Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 25, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Cob/37/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717209539
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8717209539.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu
JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta, v sporovej veci žalobcu (v tomto spore žalovaného):
OrangeSlovensko,a.s.,sosídlomMetodova8,82108Bratislava,IČO:35697270,právnezastúpeného
Bobák, Bollová a spol., s. r. o., so sídlom Dr. Vladimíra Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855
673, proti žalovanému (v tomto spore žalobcovi): M. Z. M. - M., s miestom podnikania K. XXX, XXX XX

K., R.: XX XXX XXX, (podnikateľská činnosť ukončená k 31. augustu 2016), adresa na doručovanie O.
XX/X, XXX XX Z., o povolenie obnovy konania, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu
Poprad, č. k. 16Cb/189/2017-102 zo 16. januára 2020 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením odmietol žalobu na
obnovu konania a priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %
účelne vynaložených trov konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

2. Súd prvej inštancie uznesením, č. k. 16Cb/189/2017-47 z 24. mája 2018 odmietol žalobu na obnovu
konania a rozhodol, že žiadna zo sporových strán nemá nárok na náhradu trov konania.

3. V dôsledku odvolania žalovaného voči uzneseniu odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Súd prvej inštancie po vrátení veci odvolacím súdom vychádzal zo zistenia, že na základe návrhu na
vydanie platobného rozkazu podaného obchodnou spoločnosťou Orange Slovensko, a. s., voči M. Z. M.
- M. bol súdom 24. januára 2014 vydaný platobný rozkaz, ktorý bol doručený 30. januára 2017 žalobcovi
do vlastných rúk a 29. januára 2014 žalovanému do vlastných rúk (na doručenke nie je uvedené, že
platobný rozkaz prebral za žalovaného splnomocnenec, teda jeho matka S. Z., ktorú mal splnomocniť

na preberanie listových zásielok, počas jeho neprítomnosti v Slovenskej republike). V súvislosti s tým
súd konštatoval, že podpis M. Z., ktorý sa nachádza na rukou písaných podaniach v súdnom spise sa
viac-menej zhoduje s podpisom na doručenke, avšak súd si nedovolil hodnotiť pravosť tohto podpisu.
Žalovaný odpor proti platobnému rozkazu nepodal, hoci bol o možnosti jeho podania riadne poučený, v
dôsledkučohopouplynutí15-dňovejlehotynadobudolprávoplatnosťavykonateľnosť15.februára2014.
Následne žalovaný tvrdil, že o dôvode obnovy konania sa dozvedel až dva alebo tri týždne pred podaním

žaloby na obnovu konania, keď mu telefonoval súdny exekútor, od ktorého sa dozvedel, že je dlžníkom
a je voči nemu vedené exekučné konanie. Avšak z výpovede žalovaného ako aj z úradného záznamunachádzajúceho sa v súdnom spise, sp. zn. 18Rob/402/2013 mal súd preukázané, že 14. októbra
2016 bol žalovaný nahliadnuť do tohto súdneho spisu, pričom si vyhotovil fotokópiu platobného rozkazu
nachádzajúceho sa na č. l. 46 a 3. novembra 2016 bol opätovne nahliadnuť do tohto súdneho spisu a

boli mu z neho vyhotovené fotokópie. Popritom žalovaný podal 19. decembra 2015 návrh na zastavenie
exekúcie v exekučnom konaní, dôvodom ktorého mali byť tie isté skutočnosti, ktoré následne uviedol
aj v žalobe na obnovu konania vo veci 18Rob/402/2013. Teda žalovaný musel vedieť o právoplatnom
skončení pôvodného konania minimálne 19. decembra 2015, keď podal v exekučnom konaní návrh na
zastavenie exekúcie.

5. S poukazom na skutočnosť, že v dôvodoch podania žaloby na obnovu konania nie je uvedené,
kedy sa žalovaný dozvedel o dôvodoch obnovy konania, ani z tejto žaloby nie je zrejmé odkedy
sa mohol dozvedieť o dôvodoch obnovy, alebo tento dôvod uplatniť, súd prvej inštancie dospel k
záveru, že žaloba bola podaná oneskorene. Žalovanému začala plynúť trojročná objektívna lehota dňom
právoplatnosti platobného rozkazu, t. j. 15. februára 2014 a uplynula 15. februára 2017 a žalobu na

obnovu konania podal až 17. augusta 2017. Avšak za hlavný dôvod pre odmietnutie tejto žaloby súd
považoval nevzhliadnutie dôvodov, pre ktoré by bolo možné pripustiť žalobu na obnovu konania po
uplynutí troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia.

