- Rosia (výrobné číslo 5109, používa sa len zriedka)
- Rezačka Sejpa 115 (výrobné číslo 44465)

- Lis na papier (výrobné číslo TYP -RB-RP 1042)
- Drôtošička (výrobné číslo7197, 468, nepoužíva sa)
- Vysokozdvižný vozík
- Grafopres 2 ks (výrobné číslo TYP - GP161073)
- Ostatné stroje a zariadenia s tým, že uvedené hnuteľnosti prikazuje do výlučného vlastníctva
žalovaného v 1. rade Ing. Jozefa Nováka.

II. Súd žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k hnuteľným veciam
1./ Fax Panasonic KX-F90B
2./ Tlačiareň Epson LQ-1070
3./ Počítač Plus Akaner OS 3000
4./ PCAT 486+ HP Laser Jet
5./ Repromaster 310 Agfa

6./ Čalúnená súprava Siegrid
7./ Agfa X/6-kopírka
8./ Kotly Sabal 2ks
9./ Telefónna súprava UE5
10./ Hard disk
11./ OPL - HP Laser Jet plus RAM z a m i e t a.

III. Žalovaný v 1. rade je p o v i n n ý na finančné vyrovnanie spoluvlastníckeho podielu na predmetných
hnuteľných veciach zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne sumu vo výške 1.826,80 EUR, ktorá
predstavuje polovicu hodnoty spoluvlastníckeho podielu na hnuteľných veciach, do tridsať dní od
právoplatnosti rozsudku.

IV. Žalobcovia v 1. až 3. rade sú p o v i n n í zaplatiť spoločne a nerozdielne z titulu širšieho vyporiadania

podielovéhospoluvlastníctvažalovanémuv1.radeI.L.sumu21.903,74EUR,ktorápredstavujepolovicucelkovej sumy zhodnotenia nehnuteľnosti vo výške 43.807,49 EUR určenej znaleckým posudkom, do
tridsať dní od právoplatnosti rozsudku.

V. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam v k.ú. Michalovce, zapísaných na
LV č. XXX a to :
- stavba - Tlačiareň súp. číslo XXXX, ktorá leží na parcele č. XXXX
- pozemok parcely reg. C parc. č. XXXX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 508m2
- pozemok parcely reg. C parc. č. XXXX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 15m2

- pozemok parcely reg. C parc. č. XXXX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 17m2
- pozemok parcely reg. C parc. č. XXXX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 674m2
- pozemok parcely reg. C parc. č. XXXX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 716m2
s tým, že uvedené nehnuteľnosti p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalovanej v 2. rade C.. C. L..

VI. Žalovaná v 2. rade je p o v i n n á na finančné vyrovnanie spoluvlastníckeho podielu na predmetných

nehnuteľnostiach zaplatiť žalobcom sumu vo výške 60.345,30 EUR, ktorá predstavuje polovicu hodnoty
spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach, do tridsať dní od právoplatnosti rozsudku.

VII. Žalobcovia sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť z titulu širšieho vyporiadania podielového
spoluvlastníctva žalovanej v 2. rade sumu 65.899,84 EUR, ktorá predstavuje polovicu celkovej sumy

vyplývajúcej z úverovej zmluvy č. 148 spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,6% ročne zo sumy
65.899,84 EUR od 17.2.1998 do zaplatenia, do tridsať dní od právoplatnosti rozsudku.

VIII. O trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci
samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou došlou tunajšiemu súdu dňa 27.10.1994 sa žalobca domáhal, aby súd zrušil podielové
spoluvlastníctvo účastníkov konania a následne ho vysporiadal tak, aby za výlučného vlastníka
nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXX k.ú. C. a hnuteľných vecí podľa pripojeného zoznamu bol pôvodný
žalobca s povinnosťou finančného vyrovnania žalovaného za jeho zaniknutý spoluvlastnícky podiel.

Žalobu odôvodnil tým, že verejnou dražbou v rámci malej privatizácie so žalovaným ako fyzické
osoby nadobudli do podielového spoluvlastníctva každý v 1-ci hnuteľný a nehnuteľný majetok bývalej
prevádzkovej jednotky K. P., Š. G. G., prevádzka C.. Vydražená jednotka bola zakúpená za 2.781.000,-
Sk. Táto cena tvorila hodnotu všetkých hnuteľných a nehnuteľných vecí mimo zásob. Poukázal na to,
že po vydražení účastníci spoločne zakúpili hnuteľné veci, stroje a zariadenia slúžiace k polygrafickej

činnosti. Účastníci spolu nepodnikali a nemali uzavretú žiadnu obchodnú spoločnosť. Každý z nich
vykonával podnikateľskú činnosť samostatne na základe živnostenského oprávnenia. Žalobca uviedol,
že všetok hnuteľný a nehnuteľný majetok, ktorý tvorí jeho vlastníctvo užíval počas celej doby výlučne
on, iba jemu mal slúžiť na podnikateľské účely. Poukázal na to, že medzi účastníkmi dochádzalo k
značným rozporom v dôsledku čoho ďalšie účelné využitie predmetu podielového spoluvlastníctva nie

je možné. Napriek jeho pokusu na uzavretie dohody pri vysporiadaní podielového spoluvlastníctva,
táto sa zo strany žalovaného nemohla uzatvoriť. Žalovaný listom zo dňa 9.8.1994 deklaroval, že nie je
ochotný ďalej byť so žalobcom v žiadnom vlastníckom ani právnom vzťahu. Keďže predmet podielového
spoluvlastníctva nie je možné reálne rozdeliť bez toho, aby nestratil svoj pôvodný účel, žalobca sa
domáhal po zrušení podielového spoluvlastníctva prikázania predmetu podielového spoluvlastníctva do

jeho vlastníctva s povinnosťou finančnej náhrady ustupujúceho podielového spoluvlastníka.

Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril podaním zo dňa 31.1.1995. Súhlasil so žalobou v časti týkajúcej
sa zrušenia spoluvlastníctva k nehnuteľnosti ako aj k hnuteľným veciam. Spoluvlastníctvo žiadal
vysporiadať tak, aby nehnuteľnosť ako aj hnuteľné veci boli prikázané do jeho výlučného vlastníctva s

tým, že by bol povinný žalobcovi vyrovnať jeho spoluvlastnícky podiel sumou určenou podľa znaleckého
posudku. Uznal, že so žalobcom sa zúčastnili v rámci malej privatizácie dražby bývalej prevádzkovej
jednotky K. P., Š..G.. G.. Túto nadobudli do vlastníctva za dražobnú cenu 2.781.000,-Sk. Takisto uznal,
že za daného stavu sa účastníci stali podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti ako aj hnuteľných vecí,
každý v podiele 1/2-ca k celku. Svoj návrh, aby sa stal výlučným vlastníkom predmetu konania odôvodnil

žalovaný tým, že dražobná cena bola uhradená z úveru poskytnutého Slovenskou štátnou sporiteľňou.Úverovú zmluvu účastníci podpísali spoločne. Podmienkou na poskytnutie tohto úveru však bol zápis
žalovaného ako podnikateľa v bývalom obchodnom registri. Týmto úverom bola hradená nehnuteľnosť -
pozemok a stavba a pôvodné technologické zariadenie. Žalovaný namietal, že všetky platby na úhradu

úveru poskytoval a uhrádzal výlučne on. Počas celej doby účastníci spoločne nepodnikali a spoločne
nevyvíjali činnosť, ktorou by sa pričinili o spoločné prevádzkovanie vydraženej jednotky. Vzhľadom na
vzájomné nezhody od 1.1.1993 prevádzal žalovaný platby na úhradu úveru prostredníctvom nanovo
založeného účtu s názvom Ing. Jozef Novák - Polygrafia. Uviedol, že podnikateľskú činnosť vyvíjal
výlučne on. Od začiatku si viedol samostatné účtovníctvo. Poukázal na to, že všetci pracovníci tlačiarne

sú v pracovnoprávnom vzťahu s ním ako zamestnávateľom. V mesiacoch apríl až máj 1992 mu bol
poskytnutý ďalší úver zo Slovenskej štátnej sporiteľne na zakúpenie modernejšieho zariadenia a strojov.
Úver bol poskytnutý výlučne jemu, pričom z týchto prostriedkov zakúpil falcovačku zn. STAHL, 2 autá
zn. Peugeot 405 a osobný počítač. Vo vyjadrení poprel tvrdenia žalobcu, aby tento počas celej
doby účelne využíval hnuteľný a nehnuteľný majetok v súvislosti so svojou podnikateľskou činnosťou.
Ako podnikateľ nemal žiadneho zamestnanca a sám pracovnú činnosť taktiež nevykonával. Podľa

vyjadrenia žalovaného tento mal v marci 1993 zrealizovať prostredníctvom stavebnej firmy rekonštrukciu
nehnuteľnosti v rámci ktorej bola vykonaná oprava strechy, vybudované podkrovné priestory a sociálne
zariadenia pre zamestnancov. Cena za vykonané práce predstavovala sumu 750.000,-Sk. Žalovaný
namietal, že o túto sumu predmetnú nehnuteľnosť zhodnotil. Poukazujúc na to, že vec, ktorá je
predmetom vyporiadania užíva on, túto na svoje náklady výlučne on zhodnotil a prevádzal úhradu na

splácanie úveru, požiadal, aby bola vec prikázané do jeho výlučného vlastníctva. Zároveň sa domáhal
širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXX
k.ú. Michalovce s poukazom na to, že zhodnotil nehnuteľnosť, rovnako aj z toho dôvodu, že úver, ktorý
im bol poskytnutý na vydraženú nehnuteľnosť spláca výlučne on sám.

Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav :

Z rozsudku OS Michalovce č.k. 14C 1023/1994 - 330 zo dňa 13.12.2000 súd zistil,že okresný súd zrušil
podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnosti a hnuteľným veciam špecifikovaným
vo výroku rozsudku, tieto prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného s povinnosťou finančného

vyrovnania žalobcu v sume 2.139.585.- Sk.

Z uznesenia krajského súdu č.k. 14Co 196/01-355 zo dňa 31.1.2003 súd zistil, že krajský súd
zrušil prvostupňový rozsudok a vec mu vrátil na ďalšie konanie, s poukazom na to, že úlohou súdu
I. stupňa bude v doplnenom dokazovaní podrobným výsluchom účastníkov konania, predloženými

listinnými dôkazmi, obsahom pripojeného spisu 6C 576/95 zistiť rozsah vecí patriacich do podielového
spoluvlastníctva s výnimkou nehnuteľnosti, kde súd I. stupňa správne ustálil podielové spoluvlastníctvo
účastníkov konania, obsah zmluvy o združení a ako každý z účastníkov konania v rozmedzí od
15.2.1992 do 31.7.1994 vyvíjal činnosť na dosiahnutie dojednaného účelu spôsobom dojednaným v
ich ústnej zmluve o združení, včítane dojednania záväzkov (úverových zmlúv) voči tretím osobám,

resp. kto z účastníkov akým spôsobom vložil aké druhovo určené veci (peniaze, úvery) po oddelení od
svojho vlastného majetku do majetku predmetného združenia, resp. kto z účastníkov, akým spôsobom
zhodnotil nehnuteľnosti tvoriace predmet podielového spoluvlastníctva účastníkov konania a ktoré z veci
vložených účastníkmi do združenia mali individuálnu povahu a nemali sa stať predmetom podielového
spoluvlastníctva. Po takto doplnenom dokazovaní a zistení rozsahu podielového spoluvlastníctva ako

aj rozsahu majetkových práv, ktoré obaja účastníci konania uplatňujú voči sebe v konaní, vykoná súd
I. stupňa vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle aj pri vyriešení odborných otázok
ohľadne možného prvého spôsobu podľa záväzného poradia zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva s tým, že sa vyporiada aj s ďalšími odvolacími námietkami žalovaného ohľadne
nedostatočného zohľadnenia zhodnotenia nehnuteľnosti.

Z rozsudku OS Michalovce č.k. 14C 1023/94-1039 zo dňa 31.1.2006 súd zistil, že okresný súd po
opätovnom doplnení dokazovania opätovne zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov k hnuteľným
veciam aj k nehnuteľnosti s tým, že zaviazal žalovaného na finančné vyrovnanie spoluvlastníckeho
podielu zaplatiť žalobcovi sumu 1.925.000,-Sk.

Na základe pôvodného i doplneného dokazovania konštatoval, že účastníci konania dňa 15.2.1992
vydražili prevádzkovú jednotku 229 - K. P. Š.. G.. G. so sídlom v C. a kúpnu cenu zaplatili z úveru
poskytnutého im obom vo výške ceny vydraženej prevádzky. Z oznámenia žalovaného o vystúpenízo združenia je zrejmé, že spoločne vykonávali výrobnú aj obchodnú činnosť v oblasti polygrafie
smerujúcu k dosiahnutiu hospodárskeho výsledku. Výsledky vykonaného dokazovania nasvedčujú
tomu, že účastníci konania uzavreli zmluvu o združení v ústnej forme, ktorej obsah však zostal

neujasnený, lebo účastníci nepredložili hodnoverné dôkazy, ktorými by preukázali obsahovú stránku
tejto zmluvy a preto nebolo možné zistiť ani režim správy ich majetkových hodnôt. Forma spolupráce
pri výkone ich podnikateľských aktivít bola čiastočne preukázaná svedeckými výpoveďami p. Š. a W..
C. T.T. s tým, že podľa svedkyne Š. účastníci si viedli účtovníctvo zvlášť, bol medzi nimi určitý vzťah
spolupráce, ktorá bola založená na tom, že žalovaný si objednával u žalobcu určitý rozsah prác, ktoré

boli následne spätne fakturované. Označila stroje, ktoré sa v prevádzke nachádzali v čase, keď tam
bola zamestnaná a uviedla, že sa pripravovala kúpa päťfarebnej tlačiarne za prostriedky z úradu práce
vo výške 700.000,- Sk, ktoré dostal žalobca za zamestnanie pracovníkov.

V doplnenom dokazovaní súd I. stupňa oboznámil obsah predložených listinných dôkazov - daňového
priznania žalobcu za rok 1992, daňových dokladov a objednávok, úverovej zmluvy z 11.3.1992, zmluvy

o pristúpení k záväzku z 20.1.1993, úverovej zmluvy z 31.1.1995, žiadosti o poskytnutie príspevku na
úhradu nákladov na vytvorenie spoločensky účelných pracovných miest zo dňa 17.11.1992 a dohody
o vytvorení spoločensky účelného pracovného miesta, výpismi z účtu v peňažnom ústave a spisu
6C 576/95, najmä úverových zmlúv. Oboznámil obsah správy Daňového úradu Michalovce, z ktorej
vyplýva, že vykonal u žalovaného daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie rokov 1993 -1994 a za čas od

11.3.1996 do 22.9.1997 a zistil, že žalovaný na objekte, ktorý vydražili obaja účastníci konania, vykonal
v r. 1993 stavebné úpravy v hodnote 1.027.807,-Sk a z toho do nákladov zaúčtoval 816.161,-Sk. Podľa
znaleckého posudku z tejto sumy tvorili náklady na opravu sumu 444.738,- Sk a suma 371.423,-Sk
predstavovala investície do objektu, o ktoré žalovaný znížil zaúčtované náklady daňového subjektu.
Správca dane po zistení, že účastníci konania sú spoluvlastníkmi objektu, uznal zaúčtované odpisy o

sumu 220.275,-Sk.

Vychádzajúc z takto vykonaného dokazovania súd I. stupňa s poukazom na ust. § 142 ods. 1 OSP
dospel k záveru, že aj keby tu bola možnosť reálnej deľby nehnuteľnosti i hnuteľných vecí, vzhľadom
na charakter prevádzky tlačiarne, ktorá má produkovať určitú výrobnú činnosť, javí sa viazanosť

nehnuteľnosti na hnuteľné veci, pretože oddelene by sa nemohla v prevádzke vykonávať činnosť,
za účelom ktorým bola vydražená. Uzavrel, že reálna deľba v danom prípade nie je možná, lebo
predmetom spoluvlastníctva nie sú len stavby, pozemok a hnuteľné veci, ale výrobná prevádzka s
príslušenstvom a v prípade rozdelenia by nebola splnená podmienka spravodlivého vynaloženia
nákladov spojených s reálnym rozdelením vecí do podoby dvoch samostatne fungujúcich výrobných

prevádzok. Pri rozhodovaní o tom, ktorému spoluvlastníkovi prikáže predmet spoluvlastníctva do
výlučného vlastníctva prihliadol na kritérium účelného využitia veci. Z dokazovania vyplýva, že od
augusta 1994 predmet spoluvlastníctva užíval žalovaný a to z dôvodu nezhôd medzi účastníkmi, ktoré
vyvrcholili až tým, že žalobca bol vylúčený z možnosti užívať predmet spoluvlastníctva. Žalovaný
predmet spoluvlastníctva užíva výlučne sám, vykonáva tam výrobnú i obchodnú činnosť a zamestnáva

všetkých pracovníkov prevádzky. Kritérium účelného využitia veci preto svedčí v prevyšujúcej miere
žalovanému, ktorému bol predmet spoluvlastníctva súdom aj prikázaný do výlučného vlastníctva.

