Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, June 12, 2020

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 22P/128/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1519203089
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Križáková

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2020:1519203089.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťaP. P., nar. XX.XX.XXXX,

bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so
sídlom Bratislava, Vazovova č. 7/A, dieťa rodičov - matka: R. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., E. č. XX
a otec: R. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., C. č. 8, na návrh matky o zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. J. z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca voči maloletej P. P., nar. XX.XX.XXXX od XX.XX.XXXX
z doterajšej sumy XX eur na sumu XX eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy vopred
do 15. dňa v mesiaci k rukám matky.

II. Dlh na zročnom výživnom za obdobie od 10.07.2019 do XX.XX.XXXX vo výške XXX,XX eur súd
otcovi p o v o ľ u j e zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po XX eur splatných spolu s bežným
výživným počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku k rukám matky s tým, že nezaplatením čo i len jednej
zo splátok riadne a včas sa stáva zročným celý dlh.

III. Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č. k. 18C/35/2011 - 124 zo dňa 22.05.2012
v časti rozsahu vyživovacej povinnosti otca.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.07.2019 sa matka maloletej P. domáhala zvýšenia
vyživovacej povinnosti otca voči maloletej zo sumy XX eur na sumu XXX eur, resp. XXX eur mesačne,
čo odôvodňovala tým, že maloletá medzičasom od času vyhlásenia pôvodného rozhodnutia začala
navštevovať základnú školu, úmerne čomu narástli potreby na jej výživu. E. príjem predstavuje XXX eur
mesačne, stará sa o štyri maloleté deti vo veku od X mesiacov do X rokov veku.

2. Otec akceptoval zvýšenie potrieb maloletej, ale nesúhlasil s navrhovanou výškou výživného, keď
deklaroval, že v jeho schopnostiach a možnostiach je prispievať na výživu maloletej sumou zvýšenou
o 10 eur mesačne od podania návrhu. Argumentoval tým, že hradí pravidelne výživné a aj platby nad
rámec bežného výživného, pokiaľ to matka požaduje, avšak je invalidným dôchodcom a podstatnejšie
zvýšenie výživného by bolo pre neho likvidačné.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov maloletej, potvrdením o návšteve školy

maloletej, potvrdeniami o výške invalidného dôchodku otca a tiež odborným lekárskym posudkom zo
dňa 01.02.2017, kedy bol naposledy posúdený jeho zdravotný stav v súvislosti s priznaným invalidným
dôchodkom, ďalej potvrdeniami o príjme matky a rozhodnutím o priznaní peňažného príspevku na
opatrovaniemaloletejakoosobysY.zodňaXX.XX.XXXX,akoajďalšímnavecsavzťahujúcimspisovýmmateriálom, oboznámil sa s obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. 8C 142/10, pričom zistil tento
skutkový stav veci:

4. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 18C 35/11 - 124 zo dňa 22.05.2012 súd určil otcovstvo
k mal. P., pričom jej otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 50 eur mesačne. V čase poslednej
úpravy maloletá dovŕšila 1 rok veku. Matka žila sama, okrem mal. P. sa starala aj o mal. dcéru I. Q.,
nar. 12.XX.XXXX, na výživu ktorej jej otec prispieval na základe rozhodnutia tunajšieho súdu mesačne
sumou XX eur. H. rodičovský príspevok a prídavky na deti v celkovej výške XXX eur mesačne. Z. poberal

invalidný dôchodok vo výške XXX,XX eur mesačne. O. vyživovaciu povinnosť nemal.