6. O trovách konania strán sporu rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015

Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP a s ohľadom na plný
úspech žalobcu priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

7. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, teda odvolací

dôvodpodľaustanovenia§365ods.1písm.h)CSP.Namietanýodvolacídôvodvzhliadolvpostupesúdu
prvej inštancie, ktorý podľa neho nezohľadnil, že v danej veci bol splnený dôvod pre povolenie obnovy
konania v zmysle § 397 písm. e) CSP, keďže právoplatný platobný rozkaz je v rozpore s rozsudkom
Súdneho dvora Európskej únie C-429/05. Tvrdil, že súd prvej inštancie mal povinnosť rozhodnúť v
dôsledku rozporu zmluvy s predpismi na ochranu spotrebiteľa o neprijateľnosti zmluvnej podmienky.

Keďže súd o neprijateľnosti zmluvnej podmienky nerozhodol, platobný rozkaz je v rozpore s rozsudkom
Súdneho dvora Európskej únie C-429/05 a žalobu na obnovu konania je možné podať aj po uplynutí
troch rokov od právoplatnosti platobného rozkazu. V súvislosti s tým poukázal na svoje podľa neho
konštantné tvrdenia, že o dôvodoch na obnovu konania sa dozvedel asi dva týždne pred podaním
žaloby na obnovu konania, keď sa oboznámil s citovaným rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie.

Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a
vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo aby odvolací súd napadnuté
uznesenie zmenil tak, že žalobu na obnovu konania povolí.

8. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo 16. marca 2020. Tvrdil, že žalovaný podal

žalobu na obnovu konania oneskorene. Pripomenul, že žalovaný vo svojej výpovedi na pojednávaní
16. januára 2020 uviedol, že o dôvode obnovy konania sa dozvedel dva týždne pred podaním tejto
žaloby od exekútora, ktorý mu oznámil, že je voči nemu vedené exekučné konanie. Avšak z obsahu
spisu vedeného Okresným súdom Poprad pod sp. zn. 18Rob/402/2013 vyplýva, že žalovaný podal
v exekučnom konaní 19. decembra 2015 návrh na zastavenie exekúcie a v roku 2016 bol dvakrát

nahliadnuť do súdneho spisu. Mal za to, že zo strany žalovaného nebola dodržaná subjektívna
trojmesačná lehota, ani trojročná objektívna lehota, ktorá sa podľa neho vzťahuje na danú vec. Na
základe uvedených skutočností žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne
správne potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania.

9. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu v súdom určenej lehote nevyjadril.

10. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovení § 34 CSP,
preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v ustanovení § 379 CSP
bez nariadenia pojednávania, prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal jej preskúmania

a súčasne viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle ustanovení § 380 CSP a nasl. dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného nie je dôvodné.11. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví aj medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

12. Nakoľko žalovaný napadol uznesenie odvolaním v celom rozsahu, odvolací súd podrobil súdnemu
prieskumu všetky výroky uznesenia.

13. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o

odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

14. Súd prvej inštancie dostatočne vyhodnotil skutkové okolnosti a vec aj správne právne posúdil, preto
odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a len na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia uvádza:

15. Podľa § 397 CSP proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak
a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré
ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu
privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,

b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu
priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
c) bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo
inej osoby zúčastnenej na konaní,
d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím

súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany
a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením,
e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré
je pre strany záväzné, alebo
f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom

rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.

16. Podľa § 398 CSP žaloba na obnovu konania je prípustná aj proti právoplatnému uzneseniu, ktorým
bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy vzťahovať aj na predpoklady, za ktorých sa zmier
schvaľoval; to platí primerane aj o platobnom rozkaze, ktorý nadobudol právoplatnosť.

17. Podľa § 403 ods. 1 CSP žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa
ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho
mohol uplatniť.
Podľa § 403 ods. 2 CSP žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od

právoplatnosti rozhodnutia.

18. Podľa § 404 písm. c) CSP za splnenia podmienok podľa § 403 ods. 1 po troch rokoch od
právoplatnosti rozhodnutia možno podať žalobu na obnovu konania, ak ide o dôvody obnovy konania
uvedené v § 397 písm. c) až e).

