Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, May 30, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/52/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415210485
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6415210485.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členov
senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Jozefa Zlochu, v exekučnej veci oprávneného: Poštová banka,
a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, proti povinnému: N. Y., nar.
XX. Y. XXXX, zomr. XX. E. XXXX, naposledy bytom U. XXX/XX, XXX XX F. U., o vymoženie pohľadávky
oprávneného vo výške 919,08 Eur s prísl., vedenej pod sp. zn. EX 8418/15 súdnym exekútorom Mgr.

Jana Virličová, Exekútorský úrad Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, o odvolaní oprávneného proti
Uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 12Er/555/2015-29 zo dňa 08. decembra 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 12Er/555/2015-29 zo dňa 08. decembra 2015 z r
u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej aj „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým

Uznesením č. k. 12Er/555/2015-29 zo dňa 08. decembra 2015 zamietol žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd napadnuté uznesenie odôvodnil tým,
že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri
Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej a.s., so sídlom Trnavská cesta 7, 831 04 Bratislava, IČO: 35 862
882, sp. zn. IA-C/1014/0634 zo dňa 04. decembra 2014. Z pripojených listinných dôkazov exekučný súd
zistil, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 03. septembra 2012 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, na

základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver, ktorého neoddeliteľnou súčasťou boli aj Obchodné
podmienky pre úver (ďalej aj „OP“) a Všeobecné obchodné podmienky (ďalej aj „VOP“) obsahujúce v
bode 10.2.2 rozhodcovskú doložku. V záverečných ustanoveniach tejto zmluvy (bod 5) bolo uvedené,
že: „zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej
vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou v čl. 10., II.
časti Všeobecných obchodných podmienok. Podľa článku 10.2.2 Všeobecných obchodných podmienok:

„Zmluvné strany sa dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi
nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní Služieb, Bankových produktov a/alebo
vykonávaní Bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej Zmluvy, a to
v nasledovnom znení: a) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na
prejednanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré
sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania; b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom

klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to
podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského
konania alebo všeobecnému súdu.“ Exekučný súd zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným zo
Zmluvy o úvere posúdil ako spotrebiteľský vzťah, na ktorý aplikoval ust. § 52 a nasl. zákona č. 40/1964
Z.z. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), pretože mal za preukázané, že oprávnený pri uzatváraní
ZmluvykonalvrámcipredmetusvojejpodnikateľskejčinnostiaZmluvuuzatvorilspovinnýmakofyzickou

osobou nepodnikateľom. Exekučný súd konštatoval, že dojednanie rozhodcovskej doložky vo vyššie
uvedenom znení predstavuje neprijateľnú podmienku, keďže spôsobuje značnú nerovnováhu v právacha povinnostiach na strane spotrebiteľa, najmä pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, úroveň informovanosti a
pristúpeniu na podmienky dodávateľa bez možnosti reálneho ovplyvnenia ich obsahu. V predmetnom
prípade nemal povinný možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť obsah Zmluvy, nakoľko jej súčasťou

boliajVOP.KeďžepovahaZmluvyjeadhézna,spotrebiteľjumoholbuďprijaťakocelok,resp.odmietnuť.
Exekučný súd záverom uviedol, že dojednanie takto koncipovanej rozhodcovskej doložky a následne
rozhodcovské konanie viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana,
ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. OZ. Nakoľko vyššie uvedená rozhodcovská doložka je
neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch

neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu, exekučný súd podľa § 44 ods. 2 zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v
znení neskorších predpisov (ďalej v texte „Exekučný poriadok“) žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený.

Namietal odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a), d), e), a f) a § 221 ods. 1 písm. d), f) a h)
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O.s.p.“). Súd prvej inštancie vychádzal
podľa názoru odvolateľa pri rozhodovaní z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistil skutkový stav,
ktorý neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a má
byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p., účastník dôkazy bez
svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvej inštancie, súd odňal účastníkovi
konania - oprávnenému možnosť konať pred exekučným súdom, nesprávne vec právne posúdil tým,
že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a rozhodoval
v tej istej veci, v ktorej sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie.

Uvedeného sa podľa názoru odvolateľa súd prvej inštancie dopustil prekročením zákonných limitov pre
skúmanie žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia, a to skúmaním iných listín ako pripúšťa
výslovnézneniezákonav§44ods.2Exekučnéhoporiadku.Vzmysleuvedenéhoustanoveniaexekučný
súd nemá oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. Zmluvu o úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú
doložku, môže skúmať len žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie

exekúcie a exekučný titul. Ďalej má za to, že rozhodnutie nie je dostatočne zdôvodnené v tom zmysle,
ako súd dospel k záverom v ňom uvedeným. V predmetnom prípade je exekučným titulom rozhodcovský
rozsudok a súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať či
už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve a len
ako exekučný súd. Skúmaním rozhodcovskej doložky exekučný súd nerešpektoval prekážku rozsúdenej