5. Od poslednej úpravy práv a povinností rodičov voči maloletej P. došlo k podstatnej zmene
pomerov predovšetkým v súvislosti s plynutím času (X rokov do rozhodovania súdu), počas ktorého
prirodzene vzrástli životné náklady ako aj potreby maloletej v súvislosti s pribúdajúcim vekom. E.
medzičasom nastúpil povinnú školskú dochádzku, pričom v šk. r. XXXX/XXXX navštevuje 1. ročník

základnej školy na H. a to opakovane po prestupe z prípravného ročníka v R. na W. na základe
psychologického odporúčania z XX.XX.XXXX. I. je integrovaná v bežnej škole s prideleným asistentom.
R. z rozhodnutia N. práce, sociálnych vecí a rodiny T. zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bol matke s
účinnosťou od XX.XX.XXXX priznaný peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým
zdravotným postihnutím, ktorou je mal. P., vo výške XXX,XX eur mesačne, má maloletá vydaný P.

posudok dňa XX.XX.XXXX s mierou funkčnej poruchy XX %. V oblasti sebaobsluhy má maloletá
obmedzenú schopnosť zabezpečiť si úkony sebaobsluhy, úkony starostlivosti o svoju domácnosť a má
obmedzenú schopnosť pri realizácii základných sociálnych aktivít, pričom je odkázaná na opatrovanie.
V dôsledku svojho zdravotného postihu podľa matky veľmi rýchlo ničí väčšinu vecí, a teda nemôže mať
nič hodnotnejšie F. na školský klub a stravu má maloletá vo výške XX - XX eur mesačne. E. jej zakupuje

lieky za cca XX eur mesačne. V osobnej starostlivosti má naďalej X najmladšie deti pochádzajúce z jej
aktuálneho manželstva, ktoré uzavrela dňa XX.XX.XXXX s D. H. a to syna D. a A.. Vo faktickej striedavej
starostlivosti má dcéru G. P., nar. XX.XX.XXXX. F. na výživu dcéry P. sú bežné primerané veku. E.
poberá rodičovský príspevok vo výške XXX eur a rodinné prídavky spolu na X detí, vrátane I., ktorá je v
starostlivosti jej otca v celkovej výške XXX,XX eur. Na výživu mal. I. prispieva jej otcovi sumou XX eur

+ mu refunduje rodinné prídavky vo výške XX eur. B. náklady na bývanie vyčíslila na XXX eur za nájom
a energie. E. má uznaný polovičný invalidný dôchodok vo výške XXX eur + ďalší príjem informátora na
poliklinike R. vo výške cca XXX eur. E. aktuálne nepracuje ani brigádnicky, keď zvýšené náklady spojené
s jej zdravotným stavom momentálne nemá. Je nemajetná.

X. Otec maloletej od roku XXXX poberá invalidný dôchodok, ktorý mu bol od XX.XX.XXXX zvýšený na
aktuálnu sumu XXX,XX eur. Q. depresiou - ťažkou formou rekurentnej depresívnej poruchy, zmiešanou
úzkostne depresívnou poruchou, zmiešanou poruchou osobnosti a organickým psychosyndrómom,
pričom vychádzajúc z lekárskeho posudku zo dňa XX.XX.XXXX, kedy mu bol naposledy posúdený jeho
zdravotný stav v súvislosti s invaliditou, má uznanú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosťou v porovnaní so zdravou fyzickou osobou o XX % s tým, že kontrolnú lekársku prehliadku
má určenú na r. XXXX. Je vyučený spojový mechanik, keď v tomto odbore nikdy nepracoval. Po roku
XXXX často menil zamestnania, keď pracoval napr. vo filmových ateliéroch na P. vlastne v jeho odbore
a pred invalidným dôchodkom bol riaditeľom občianskeho združenia, ktoré sa venovalo bezdomovcom.
I. má bez zmluvy v užívaní X-izbový byt od svojho synovca, ktorému refunduje náklady spojené s jeho

užívaním vo výške XXX eur mes. Z. nájmu, resp. zálohových platieb platí za elektrinu, plyn a telefón
spoluďalšiusumudoXXeurmesačne.T.lieky,zaktorémesačnedádoXXeur.E.vyživovaciepovinnosti
nemá. E. vyššej hodnoty nevlastní. V T. má sestru a matku. S mal. P. sa stretáva podľa toho ako mu to
dovolí jej mama, zhruba raz mesačne, keď napr. v decembri XXXX u neho trávila celý týždeň. C. kúpil
napr. tablet, hradil jej pobyt v krízovom centre v roku XXXX, keď si matka riešila svoj osobný život, za