19. Podľa § 405 CSP odpustenie zmeškania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania nie je
prípustné.

20. Podľa § 413 ods. 1 písm. a) CSP súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak bola

podaná oneskorene.

21. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci, ktoré vzhliadol v postupe
súdu prvej inštancie, ktorý nezohľadnil, že v danej veci bol splnený dôvod pre povolenie obnovy konaniav zmysle § 397 písm. e) CSP, tak k tomu odvolací súd poukazuje na bod 21. odôvodnenia uznesenia
Ústavného súdu Slovenskej republiky, č. k. III. ÚS 345/2017-47 zo 16. mája 2017, podľa ktorého,
zásadný vplyv na posudzovanie návrhu na obnovu konania uplatneného podľa § 228 ods. 1 písm.

e) Občianskeho súdneho poriadku má aj rozsudok Súdneho dvora C-234/04 zo 16. marca 2006 vo
veci Rosmarie Capférer proti Schlang & Schick GmbH, v ktorom Súdny dvor uviedol, že úniové právo
neprikazuje vnútroštátnemu súdu, aby preskúmaval a rušil právoplatné rozhodnutie vnútroštátneho
súdu, ak sa aj ukáže, že je v rozpore s právom Európskeho spoločenstva. Súdny dvor tiež uviedol, že na
to, aby sa zabezpečila stabilita práva a právnych vzťahov, ako aj riadny výkon spravodlivosti, je dôležité,

aby sa nemohli napadnúť súdne rozhodnutia, ktoré sa stali konečnými. Týmto rozhodnutím Súdny dvor
zdôraznil dôležitosť zásady res iudicata (jedinou výnimkou, keď Súdny dvor zakotvil povinnosť prelomiť
túto zásadu je situácia, keď vnútroštátny súd rozhodne vec, ktorá nepatrí do jeho kompetencie, ale
do kompetencie orgánu Európskej únie). Obnova konania nemá byť nariadená pre rozpor pôvodného
rozhodnutia s akýmkoľvek rozhodnutím Súdneho dvora. Rozhodnutie Súdneho dvora zakladá dôvod
prípustnosti obnovy konania len vtedy, keď sa týka rovnakej veci ako obnovou napadnuté rozhodnutie

alebo ak odlišne, hoci vo veci inej, rieši otázku majúcu na spôsob právneho posúdenia veci v pôvodnom
konaní dosah. Návrhom na obnovu konania sa nemožno domáhať nápravy prípadnej nesprávnosti
procesnej povahy. Aj keby sa súd pri vydaní platobného rozkazu prijateľnosťou dohodnutej zmluvnej
podmienky vôbec nezaoberal, alebo keby sa s ňou zaoberal, ale s nesprávnym záverom, nemôže ísť
o rozpor s európskou judikatúrou. Takýto nedostatok nemožno odstraňovať prostredníctvom obnovy

konania, pretože návrhom na obnovu konania sa nemožno domáhať nápravy prípadných pochybení pri
právnom posúdení veci alebo nesprávnosti procesnej povahy. Toto rozhodnutie vydal Súdny dvor dávno
potom, čo 5. apríla 1993 nadobudla účinnosť smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách.

22. Nad rámec uvedeného odvolací súd konštatuje, že argument žalovaného uvádzaný v odvolaní, keď
označil za konštantné svoje tvrdenia, že o dôvodoch na obnovu konania sa dozvedel asi dva týždne
pred podaním žaloby na obnovu konania, keď sa oboznámil s predmetným rozsudkom Súdneho dvora
Európskej únie nepovažuje za pravdivý, pretože z obsahu spisu vyplýva, že tento argument spomenul
prvýkrát až v podanom odvolaní. Dôkazom toho je aj jeho výpoveď na pojednávaní 16. januára 2020,

podľa ktorej asi dva alebo tri týždne pred dňom podania žaloby na obnovu konania mu telefonoval súdny
exekútor, od ktorého sa dozvedel, že je dlžníkom a je voči nemu vedené exekučné konanie. Avšak
táto okolnosť nijako nespochybňuje právny záver, ku ktorému dospel vo svojom rozhodnutí súd prvej
inštancie, že žalovaný podal žalobu na obnovu konania oneskorene.

23. S poukazom na uvedené odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie v súlade s
ustanovením § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne, vrátane výroku o trovách konania.

24. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP, podľa ktorého žalobca ako sporová strana mal v odvolacom konaní plný úspech, teda má nárok na

náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech
nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti
tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. Uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).