Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 16, 2020

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 7P/28/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2219201391
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Csémyová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2020:2219201391.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda pred sudkyňou JUDr. Oľgou Csémyovou, vo veci starostlivosti súdu o

maloleté dieťa: H. V., D.. XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a
rodiny v Dunajskej Strede, dieťa rodičov : matka - A. V., F.. U.P., D.. XX.XX.XXXX, N. D. C., A. , Č. F.
a otec - neuvedený, v konaní o návrhu - Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda , za
účasti zástupcu Okresnej prokuratúry v Dunajskej Strede na zverenie maloletého do náhradnej osobnej
starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča -F. V. , D.. XX.XX.XXXX, N. D.. Z. XXX/XX, W. Z., takto

r o z h o d o l :

I. Súd mal. H. V., D.. XX.X.XXXX zveruje do náhradnej osobnej
starostlivosti navrhovateľa F. V. , D.. XX.XX.XXXX odo dňa 8.4.2019.

II. Navrhovateľ je povinný vykonávať osobnú starostlivosť maloletého dieťaťa
v rovnakom rozsahu ako by ju vykonávali rodičia, zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných
veciach.

III. Matka je povinná platiť výživné na mal. H. sumou 100 eur mesačne od
8.4.2019 na účet Úradu práce Dunajská Streda.

IV. Zročné výživné za obdobie od 8.4.2019 do 31.1.2020 vo výške 1000 eur súd
povoľuje matke splácať mesačne po 50 eur spolu s bežným výživným . V prípade, že matka nezaplatí
hoci len jednu splátku stane sa splatný celý dlh.

V. Styk maloletého H. s matkou súd neupravuje.

VI. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda podaním zo dňa 08.04.2019
podal návrh na začatie konania o zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti
inej osoby než rodiča. Návrh odôvodnil tým, že matka maloleté dieťa od novembra 2018 nechala v
starostlivosti F. V. a od tej doby nejaví úprimný záujem o svojho syna.

2. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, výsluchom navrhovanej osoby F.
V., výsluchom svedkyne W. V. , oboznámil sa so správou ÚPSVaR Prievidza a Dunajská Streda,

magistrátu Mesta Pardubice a zistil nasledovný skutkový stav veci:

3. Mal. H. sa združuje v domácnosti F. V. a jeho matky od novembra2018, kedy matka so svojim manželom (W. V.) opustili domácnosť za účelom hľadania zamestnania
v Českej republike. Podľa šetrenia výchovného prostredia ÚPSVaR v Dunajskej Strede matka vedie
veľmi neusporiadaný spôsob života, zanedbáva starostlivosť svojho syna ktorého dlhodobo nechala v

starostlivosti rodiny V.. Dňa 7.3.2019 bol manžel matky nahlásiť nezvestnosť matky na polícii v Českej
republike , z ktorého nahlásenia vyplýva, že matka viac krát svojvoľne opustila syna aj na niekoľko dní.
Matka má psychické problémy, ktoré však nerieši.

4. Matka na pojednávaní nesúhlasila s návrhom a tvrdila, že nezanedbáva starostlivosť

o svojho syna pretože platí výživné. Býva v Pardubiciach a nemá finančné prostriedky nato , aby
pravidelne navštevovala syna. Tvrdila, že má vytvorené vhodné podmienky na výchovu maloletého ,
žije so svojim priateľom a neželá si , aby jej dieťa vychovávali cudzí ľudia. Na pojednávaní dňa 16.1.2020
ospravedlnila neúčasť z finančných dôvodov, keďže je nezamestnaná. V emailovej komunikácii uviedla
novú kontaktnú adresu.

5. Uznesením tunajšieho súdu XP/XX/XXXX-XX , ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
24.4.2019 bol mal. H. dočasne zverený do náhradnej osobnej starostlivosti F. V.. Tá istá osoba je
navrhovaná na náhradnú osobnú starostlivosť z totožných dôvodov. F. V. pracuje, je slobodný, žije v
jednej domácnosti so svojou matkou a so svojim mladším bratom a t.č. už aj s mal. H.. Rodina obýva
4 izbový byt, jedna izba slúži ako detská izba pre maloletého. V náhradnej rodine je o maloletého H.

vzorne postarané tak po finančnej ako aj citovej stránke. F. V. sa stará o mal. H. ako o vlastného syna ,
zabezpečuje mu aj voľno časové aktivity. Maloletý od septembra navštevuje škôlku, a počas plnenia
pracovných j povinností sa o dieťa stará jeho matka W. V. . Od zverenia maloletého do dočasnej
náhradnej starostlivosti do rozhodnutia súdu nedošlo k žiadnej zmene. Matka o maloletého syna nejaví
žiaden záujem , neinformuje sa o jeho vývoji resp., zdravotnom stave.