čo zaplatil XXX eur a ďalšie drobné poplatky. Q. jej kúpil elektrickú kefku a tašku, keď obe veci rýchlo
zničila čo svedčí o starostlivosti matky. C. mu tiež priniesla domov ploštice, v dôsledku čoho mal ďalšie
náklady na výmenu nábytku, maľovanie (XXX eur) a deratizéra (XXX eur).

7. Zástupkyňa kolízneho opatrovníka sa k návrhu matky v plnom rozsahu pripojila.

8. Podľa § 26 Zákona č. 36/05 Z.z. o rodine a zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon o
rodine) ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv
a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.9. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len

na návrh.

10. Podľa § 121 zákona č. 161/2015 Z.z. civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) rozsudky
o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o
pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť

aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

11. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP)
pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

12. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných

nákladov.

13. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

14. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

15. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

16. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

17. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

18. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

19. V danom prípade mal súd z vykonaného dokazovania za preukázané, že zvýšenie výživného voči
maloletému C. je dôvodné tak vzhľadom na vzrast životných nákladov od poslednej úpravy, ako aj
zvýšené potreby maloletého, ktoré medzičasom vyrástli vzhľadom na jeho vyšší vek a zvýšené náklady
spojené so športovými záujmovými aktivitami. Pomery na strane oboch rodičov, okrem zvýšeného
príjmu otca sa zásadne nezmenili. Matka svoj zhoršený zdravotný stav, na ktorý sa odvolávala žiadnym

spôsobom nepreukázala, pričom výpoveď z jej ostatného pracovného pomeru musel súd vzhľadom na
túto skutočnosť hodnotiť s prihliadnutím na ust. § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine a prihliadať na
jej schopnosti a možnosti. Súd pritom vychádzal z toho, že v schopnostiach a možnostiach matky je
dosahovať príjem minimálne na úrovni minimálnej mzdy, ktorá bola v r. 2016 vo výške 405 eur brutto
(cca 355 eur netto) a v r. 2017 vo výške 435 eur, pričom ide o skutočnosť všeobecne známu, ktorú

netreba dokazovať a zodpovedá aj tvrdeniu matky, že u posledného zamestnávateľa bola schopná
dosahovať príjem 300 až 400 eur. Vychádzajúc z odôvodnených potrieb maloletého, zvýšených oproti
predchádzajúcej úprave v súvislosti s návštevou strednej školy a športovými aktivitami, za zohľadnenia
osobných, majetkových a zárobkových schopností oboch rodičov a prihliadnutiu ku skutočnosti, že otec
kompenzuje časť svojej vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o maloletého, súd dospel k

záveru, že primeraná suma výživného zo strany matky, s prihliadnutím na jej súčasné schopnosti a
možnosti je 100 eur mesačne, keď časť z odôvodnených potrieb maloletého je pokrytá z rodičovského
prídavku, ktorý otec poberá aktuálne vo výške 23,52 eur. V súvislosti s hodnotením schopností a
možností matky súd poukazuje na povinnosť rodiča využiť naplno svoj pracovný potenciál tak, aby vpotrebnom rozsahu mohol zabezpečiť výživu všetkých osôb, ktoré sú na neho odkázané výživou a to
i na svoj úkor. Súd pritom zdôrazňuje, že schopnosti a možnosti povinného (rodičia) sú dané nielen
jeho preukázanými zárobkovými pomermi, ale tiež všetkými ďalšími príjmami, najvyššie dosiahnutým