Primeraná náhrada bola stanovená znaleckými posudkami. Znalec Ing. N. najprv v súlade s uznesením
súdu I. stupňa zistil všetky hnuteľné a nehnuteľné veci vydražené účastníkmi a ďalšie hnuteľné veci

nimi nadobudnuté do augusta 1994, odkedy sa žalobca nepodieľal na ďalšej obchodnej činnosti. Takto
vyšpecifikovaný majetok tvoril ku dňu skončenia činnosti združenia predmet spoluvlastníctva, ktorý je
potrebné vyporiadať. Primeranú náhradu vypočítal tak, že trhovú hodnotu nehnuteľnosti - 4.600.000,-Sk
ponížil o polovicu sumy preukázaných investícií žalovaným, t.j. o sumu 750.000,-Sk, pretože žalovaný
zhodnotil aj svoj spoluvlastnícky podiel na predmetnej nehnuteľnosti. Z výslednej hodnoty patrí polovica

žalobcovi, ktorá vo finančnom vyjadrení predstavuje sumu 1.925.000,-Sk.

Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil tak, aby :
- zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX k.ú. C.

ako parc. č. XXXX zastavaná plocha o výmere 508m2, č. súp. XXXX, parc.č. 2281 zastavaná plocha
o výmere 15m2, parc. č. XXXX zastavaná plocha o výmere 17m2, parc.č. XXXX zastavaná plocha o
výmere716m2akhnuteľnýmveciamDominantB2(výrobnéčíslo72510183),RomayorB3-314(výrobné
číslo 31419760), Viktória B2 (V.č.13887, nepoužíva sa), Rosia (výrobné číslo 5109, používa sa lenzriedka), Rezačka seipa 115 (výrobné číslo 44465), lis na papier (výrobné číslo TYP-RB-RP 1042),
drôtošička (výrobné číslo 7197, 468, nepoužíva sa ), vysokozdvižný vozík, Grafopress 2ks (výrobné číslo
TYP-GP1 61073) s tým, že uvedené nehnuteľnosti a hnuteľné veci prikazuje do výlučného vlastníctva

žalovaného a
- uložil žalovanému na finančné vyrovnanie spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti zaplatiť
žalobcovi sumu 2.250.000,- Sk a polovicu hodnoty hnuteľných vecí určenej znaleckým posudkom do 30
dní od právoplatnosti rozsudku
- uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému na finančné vyrovnanie spoluvlastníckeho podielu sumu

750.000,-Skakopolovicuhodnotyzhodnotenianehnuteľnostivlehote30dníodprávoplatnostirozsudku
- uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému z titulu širšieho vyporiadania podielového
spoluvlastníctva sumu 1.985.298,75 Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 18% ročne od 17.2.1998
do zaplatenia v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku
- zamietol žalobu o zrušenia a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k hnuteľným veciam : fax
Panasonic KX - F90B, tlačiareň EPSON LQ-1070 (A3,24j), Scaner Chinom DS 3000, PC AT 486/33

MHz + tlačiareň Hewlet-Packard HP-IIIP LASERJET, 391000 REPROMASTER 310, čalúnená sedačka
Sigrid, 90092100FNAH1 B AGFA X6, 2 plynové kotly SABAL AR MSC-20, tel. ústredňa UE5, Hard disc,
obloženie miestností, PC+HP Laser JET + RAM
- uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho
poplatku odvolacieho konania a trov právneho zastúpenia.

Odvolanie odôvodnil tým, že súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, lebo nevykonal navrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Spochybnil záver súdu I. stupňa o existencii zmluvy o združení medzi účastníkmi konania, vytkol aj

nesprávne určenie rozsahu podielového spoluvlastníctva, prikázanie hnuteľných vecí a splácanie úveru.

Žalovaný nesúhlasil so záverom súdu I. stupňa, že účastníci konania uzavreli zmluvu o združení.
Takýto záver nevyplýva z výpovede svedka Ing. T. ani z výpovede p. Šimovej. V konaní nebolo
preukázané naplnenie podstatných náležitostí zmluvy o združení, účelom ktorého by malo byť spoločné

podnikanie účastníkov konania. Rovnako nebolo preukázané ani splnenie povinností účastníkov
združenia, najmä spôsob vyvíjania činnosti na dosiahnutie dojednaného účelu podľa § 830 Občianskeho
zákonníka, poskytnutie peňazí alebo vecí na účely združenia a ich oddelenie o ostatného majetku
poskytujúceho člena združenia. Taktiež nebol preukázaný spôsob obstarávania spoločných vecí podľa
§ 836 Občianskeho zákonníka. Existenciu zmluvy o združení poprel žalobca i vypočutí svedkovia, ktorí

vypovedali o spolupráci účastníkov konania, nie však o vytvorení združenia. Z uvedeného vyplýva, že
účastníci konania neuzavreli zmluvu o združení, žalovaný teda nemohol ani platne z neexistujúceho
združenia vystúpiť.

Účastníci konania uzavreli dňa 26.2.1992 spoločenskú zmluvu o založení verejnej obchodnej

spoločnosti, ktorá však nebola doručená príslušnému obchodnému registru a spoločnosti P. O. E..M..D..
nikdy nevznikla. Podľa ust § 10 ods. 2 Obchodného zákonníka v znení platnom do 31.12.2001 ak
podniká viac osôb pod spoločným menom bez založenia právnickej osoby, sú tieto osoby povinné
splniť záväzky vzniknuté pri tomto podnikaní spoločne a nerozdielne. Toto ustanovenie slúži na ochranu
tretích osôb a nie je nijako viazané na ust. § 829 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ak by účastníci aj

podnikali pod spoločným názvom bez založenia právnickej osoby, malo by to za následok len vznik
pasívnej legitimácie.

Odvolateľ namietal aj súdom určený predmet podielového spoluvlastníctva. Nemal výhrady vo vzťahu
k zrušeniu a vyporiadaniu spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, nesúhlasil však s určením hnuteľných vecí,

ktoré by mali patriť do podielového spoluvlastníctva, pretože súd I. stupňa do tohto režimu zaradil veci,
ktoré nadobudol výlučne sám a uhrádzal ich z úveru č. 157, poskytnutého mu dňa 7.5.1992, ktorý splácal
výlučne z prostriedkov z vlastnej podnikateľskej činnosti. Označené hnuteľné veci neboli nadobudnuté
účastníkmi v dražbe a neboli ani vedené v účtovníctve žalobcu ako tvrdil Ing. T., kde boli vedené len veci
nadobudnuté v dražbe a úver poskytnutý na kúpu vydraženej prevádzky. Prostriedky vo výške 700.000,-

Sk boli poskytnuté z Úradu práce výlučne žalovanému, ktorý bol evidovaný ako zamestnávateľ, preto
hnuteľné veci, ktoré z tejto čiastky nadobudol, sú jeho výlučným vlastníctvom.Vytýkal súdu I. stupňa pochybenie pri výpočte finančného vyrovnania spoluvlastníckeho podielu, pretože
ak sa trhová hodnota nehnuteľnosti 4.600.000,- Sk vydelí dvoma a následne sa odpočíta polovica
žalovaným vynaložených investícií vo výške 750.000,- Sk, výsledkom je suma 1.550.000,- Sk a nie suma

1.925.000,- Sk, na ktorú súd zaviazal žalovaného. Žalovaný poukázal na to, že suma 4.600.000,- Sk
predstavuje len hodnotu nehnuteľnosti, znalcom nebola zohľadnená trhová hodnota hnuteľných vecí
patriacich do podielového spoluvlastníctva účastníkov konania nadobudnutých v dražbe. Súd I. stupňa
dal znalecky oceniť len hnuteľné veci, ktoré patria výlučne žalovanému a nezohľadnil a nemohol ani
vyporiadať hnuteľné veci nadobudnuté v dražbe, lebo ich hodnota mu nebola známa.

