Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, June 12, 2020

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 10Er/9/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117200323
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Barbora Sopková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2020:6117200323.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní vo veci oprávneného Mesto Banská Bystrica, so
sídlom Československej armády 26, Banská Bystrica, IČO: 00 313 271, proti povinnému V. Z., I.. XX.
XX. XXXX, G. Z. I. K. XXXX/XX, Z. Z., na vymoženie pohľadávky vo výške 624,75 Eur s príslušenstvom
spolu s trovami exekúcie, na základe predloženia veci exekútorom po zistení dôvodu na zastavenie
exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku účinného do 31. 03. 2017
zastavuje.

Súd ukladá povinnosť oprávnenému nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Máriovi Mičákovi, so sídlom
exekútorského úradu Kollárova 39, Banská Bystrica, trovy exekúcie vo výške 83,71 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 04. 01. 2017 bolo začaté exekučné konanie na základe doručeného návrhu na vykonanie
exekúciezostranyoprávnenéhoMestoBanskáBystrica,sosídlomČeskoslovenskejarmády26,Banská
Bystrica, IČO: 00 313 271 (ďalej len „oprávnený“). Súd následne po doručení žiadosti exekútora JUDr.
Mária Mičáka, so sídlom exekútorského úradu Kollárova 39, Banská Bystrica (ďalej len „exekútor“), o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom - Platobný rozkaz Okresného
súdu Banská Bystrica č. k. 9C/383/2015 - 19 zo dňa 30. 11. 2015, vykonateľný dňa 01. 03. 2015, udelil

exekútorovi dňa 30. 01. 2017 poverenie na vykonanie exekúcie v neprospech povinného - V. Z., I.. XX.
XX. XXXX, G.W. Z. I. K. XXXX/XX, Z. Z. (ďalej len „povinný“).

2. Dňa 07. 02. 2020 bolo na súd doručené podanie exekútora, ktorým navrhol zastavenie exekúcie
z dôvodu nemajetnosti povinného, pretože na základe vykonaných lustrácií bolo zistené, že povinný
nevlastní žiadny majetok. Exekútor zároveň uviedol, že od začatia exekučného konania nebola od

povinného vymožená žiadna suma a ani zistený žiadny majetok. Z pripojenej Správy o stave exekúcie,
zo dňa 21. 01. 2020, vyplývali skutočnosti o tom, že voči povinnému je vedených 16 exekúcií,
pričom povinný nie je vlastníkom žiadneho bankového účtu, na nehnuteľnostiach v jeho vlastníctve je
zriadených viacero (6) predošlých exekučných záložných práv, povinný nie je poberateľom žiadnej dávky
z povinného zákonného poisteniam má záväzky na zdravotnom poistení, nevlastní žiadne motorové
vozidlá, a nebol zistený žiadny iný ďalší majetok. Exekútor súčasne na súd doručil na vec sa vzťahujúci

exekučný spis exekútora, sp. zn. EX 1/17. V súvislosti so zastavením exekúcie exekútor uviedol,
že si uplatňuje trovy exekúcie vo výške 199,76 Eur, ktoré pozostávajú z paušálnej odmeny za výkon
exekučnej činnosti v sume 132,80 Eur, z odmeny za manipuláciu so spismi v sume 1,32 Eur náhrady
hotových výdavkov v sume 32,35 Eur + DPH vo výške 33,29 Eur, na ktorých úhradu navrhol zaviazať
oprávneného.

3. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017) exekúciu súd
zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.4. Podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017) exekútor je povinný
predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na

zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.

5. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017) exekúciu zastaví súd na
návrh alebo aj bez návrhu.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa svojej rozhodovacej činnosti (napr. uznesenie sp. zn. 6 MCdo
8/2011) zastáva názor, že ak sa v priebehu exekúcie zistí, že povinný nemá ani taký majetok, ktorý by
postačoval na úhradu trov exekúcie, je takéto zistenie dôvodom zastavenia exekúcie podľa ustanovenia
§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Obdobný záver vyplýva zo samotnej dôvodovej správy ku
zákonu č. 32/2002 Z. z., ktorým sa zaviedol do Exekučného poriadku citovaný dôvod na zastavenie
exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku - „Rozširujú sa dôvody pre ktoré sa zastavuje

konanie. V prvom prípade sa umožňuje zastavenie exekúcie ak majetok povinného nepostačuje ani na
úhradutrovexekúcie,keďževtomprípadeniejenádejnaúspešnésplneniecieľaexekúcie-uspokojenia
nároku oprávneného.“

7. V nadväznosti na to súd uvádza, že v prípade zistenia, že trovy exekúcie („predbežné“ § 201 ods.

1 Ex. por., „ďalšie“ § 202 ods. 1 Ex. por.), nebude možné uhradiť z majetku povinného, je povinnosťou
exekútora postupovať podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku. Súd ďalej konštatuje, že v prípade
zistenia nedostatku majetku u povinného nie je právne významné, či oprávnený s ďalším pokračovaním
exekúcie súhlasí alebo nesúhlasí. Súd nemajetnosť povinného ako zákonný dôvod na zastavenie
exekúcie skúma a posudzuje autonómne a bez zreteľa na vôľu oprávneného. Rozhodnutie súdu o

zastavení exekúcie pre nemajetnosť nemá za následok tzv. prekážku veci rozhodnutej a oprávnený
môže aj v budúcnosti opäť navrhnúť, aby sa vykonala exekúcia voči povinnému. Ďalej súd považuje
za potrebné uviesť, že trvanie exekučného konania nie je možné zakladať na neurčitom predpoklade,
že povinný možno niekedy v budúcnosti nadobudne majetok, z ktorého bude možné pohľadávku
oprávneného uspokojiť. Súd preto uzatvára, že ak je v danom časovom momente prítomný dôvod na

zastavenie exekúcie, je nutné exekúciu zastaviť.

8. S poukazom na zistenia exekútora preto súd prijal záver, že u povinného nebol zistený žiadny majetok,
z ktorého by bolo možné uhradiť aspoň trovy exekúcie.. V spojitosti s uvedeným skutkovým záverom súd
následne prijal aj právny záver, že majetkové pomery povinného založili dôvod na zastavenie exekúcie

podľa citovaného § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a preto exekúciu voči povinnému zastavil.

9. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017), ak súd rozhodne o
zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

10. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017), ak sa exekúcia zastaví
z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí,
ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy
exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

11. S poukazom na skutočnosť, že súd zastavil exekúciu z dôvodu nemajetnosti povinného, súd v súlade
s citovaným § 203 ods. 2 Exekučného poriadku rozhodol, že trovy exekúcie bude hradiť oprávnený.

12. Podľa § 30 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa vykonávajú niektoré
ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov č. 68/2017 Z. z. (ďalej len „vyhláška“) v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017
patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

13. Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej

činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené
inak (§ 6, § 14 až 16).14. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu
súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za
jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.

15. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a)
získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie
upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o
spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie

bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

16. Preskúmaním predmetného vyúčtovania trov exekúcie súd zistil, že exekútor si uplatnil uvedenú
paušálnu odmenu za výkon exekučnej činnosti za jednotlivé úkony v obdobiach rokov 2017 - 2020,
ktorými zisťoval vlastníctvo nehnuteľností, bankových účtov, poberania príjmu, zisťovanie pobytu a pod.

17. Z vyúčtovania bolo zistené, že uvedené úkony, za ktoré si exekútor uplatnil paušálnu odmenu,
boli označené dátumom uskutočnenia, opísané svojim obsahom a s uvedením počtu toho ktorého
úkonu. Pri paušálnej odmene mali názvy úkonov podklad v ustanoveniach Vyhlášky. Po preskúmaní
spisu exekútora súd uvádza, že tieto úkony boli žurnalizované v spise spolu s pripojenými poštovými

doručenkami, čím bolo pre súd preukázané, že tieto úkony exekútora boli aj reálne vykonané.