6. Svedkyňa W. V. na pojednávaní uviedla, že matka sa o dieťa nestarala od
jeho narodenia, mesiac po pôrode išla na ulicu a poskytovala sexuálne služby. Prípad riešil aj ÚPSVaR
v Prievidzi. V novembri 2018 matka odišla s jej synom ako manželom do Pardubíc kde pracovali. Od
tej doby žije maloletý s nimi v spoločnej domácnosti a spoločne so synom F. sa starajú o neho. Matka

posielala na syna 240 eur ,( materský príspevok a rodinné prídavky.)

7. Podľa § 45 ods. 1 zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa súd môže zveriť
maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa

môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť
na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné , osobnostné a morálne , a
spôsobom svojho života a života osôb ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú
starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.

8. Podľa odseku 4 § 45 zákona o rodine osoba ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej
starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu v akom
ju vykonávajú rodičia.

9. Podľa ods. 7 citovaného zákona vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím

súdu podľa ods. 1 nezaniká.

10. Podľa ods. 8 § 45 ZR súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej
starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu
výživné,rozsahichvyživovacejpovinnostiasúčasneimuložípovinnosť,abyvýživnépoukazovalipočas

trvania náhradnej osobnej starostlivosti najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa úradu práce ,
sociálnych vecí a rodiny .

11. Z vykonaného dokazovania súd bez akúkoľvek pochybnosť mal preukázané, že matka od narodenia
dieťaťa sústavne zlyhávala v starostlivosti . Matka nemá vytvorené ani bytové podmienky , ani finančné

podmienky na osobnú starostlivosť maloletého a navyše nejaví žiaden záujem o syna . Tento stav
pretrváva naďalej preto bolo nevyhnutné aby súd zveril do náhradnej osobnej starostlivosti maloletého
H. F. V., ktorý preukázal príkladnú starostlivosť a citovú viazanosť na maloletého a spĺňa všetky
predpoklady, ktoré vyžaduje ust. § 45 ods. 1 ZR.12. Podľa § 62 ods. 1,2,3,4 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť , ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú

na výživu svojich detí podľa svojich schopností , možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada nato ktorý
z rodičov v akej miere sa stará. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti , možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného

zákona.

13. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že konkrétna výška výživného
je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane oprávneného a jednak na strane povinného . Na strane
oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočne odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú
mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich

rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie ale sú dané širšie , jednak potrebami
bytovými, odevnými , zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku zdravotného stavu
maloletého dieťaťa. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadať na okruh osôb , ktoré sú
povinné poskytovať výživné dieťaťu. Potrebné je tiež zohľadniť starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť.
Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho možností, schopností teda nato čo je objektívne

možné aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu , odbornosť , nadanie, vedomosti ,
zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i
majetkové pomery oboch rodičov.

14. F. V. je riadne zamestnaný avšak on nemá vyživovaciu povinnosť voči H.. Vyživovaciu povinnosť má

iba matka, keďže otec dieťaťa nie je určený.
Matka svoj príjem nepreukázala preto súd pri určení výživného vychádzal z odôvodnených potrieb
maloletého dieťaťa . Výživné vo výške 100 eur súd považuje za dnešný vývoj cien a nákladov na
základné živobytie za nevyhnutné , preto súd zaviazal matku k povinnosti platiť výživné vo výške 100
eur mesačne.

15. Súd styk matky so synom neupravil, nakoľko podľa vyjadrenia matky nemá finančné prostriedky na
návštevu syna. Pokiaľ matka bude mať možnosti a záujem sa pravidelne stretávať so synom, môže o
to požiadať v osobitnom konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde proti
ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie proti ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa s ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní,
náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( § 127 CSP).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho

sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh).( § 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky
b/súdnesprávnyprocesnýmpostupomznemožnilstrane,abyuskutočňovalajejpatriaceprocesnépráva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c/ rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávny obsadený súd
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniamg/zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobrany,aleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súd prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.