Poukázal na to, že v konaní boli vypracované 2 znalecké posudky, pričom v druhom posudku bola
hodnota nehnuteľnosti stanovená nižšou sumou. Súdu I. stupňa bral do úvahy len znalecký posudok s
vyššou hodnotou, tento svoj postup v rozsudku neodôvodnil a nevysporiadal sa v ňom ani s návrhom
žalovaného, aby sa pri určení hodnoty nehnuteľnosti vychádzalo z priemeru hodnôt uvedených v oboch
posudkoch.

Zdôraznil, že účastníci konania spoločnú nehnuteľnosť nadobudnutú vydražením zaplatili z úveru podľa
úverovej zmluvy zo dňa 11.3.1992, z ktorej dlžníkmi boli obaja. Okrem istiny bolo zaplatených na úrokoch
z úveru 1.185.907,50 Sk a na bankových poplatkoch 3.690,- Sk, celkom 3.970.597,50 Sk. Úver bol
spočiatku splácaný bezhotovostným prevodom cez účet žalobcu, s ktorým mohol disponovať aj žalovaný

a na ktorý plynuli príjmy zo samostatnej podnikateľskej činnosti oboch účastníkov. Pretože žalobca
nebol ochotný podieľať sa na splátkach úveru, žalovaný dňa 20.1.1993 uzavrel zmluvu o pristúpení
k záväzku a zaviazal sa úver splácať sám zo svojho účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX vedenej na meno
P. O., IČO XXXXXXXXX(pridelené žalovanému), majiteľom ktorého bol žalovaný. K uvedenému dňu
zaplatili obaja účastníci z úveru sumu 764.145,10 Sk, z čoho polovica činí 382.072,55 Sk. Zostatok

úveru v sume 3.206.452,40 Sk zaplatil žalovaný sám. Polovica tejto sumy vo výške 1.603.226,20
Sk je pohľadávkou žalovaného voči žalobcovi, na úhradu ktorej žalovaný žiadal zaviazal žalobcu v
rámci širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Súd I. stupňa však vykonal vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva bez zohľadnenia uvedeného úveru, hoci z neho bola zaplatená vydražená
prevádzka a aj odvolací súd v zrušujúcom uznesení upozornil súd I. stupňa na vyporiadanie úveru v

rámci širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva.

Z uznesenia krajského súdu č.k. 4Co 174/2006-1066 zo dňa 29.12.2008 súd zistil, že krajský súd zrušil
rozsudok súdu I. stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že v prejednávanej
veci sa žalobca domáha zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva účastníkov konania

k nehnuteľnosti a hnuteľným veciam, ktoré nadobudli vydražením v malej privatizácii. V konaní
nebolo sporné, že účastníci konania sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti v k.ú. C. a tiež
vydražených hnuteľných vecí. Aj keď súd I. stupňa z časti doplnil dokazovanie podľa zrušujúceho
uzneseniaodvolaciehosúdu,nevykonalhovplnomrozsahu,rozhodolpredčasnebeználežitéhozistenia
skutkového stavu.

V prvom rade nerozhodol o všetkých veciach, ktoré nepochybne do podielového spoluvlastníctva
účastníkov konania patrili, a ktoré nadobudli vydražením prevádzky tlačiarne v Michalovciach,
pretože vyporiadal ich spoluvlastníctvo len k nehnuteľnosti. Nerozhodol o zrušení ich podielového
spoluvlastníctva aj k vydraženým hnuteľným veciam - zariadeniu vydraženej prevádzky. Tieto veci sa

nachádzali v prevádzke aj v r. 1999, teda v čase vyhotovovania znaleckého posudku spoločnosťou
UNIOS INVEST, s.r.o. Banská Bystrica. Keďže účastníci konania k vydraženým veciam nevedeli
predložiť žiadne doklady a vzhľadom na vek ich zostatková účtovná hodnota bola nulová, vychádzala
znalecká organizácia zo sumárnej rekapitulácie výsledkov mimoriadnej inventúry hospodárskych
prostriedkov na prevádzke K. P., Š..G.. G. prevádzka C. z 12.2.1992, kde bola uvedená ich nadobúdacia

hodnota 1.375.855,- Sk. Uvedenú skupinu jednotne zaradili do položky ostatné stroje a stanovili ich
zostatkovú hodnotu vo výške 344.000,- Sk. Dodatkom č. 1 zo septembra 2005 aktualizovali všeobecnú
hodnotu majetku aj v tejto časti a stanovili ju vo výške 343.964,- Sk.

Súd I. stupňa sa týmito spoločne vydraženými vecami v preskúmavanom rozhodnutí nezaoberal,

v konaní nezisťoval, či ku dňu jeho rozhodnutia vôbec existujú, aká je ich hodnota a podielové
spoluvlastníctvo k nim ani nevyporiadal.Žalovaný v konaní preukázal, že spoločnú nehnuteľnosť zhodnotil na vlastné náklady. Dopracovaním
pôvodného znaleckého posudku Ing. D. znalec určil cenu investícií na modernizáciu a rekonštrukciu
nehnuteľnosti sumou 1.500000,- Sk, ktorú účastníci konania nenamietali, a o ktorú bolo potrebné znížiť

ich trhovú hodnotu. Vzhľadom na to, že rekonštrukciou sa zhodnotil tak podiel žalobcu i žalovaného, o
rovnakú sumu (lebo ich podiely sú rovnako veľké) bol potrebné krátiť podiely oboch účastníkov konania,
alebo od trhovej hodnoty odpočítať celú sumu zhodnotenia a rozdiel deliť dvoma. Odpočítaním polovice
zhodnotenia od celkovej trhovej ceny nehnuteľnosti dospel súd I. stupňa k nesprávnej výške finančnej
náhrady ustupujúcemu vlastníkovi.

Ak súd zruší podielové spoluvlastníctvo prikázaním veci jednému zo spoluvlastníkov, ustupujúcemu
spoluvlastníkovi patrí primeraná náhrada. Súd I. stupňa jednak nerozhodol o zrušení podielového
spoluvlastníctva k vydraženým hnuteľným veciam a následne sa nevyporiadal ani s náhradou za podiel
na hnuteľných veciach ustupujúcemu spoluvlastníkovi, jeho rozhodnutie o výške náhrady žalobcovi aj
vo vzťahu k nehnuteľnosti je pre nedostatok odôvodnenia nepreskúmateľné.

Poukázal na to, že odôvodnenie rozsudku malo účastníkom objasniť ako konajúci súd dospel k záverom
na základe ktorých rozhodol. Predmetom vyporiadania medzi účastníkmi konania boli aj hnuteľné veci,
ktoré nevydražili ale ich nadobudli počas prevádzkovania spoločnej nehnuteľnosti. Tvrdenia účastníkov
konania k týmto veciam boli diametrálne odlišné, kým žalobca tvrdil, že boli nadobudnuté zo spoločných

prostriedkov, žalovaný tvrdil, že tieto nadobudol výlučne on, pretože boli zakúpené z prostriedkov
poskytnutých na základe úverovej zmluvy, ktorú uzavrel len on a úver splatil výlučne z vlastných
prostriedkov. Súd I. stupňa uzavrel, že účastníci konania spoločne podnikali na základe zmluvy o
združení, od ktorej žalovaný odstúpil v auguste 1994 a označené hnuteľné veci nadobudli spoločnou
činnosťou. Niekoľko osôb sa môže združiť, aby sa spoločne pričinili o dosiahnutie dojednaného účelu.

Združenia nemajú spôsobilosť na práva a povinnosti (§ 829 ods. 1, 2 OSP).

Keďže podmienkou platnosti zmluvy o združení nie je písomná forma, zmluva o združení môže vzniknúť
aj ústne prípadne zmluvné strany sa môžu takouto zmluvou riadiť bez toho, aby si uvedomovali, že k
dohode došlo.

Odvolací súd poukázal na to, že výsledky dokazovania nasvedčujú správnosti záveru súdu I. stupňa,
že účastníci konania od vydraženia prevádzky podnikali spoločne. Spoločnému podnikaniu účastníkov
konania nasvedčuje nielen to, že podnikateľskú činnosť vyvíjali v tých istých priestoroch, ktoré im
vlastníckypatrili,aleajdohodaorozdeleníčinnosti,kýmžalobca,ktorýmalpolygrafickévzdelaniesamal

zrejme venovať priamo tlačiarenskej činnosti, žalovaný mal na starosti styk so zákazníkmi, objednávky,
administratívu.