18. Súd napriek formálne preukázaným a špecifikovaným úkonom exekúcie zo strany exekútora
považoval na účely priznania uvedených odmien za výkon exekučnej činnosti za potrebné zobrať na
zreteľ aj tzv. materiálnu stránku výkonu exekúcie exekútorom, ktorá spočíva v skutočnostiach ako dĺžka

konania, hospodárnosť konania, výška vymáhaného nároku ako aj v skutočnosti, či už skôr v priebehu
exekúcie nenastal niektorý z dôvodov na zastavenie exekúcie, ktorý ak by bol prítomný, odôvodňoval
by vznik povinnosti exekútora podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017,
čoho následkom by bolo posúdenie či nebol nastolený dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1
a) až l) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017. Týmto prieskumom súd sleduje najmä

zámer, či nedošlo pri skúmaní uvedených skutočností k vzniku neodôvodnených trov exekúcie.

19. Súd preto na účely prieskumu opodstatnenosti vzniku trov exekúcie preskúmal exekučný spis
exekútora a zistil, že z jednotlivých úkonov exekučnej činnosti (18) za rok 2017 vyplývalo, že povinný
je vlastníkom nehnuteľnosti, na ktorom bolo zriadených 5 predošlých exekučných záložných práv

vyplývajúcich z iných exekučných konaní, že povinný nie je vlastníkom žiadneho motorového vozidla,
nie je majiteľom žiadneho bankového účtu, je poberateľom dávky v hmotnej núdzi v sume 61,60 Eur,
je zamestnaný na základe dohody o pracovnej činnosti, kedy jeho odmena nedosahovala ani výšku
životného minima a podľa výpisu z Centrálneho registra exekúcii vyplývalo, že voči povinnému je
vedených 13 predošlých exekúcií, z toho dve exekúcie viedol sám poverený súdny exekútor.

20. Z popísaných zistení, ktoré exekútor vykonal ku dňu 14. 12. 2017 súd prijal záver, že k tomuto
dátumu vyplývala voči povinnému odôvodnená pochybnosť o tom, či jeho majetok postačuje aspoň
na úhradu trov exekúcie. Exekútor preto mal postupovať podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku v
znení účinnom do 31. 03. 2017 a predložiť vec súdu na rozhodovanie o zastavení exekúcie. Následné

vykonávanie ďalších úkonov exekučnej činnosti, na základe ktorých nedošlo ani ku čiastočnému
vymoženiu pohľadávky oprávneného, viedlo len k nedôvodnému navyšovaniu trov exekúcie.

21. Súd s poukazom na uvedené dôvody preto nepriznal nárok na odmenu za výkon exekučnej činnosti,
ktoré exekútor vykonal v rokoch 2018 - 2020, t. j. za celkovo 28 úkonov exekučnej činnosti vo výške

sumy 92,96 Eur. Ostatné úkony exekučnej činnosti, ktoré boli vykonané v roku 2017, a ktoré dostatočne
odôvodňovali záver o nemajetnosti povinného, v celkovom počte 18 úkonov, považoval súd vzhľadom
na výšku pohľadávky oprávneného a trvanie exekúcie za dôvodné a preto priznal exekútorovi nárok na
odmenu za výkon exekučnej činnosti v sume 59,76 Eur.

22. Podľa § 21 vyhlášky odmena za a) vydanie odpisu alebo potvrdenia zo spisov za každú aj začatú
stranu vydaného textu je 0,66 eura, b) nahliadnutie do spisov oprávnenými osobami za každú aj začatú
hodinu je 1 euro, c) požičanie spisu oprávneným osobám je 3,32 eura.23. Ďalej súd pristúpil k posudzovaniu nároku exekútora na odmenu podľa § 21 vyhlášky. Súd zistil, že
túto odmenu si exekútor uplatnil za potvrdenie zo spisu, správy o stave exekúcie. Súd preskúmaním
spisu exekútora zistil, že nebolo žiadnou listinou preukázané, že uvedená Správa o stave exekúcie,

zo dňa 21. 01. 2020 bola vypracovaná na návrh oprávneného, príp. nebolo zo spisu preukázané,
že oprávnený žiadal vydanie odpisu/potvrdenie zo spisu ohľadne tejto správy. Nie je ju preto možné
považovať za listinu, ktorú si oprávnený vyžiadal zo spisu.