vzdelaním, praxou, odbornosťou, pracovným zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej
aktivity, vekom, zdravotným stavom, počtom vyživovacích povinností a pod. Základom pre hodnotenie
schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu je okrem
zistenia ich skutočných príjmov aj preverenie podkladov, odôvodňujúcich záver, či dosahovaný príjem
rodiča zodpovedá telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností

rodičov,akoajmiestnym,lokálnymmožnostiamichuplatneniaazároveňjerozhodujúce,čijetuskutočná
vôľa dosiahnuť čo najvyšší zárobok, ako aj objektívne podmienky každého z rodičov na dosiahnutie
príjmu, úmerného týmto predpokladom.

20. V posudzovanej veci súd za zohľadnenia uvedených kritérií dospel k záveru, že napriek tomu,
že doba, ktorá uplynula od poslednej úpravy rozsahu vyživovacej povinnosti otca a prirodzený

vzrast životných nákladov a predovšetkým vyšší vek maloletej mali za následok podstatný nárast jej
odôvodnených potrieb, schopnosti a možnosti otca limitované jeho podstatne zhoršeným zdravotným
stavom mu neumožňujú prispievať na výživu maloletej vo vyššej sume, než stanovenej vo výroku tohto
rozhodnutia. Rozsah zvýšenia pritom pokrýva objektívne zvýšenie potreby maloletej iba v absolútne
nevyhnutnom rozsahu, keď vo zvyšnom rozsahu musí zabezpečovať výživu maloletej finančne matka a

to aj za čiastočného zohľadnenia príspevku na opatrovanie práve maloletej P., ktorý spolu s rodičovským
príspevkom tvorí príjem matky. W. však bola skutočnosť, že otec sa o maloletú zaujíma, podľa možností
sa s ňou relatívne aktívne stretáva a prispieva na úhradu jej potrieb aj nad rámec určeného výživného,
pričom matka voči úrovni starostlivosti otca nevzniesla žiadne výhrady. S poukazom na uvedené teda
súd považoval vzhľadom na zmenu pomerov účastníkov za primerané tak schopnostiam a terajším

možnostiam oboch rodičov, ako i základným odôvodneným potrebám maloletej zvýšenie výživného zo
strany otca z doterajšej sumy XX eur na sumu XX eur mesačne a preto rozhodol tak ako je uvedené
vo výroku tohto rozhodnutia. R. povinnosť otca súd zvýšil od doručenia návrhu na zvýšenie výživného
na súd, t.j. od XX.XX.XXXX.

XX. Otcovi za obdobie od XX.XX.XXXX do dňa vyhlásenia rozsudku, kedy bolo splatné výživné do
XX.XX.XXXX, vznikol na výživnom zročný dlh vo výške XXX,XX eur, nakoľko za uvedené obdobie
súd vychádzal z riadneho uhrádzania výživného na maloletú v súdom stanovenej výške (XX - XX =
XX eur x XX mesiacov + alikvotná čiastka zo sumy XX eur za XX dní mesiaca júl XXXX vo výške
XX,XX eur = XXX,XX eur). R. vyčíslený nedoplatok na zročnom výživnom súd otcovi vzhľadom na jeho

závažný zdravotný stav povolil splácať v pravidelných mesačných splátkach po XX eur pod hrozbou
straty ich výhody, keď mal za to, že vzhľadom na výšku dlhu nebude takouto splatnosťou dlhu ohrozené
zabezpečovanie existenčných potrieb otca a súčasne nebude dlh uhradený v neprimerane dlhej lehote.

XX. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona B., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá

nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie strany, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané a to
cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia,
písomne, trojmo alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka
a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, datované a musí obsahovať uvedenie spisovej značky konania
ktorého sa týka. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu, resp. výroku rozhodnutia
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom, resp. z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody - § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť
- odvolací návrh).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s
prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na trovy toho, kto odvolanie
podal (§ 125 ods. 3 CSP).