Účastníci konania podnikali samostatne na základe vlastných živnostenských oprávnení. Živnostenské
oprávneniejezákonnoupodmienkouprepodnikaniekaždéhoznich,pretožezdruženieniejeprávnickou

osobou, nemá právnu subjektivitu a teda živnostenské oprávnenie nemohlo mať združenie. Táto
skutočnosť ako aj okolnosť, že neviedli ani spoločné účtovníctvo, či už preto, že to nebolo možné
(žalobca účtoval v jednoduchom účtovníctve a žalovaný ako osoba zapísaná v obchodnom registri
bol povinný viesť podvojné účtovníctvo) alebo z nevedomosti, nevylučuje faktické spoločné podnikanie
účastníkov, k ukončeniu ktorého došlo v auguste 1994, kedy žalovaný oznámil, že zo združenia

vystupuje.

Pokiaľ do tej doby zo spoločných prostriedkov získaných pri podnikaní nadobudli hnuteľné veci, tieto
patria do ich podielového spoluvlastníctva (§834 Občianskeho zákonníka) a v prípade zániku združenia
musí byť aj predmetom vyporiadania (§841 Občianskeho zákonníka). V prípade, že tieto hnuteľné

veci nadobudol len jeden z účastníkov konania z vlastných prostriedkov a vniesol ich do spoločného
podnikania, pre spoločné užívanie, potom má právo na vrátenie týchto veci podľa § 839 Občianskeho
zákonníka.

Znalec Ing. Ľ. N. v tabuľkovom prehľade znaleckého posudku uviedol okrem ceny hnuteľných vecí aj

dátum ich nadobudnutia a označil z akých prostriedkov boli zaplatené t.j. z akého účtu, resp. označil
číslo úveru.Súd I. stupňa tieto údaje nevyhodnotil a nezaoberal sa ani námietkami žalovaného, že časť z uvedených
hnuteľných vecí bola platená z úveru č. 157, o ktorý požiadal sám žalovaný a zaplatil ho aj z vlastných
prostriedkov. Ak by tieto hnuteľné veci patrili žalovanému, lebo ich nadobudol z vlastných prostriedkov,

potom nebol dôvod určovať ich do jeho vlastníctva lebo mu patrili a vystúpením zo združenia sa mu len
vracajú.Vprípade,žeideovecinadobudnutézospoločnýchprostriedkovúčastníkovkonaniavsúvislosti
s ich spoločnou činnosťou, bolo potom potrebné zistiť ich hodnotu a odstupujúcemu spoluvlastníkovi
priznať finančnú náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel.

Súd I. stupňa nevykonal ani vyporiadanie podielového spoluvlastníctva účastníkov konania v širšom
rozsahu, keď nevykonal dokazovanie a nevyhodnotil ani tvrdenie žalovaného, že od januára 1993
realizoval splátky spoločného úveru len z vlastných prostriedkov. Keďže išlo o spoločný úver na
kúpu spoločnej nehnuteľnosti, pre vyporiadanie podielového spoluvlastníctva účastníkov konania je
objasnenie žalovaným tvrdených skutočností a rozhodnutie o nich podstatné.

Úlohou súdu I. stupňa v ďalšom konaní bude vyporiadať podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania
aj k hnuteľným veciam nadobudnutým v dražbe, tieto veci nezameniteľne označiť a doplnením
znaleckéhodokazovania(aktobudepotrebné)stanoviťichhodnotu.Vzhľadomnačasovýodstupdoplniť
znalecké dokazovania aj o aktualizáciu trhovej ceny vydražených nehnuteľností a ich zhodnotenia
a správne stanoviť výšku finančného vyrovnania spoluvlastníckeho podielu spolu s vydraženými

hnuteľnými vecami. Súd I. stupňa opätovne posúdi a náležite odôvodní zaradenie ďalších hnuteľných
vecí do vyporiadania účastníkov (či patria a ktoré do podielového spoluvlastníctva účastníkov konania,
príp. či sú vo vlastníctve len niektorého z účastníkov konania ) s prihliadnutím na to, z akých prostriedkov
boli nadobudnuté a ako sa ktorý z účastníkov o ich nadobudnutie pričinil. Napokon vykoná širšie
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva účastníkov konania na základe posúdenia dôvodnosti a

výšky žalovaným uplatňovaného nároku na zaplatenie polovice ním splatného úveru č. 148 na kúpu
spoločnej nehnuteľnosti.

Súd po zrušujúcom uznesením krajského súdu vykonal vo veci ďalšie dokazovanie a zistil vo veci tento
skutkový stav :

V priebehu konania pôvodný žalobca W.. K. O. dňa 7.5.2011 zomrel. Podaním zo dňa 14.11.2011
doručeným súdu dňa 15.11.2011 právny zástupca oznámil, že syn nebohého navrhovateľa C.. C. O.,
dcéra G.. R. I., PhD. a manželka nebohého žalobcu C.. R. O.Á. ako dedičia po nebohom žalobcovi
súhlasili so vstupom do konania namiesto navrhovateľa podľa § 107 ods.3 OSP.

Podaním zo dňa 2.4.2013 doručeným súdu dňa 8.4.2013 C.. C. L. uviedla, že dňa 4.7.2012 prednostný
záložný veriteľ C. I. pristúpil v rámci výkonu záložného práva k priamemu predaju zálohu t.j.
spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti žalovaného v 1. rade C. L. a to na základe zmluvy o
prevode spoluvlastníckeho podielu výkonom záložného práva prednostného veriteľa následne zanikli

záložné práva ostatných záložných veriteľov a z toho dôvodu žiadala, aby súd v zmysle ust.§ 92 ods.
2,3 OSP uznesením rozhodol o zmene účastníka konania na strane žalovaného tak, že na miesto
doterajšieho žalovaného W.. I. L., L.. X.XX.XXXX, P. J. I. XX, C. do konania, v časti týkajúcej sa
vyporiadania podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti vstupuje nový žalovaný C. L., L.. X.XX.XXXX.
súčasne oznámila súdu, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 10.1.2010 žalovaný v

1.rade postúpil na C. L. svoju pohľadávku voči pôvodnému žalobcovi W.. K. O. vo výške 65.899,84 € s
príslušenstvom, ktorá predstavuje pohľadávku I. L. vo výške 1-ce zo sumy 131.799,69 € za zaplatený
úver, ktorý spolu s pôvodným žalobcom K. O. za účelom zabezpečenia prostriedkov na zaplatenie
dražobnej ceny za vydraženú nehnuteľnosť a hnuteľné veci uzavreli dňa 11.3.1992 ako zmluvu č. 148 v
sume 2.781.000,-Sk spolu s ročným úrokom vo výške 2,5% nad zákonnú sadzbu, pričom celková výška

záväzku ku ktorému sa obaja zaviazali z tejto úverovej zmluvy predstavovala sumu 3.970.597,50 Sk
t.j. 131.799,69 €. Uvedená suma pozostáva z úveru vo výške 2.781.000,-Sk, úrokov za úveru vo výške
1.185.907,50 Sk a bankových poplatkov vo výške 3.690,-Sk.

Okresný súd v Michalovciach uznesením č.k. 10C 178/2011 - 145 zo dňa 15.11.2013 pripustil, aby do

konania na strane odporcu ako ďalší účastník pristúpila odporkyňa v 2.rade C.. C. L., L.. X.XX.XXXX,
J. C., A.. I. XX.Súd v zmysle zrušujúceho uznesenia krajského súdu vo veci nariadil doplnenie znaleckého dokazovania
uznesením č.k.10C 178/2011- 29 zo dňa 28.7.2012 a uložil znaleckej organizácii UNIOS Invest spol.
s r.o. vypracovať dodatok č. 3 k znaleckému posudku č. 39/06/1999 za účelom vyčíslenia všeobecnej

hodnoty nehnuteľných a hnuteľných vecí a vyčíslenia zhodnotenia nehnuteľnosti vo veci zrušenia a
vyporiadania podielového spoluvlastníctva.

Z dodatku č. 3 k znaleckému posudku č. 39/06/99 na čl. 35 - 74 súd zistil, že znalecký ústav stanovil
všeobecnú hodnotu majetku uvedeného v znaleckom posudku č. 39/06/99 na čiastku 124.960,-€,

pričom budovy a stavby predstavovali sumu 92.815,38 €, pozemky a porasty 27.875,22€, stroje,
prístroje a zariadenia sumu 4.273,27 €. Zároveň znalecký ústav určil aj hodnoty zhodnotenia uvedenej
nehnuteľnosti, pričom túto stanovil na sumu 43.807,49 €.

Zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 10.1.2010 (čl.104) uzavretej medzi W.. I. L. ako postupcom a
C.. C. L. ako postupníkom, súd zistil, že postupca prehlásil, že má pohľadávku vo výške 65.899,84 € voči

dlžníkovi W.. K. O. na tom základe, že dňa 11.3.1992 obidvaja spoločne uzavreli úverovú zmluvu č. 148
o účelovom úvere na malú privatizáciu na sumu 2.781.000,-Sk s ročným úrokom za úver vo výške 2,5%
nad základnú sadzbu a celková výška záväzku ku ktorému sa obaja zaviazali z tejto úverovej zmluvy
predstavovala sumu 3.970.597,50 Sk a tento úrok a poplatky v plnej výške splatené len postupcom aj
napriek tomu, že sa na jeho zaplatení vo výške 1-ce zaviazal aj dlžník a z uvedeného dôvodu 1-ca

zo sumy 131.799,69 € je pohľadávka postupcu voči dlžníkovi. Postupca si vyššie uvedenú pohľadávku
uplatnil v rámci širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva v konaní vedenom na Okresnom
súde v Michalovciach č.k. 14C 1023/94, pričom toto konanie nie je ku dňu podpísania tejto zmluvy
skončené.

Z článku III. uvedenej zmluvy Oznámenie o postúpení pohľadávky, bod č. 1 súd zistil, že postupca
sa týmto zaväzuje, že dlžníkovi uvedenému v článku I. tejto zmluvy, voči ktorému eviduje pohľadávku
písomne oznámi postúpenie pohľadávky najneskôr do 3 dní odo dňa postúpenia pohľadávky t.j. do 3
dní odo dňa podpísania zmluvy.

Z výpovede žalovanej v 2.rade (čl.151) súd zistil, že odkúpila uvedený podiel od I. I., ktorý bol veriteľom
nehnuteľnosti a tak sa stala spoluvlastníčkou uvedenej nehnuteľnosti. Následne potom uzavrela zmluvu
o postúpení pohľadávky medzi ňou a žalovaným v 1.rade na sumu 65.899,84 € dňa 1.10.2010. Uviedla,
že bližšie sa k veci nevie vyjadriť, pretože od začiatku sporu je účastníkom sporu žalovaný v 1.rade.
Na základe toho predložila súdu aj plnomocenstvo, ktorým ho splnomocnila vo veci konať. Na otázku

právneho zástupcu žalobkyne, či má zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo s manželom uviedla, že
áno. A na otázku, či táto suma pri prevode nehnuteľností bola vyplatená uviedla, že táto bola vyplatená.

Právny zástupca žalobcov na pojednávaní dňa 22.11.2013 uviedol, že namietajú výšku pohľadávky,
ktorá bola uplatnená v zmluve o postúpení pohľadávky v sume 65.899,84 €, ktorú neuznávajú, pretože

je to aj v rozpore s vyjadrením žalovaného v 1. rade zo dňa 19.5.2005, kde si uplatňoval pohľadávku voči
žalobcovi vo výške 53.217,36 €. Uviedol, že z tejto zmluvy o postúpení pohľadávky nevyplýva presne
špecifikácia uplatňovaného nároku resp. uplatňovanej pohľadávky.

Žalovaný v 1.rade sa k stanovisku právneho zástupcu žalobcov vyjadril, že v r. 2005 je pravdou, že si

uplatňovali takú pohľadávku, ale v súčasnej dobe ju upresnili a podali ju tak, ako má byť presne podľa
vyčíslenia.

Na pojednávaní dňa 22.11.2013 právny zástupca žalobcov uviedol, že nemajú ďalšie návrhy na
dokazovanie. Navrhol, aby súd uložil účastníkom predložiť právne zdôvodnenie veci a toto písomne

súdu predložiť s tým, aby vo veci mohlo byť rozhodnuté.

Zo záverečného vyjadrenia žalovaného v 1.rade na čl. 169 - 175 súd zistil, že žalovaný v 1.
rade apeluje na súd, aby v tomto konaní rozhodol o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k
nehnuteľnostiam a pohľadávke zo zaplateného úveru, ktoré si nárokuje žalovaná v 2. rade a súčasne

aj o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k hnuteľným veciam a pohľadávke zo zhodnotenia
predmetných nehnuteľností, ktoré si uplatňuje žalovaný v 1.rade v rámci širšieho vysporiadania
podielového spoluvlastníctva. Uviedol, že svoju pohľadávku zo zhodnotenia nehnuteľností si uplatnil
v rámci širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva v rámci jedného konania o vyporiadaniepodielového spoluvlastníctva k hnuteľným a nehnuteľným veciam. Keďže jeho pohľadávka vznikla zo
zhodnotenia nehnuteľností, ktoré sú predmetom vyporiadania podielového spoluvlastníctva je nesporné,
že tieto veci spolu skutkovo súvisia. Poukázal na to, že v tomto konaní prebehlo rozsiahle dokazovanie

týkajúce sa výšky jeho pohľadávky zo zhodnotenia nehnuteľností, preto by bolo v záujme hospodárnosti
konania,abysúdponechalvecivjednomkonaníarozhodolopredmetnýchnárokochvjednomrozsudku,
aj keď viacerými výrokmi. Poukázal na to, že bez účasti a záujmu pôvodného žalobcu W.. O. investoval
svoje peňažné prostriedky nielen na opravu alebo úpravu nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve,
ale tiež na rekonštrukciu o ktorú sa hodnota nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve zhodnotila.

Čo sa týka hodnoty zhodnotenia nehnuteľností uviedol, že proti dodatku č. 3 k znaleckému posudku č.
39/06/1999, kde znalecká organizácia vyčíslila hodnotu zhodnotenia nehnuteľností vo výške 43.807,49
€ nemá námietky, považuje za primeranú, pričom je toho názoru, že súd by mal vychádzať z tejto
hodnoty pri výpočte sumy, ktorú by mali žalobcovia zaplatiť žalovanému v 1.rade za zhodnotenie
nehnuteľností. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby súd zaviazal žalobcov osobitným výrokom k povinnosti
zaplatiť mu sumu vo výške 21.903,74 € ako polovicu zo sumy 43.807,49 € predstavujúcu príslušnú časť

zhodnotenia predmetných nehnuteľností v rámci širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva.
Ďalej uviedol, že má za to, že hnuteľné veci uvedené pod bodom 1 až 11 znaleckého posudku nadobudol
jednoznačne žalovaný v 1.rade, čo preukázal v konaní, pretože kúpnu cenu za tieto hnuteľné veci
uhrádzal z úveru č. 157 poskytnutého mu dňa 7.5.1992 a splácaného výlučne z prostriedkov získaných
z vlastnej podnikateľskej činnosti. Z predmetnej úverovej zmluvy bol zaviazaný výlučne žalovaný v 1.

rade a uvedené hnuteľné veci zakúpil ako podnikateľ pre výkon svojej podnikateľskej činnosti v rozsahu
svojho podnikateľského oprávnenia. Ďalej uviedol, že vo svojom vyjadrení zo dňa 3.4.2013 žiadal, aby
súd hnuteľné veci spolu v hodnote 619,67 €, ktoré neboli predmetom dražby vylúčil z masy majetku
patriaceho do vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Záverom žiadal, aby súd zrušil podielové
spoluvlastníctvo aj k hnuteľným veciam, ktoré boli vydražené na dražbe dňa 15.2.1992 s tým že tieto

hnuteľné veci prikáže do výlučného vlastníctva žalovaného v 1. rade. Zaviaže žalovaného v 1. rade na
finančné vyrovnanie spoluvlastníckeho podielu na predmetných hnuteľných veciach zaplatiť žalobcom
spoločne a nerozdielne sumu 1.826,80 €, ktorá predstavuje polovicu hodnoty spoluvlastníckeho podielu
na hnuteľných veciach. Zaviazať žalobcov zaplatiť žalovanému v 1. rade spoločne a nerozdielne sumu
21.903,74 €, ktorá predstavuje polovicu celkovej sumy zhodnotenia nehnuteľností vo výške 43.807,49

€, pričom si uplatnil aj trovy konania.

Zo záverečného vyjadrenia žalovanej v 2. rade na čl. 164 - 168 súd zistil, že čo sa týka nehnuteľností,
žiada, aby súd rozhodol, že tieto prikazuje do výlučného vlastníctva žalovanej v 2. rade s tým, že
žalovaná v 2. rade je povinná na finančné vyrovnanie spoluvlastníckeho podielu na predmetných

nehnuteľnostiach zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne sumu vo výške 60.345,30 €, ktorá
predstavuje polovicu hodnoty spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach určenej podľa znaleckého
posudku a ďalej, že žalobcovia sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť z titulu širšieho vyporiadania
podielového spoluvlastníctva žalovanej v 2. rade sumu 65.899,84 €, ktorá predstavuje polovicu celkovej
sumy vyplývajúcej z úverovej zmluvy č. 148 spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,6% ročne z

uvedenej sumy od 17.2.1998 až do zaplatenia, pričom žalobcom ani žalovanému v 1. rade trovy konania
nepriznáva.