veci. Exekučnému súdu nie je možné priznať väčší rozsah vecnej preskúmavacej pôsobnosti než
akou v prospech uvedenej interpretácie nesvedčia len jazykové, logické, axiologické a systematické
dôvody, ale aj premenné historického výkladu. Odvolateľ ďalej uviedol, že exekučný súd prekročil
aj zákonné limity pre skúmanie exekučného titulu podľa § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZRK“). Exekučný súd je oprávnený

skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených medziach. O platnosti
rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby
bola opätovne posúdená. Banka ako právny predchodca oprávneného uzavrela s povinným v súlade
so ZRK platnú rozhodcovskú doložku. Poukázal na to, že je tu prekážka „res iudicata“ a uvedeným
konaním súdu dochádza k porušeniu článku 2 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky. Ďalej poukázal

na to, že ako právny nástupca Poštovej banky, a.s., bol povinný postupovať v súlade s ustanoveniami
rozhodcovského zákona. Poštová banka, a.s., ako jeho právny predchodca postupovala v súlade s
§ 93b zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky
s tým, že v predmetnom bode je klientovi daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku.
Uviedol tiež, že exekučný súd nesprávne aplikoval § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a porušil §

153 ods. 1 O.s.p. Absentujú akékoľvek dôkazy pre právne závery uvedené v rozhodnutí. Exekučný
súd sa nijako nevysporiadal s odlišným právny názorom, ktorý majú iné súdy tohto istého stupňa,
dokonca samotný exekučný súd. Nijako nezdôvodnil tento odlišný postup. V prípade, ak by zmluva
neobsahovala rozhodcovskú doložku, ktorá je v konečnom dôsledku vôľou oboch strán, a konanie by
prebehlo na „štátnom súde“, súd sa nevyjadril, akým iným spôsobom by si slabšia strana svoj osud v

závažnej veci, akou by bol prípadný neskorší proces, dokázala náležite naplánovať. Poukázal ďalej na
to, že v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom rozhoduje vždy trojčlenný senát,
pričom jedného člena senátu si priamo vyberá každá strana sporu a takto sa podieľa i na výbere
predsedajúceho člena senátu (rozhodcu). Rozhodcami sú výhradne odborne spôsobilé a bezúhonnéfyzické osoby s právnickým vzdelaním pochádzajúce z geograficky rôznych oblastí Slovenskej republiky,
čo zabezpečuje prinajmenšom rovnakú úroveň ochrany práv sporových strán, dlžníka ako spotrebiteľa
nevynímajúc. Ani Občiansky súdny poriadok, ani Exekučný poriadok a ani ZRK neposkytuje žiadnu

oporu pre záver, že by exekučný súd mohol vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku rozhodovať ako
súd konajúci vo veci samej, a teda napríklad vykonať vo veci samej dokazovanie alebo napríklad
rozsudok zrušiť či zmeniť jeho výrok. Uviedol, že ak by exekučný súd zvažoval rozhodcovskú doložku
ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, nie je možné záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky oprieť
o Smernicu EHS č. 93/13/EHS, nakoľko tento nepriamy normatívny akt, ktorý je súčasťou úniového

práva, je aktom výlučne sekundárnej povahy, ktorého priamy normatívny význam pre výklad národného
zákona je výlučne indikatívny a v žiadnom prípade nie interpretačný. Taktiež nie je možné brať do úvahy
judikatúru Európskeho súdneho dvora, nakoľko judikatúra vzťahujúca sa na rozhodcovské doložky
všeobecne alebo na rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách, nie je voči jednotlivcom -
a teda ani voči účastníkom tohto konania - bezprostredne záväzná. Ďalej tiež odvolateľ uviedol, že
teóriu o eurokonformnom výklade právnych noriem národného práva je možné uplatniť len v medziach

vnútroštátneho právneho poriadku, ak pre to dáva národná judikatúra interpretačný priestor, a to
spôsobom, ktorý je zlučiteľný s ústavnými požiadavkami právneho poriadku, ústavnými predpismi.
Zákonodarstvo de lege lata žiadny takýto interpretačný priestor nedáva. Poukázal ďalej na to, že
ide o porušenie právnej istoty a legitímnych očakávaní, keď exekučné súdy v skutkovo a právne
obdobných veciach poverenie vydajú alebo zamietajú. Exekučný súd svojím postupom neprimerane

zvýhodnil povinného na základe jeho postavenia a znemožnil uplatniť právo priznané exekučným
titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku. Poukázal ešte na
súvisiace rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky a na rozhodnutia iných všeobecných
súdov. Na základe uvedeného odvolateľ žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovuje alebo aby napadnuté

uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

4. Dňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len

„CSP“) ktorým bol v zmysle zrušovacieho ustanovenia § 473 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP
ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

5. Podľa § 7 ods. 1 a ods. 2 veta prvá zákona č. 40/1964 Z. z. (ďalej len OZ), spôsobilosť fyzickej
osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé.
Smrťou táto spôsobilosť zanikne.

6. Podľa § 61 CSP, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len
ten, komu ju zákon priznáva.
7. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

8. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

9. Podľa § 63 ods. 1 CSP, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd
posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.