24. Súd preto tento uplatňovaný nárok, ktorý spočíval v odmene podľa § 21 vyhlášky vo výške 1,32

Eur nepriznal.

25. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov
účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä
cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

26. Podľa § 25 vyhlášky v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce
vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

27. Súd ďalej pristúpil k posudzovaniu účelnosti dôvodnosti hotových výdavkov, ktoré pozostávali z
vynaložených nákladov na tlač a kopírovanie v sume 15,30 Eur, poštovné vo výške 15,35 Eur, poplatkov

za lustrácie v databáze vlastníctva motorových vozidiel za rok 2017 vo výške 0,50 Eur a za rok 2019 vo
výške 0,50 Eur a poplatkov za súčinnosť do banky v sume 0,70 Eur.

28. Súd priznal náhradu na poštovné vo výške 8,80 Eur, ako pomernú časť vzniknutých nákladov za
rok 2017, za ktorý bola priznaná aj odmena za výkon exekučnej činnosti. Úkony doručovania poštových

zásielok boli exekútorom náležite špecifikované dátumom uskutočnenia, jeho názvom a jednotkovou
cenou. Súd ich preto považoval za preukázané a preto ich priznal tak, ako si ich exekútor za rok 2017
uplatnil. Nakoľko súd považoval výkon exekúcie po roku 2017 za neúčelný, súd čiastočný nárok na
náhradu poštovného v zostatkovej sume 6,55 Eur nepriznal.

29. Súd z rovnakých dôvodov ako pri odmene a nákladoch na poštovné ďalej priznal aj nároky na
náhradu za poplatky uskutočnené v roku 2017 v sume 1,20 Eur, ktoré považoval za dôvodné a súvisiace
s výkonom exekúcie.

30. Ďalej s poukazom na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky, č. k. III. ÚS 27/08,

zo dňa 23. januára 2008, nepriznal nárok na náhradu nákladov za tlač a kopírovanie v sume 15,30
Eur. Ústavný súd v tomto rozhodnutí sa stotožnil s rozhodnutím odvolacieho súdu, ktorý uviedol, že
„odvolací súd sa stotožňuje aj so záverom prvostupňového súdu v tom smere, že súdnemu exekútorovi
náhrada za bežný režijný kancelársky materiál nepatrí. Administratívne práce vykonané v súvislosti s
exekučnou činnosťou majú zložku osobnú (práca zamestnanca) aj materiálovú (papier a pod.), ktoré sú

súdnym exekútorom pre daňové účely uplatnené ako výdavky a ich náhrada z hľadiska trov exekúcie
je v zmysle § 25 vyhl. zahrnutá v odmene“ za úvahy vychádzajúce z konkrétnych faktov, za logické,
a preto aj celkom legitímne, pričom podľa neho napadnuté uznesenie nevykazuje znaky arbitrárnosti a
je aj náležite odôvodnené. Ústavný súd tiež uviedol, že odvolací súd súčasne ozrejmil, prečo nebola
sťažovateľovi ako súdnemu exekútorovi priznaná náhrada za bežný režijný kancelársky materiál.

31. Obdobné závery boli nastolené aj uzneseniach Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 13CoE/50/2014
zo dňa 27. 10. 2014, sp. zn. 1CoE/185/2013 zo dňa 23. 09. 2014, a v uznesení Krajského súdu v Nitre
sp. zn. 11CoE/70/2013 zo dňa 30. 04. 2013.

32. Celková výška trov exekúcie, ktorú súd priznal exekútorovi a na ktorú zaviazal oprávneného
pozostávajúca z časti priznanej paušálnej odmeny vo výške 59,76 Eur, z krátených hotových výdavkov
(poštovné a poplatky) vo výške 10,00 Eur a DPH vo výške 13,95 Eur, predstavuje sumu 83,71 Eur.

Poučenie:

Proti výroku I. tohto uznesenia je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,

písomne vo vyhotovení trojmo na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C. s. p.) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Proti výroku II. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.

Banská Bystrica 12. 06. 2020