V danom konaní predmetom konania je vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.

Podľa § 142 ods. 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na
návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie
veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo
viacerým spoluvlastníkom, prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť. Ak vec žiadny zo
spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Súd na základe vykonaného dokazovania a zhodnotenia všetkých dôkazov jednotlivo aj v ich
vzájomných súvislostiach dospel k záveru, že medzi účastníkmi nedošlo k mimosúdnej dohode o
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Súd má za preukázané, že pôvodný žalobca a žalovaný
v 1. rade nadobudli uvedené nehnuteľnosti ako aj hnuteľné veci uvedené v prvom odstavci výroku

rozsudku na základe dražby dňa 15.2.1992 a to prevádzkové jednotky bývalých K. P. Š..G.. G.,
G. C.. Pretože počas trvania tohto právneho vzťahu došlo medzi účastníkmi ako spoluvlastníkmi k
nezhodám ohľadom hospodárenia zo spoločnou vecou, pričom sa nedohodli na zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva, z týchto dôvodov súd zrušil podielové spoluvlastníctvo a následne vykonaljeho vyporiadanie. Súd sa zaoberal tým, ktorý zákonný spôsob vyporiadania je pre daný prípad
aplikovateľný. Súd sa prednostne zaoberal možnosťou reálneho rozdelenia predmetu sporu medzi
účastníkov v rozsahu ich spoluvlastníckych podielov. Predmetom konania boli nehnuteľnosti ako aj

hnuteľné veci. Súd zvážil, že v danom prípade nie je možné hodnotiť predmet spoluvlastníctva oddelene
bez preukázaných vzájomných súvislostí. Veci patriace do podielového spoluvlastníctva účastníkov boli
totiž vydražené ako prevádzka tlačiarne, ktorá má produkovať určitú výrobnú činnosť. Z tohto pohľadu sa
javíviazanosťnehnuteľnostinahnuteľnéveci,pretožeoddelenebynemohliprodukovaťvýrobnúčinnosť,
tedaúčelnaktorýbolaprevádzkavydražená.Ztohopohľadusúdzvážilnepoužiteľnosťreálnejdeľbyako

spôsobuvyporiadania.Zvyššieuvedenýchdôvodovsúdaplikovaldruhýspôsobzrušeniaavyporiadania
podielového spoluvlastníctva prikázaním veci za primeranú náhradu jednému zo spoluvlastníkov.
Pri použití tejto zákonnej úpravy sa súd prvotne zaoberal otázkou, ktorému účastníkovi prikázať
predmet spoluvlastníctva do výlučného vlastníctva a následne otázkou primeranej finančnej náhrady pre
ustupujúceho spoluvlastníka. Vykonaným dokazovaním súd má za preukázané, že od mesiaca august
1994 predmet spoluvlastníctva užíva výlučne žalovaný. Súd sa v tomto smere zaoberal aj okolnosťami,

za ktorých došlo k tvrdenému zamedzeniu pôvodnému žalobcovi užívať predmet spoluvlastníctva.
Dôvodom mali byť nezhody medzi účastníkmi, ktoré vyvrcholili do takého stavu, že pôvodný žalobca bol
vylúčený z možnosti užívať predmet spoluvlastníctva. Všetky tieto okolnosti však zakladajú právny titul
na základe ktorého je možné domáhať sa nápravy resp. poskytnutia zákonnej ochrany. Touto otázkou
sa súd bližšie nezaoberal, pretože nebola predmetom konania. Súd v danom prípade zohľadnil, že

žalovaný predmet spoluvlastníctva užíva výlučne sám, pričom prevádzka produkuje výrobnú a následne
aj obchodnú činnosť. Súčasťou tejto činnosti sú aj rôzne obchodné väzby žalovaného, výsledkom
ktorého je zabezpečenie podmienok chodu prevádzky, plnenie pracovnoprávnych či iných zmluvných
záväzkov. Žalovaný aj keď za okolností, ktoré boli vyššie spomenuté zamestnáva všetkých pracovníkov
prevádzky. Z týchto dôvodov súd zvážil, že za daného stavu kritérium účelného využitia veci svedčí v

prevyšujúcej miere žalovanému a preto súd predmet spoluvlastníctva a to sporné nehnuteľnosti prikázal
do výlučného vlastníctva žalovanej v 2. rade, pretože táto sa v priebehu konania stala spoluvlastníčkou
nehnuteľností a to na základe zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu výkonom záložného práva
prednostného veriteľa, ktorým bol záložný veriteľ C. I. dňa 4.7.2012. Keďže túto nehnuteľnosť aj naďalej
užíva žalovaná a zamestnáva zamestnancov, súd z toho dôvodu pristúpil k takémuto vyporiadaniu

podielového spoluvlastníctva nehnuteľností a prikázal ich do výlučného vlastníctva žalovanej v 2. rade.
Čo sa týka týka hnuteľných vecí, súd zrušil podielové spoluvlastníctvo aj k hnuteľným veciam, ktoré
boli predmetom dražby a sú uvedené v článku I. rozsudku tunajšieho súdu, pričom tieto prikázal do
výlučného vlastníctva žalovaného v 1. rade, nakoľko tento tieto stroje využíva v podstate od r. 1994 na
svoju podnikateľskú činnosť. Na základe znaleckého posudku znaleckého ústavu Unios Invest s.r.o.,

dodatku č. 3 k znaleckému posudku č. 39/06/99 tento stanovil hodnotu uvedených hnuteľných vecí
celkovou sumou vo výške 4.273,27 €, pričom stroje a zariadenie, ktoré boli vydražené na dražbe dňa
15.2.1992 predstavujú sumu 3.653,60 €. Keďže tieto hnuteľné veci užíva aj v súčasnej dobe žalovaný,
súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku, pričom zaviazal žalovaného v 1. rade zaplatiť
odstupujúcim spoluvlastníkom sumu 1.826,80 €, ktorá predstavuje polovicu hodnoty spoluvlastníckeho

podielu na hnuteľných veciach.

Predmetom vyporiadania medzi účastníkmi konania boli aj hnuteľné veci,ktoré účastníci nevydražili, ale
ich nadobudli počas prevádzkovania spoločnej nehnuteľnosti, pričom stanoviská obidvoch účastníkov
k týmto veciam boli diametrálne odlišné. Žalovaný v 1. rade tvrdil, že tieto nadobudol výlučne on,

pretože boli zakúpené z prostriedkov poskytnutých na základe úverovej zmluvy, ktorú uzavrel len on a
splatil sám z vlastných prostriedkov. Súd sa zaoberal aj otázkou, či medzi účastníkmi došlo k uzavretiu
zmluvy o združení. Podmienkou platnosti zmluvy o združení nie je písomná forma. Zmluva o združení
môže vzniknúť aj ústne, prípadne zmluvné strany sa môžu takouto zmluvou riadiť bez toho, aby si
uvedomili, že k dohode došlo. V priebehu konania a vykonávaného dokazovania súd dospel k záveru,

že spoločnému podnikaniu účastníkov nasvedčuje nielen to, že podnikateľskú činnosť vyvíjali v tých
istých priestoroch, ktoré im vlastnícky patrili, ale aj dohoda o rozdelení činnosti. Kým žalobca, ktorý mal
polygrafické vzdelanie, sa mal venovať priamo tlačiarenskej činnosti, žalovaný mal na starosti styk so
zákazníkmi, preto je súd toho názoru, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu zmluvy o združení aj keď
si to účastníci neuvedomovali. K ukončeniu tohto podnikania došlo v auguste 1994, kedy žalovaný v 1.

rade oznámil, že zo združenia vystupuje. Pokiaľ by v priebehu tohto obdobia účastníci zo spoločných
prostriedkov nadobudli hnuteľné veci, tieto by patrili do ich podielového spoluvlastníctva a v prípade
zániku združenia by boli aj predmetom vyporiadania (§ 834 a 841 OZ). V prípade, že tieto hnuteľné
veci nadobudol len jeden z účastníkov konania z vlastných prostriedkov a vniesol ich do spoločnéhopodnikania pre spoločné užívanie, potom má právo na vrátenie týchto vecí podľa § 839 OZ. V danom
prípade súd má za preukázané, že tieto hnuteľné veci v období rokov 1992 - 1994 nadobudol žalovaný
v 1. rade z vlastných prostriedkov, ktoré platil z úveru č. 157, ktorý mu bol poskytnutý dňa 7.5.1992 a

z ktorého splácal uvedené hnuteľné veci, ktoré sú uvedené v odseku 2 rozsudku. Túto skutočnosť má
súd za preukázanú aj zo znaleckého posudku Ing. N., ktorý uvádzal konkrétne hnuteľné veci, ktoré boli
platné z úverovej zmluvy č. 157 a z toho dôvodu nárok žalobcov na vyporiadanie týchto hnuteľných vecí
zamietol ako nedôvodný, pretože tieto vlastnícky patria žalovanému v 1. rade a boli nadobudnuté len z
jeho finančných prostriedkov, ktoré mu boli poskytnuté vo vyššie citovanej úverovej zmluve č. 157.