10. Podľa § 63 ods. 2 CSP, v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne,
že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania
prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.

11. Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku, proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený
ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno
vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu
podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv apovinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu
písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou
prevodaleboprechodprávalebopovinností.Návrhnapripusteniezmenyúčastníkovkonaniajeexekútor

povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do
60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému,
ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla.

12. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že exekučný súd Uznesením č. k. 12Er/555/2015-29 zo dňa

08. decembra 2015 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Exekučné konanie sa viedlo na základe exekučného titulu ktorým bol rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej a.s., so sídlom Trnavská
cesta 7, 831 04 Bratislava, IČO: 35 862 882, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť
oprávnenému sumu 919,08 Eur s príslušenstvom. Rozsudok bol vydaný pod sp. zn. IA-C/1014/0634
dňa 04. decembra 2014. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe Zmluvy o úvere, ktorú uzatvoril

oprávnený Poštová banka, a.s., a povinný dňa 03. septembra 2012. V záverečných ustanoveniach tejto
zmluvy (bod 5) bolo uvedené, že: „zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto
zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou
doložkou uvedenou v čl. 10., II. časti Všeobecných obchodných podmienok. Podľa článku 10.2.2
Všeobecných obchodných podmienok: „Zmluvné strany sa dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej

sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní
Služieb, Bankových produktov a/alebo vykonávaní Bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť,
výklad a zánik príslušnej Zmluvy, a to v nasledovnom znení: a) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom
Banka,predložítentospornaprejednaniearozhodnutieRozhodcovskémusúduatopodľajehoŠtatútua
Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania; b) pokiaľ bude

v príslušnom spore žalobcom klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie
Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v
čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu.“

13. Odvolací súd ďalej zo spisu zistil, že povinný dňa 07. augusta 2015 (t.j. pred vydaním napadnutého

uznesenia) zomrel. V dedičskej veci vydal Okresný súd Žiar nad Hronom Uznesenie sp. zn. 2D/89/2015
zo dňa 23. septembra 2015, ktorým bolo dedičské konanie zastavené, pretože bolo preukázané,
že povinný nezanechal žiaden majetok. Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd pri prejednávaní
a rozhodovaní predmetnej exekučnej veci konal s osobou, ktorá nemala procesnú subjektivitu. To,
že povinný zomrel pred vydaním odvolaním napadnutého uznesenia je podstatným nedostatkom

podmienok konania a odvolací súd naň musí prihliadnuť ex offo.

14. Predmetom tohto konania bolo vymoženie dlžnej sumy s príslušenstvom, ktorá vznikla na základe
exekučnéhotitulu-rozhodcovskéhorozsudku.Exekučnékonaniemámajetkovúpovahu,ktoráumožňuje
pokračovať v konaní s dedičmi účastníka, prípadne s tými, ktorí podľa výsledku dedičského konania

prevzali právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide. V danom prípade však bolo dedičské konanie
zastavené pre nedostatok majetku.

15. Medzi základné procesné podmienky konania, ktoré má súd povinnosť skúmať kedykoľvek počas
konania a to aj bez návrhu (ex offo), patrí existencia procesnej subjektivity strán. Procesnú subjektivitu

má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinností. Predpokladom procesnej subjektivity fyzickej osoby,
ktorá je stranou v konaní, je existencia jej hmotnoprávnej subjektivity, t. j. spôsobilosť fyzickej osoby mať
práva a povinností, ktorá vzniká narodením a zaniká smrťou. V tomto prípade povinný, ktorý je fyzická
osoba, v priebehu konania, ešte pred vydaním odvolaním napadnutého rozhodnutia zomrel, v dôsledku
čoho jeho spôsobilosť mať práva a povinností zanikla. Ak po začatí konania pred súdom stratí strana

procesnúsubjektivitu,súdpostupujevďalšomkonanípodľa§63CSP.Vzmysleuvedenéhoustanovenia
ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy
sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať. V konaní pokračuje najmä vtedy,
ak ide o majetkový spor. Exekučné konanie, ktorého predmetom je vymoženie dlžnej sumy priznanej
právoplatným exekučným titulom - rozhodcovským rozsudkom, má majetkovú povahu. V tomto prípade

máexekučnýsúdpovinnosťpostupovaťpodľa§63ods.2CSParozhodnúť,čibudevkonanípokračovať
s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo
povinnosť,oktorúvkonaníideatolenčosaskončíkonanieodedičstve.Exekučnýsúdvyššieuvedenýmspôsobom nepostupoval a neskúmal, či v čase vydania rozhodnutia, ktoré je predmetom odvolacieho
konania, boli splnené procesné podmienky.
16. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie exekučného súdu

zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP a vec vrátil súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 391 ods.
1 a 3 CSP na ďalšie konanie.

17.Vďalšomkonanísúdprvejinštancieopätovnepreskúmaprocesnépodmienkykonaniaavintenciách
ust. § 63 CSP posúdi, či sú splnené podmienky na zastavenie konania, alebo či v konaní môže

pokračovať a rozhodnúť.

18. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
18. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP.).