Súd po zrušujúcom uznesení vykonal aj vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom rozsahu
a to doplnením znaleckého dokazovania znaleckou organizáciou Unios INvest s.r.o. dodatkom č. 3 k
znaleckému posudku č. 39/06/99, ktorý určil hodnotu nehnuteľnosti v celkovej sume 120.690,60 € a
vyčíslenie zhodnotenia nehnuteľnosti v celkovej sume 43.807,49 €. Súd vo veci vykonal dokazovanie
a dospel k záveru, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný v 1.rade splatil sám

úverovú zmluvu č. 148, ktorá bola poskytnutá účastníkom na malú privatizáciu v sume 2.781.000,-Sk
s ročným úrokom za úver vo výške 2,5%, pričom celková suma s úrokmi z omeškania a poplatkami
predstavovala 3.970.597,50 Sk t.j. 131.799,69 €. Túto skutočnosť má súd za preukázanú predložením
listinných dokladov a to výpismi z účtov žalovaného v 1. rade, kde sa jednoznačne preukázalo, že tento
od začiatku uvedenú úverovú zmluvu splácal sám a v dôsledku nezhôd medzi účastníkmi konania potom

následne prevzal na seba celý dlh od 1.1.1993 a tento aj v celom rozsahu splatil. Uvedený úver bol
splatený dňa 16.2.1998, kedy bola uhradená posledná splátka úverovej zmluvy č. 148. Vzhľadom k
tomu,žeuvedenénehnuteľnostisprihliadnutímnato,ktorýzospoluvlastníkovnanehnuteľnostipodniká,
udržiava ju, opravuje, prípadne do nej investoval a je schopný sa o jej údržbu naďalej starať, prikázal do
vlastníctva žalovanej v 2. rade a túto zaviazal zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade na finančné vyrovnanie

spoluvlastníckeho podielu na predmetných nehnuteľnostiach sumu 60.345,30 €, ktorá predstavuje
polovicu hodnoty spoluvlastníckeho podielu na vydražených nehnuteľnostiach.

Pretože v rámci širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva súd má za preukázané, že žalovaný
svoju pohľadávku postúpil dňa 10.1.2010 žalovanej v 2. rade, ktorú mal voči pôvodnému žalobcovi W.. K.

O. vo výške 65.899,84 € s príslušenstvom, súd zaviazal žalobcov v 1. a 3. rade spoločne a nerozdielne
uvedenú pohľadávku v rámci širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva vyplatiť žalovanej v 2.
rade, pretože v konaní je jednoznačne preukázané, že žalovaný v 1. rade túto pohľadávku vyplatil v
celom rozsahu a táto predstavuje polovicu zaplatenej úverovej zmluvy č. 148, ktorú v celom rozsahu
uhradil žalovaný v 1. rade.

V zmysle § 3 vyhlášky č. 87/1995 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, súd priznal žalovanej v 2. rade aj úrok z omeškania, ktorý predstavuje sumu 17,6% ako
2-násobok diskontnej sadzby platný v tom čase zo sumy 65.899,84 € od 17.2.1998 až do zaplatenia,
nakoľko týmto dňom bolo pôvodnému žalobcovi známe, že došlo z jeho strany k bezdôvodnému

obohateniu v zmysle ust.§ 458 ods. 2 OZ, nakoľko úverovú zmluvu č. 148 uzatvárali pôvodný žalobca aj
žalovaný v 1. rade a táto bola splatná posledným dňom 16.2.1998. Vzhľadom k tomu súd priznal takto
určenú výšku úrokov žalovanej v 2. rade.

V zmysle ust.§ 142 OZ sa vykonáva vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v najširšom slova

zmysle v jeho rámci sa prihliada napríklad aj na to, či a do akej miery niektorý z predchádzajúcich
podielových spoluvlastníkov zhodnotil spoločnú nehnuteľnú vec investíciami a podobne. Z tejto zákonnej
úpravy vyplýva, že zrušením podielového spoluvlastníctva či už dohodou alebo rozhodnutím súdu je
nerozlučne spojené vyporiadanie spoluvlastníkov ktorých práva boli zrušením spoluvlastníctva dotknuté.
Zmyslom tohto vysporiadania nie je len poskytnutie primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel,

ale vyriešenie všetkých vzťahov, ktoré sa medzi podielovými spoluvlastníkmi vytvorili v súvislosti
s existenciou podielového spoluvlastníctva prípadne ktoré sa vytvárajú medzi predchádzajúcimi
podielovými spoluvlastníkmi v súvislosti so zrušením podielového spoluvlastníctva. So zreteľom na to
sa toto vyporiadanie vykonáva ako vyporiadanie v širšom zmysle slova, v rámci ktorého sa prihliada
napr. aj na to, či a do akej miery niektorý z predchádzajúcich spoluvlastníkov zhodnotil spoločnú

nehnuteľnú vec investíciami. Bolo by predsa nelogické, aby ten kto zhodnotil nehnuteľnú vec, ktorá mu
pri zrušení podielového spoluvlastníctva bola prikázaná za primeranú náhradu najprv poskytol ostatným
predchádzajúcim spoluvlastníkom náhrady vypočítané z hodnoty spoločnej nehnuteľnosti, vrátane nímprevedeného zhodnotenia a aby potom prípadne v inom občianskom konaní uplatňoval proti ostatným
predchádzajúcim spoluvlastníkom nároky na náhradu pomernej časti nákladov na toto zhodnotenie.

V danom prípade žalovaný v1. rade si svoju pohľadávku zo zhodnotenia nehnuteľností uplatnil v
rámci širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva v rámci jedného konania o vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľným a hnuteľným veciam. Súd má v konaní za preukázané, že
žalovaný v 1. rade bez účasti a záujmu pôvodného žalobcu W.. O. investoval svoje peňažné prostriedky
nielen na opravu a úpravu nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve, ale tiež na rekonštrukciu,

ktorou sa hodnota nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve zhodnotila. Pri vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva ak dôjde k zániku podielového spoluvlastníctva, vzniká na strane neinvestujúceho
spoluvlastníka pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva bezdôvodné obohatenie a to vo výške
zhodnotenia jeho podielu v súvislosti s neodsúhlasenou investíciou predstavujúcou viac ako len
nevyhnutnú opravu a údržbu. Súd má za preukázané, že stavebné práce súvisiace s rekonštrukciou
boli objednávané žalovaným v 1.rade a faktúry vystavené na tieto práce boli uhrádzané z

prostriedkov žalovaného v 1. rade. Investujúcemu spoluvlastníkovi tak vzniká dňom zániku podielového
spoluvlastníctva voči druhému neinvestujúcemu spoluvlastníkovi nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia, predstavujúceho hodnotu o ktorú sa hodnota jeho podielu zvýšila uskutočnenou investíciou.
Nazhodnotenienehnuteľnostisúdnariadilznaleckédokazovanieazdodatkuč.3kznaleckémuposudku
č. 39/06/99 súd zistil, že výšku zhodnotenia nehnuteľnosti znalecká organizácia vyčíslila vo výške

43.807,49 €. Vzhľadom na uvedené súd zaviazal žalobcov v 1.a 3. rade zaplatiť žalovanému v 1. rade
sumu 21.903,74 €, ktorá predstavuje príslušnú časť zhodnotenia predmetných nehnuteľností v rámci
širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust.§ 151 ods. 3 OSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p. ) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny, a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O. s. p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
podľa § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O. s. p. len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p.),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.